RANKOVCE

Názov: Rankovce

Kraj: Košický

Okres: Košice-okolie

Región: Olšavský

Rozloha: 1 500 ha

Celkový počet obyvateľov: 764

Približný počet Rómov: 601

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 24

Hustota obyvateľstva: 50,7 obyvateľa na 1 km2

1947/1950 – výstavba družstevného obchodu a kultúrneho domu

1949 – elektrifikácia obce

1950/1951 – predĺžená autobusová doprava ČSAD z Herlian do Rankoviec

1952 – zriadenie prvého JRD, ktoré sa v roku 1953 rozpadlo

1958 – založenie jednotného roľníckeho družstva

1971 – zlúčenie obce Rankovce s obcou Herľany-Žírovce a vytvorenie spoločného MNV

1990 – rozdelenie zlúčených obcí Herľany – Rankovce a vznik samostatného obecného úradu.

Rankovce

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo): Poľnohospodárske družstvo CONTAX, s. r. o., a drobní podnikatelia – živnostníci v oblasti obchodu

Možnosti zamestnania: v meste Košice (stavebné práce, továrne, lesy)

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: evanjelické augsburského vyznania

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: evanjelické augsburského vyznania, adventisti siedmeho dňa

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity):

Najstaršie stopy po ľudskom osídlení v katastri obce sa našli v archeologickej lokalite Nad Rankovskými skalami, kde sa nachádza nálezisko valov z obdobia paleolitu a neolitická obsidiánová industria. V lokalite Háj – Lesná poľana boli odkryté stopy po osídlení z halštatskej doby.

Súčasné osídlenie vzniklo na pôvodne rozsiahlej časti stredovekého feudálneho panstva Svinica na prelome 13. a 14. storočia. Prvá písomná zmienka je zachytená v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1335, pričom je zaznamenané aj meno vtedajšieho farára Andreja. To znamená, že tu už v tých časoch bol kostol aj fara. Život obce úzko súvisel s panstvom Svinica, ktorého súčasťou bola až do konca 17. storočia, a až v priebehu 18. storočia bola rozdelená medzi 8 zemepánskych rodín. Zaujímavosťou je, že obec Herľany vznikla koncom 15. storočia na časti Svinica a jej kataster bol neskôr vyčlenený z katastra obce Rankovce. V staršej literatúre Uhorska (Abaujtorna es varmegye, Magyar könyv-szemle 1881, Lexikon 1851) i v bežnom styku obyvateľstva Olšavskej doliny bol pre Herľany až do polovice 20. storočia zaužívaný názov Rank-herlányi fürdö, Rank-füred, Rankfürdo – Rankovské kúpele.

Významné udalosti po roku 1945:

1946 – zriadenie Potravinového družstva Rankovce a okolie (196 členov a 716 podielov) –aké je to potravné???

Rankovce

Správa obce:

  • Zo 7 poslancov obecného zastupiteľstva sú 4 Rómovia
  • Úspešné projekty:

Obec je v súčasnosti zapojená do projektu neziskovej organizácie ETP Slovensko „Z chatrče do 3E domu“. Ide o projekt, cieľom ktorého je vybudovanie legálnych nízkonákladových domov staviteľmi Rómami na vlastných pozemkoch. Staviteľom sa poskytuje odborná asistencia a mikropôžička. Obec vyčlenila stavebné pozemky.

Ďalšie projekty:

  • Zriadenie detašovaného pracoviska učňovskej školy priamo v obci (odbory murár, krajčírka).
  • Terénna sociálna práca. Funguje v obci od októbra roku 2010.
  • Komunitná sociálna práca: V obci ju realizuje občianske združenie ETP Slovensko a občianske združenie PRE LEPŠÍ ŽIVOT.

Kultúra

  • Základné školy: priamo v obci nie je základná škola, školopovinné deti dochádzajú do ZŠ v Herľanoch a Kecerovciach. V obci je detašované pracovisko SOU, Alejová 6, Košice.
  • Stredné školy: SOU Technické v Kecerovciach (odbor murár, krajčírka), Súkromná pedagogická a sociálna akadémia v Košiciach, Súkromné konzervatórium v Košiciach a SOU v Rankovciach. Absolventi majú zväčša problém uplatniť sa na trhu práce.
  • ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach: Víťazi v školských futbalových súťažiach.
  • Kultúrne podujatia: obec sporadicky usporadúva podujatia pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov.
  • Divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny: Hudobný spevokol Le Devleskeri khangeri, Hudobná skupina Terne čhave,

Ocenenia, ktoré získali Rómovia v športe, kultúre, iných oblastiach: Cena Gypsy spirit za ľudský čin.

Rankovce

Rankovce

Rankovce

REINHARDT, DJANGO

Rómsky gitarista, skladateľ, džezový muzikant

* 23. januára 1910 – Leberchies, Belgicko

† 16. mája 1953 – Fontainebleau, Francúzsko

Django Reinhardt, občianskym menom Jean Baptiste Reinhardt, bol belgický legendárny jazzový gitarista rómskeho pôvodu a zakladateľ nového žánru, tzv. rómskeho jazzu, nazývaného aj gypsy jazz, gypsy swing, alebo po francúzsky „manouché jazz“. Prezývka Django znamená v rómskom jazyku „prebúdzam“ a u neho táto prezývka bola doslova opisom jeho osoby. Svojou hrou prebúdzal poslucháčov k vnímaniu hudby, v hudbe prebúdzal svoj pôvod a tak hudobnému svetu dal nové vnímanie džezovej (jazzovej) interpretácie ako niečo emotívne a najmä muzikantsky silné. Django hral sóla na gitare iba dvoma prstami, nakoľko o ostatné prišiel pri požiari. Napriek tomuto handicapu, nik z poslucháčov publika si tento nedostatok nevšimol. Tak skvostne si upravil svoje skladby, že hra na gitare v jeho rukách bola virtuózna.

Django Reinhardt ovplyvnil svoju hrou veľa významných hudobníkov a excelentných interpretov, ktorí sa inšpirovali hrou Djanga Reinhardta (Stephane Grappelli – huslista, Jean – Luc Ponty – priekopník akustických huslí). Django Reinhardt založil svetoznámy Hot Club Quintet spolu so Stéphane Grappelim Pre toto hudobné teleso bolo výnimočné, že bolo založené výlučne zo strunových nástrojov. Uvedená zvuková podoba kvintetu bola ojedinelá, ale novátorská a zvukovo zaujímavá. Takéto zloženie hudobnej skupiny dávalo priestor pre virtuózne interpretačné zaskvenie sa členov tohto zoskupenia.

Vytvoril nový žáner v hudbe a to rómsky džez (jazz), venoval sa swingu a ten tiež dal do novej muzikantskej polohy, ktorá je vnímaná ako rómsky swing. Hral na akustickej gitare, klasickej gitare a bendžo. Aktívne pôsobil vo svete hudby od roku 1928 do roku 1953.

Najznámejšie autorove skladby sú Minor Swing, Daphne, Belleville, Djangology, Swing 42, Nuages.

Diskografia Djanga Reinhardta
1945 – Paris 1945
1947 – Ellingtonia – with the Rex Steward Band – Dial 215
1949 – Djangology
1951 – Django Reinhardt and the Hot Club Quintet
1951 – At Club St. German
1953 – Django Reinhardt et Ses Rythmes
1954 – The Great Artistry of Django Reinhardt
1955 – Django´s Guitar
1959 – Django Reinhardt and His Rhythm
1980 – Routes to Django Reinhardt
1996 – Imagine
2001 – All Star Sessions
2001 – Jazz in Paris: Swing 39
2002 – Djangology (remastrované) nahraté v roku 1948
2003 – Jazz in Paris: Nuits de Saint –Germain des-Prés
2003 – Jazz in Paris: Nuages
2004 – Le Génie Vagabond
2008 – Django on the Radio (1945-1953)

Zdroj fotografie: Wikimedia Commons

Zdroj textu: Wikipedia, the free encyclopedia. Categories: Jazz guitarists, Gypsy jazz, Jazz musicians from France, Roma Men, Jazz musicians from Belgium.

REINTEGRÁCIA RÓMSKYCH ŽIAKOV

Reintegrácia rómskych žiakov zo sociálne a výchovne menej podnetného prostredia špeciálnych základných škôl medzi majoritnú populáciu

Termín realizácie: (v školskom roku 1999/2000 – 2000/2001)

Pokračovanie projektu: (1.9.2002 do 30.8.2004) 1

Projekt realizovali: 

Vláda SR pod gestorstvom Katedry špeciálnej pedagogiky, Pedagogickej fakulty UPJŠ

v Prešove a Nadácie Škola dokorán.

Obsah projektu:

Projekt vychádzal z predpokladu, že ak sa vytvoria priaznivé podmienky na vyučovanie a učenie rómskych žiakov, väčšina z nich bude schopná vzdelávať sa v základnej škole a dosahovať výsledky podľa jej učebných osnov. Projekt bol podrobený experimentálnemu overovaniu v rámci testov, ktorých sa zúčastnilo 5 experimentálnych tried (vyučovaných v súlade s metodikou Krok za krokom) a 5 kontrolných tried. Cieľom bolo zistiť, do akej miery prispeje vypracovaná metodika „Krok za krokom“ k rastu vedomostnej úrovne rómskych žiakov ŠZŠ, do akej miery vplýva práca rómskeho asistenta na akceleráciu školskej úspešnosti rómskych žiakov, na skvalitnenie sociálnej klímy v škole (najmä pocitov spokojnosti), ako aj na zlepšenie spolupráce školy a rodiny, a získať dostatočné množstvo validných informácií na to, aby mohli byť navrhnuté zmeny na prehodnotenie zaužívanej praxe zaraďovania rómskych žiakov do špeciálnych základných škôl (ŠZŠ).

Cieľová skupina

Všetky deti zo špeciálnych základných škôl (ŠZŠ) ─ s osobitným zreteľom na rómske deti

Ciele projektu

Zabezpečiť komplexné a integrované výchovno-vzdelávacie podmienky pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov.

V projekte sa tieto podmienky realizovali prostredníctvom dôrazu na:

  • alternovanie učebných osnov ŠZŠ a učebnými osnovami základnej školy,
  • uplatňovanie postupu navrhnutého v metodickej príručke Krok za krokom – Alternatívna metodická príručka pre 1. Stupeň základnej školy, ako prostriedku realizácie obsahu výchovy a vzdelávania,
  • výchovu všetkých pedagógov a administratívnych pracovníkov projektu proti predsudkom,
  • využitie vhodnej metodiky na podporu osvojovania štátneho jazyka žiakov,
  • zapojenie rómskeho asistenta učiteľa v každej triede.

Výstupy a výsledky

Výsledky experimentálneho overovania projektu „Reintegrácia rómskych žiakov zo sociálne a výchovne menej podnetného prostredia špeciálnych základných škôl medzi majoritnú populáciu“ (viď prílohu – tab. č.1).

Z vyššie stanovených cieľov sa stali individuálne vzdelávacie plány vypracované pre jednotlivých žiakov, ktoré boli založené na vysokých očakávaniach. Pedagógovia experimentálnych tried pracovali s učebnými osnovami základných škôl a s metodikou Krok za krokom.

Tab. 1

Použitá literatúra:

  • HORŇÁK, L.(2000): Možnosti vplyvu tried s upravenou výukou na reintegráciu rómskych žiakov osobitných škôl zo sociálne zanedbaného a výchovne menej podnetného prostredia medzi majoritnú populáciu. In: Príprava učiteľov – elementaristov na prahu nového tisícročia. Prešov: PdF PU, s. 82-84,
  • „Reintegrácia rómskych žiakov zo sociálne a výchovne menej podnetného prostredia špeciálnych základných škôl medzi majoritnú populáciu“. Správa z prvého a druhého roku realizácie výskumu. Žiar nad Hronom, Nadácia Škola dokorán 2000, 2001.
  • KONČOKOVÁ, E., ŠIMČÁKOVÁ, Ľ., KRIGLEROVÁ, E. (2003): Alternatívne projekty vzdelávania rómskych žiakov, in: Vašečka, M. (ed) Čačipen pal o Roma: Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku, Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, s. 727-728, s. 733-736
  • Sprievodná správa o národnej stratégii menšinového vzdelávania SR, (2004), s. 15-16

—-
Pokračovanie projektu: „Reintegrácia rómskych žiakov zo sociálne a výchovne menej podnetného prostredia špeciálnych základných škôl medzi majoritnú populáciu“ ─ v 3. a 4. ročníku v 10 ŠZŠ v prešovskom, košickom a banskobystrickom kraji (5 tried ŠZŠ experimentálnych a 5 tried ŠZŠ kontrolných) na obdobie od 1.9.2002 do 30.8.2004 pod číslom 355/2002-43 zo dňa 24.5.2002

RIMAVSKÁ SEČ

Obec: Rimavská Seč

Kraj: Banskobystrický

Okres: Rimavská Sobota

Región: Novohrad

Rozloha: 1 732 ha

Celkový počet obyvateľov: 1 982

Približný počet Rómov: 1 300

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 45

Ekonomika v obci:  

V obci sídlia dve firmy: Agrodružstvo a Osivo, a. s., ktoré neposkytujú možnosti zamestnania. Je tu niekoľko samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí zamestnávajú obyvateľov obce len príležitostne.

Rómovia v obci vyhľadávajú pracovné príležitosti najmä v Rimavskej Sobote, ale aj v zahraničí. Ekonomická situácia im nedovoľuje nájsť si trvalé zamestnanie.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke (74,85 %), evanjelické (1,12%),  Svedkovia Jehovovi.

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: 

väčšina Rómov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi, menej k evanjelickej. V ostatných rokoch pribúda príslušníkov Svedkov Jehovových.

Dejiny obce:

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia. V tomto období sa obec stala centrom majetku a sídlom rodiny Széchyovej z rodu Balogovcov. Prvý názov obce z roku 1245 sa vyskytoval v podobe Zeechy. Rimavská Seč ako mestečko sa prvýkrát vyskytuje

v listine, ktorá pochádza z roku 1421.

V roku 1920 po Trianonskej zmluve bola obec pričlenená k Československu. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa stala súčasťou Maďarska, po druhej svetovej vojne bola znovu pripojená k Československu.

Počas obdobia Prvej československej republiky bývali Rómovia segregovane v osade za riečkou Rimavicou, kde bolo 20 domčekov. Podľa pamätníkov do obce chodievali len zriedkavo.

Správa obce:

V obecnom zastupiteľstve je jeden rómsky poslanec, člen komisie pre rómsku problematiku.

Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov: 

V obci bolo za aktívnej účasti Rómov vybudovaných 44 nájomných bytov nižšieho štandardu. Väčšina ich obyvateľov v nich udržuje poriadok . V roku 2013 obec  pripravila projekt na výstavbu ďalších 48 bytov.

Terénna sociálna práca:

V obci funguje terénna sociálna práca, v rámci ktorej pôsobia dvaja terénni sociálni  pracovníci a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka, z ktorých jeden je Róm.

Materská a základná škola: 

V obci je materská škola s vyučovacím jazykom maďarským a dve základné školy, jedna s vyučovacím jazykom maďarským a druhá s vyučovacím jazykom slovenským.

Rómske osobnosti:

Viktor Buša je absolventom konzervatória v Košiciach (odbor husle). V súčasnosti študuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

RIMAVSKÉ JANOVCE

Okres: Rimavská Sobota

Rozloha: 2610 ha

Celkový počet obyvateľov: 1321

Približný počet Rómov: 40%

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 47

Hustota obyvateľstva: 5 061 obyv/km2

V Rimavských Janovciach sa v lete  roku 2013 usktuočnili Dni národnostných kultúr. Rómska národnostná menšina sa prezentovala tancom, spevom a tradičnými jedlami.


Ekonomika v obci: 

V obci je 13 podnikateľov, samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí však poskytujú len  príležitostné brigády.

Sú tu dve maloobchodné predajne potravín  pošta, 2 pohostinstvá.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke a reformovaná cirkev,

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

Rómovia sa hlásia k obom náboženstvám. V menšej miere pôsobia v obci Svedkovia Jehovovi.

Dejiny obce:

Prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce pochádza z roku 1221 vo Varadinskom registri. V 13. storočí sa sídlo spomína ako Januš. O dvesto rokov sa obec spomína ako Janoši a od roku 1773 ako Janošovce, v roku 1951 prešla obec k dnešnému pomenovaniu.

V 2. až 3. storočí pred Kristom boli na tomto území Kelti, ktorí priniesli niektoré remeslá. V 5. storočí žili na území obce Húni a Góti a o sto rokov neskôr Longobardi. V období od 4 až po 9. storočie prenikli na územie Slovania zo zakarpatskej oblasti.

V novodobej histórii sa do obce prisťahovali v rokoch 1921-1927 obyvatelia z Podpoľania, Horehronia a Záhoria. V roku 1952 sa do obce presídlilo 45 slovenských rodín z Maďarska.

V obci nebola osada, rómski obyvatelia žili roztrúsení medzi ostatným obyvateľstvom.

Dnes  žijú integrovane medzi ostatnými obyvateľmi v obci, časť žije segregovane. K obci patria aj pustatiny, osady, nachádzajúce sa 5 km od obce –  Ilona a Petruš. Žije v nich 35 obyvateľov, (24 dospelých a 11 detí) vo veľmi zlých podmienkach, ktoré ich sociálne vylučujú.

Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov:

Terénna sociálna práca

V rámci terénnej sociálnej práce pracujú v obci dvaja terénni sociálni pracovníci a asistentka terénneho sociálneho pracovníka, ktorá je Rómka.

Materská a základná škola:

V obci je materská škola – 21 detí a dve základné školy.   Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským pre I. stupeň  – 15 žiakov a Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským pre I. stupeň – 24 žiakov.

Druhý stupeň navštevujú žiaci z obce v základných školách  Rimavskej Sobote.

Stredné školy:

Stredné školy alebo učilištia navštevujú absolventi základných škôl v Rimavskej Sobote. Najčastejšie si volia odbory kuchár, čašník, kaderníčka, murár.

Kultúrne a športové podujatia:

Každoročne pripravujú obyvatelia obce večierky pre seniorov, pre ktorých zhotovujú darčeky rómske deti. Funguje tu folklórny súbor Csicsoka, ktorý vystupuje pri rôznych podujatiach v Rimavských Jánovciach, ale aj v iných obciach. Obec zorganizovala 27.7.2013 podujatie pod názvom Dni národnostných kultúr venovaný rómskej kultúre. Na podujatí vystupovali rómske hudobné skupiny z celého Slovenska, usporiadatelia pripravili tradičné rómske jedlá.

Každý rok obec organizuje obecné športové podujatia, na ktorých sa zúčastňujú aj rómske deti s rodičmi. Obec usporadúva tradičné vianočné posedenia a silvestrovské oslavy, na ktorých sa schádzajú občania všetkých národností – Slováci,  Maďari aj Rómovia. Tradične sa organizuje memoriál Júliusa Nôtu (futbalista pochádzajúci z obce).

Občianske združenie Združenie za integráciu Rómov  na Slovensku  od roku 2006 organizuje festival pre rómske deti Spoznajte nás – Pindžaren amen, na ktorom sa sponzorsky podieľa aj obec.

Rómske osobnosti :

Mgr. Alena Horváthová- koordinátorka regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Popri svojej práci vedie folklórny súbor  Šukar  čhaja zapája sa do spoluorganizovania obecných podujatí a výraznou mierou motivuje Rómov do spolupráce s obcou.

Aladár Bohó – vynikajúci muzikant, cimbalista, mal kapelu, s ktorou hrával po celom Slovenskku.

RÓM, RÓMSKY

Vlastné označenie príslušníkov rómskeho etnika (endoexonym). Doposiaľ najstarší dôkaz o jeho používaní príslušníkmi tohto etnika nachádzame v diele spišského učenca Samuela Augustiniho ab Hortis „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1776.
Romisti predpokladajú jeho kontinuitné používanie od príchodu Rómov do Európy, ktoré nahradilo predchádzajúce pomenovania Dóm/Dómovia a Lóm/Lómovia. V medzivojnovom období existoval Športový klub Roma Košice, v rokoch 1969-1973 pôsobili český a slovenský Zväz Cigánov-Rómov.

Termín Róm/Rómovia nahradil rozšírený exoetnonym (pomenovanie príslušníkmi iného etnika) Cigán/Cigáni, ktorý Rómovia vnímajú ako pejoratívny (v slovenskom jazyku Cigán = príslušník etnika, Róm, cigáň = klamár, luhár).

Na používanie termínu Róm/Rómovia požiadali svetovú verejnosť už delegáti 1. svetového kongresu Rómov v roku 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia), na Slovensku sa začalo toto pomenovanie oficiálne používať až od roku 1991.

Rómovia rozlišujú medzi etnonymom Rom/Roma a termínmi rom/romňi, ktoré znamenajú v rómčine manžel/manželka.

(pozri tiež Rómovia)

Literatúra/zdroje:

  1. AUGUSTINI, Samuel ab Hortis: Cigáni v Uhorsku. Bratislava, Štúdio –dd-, 1995.
  2. BOTÍK, Ján: Etnonym, heslo in: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1. diel, Bratislava, Veda 1995.
  3. Krátky slovník slovenského jazyka, Bratislava, veda 1987.
  4. MANN, Arne B.: Formovanie identity Rómov na Slovensku po roku 1918. In: My a tí druhí v modernej spoločnosti. (edd. G. Kiliánová, E. Kowalská, E. Krekovičová), Bratislava, Veda 2009, s. 452-473.

ROMANO HANGORO

  1. prvý rómsky šlabikár na území bývalého Československa, ktorý v roku 1993 zostavil a vydal spisovateľ Dezider Banga.
  2. Celoštátna postupová súťaž v rómskej piesni Rómsky hlások – Romano Hangoro, ktorú organizuje Centrum sociálnej pomoci mladým v Lučenci

Romano kher – Rómsky dom

Právna forma občianske združenie

Základné údaje:
Názov: Romano kher – Rómsky dom
Vznik: 2007
Sídlo: Košická 36, 821 08 Bratislava
Kontakt:  +421907639961, romanokher7@gmail.com
Web: romanokher.eu

  Romano kher – Rómsky dom je občianske združenie, nezávislá mimovládna nezisková organizácia združujúca ľudí s cieľom realizovať a podporovať projekty a aktivity zamerané najmä na vzdelávanie detí, mladistvých a dospelých pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, zdravotne postihnutých, detí z detských domovov, príslušníkov menšín. Občianske združenie Romano kher – Rómsky dom začalo svoju činnosť v roku 2007.

Poslaním občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom je zbieranie, spracovanie a distribúcia informácií, dát, dokumentov a publikácií o Rómoch pre Rómov a pre majoritnú spoločnosť za účelom lepšej informovanosti o Rómoch, posilnenie identity a podpora kultúry Rómov, spolupráca pri presadzovaní ľudských práv a slobôd, zlepšenie vzdelanostnej úrovne Rómov a zvýšenie kvality spolunažívania Rómov a majoritnej spoločnosti.

Cieľovú skupinu aktivít tvoria učitelia, študenti, deti, novinári, miestni mienkotvorní ľudia z lokalít, v ktorých žije vyšší počet Rómov, úradníci a zamestnanci verejných inštitúcií, odborníci venujúci sa profesionálne integrovaným aj marginalizovaným Rómom.

  Medzi najvýznamnejšie dlhodobé projekty Romano kher – Rómsky dom patria:

– výtvarná a literárna súťaž pre žiakov a žiačky Farebný svet – Coloriskeri luma, ktorá spája rómske deti a deti z väčšinovej spoločnosti a cieľom ktorej je zlepšiť komunikáciu medzi majoritou a rómskou národnostnou menšinou spoznávaním a propagovaním rómskej kultúry a rómskej histórie či oboznámením súťažiacich s ľudskými právami a právami národnostných menšín;

– systematický monitoring médií a analýza príspevkov o Rómoch Mediálny obraz Rómov, kde na základe prepracovanej metodológie a v kooperácii so spolupracujúcimi expertnými pracoviskami zverejňujeme pravidelné mediálne analýzy príspevkov zobrazujúcich Rómov zverejnených v celoslovenských a regionálnych médiách;

– informačný on-line portál “Rómska databanka” poskytujúci systematicky spracované a pravidelne aktualizované informácie dostupné pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť o mimovládnych organizáciách, inštitúciách, vzdelávaní, podujatiach, publikáciách, projektoch, osobnostiach, demografii, či kultúre.

Zdroj: www.romanokher.eu

ROMANO KHER – RÓMSKY DOM

Občianske združenie, ktorého cieľom je uskutočňovať a podporovať aktivity zamerané predovšetkým na vzdelávanie detí, mladých ľudí a dospelých zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Romano kher – Rómsky dom je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2007, počas svojej činnosti zorganizovalo kultúrne a športové podujatia pre deti z detských domovov a pre deti z málopodnetného prostredia. V súčasnosti k najvýznamnejším projektom organizácie patria:

Napíš to ešte raz – Irin oda mek jekhvar! 

podpora a ochrana národnostných menšín prostredníctvom komunikácie s médiami a verejnosťou – vytváraním spätnej väzby médiám, ktoré často necitlivo a stereotypne pristupujú k rómskej národnostnej menšine, a vzdelávaním čitateľov k čítaniu s porozumením a odhaľovaním stereotypov a predsudkov v príspevkoch o Rómoch.

Paramisa – Rozprávky 

projekt približovania rómskej literatúry a literatúry z rómskeho prostredia určenej deťom a mládeži.
Aj prostredníctvom tejto literatúry Romano kher – Rómsky dom ponúka pohľad tradície, kultúru i neľahký život Rómov v minulosti, ktorý vyústil až do dnešnej podoby vzťahov spoločnosti k Rómom a Rómov k svojmu okoliu. V rámci projektu je spoluorganizátorom celoslovenskej literárno-výtvarnej súťaže Farebný svet – Coloriskere luma, ktorou upriamuje pozornosť na túto literatúru.

Amari luma – Náš svet 

Poslaním AMARI LUMA – 1. rómskej multimediálnej encyklopédie je podať celkový obraz o “svete Rómov” prostredníctvom vysvetlenia pojmov, predstavenia aktivít, subjektov (inštitúcií, organizácií), osobností, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou rómskeho kultúrneho dedičstva a súčasného kultúrneho, spoločenského i politického života nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.