KALEJA JANUV, MARTIN

*24. 4. 1984 Jarovnice
Žije v Jarovniciach.

Absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. Práce detí z Jarovníc boli ocenené na mnohých výtvarných súťažiach po celom svete a Martin sa stal súčasťou mladých talentovaných Rómov, pochádzajúcich z Jarovníc.

Martin Kaleja s úctou opisuje svojho učiteľa ako človeka, ktorý mu vštepoval do života poznatok, že nie je hanbou byť Rómom, ale svojím životom byť príkladom, budovať svoju identitu a byť hrdým Rómom. Pán učiteľ Sajko ovplyvnil nielen jeho tvorbu, ale aj pohľad na rómstvo.

Martin Kaleja Januv okrem kresby uhlíkom, ceruzkou a inými výtvarnými technikami sa venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy a žánrové sociálne témy.

Martin Kaleja Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Umelecky tvorí a je príkladom pre mladých Rómov. Je ženatý, má tri deti.

Výstavy

Pri príležitosti propagovania rómskej kultúry, Viedeň 2006

Romane čercheňa – Rómske hviezdy, Michalovce 2014, 2015

Foto: archív Martina Kaleja Januva

Obrázok:  Pohoda. Olej na sololite, 53 x 73 cm,  Múzeum rómskej kultúry na Slovensku, Slovenské národné múzeum

KALO ČANGALO – ČIERNY BOCIAN

Rómsky filmový festival Martina Slivku je každoročný medzinárodný filmový festival, ktorého cieľom je prostredníctvom filmovej tvorby európskej proveniencie predstavovať hodnotové dimenzie rómskeho spoločenského života širokej verejnosti.

Základné informácie: 

  • vznik: septembra 2007
  • zakladateľ:Pavol Sika, riaditeľ festivalu a pedagogický pracovník Ústavu romologických štúdií FSVaZ UKF v Nitre
  • poslanie:festival sa  podieľa nielen na posilňovaní povedomia rómskej identity Rómov, ale aj na posilňovaní našich nesúhlasných postojov k akýmkoľvek prejavom diskriminácie, sociálnej segregácie, rasizmu, xenofóbie a iným formám intolerancie.

Kapela F6

Foto: Matúš Chovanec

Kapela F6 je rómsko-slovenská evanjelizačná kapela.

Tvorí ju sedem hudobníkov: Lukáš Bužo, Matúš Bužo, Peter Bužo, Stanislav Goroľ, Lukáš Goroľ, Tadeáš Gavala a Peter Gomolák a zvukár Marián Šeliga.

Vznikla v roku 2007 s podporou Gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov v Čičave, ktoré pracuje pod vedením Martina Mekela.

Pri svojom vzniku sa kapela rozhodla, že budú Božími bojovníkmi, odtiaľ je názov F6, ktorý odkazuje na text Písma o Božej výzbroji (Efezanom 6,10-20). Vízia kapely je spájať slovenský a rómsky národ, vytvárať priateľstvo a spoluprácu, búrať mýty a predsudky.

Rozbehli viaceré evanjelizačné projekty ako Chvály na TV Lux, rádio LUMEN a LIFE TV, projekt BARARAS – hudobno-dramatické pásmo, v ktorom účinkujú viacerí hudobníci, evanjelizačný projekt Zmierenie Tour so skupinou Lamačské chvály. Venujú sa evanjelizácii v rómskych osadách, väzniciach, detských domovoch, domovoch sociálnych služieb. Realizujú tiež projekty CEFERINO a F6 CAFE.

Kapela F6 je takisto organizátorom rómskeho gospelového festivalu FestRom. Kapela pracuje pod organizačnou zložkou Gréckokatolíckej rómskej misie vo svojom Umeleckom centre F6, kde sa venujú deťom, mládeži a dospelým, ktorých pripravujú do života nielen po stránke výchovno-vzdelávacej, ale aj po stránke umeleckej a v neposlednom rade tiež duchovnej.

Tvorba:

  • CD Aké je dobré a milé
  • CD Áno, je to On
  • CD Vzbuď sa, Boží ľud!
  • CD Jn 8, 32
  • CD F6 a fil3 – Cesta – Pravda – Život
  • CD BARARAS

 

KARIKA, GUSTÁV, JUDr.

Zdroj foto: Štátna vedecká knižnica Prešov

JUDr. Gustáv Karika bol právnik a aktivista.

* 16. 7. 1930 Myjava – † 14. 4. 2016 Nová Dubnica

Narodil sa v početnej rómskej rodine na Myjave. Pôvodne sa vyučil v odbore strojný zámočník. V roku 1950 sa stal poslucháčom Vysokej školy politických a hospodárskych vied v Prahe, ktorú dozoroval vtedajší generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánsky (nar. 31.6.1901 – popravený 3.12.1952). Po jeho poprave pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite, kde ukončil odbor správneho práva.

Pracoval ako referent pre národnosti na Krajskom národnom výbore v Košiciach (od r. 1954), neskôr ako sudca v Poprade a v Starej Ľubovni. V roku 1954 spolupracoval s etnografkou Národopisného ústavu SAV Emíliou Čajánkovou (Horváthovou), ktorá zorganizovala prvý kolektívny výskum tradičného i súčasného života rómskeho obyvateľstva v ôsmich rómskych osadách oblasti Gemera, do práce zapojila aj ďalšiu začínajúcu etnografku, dnes romistku Evu Davidovú, dvoch Rómov (MUDr. Jána Cibuľu a JUDr. Gustáva Kariku) a českú výtvarníčku Mílu Doleželovú.

Spolu s Jánom Cibuľom spolupracoval na tvorbe dokumentárneho filmu s názvom Upre Roma (1955) o novom živote Rómov ako plnoprávnych občanov republiky.

V apríli 1969 bol spolu s MUDr. Jánom Cibuľom, Antonom Facunom a Dr. Alojzom Pompom zakladateľom Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. Po jeho zániku 30.4.1973 pracoval ako podnikový právnik v strojárskych závodoch v Novej Dubnici.

Po roku  1989 bol právnikom v niekoľkých firmách a mimovládnych rómskych organizáciách.

V roku 1991 bol jedným zo zakladateľov spoločnosti BÚTIKER, podnik pre hospodársku činnosť so sídlom v Spišskej Novej Vsi.

 

Zdroje:

Štátna vedecká knižnica v Prešove

Finstat

Slovakiana.sk

https://www.slovakiana.sk/kulturne-objekty/svk-po3o51e?content=CAIR_DIV_VIDEO_1&contentDo=urn:nbn:sk:cair-do3z8kg

http://www.portalsvk.sk/foto/gustav-karika-110/

http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010621-Upre-Roma-dokumentarny-film/

 

KECEROVCE

Názov: Kecerovce

Kraj: Košický kraj

Okres: Košice-okolie

Región: Košický

Rozloha: 1 380 ha

Celkový počet obyvateľov: 3 280

Približný počet Rómov: 2750

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 61,81 %

Hustota obyvateľstva: 210

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo)

Dušan Ilenin, SHR

Rd Service, s. r. o., Kecerovce, Poľnohospodárske družstvo

Logistika a doprava Tatrakon, Stavebníctvo Riven Trade, s. r. o., Kecerovce Služby Kaderníctvo – V. Lenčová

Možnosti zamestnania: v obci nie je takmer žiadna možnosť zamestnať sa na TPP

Sezónne práce: zber jabĺk, zemiakov a iných poľnohospodárskych plodín a liečivých bylín.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: evanjelické , rímskokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: rímskokatolícke, apoštolská cirkev, letničné zbory, evanjelické

Dejiny obce (stručne, všeobecne, zamerať sa najmä na históriu života Rómov v obci, kedy prišli do obce, čomu sa venovali, kde pracovali počas socializmu, ako žijú teraz)

Obec Kecerovce sa nachádza na východe Košickej kotliny, v doline Olšavy. Pod súčasným názvom vystupuje od roku 1975, keď došlo k zlúčeniu obcí Kecerovské Kostoľany a Kecerovské Pekľany. Prvá písomná zmienka o Kecerovských Kostoľanoch pochádza z roku 1229 a je určujúca i pre súčasnú obec. Kostoľany patrili k najstarším abovským dedinám, v 16. storočí sa vyvíjali ako mestečko s trhovým právom. Popri poľnohospodárstve sa darilo remeslám a obchodu. V súčasnosti žije v obci vyše 3 400 obyvateľov. Do katastra spadajú 3 segregované rómske osady, v ktorých žije približne 2 900 Rómov. Pomoc marginalizovanej rómskej komunite spočíva najmä v terénnej sociálnej práci, prevádzkovaní komunitného centra a vo výstavbe sociálnych nájomných bytov nižšieho štandardu. K najvýznamnejším podnikateľským subjektom v Kecerovciach patrí firma Tatrakon. Z pohľadu cestovného ruchu vyniká oblasť turistiky a cykloturistiky.

História Rómov v regióne

Prvé písomné zmienky o pobyte Rómov na území Slovenska pochádzajú zo Zemplínskej župy z rokov 1377 a 1381 (Zemplínska župa sa nachádzala neďaleko nášho regiónu). V tom čase sa na území Slovenska usádzali rodiny kováčov, iných remeselníkov a hudobníkov, ktorí vykonávali rôzne práce na feudálnych panstvách, a medzi nimi boli pravdepodobne aj predkovia Rómov žijúcich v našej obci.

Podľa výpovedí niektorých starších informátorov v Kecerovciach boli v medzivojnovom období tri rómske osady. Odhaduje sa, že v tom čase bývalo v osadách približne 100 obyvateľov. Rómovia bývali v domoch postavených z vaľkov, ktoré si zhotovili sami. V tom období sa uplatnili ako pomocné sily na gazdovstvách. Región bol známy tým, že tu žilo veľa bohatých židov. Ženy pomáhali v domácnosti a na poli, muži robili ťažšie práce (napr. mlátili obilie), starali sa o dobytok, kone a pod. Pracovali aj ako pastieri. Rómovia sa tiež živili tradičnými remeslami, vyrábali a predávali metly a rôzne košíky z prútia, vyrezávali korytá. Za prácu zvyčajne nedostávali peniaze, ale ubytovanie a jedlo. Informátori z pohľadu Rómov spomínajú na toto obdobie ako na obdobie chudoby a hladu. Boli často v postavení poddaných a gazdovia zvyčajne rozhodovali o ich osude, o manželstvách, o partneroch.

Pre mnohých Rómov bolo obdobie 2. svetovej vojny tragické. Našťastie, lesná správa obce Kecerovce vyhlásila, že Rómov potrebuje na práce, a tak ich nedeportovali. V Kecerovciach sa vraj majorita správala veľmi dobre, možno to je dôvod, prečo sa tu usadilo veľa Rómov a vytvorili viaceré osady.

Situácia Rómov sa zmenila počas socializmu. Všetci museli povinne pracovať. Mnohí sa zamestnali v poľnohospodárskom družstve a inde ako robotníci bez kvalifikácie. Zlepšili sa podmienky na vzdelávanie.

Po roku 1989 mnoho Rómov stratilo prácu. Veľa ľudí predalo byty v meste a prisťahovali sa k príbuzným na vidiek alebo si kúpili vlastné domy.

Správa obce:

  • Úspešné projekty zamerané na Rómov:

Terénna sociálna práca v obci Kecerovce_- FSR, YEPP – IRC YEPP, Zdravie Rómov – OSF, Naše rozumné deti – OSF, Lačhe čave adadiveseskere – dobré deti dneška – Yuventa, Peer skupiny – AKC, Zdravé komunity – OSF, mládežnícky klub KERA – Človek v tiesni, Prepájanie komunít – NDI USA, a pod…

  • Terénna sociálna práca v obci:

Realizuje sa od roku 2002, v obci pracovali k 31. 12. 2013 dvaja terénni sociálni pracovníci a štyria asistenti terénnych sociálnych pracovníkov.

  • Komunitná sociálna práca: Funguje na báze dobrovoľníctva.

Kultúra

  • Základné a stredné školy

ZŠ Kecerovce, MŠ Kecerovce,

  • Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Stredná škola technická Kukučinova, Košice – detaš. pracovisko, Spojená stredná škola, Prešov – detašované pracovisko.

  • Ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:

Variácie tanca – rómsky ľudový tanec – prvé miesto 2004

ME v nohejbale – 3. miesto, ľudová pieseň – 1. a 3. miesto.

  • Kultúrne podujatia:

Každý rok sa v obci organizuje oslava Medzinárodného dňa Rómov, Medzinárodného dňa detí, futbalový turnaj, mikulášska nádielka

Jednorazové podujatia: Big talent show, diskotéky, brigády – upratanie potokov a pod.

  • divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny

folklórny tanečný súbor LUNA Kecerovce, viacero amatérskych hudobných skupín.

Pravidelné podujatia organizované rómskymi MVO:

Sú medzi Rómami osobnosti: Pavol Vidlička, Jozef Gábor, Marián Gábor

KODIFIKÁCIA RÓMSKEHO JAZYKA

Správne: kodifikácia pravidiel pravopisu – je prijatie záväzných písomných noriem (pravidiel pravopisu) rómskeho jazyka. Prvá kodifikácia v roku 1971 vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, má však odlišné pravidlá.

Ešte v minulom storočí bola rómčina prevažne hovorovým jazykom (i keď existovali texty i v rómskom jazyku), písaný jazyk nemal stanovené pravidlá.

V roku 1971 jazyková komisia pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala kodifikáciu pravidiel pravopisu – záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny, ktorá vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, ktoré majú však odlišné pravidlá.

Po roku 1989, a neskôr po roku 1991, keď Vláda SR vo svojom uznesení č. 153/1991 deklarovala uznanie Rómov za národnostnú menšinu, prijala nimi požadované označenie Rómovia a garantovala im všestranný kultúrny a etnický rozvoj, nastal aj rozmach rómskej literatúry v slovenskom i rómskom jazyku, ktorý však nemal uzákonené pravidlá.

S cieľom štandardizovať rómsky jazyk bola koncom roka 1999 na podnet Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry UKF Nitra, ktorá postupne za účasti ďalších expertov pripravila rekodifikáciu rómskeho jazyka na základe východoslovenskej rómčiny, ktorá bola ďalším krokom k štandardizácii rómskeho jazyka.

Literatúra/zdroje:

  1. CINA Stanislav: Charakteristika rómskeho jazyka. [online]. In: CINA, Stanislav, CINOVÁ, Elena: Využitie rómskeho jazyka na 1. stupni ZŠ, Metodicko-pedagogické centrum Bratislava. [cit. 1. 1. 2012] 28 s.
  2. ZEMAN, Viliam: Rekodifikácia a štandardizácia rómskeho jazyka. [online]. Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. s. 23-30. [cit. 1. 1. 2012].

KOLARČÍK, JOZEF (PRÍMENO FINTICKÝ)

Slovenský učiteľ, folklorista, etnograf a zberateľ.

(* 8. január1899, Malý Šariš– † 2. február1961, Fintice)

Jozef Kolarčík (prímeno Fintický podľa obce Fintice, svojho dlhoročného pôsobiska), pochádzal z kováčskej rodiny, otec bol kováčom na panských dvoroch v Malom Šariši. Po skončení národnej školy v Malom Šariši prešiel na gymnázium do Prešova a potom sa zapísal na Evanjelický učiteľský ústav v Prešove. Súčasne navštevoval hudobnú školu v Prešove. V tom čase začal písať básne a zapisovať šarišskéľudové piesne v rodnej obci. Po maturite na Evanjelickom učiteľskom ústave v Prešove (1918) bol zvolený za učiteľa a kantora vo Finticiach, kde pôsobil celý život. Zaujímal sa a spoznával, študoval, spracovával a sprístupňoval folklór z regiónu Šariša. Spočiatku to boli ľudové piesne z Fintíc a Malého Šariša, ktoré zapisoval a pripravoval zväčša pre potreby ženského spevokolu, ktorý viedol. Pozornosť venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice a rómskemu folklóru. V jeho pozostalosti sa nachádza viac ako 1.200 šarišských piesní asi  500 porekadiel, riekaniek a povier, bohatý fotografický a filmový materiál. Ako zberateľ zaznamenal asi  300 rómskych piesní, zvykov i povier a  pozoruhodná je jeho zbierka fotografií Rómov z rokov 1930 – 1960.

Spolupracoval s Československým rozhlasom v Košiciach a Prešove, pripravoval rozhlasové relácie o tradičnej kultúre, niektoré z nich boli zamerané na rómsku kultúru. Spolupracoval tiež s viacerými rómskymi hudobníkmi v Šariši a na Zemplíne. Skomponoval aj „cigánsku operu“, ktorá zostala v rukopise.

Kolarčíkove fotografie Rómov boli verejnosti sprístupnené v roku 2006 výstavou pod názvom Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka – Fintického, ktorej kurátorkou je Zuzana Kumanová. Jeho písomná pozostalosť je v majetku Slovenskej národnej knižnici.

Pozri:

  1. Sedláková, V.: Súpis pozostalosti Jozefa Kolarčíka Fintického. Martin 1981.
  2. Kumanová, Z.: Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka –Fintického. Bratislava 2008.