Rómska poetka a speváčka, ktorá žila v Poľsku.
* 17. augusta 1908, Lublin
† 8. februára 1987, Inowrocław
Vyrastala v kočovníckej rodine. Čítať, písať a počítať sa naučila nie v škole, ale v kontakte s Nerómami. Vydať sa musela ako 15-ročná za staršieho muža Dioníza Wajsa, v manželstve bola nešťastná. Svoj smútok neskôr prenášala do piesní a balád, ktoré skladala a spievala.
V roku 1949 ju počul poľský básnik a spisovateľ Jerzy Ficowski, ktorý okamžite rozpoznal jej talent. Umožnil jej publikovať poéziu v časopise Problemy a predstavil ju poľskej verejnosti.
Rómovia jej priateľstvo s Ficowskim a jej aktivity vnímali negatívne, stotožňovali si ich aj s represívnymi opatreniami zo strany štátu a Papuszu obvinili, že zverejnila informácie, ktoré pomohli k násilnému usadeniu. Jej rómska skupina ju vyhlásila za „nečistú“, vylúčili ju spomedzi seba, čo je najhoršia forma sociálnej ostrakizácie. Prejavilo sa to na jej psychickom stave, musela sa takmer rok liečiť v psychiatrickej liečebni. Viac ako 30 rokov potom prežila v osamotení a v izolácii v západnom Poľsku v meste Gorzów Wielkopolski, kde je umiestnená aj jej pamätná tabuľa.
Tvorba:
Jej tvorba bola publikovaná v dielach iných autorov alebo v literárnych časopisoch a okrem toho tiež:
Papusza (1973), Pieśni mówione (preklad a úvod Jerzy Ficowski), Łódź.
Papusza (1990), Lesie ojcze mój, Czytelnik, Warszawa. Papusza czyli wielka tajemnica (1992), Gorzów Wielkopolski.
Viac na https://www.dzaniben.cz/files/9253c061c3298b3c8021a25edd2cf1bf.pdf