VEĽKÉ DRAVCE

Obec: Veľké Dravce

Kraj: Banskobystrický

Okres: Lučenec

Región: Novohradský

Rozloha: 9,53 km2

Celkový počet obyvateľov: 688

Približný počet Rómov: 230

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 66

Hustota obyvateľstva: 72/km2

Obec leží vo východnej časti Lučeneckej kotliny na nive stredného toku potoka Suchá.

Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.
Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.
Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.

Ekonomika v obci, možnosti zamestnania: 

  • 2 obchody
  • 2 pohostinstvá
  • firma Agro CS Slovakia
  • kameňolom Eurobasalt
  • drevovýroba Alkat, s. r. o.


Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

rímskokatolícke

Muzikantská rodina Balogovci „Beroék“.
S Ing. Jánom Herom, ktorý prednášal o integrácii Rómov.
Veľké Dravce.
Účastníci projektu V ETP – Slovensko v programe RomaNet.

Erb obce:

V červenom poli štítu na zlatom (žltom) pruhu tri zlaté (žlté) obilné klasy, vpravo od nich strieborné (biele) čerieslo a vľavo lemeš.

História obce Veľké Dravce:

Osídlenie sa datuje až do kamennej doby (eneolit). V mladšej kamennej dobe sa na území obce zdržiavali ľudia známi svojou špecifickou technikou zdobenia keramiky, išlo o zdobenie líniovými vzormi.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, z roku 1246,  keď sa obec spomína pod názvom terra Draus. V rokoch 1332 – 1337 sa v evidencii pápežských desiatkov spomínali tieto názvy obce: v roku 1350  Daroch a v roku 1385  Dray.

Názov má slovanský základ a v maďarčine slovo daróc označuje lovca kožušín. Obec bola sídlom sokoliarov a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a koní.

Podľa archívnych záznamov zo 14. storočia  bolo územie obce majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stalo majetkom rodiny Daróczy.

V roku 1548 boli majiteľmi okolitých panstiev: András Daróczy, Albert a László Gál, Péter Pinczy, György Nagy, Antal Török a s nimi susedilo aj panstvo panovníka Ferenca Bebeka.

V rokoch 1554 – 1593 bolo územie Veľkých Draviec pod tureckou nadvládou.

V roku 1598 bolo panstvo pripísané na meno Jánosa Wyszaryho.

V záznamoch matriky sa uvádza, že v roku 1715 bolo na území Veľkých Draviec 7 maďarských a 1 nemecká domácnosť. V roku 1720 to už bolo 8 maďarských domácností.

V rokoch 1754 – 1755 bolo územie Veľkých Dravciec panstvom , Györgya Pála, Ferenca a Lászlóa Kovácsa.

V roku 1770 patrilo panstvo grófovi Ignácovi Kohárymu a Lászlóovi Jaanovi. V roku 1826 okrem Koháryovcov patrilo toto územie dravčianskej rodine Kovácsovcov, neskôr Horkovicsovcom a Vattayovcom.

Na začiatku 20. storočia tu mali väčšie panstvá princ Fülöp Coburg a Gyula Horkovics.

V obci boli postavené dva panské domy, prvý z nich postavil Józef Horkovics v roku 1821 a druhý postavil v roku 1865 Zsigmond.Zmeskál

V roku 1885 značnú časť dediny zničil veľký požiar. V jej blízkosti sa ťažil bazalt.

K územiu Veľkých Draviec patrilo aj panstvo Dóra, Fülöp puszta a Záložná. Záložná pôvodne patrila k Ožďanom, avšak v druhej polovici 16. storočia turecký fiľakovský beg,toto územie daroval Veľkým Dravciam na úkor Oždian.

Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom zvierat, najmä chovom koní. Od 19. storočia sa tu ťaží čadič.

V roku 1910 bolo v obci 957 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti. Na základe Trianonského dohovoru Novohradské územie patrilo k okresu Lučenec.

V roku 1932 bol v bani veľký štrajk baníkov. Od  roku 1938 do roku  1944 patrila obec k Maďarskej republike.

V roku 2001 mala obec 621 obyvateľov, z toho 455 maďarskej národnosti a 145 slovenskej národnosti.

Kultúrne pamätihodnosti:

Barokový Kostol sv. Gála z 18. storočia, ktorý v roku 1908 rekonštruovali.

Kaštieľ Veľké Dravce, starobylý kaštieľ, ktorý patrí medzi kultúrne pamiatky zapísané v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok, a tak patrí medzi kultúrne dedičstvo po našich predkoch. Kaštieľ bol postavený v roku 1821 a jeho prvým majiteľom bol Jozef Horkovics a kaštieľ je známy pod menom Horkovicsova kúria. Je to prízemná stavba s portykom na strane dvora, s tympanónom s erbom. Hospodárska časť má arkády. Postavený bol v klasicistickom štýle. Budova je momentálne neobývaná, schátraná.

Dejiny Rómov vo Veľkých Dravciach:

V histórii obce nie je zmienka o tom, kedy sa Rómovia usídlili v dedine. Na začiatku to bolo 5 či 6 rodín. Potom sa prisťahovali aj ďalšie rodiny. Väčšinou bývali na okraji dediny, tú časť nazývali Cigány sor – Cigánsky rad .Na začiatku si stavali domy z hlinených váľkov. Varili jednoduché jedlá, väčšinou z vnútorností zvierat, ktoré boli lacné alebo ktoré im dávali gazdovia za odrobenú prácu. Chlieb, ktorý si sami piekli, nazývali bodak. Materinským jazykom Rómov v obci je maďarčina. Mnohí z nich boli deložovaní z Maďarska po 1. svetovej vojne. Niektorí sa živili remeslami, plietli prútené košíky, vyrábali metly.  Väčšina však pomáhala na poliach gazdom. Žili tu aj muzikantské rodiny, ktoré hrávali na oslavách a svadbách v dedine a v širokom okolí. Školu navštevovalo len málo detí.

Veľké zmeny nastali počas socializmu, keď všetky deti chodili do školy, dokonca dve Rómky  chodili do gymnázia. Väčšina Rómov pracovala  na družstvách a vo fabrikách vo Fiľakove a v Lučenci. Postupne sa asimilovali do spoločnosti a začali kupovať a stavať domy aj v dedine. Počas socializmu Rómovia mali rómske politické strany, ktoré však neboli zaregistrované. Po spoločenských zmenách roku 1989 sa objavili prví podnikatelia, živnostníci, ktorí začali podnikať v stavebníctve a v predaji obuvi a  odevov. V demokracii vznikli aj rómske politické strany a občianske združenia, ktorých zakladateľmi boli Alexander Šárkozi, Arpád Berky, Rudolf Balog, Imrich Szabó a ďalší. Organizovali futbalové turnaje, tanečné zábavy, rodinné výlety. Finančne pomáhali slabším rodinám. Financie získavali sami z futbalových zápasov a zo zábav. V roku 2002 vznikla amatérska  Rómska tanečná skupina UNGRIKANE ROMA VEĽKÉ DRAVCE –  Maďarskí Rómovia Veľké Dravce pod vedením Alžbety Illéšovej.

V roku 2011 za pomoci starostky obce Mgr. Viery Rubintovej vzniklo Občianske združenie OZ ROMA Veľké Dravce. Rómovia sa veľmi aktívne zapájajú  do verejného života obce.

Úspešné projekty zamerané na Rómov:

  • Zachovávanie rómskej tradície, obnova miestneho rómskeho folklórneho súboru Ungrikane Roma Veľké Dravce (s podporou Ministerstva kultúry SR)
  • Kompetencia pre prax s mládežou „Obyčajný deň“ – zachovávanie rómskej kultúrnej tradície a rómskych jedál (s podporou Iuventy).
  • Kompetencia pre prax s mládežou „Futbalom proti rasizmu“ – športom proti rasovej neznášanlivosti (s podporou Iuventy).
  • „Chránením prírody chránime i seba“ – projekt so zameraním na environmentálne povedomie detí a mládeže (s podporou ETP Slovensko – RomaNet)
  • Bodak festival – v rámci projektu V ETP Slovensko v spolupráci s maďarskou organizáciou Kárpátok Alapítvány – projekt zameraný na zachovávanie rómskej kultúry, rómskych jedál, na integráciu Rómov do spoločnosti (s podporou V ETP Slovensko).
Bodak festival v Egri 2013
Bodak festival, náš kolega Mgr. Karol Tóth ako moderátor festivalu.
Bodak festival v maďarskom Egri.

Terénna sociálna práca:

V obci  funguje terénna sociálna práca.

Materské a základné školy:

V obci je ZŠ  s vyučovacím jazykom slovenským – I. stupeň a ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským –  II. stupeň

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Stredné združené školy v odboroch murár, cukrárka, kaderníčka, automechanik, Stredná škola hotelová a služieb: čašník

Úspešnosť absolventov na trhu práce je veľmi nízka, mnohí si hľadajú zamestnanie v zahraničí.

Ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:

  • Celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy pre rómske deti –  NYUJTSDAKEZED – organizovanou OZ – Ternipe v Rimavskej Seči:   Kristián Balog získal 1.  miesto v kategórii do 18 rokov.
  • Novohradská folklórna súťaž v tanci organizovaná Osvetovým strediskom v Lučenci: diplom v samostatnom autentickom rómskom tanci.
  • Súťaž v balení tovaru a v obsluhe zákazníka, organizovaná pre predavačky: 2. miesto.
  • Súťaž v rómskom speve v Hodejove: 2.  a  6. miesto


Kultúrne a športové podujatia:

  • Deň Rómov v Lučenci
  • Deň Rómov vo Veľkých Dravciach
  • Deň obce, Deň dôchodcov, Mikulášský večierok, Deň Zeme, Deň detí, Helloween-sky večierok, rómske futbalové turnaje, rómske tanečné zábavy


Tanečné a hudobné skupiny:

divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny

Tanečná skupina UNGRIKANE ROMA Veľké Dravce vznikla v roku 2002. Členovia majú  od 2 do 50 rokov. Počet členov je 20 až 30. Tanečná skupina je zameraná na autentické rómske tance.

Rómske osobnosti: 

muzikantská rodina Balogovci „Beroék“ – hudobnú skupinu tvorili piati bratia, ich otec a starý otec. Aj ich vnuci sú muzikanti.

Deň Zeme.
Deň dôchodcov.
Na projekte RomaNet vo Velikej nad Ipľom – recyklácia plastových fliaš.
Na projekte vo Velikej nad Ipľom.
Na ZŠ vo Veľkých Dravciach – Chránením prírody chránime i seba.
Slovenský futbalový tím v Egri.
Autentický rómsky tanec, Ungrikane Roma.
Deň obce 2013.
Deň obce 2013.
Deň obce 2013.
Deň obce 2013.
Deň obce 2012.
Deň obce.
Deň obce.
Mikulášsky večierok.
Mikulášsky večierok.
Mikulášsky večierok.
Naše dievčatá pripravujú chlieb bodak.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Ungrikane Roma Veľké Dravce.
Vianočná besiedka 2012.
Vianočná besiedka 2012.
Vianočná besiedka 2012.
Vianočná besiedka 2012.
Vianočná besiedka 2012.
ZŠ Veľké Dravce  – projekt Chránením prírody chránime i seba.

 

 

Viliam Zeman

Viliam Zeman

* 21. augusta 1942 Lozorno,
† 4. mája 2017  Bratislava

Publicista, pedagóg, prekladateľ

Vzdelanie

Katedra andragogiky FF  UK, Bratislava, 1981
Postgraduálne štúdium FF UK  „doktor filozofie“, 1984

 Pôsobenie a aktivity

Viliam Zeman sa narodil v Lozorne. Jeho nevšedné nadanie si všimli nielen rodičia, ale aj učitelia. Po skončení strednej školy začal študovať na Katedre knihovedy a vedeckých informácií FF UK. Štúdium neukončil. Na vysokú školu sa dostal opäť v roku 1976. Neskôr si vybral Katedru andragogiky FFUK v Bratislave, kde ukončil štúdium v roku 1981. Bol zástupcom riaditeľa Stredného odborného učilišťa drevárskeho v Bratislave a tiež vedúci v Domácich potrebách.

po roku 1989 pracoval v Štátnom pedagogickom ústave na odbore národnostného školstva. Neskôr bol odborným asistentom na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa na Katedre rómskej kultúry v Nitre ale aj na detašovaných pracoviskách v Spišskej  Novej Vsi, Lučenci.

V rokoch 1998 – 2012 pracoval na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v oblasti vzdelávania.

V roku 2008 sa podieľal na príprave a realizácii štandardizácie rómskeho jazyka v Slovenskej republike.

Viliam Zeman sa zapájal do rôznych medzinárodných i domácich projektov zameraných na vzdelávanie a výchovu  rómskych detí.

Ocenenia

Cena Magistrátu Hlavného mesta Praha,

Ústav romologických štúdií pri Univerzite Konštantína Filozofa

Cena za ľudskosť Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

Cena „Gypsy spirit“ v kategórii osobnosť roka

Tvorba a publikačná činnosť

Spolupracovník a dopisovateľ časopisov Roma, Amaro lav, Kereka, Romano nevo ľil,  Romano kurko, Ternipen, Lacio drom

Šéfredaktor časopisu Rómska revue

Šéfredaktor rómskej časti rómsko-slovenského časopisu pre deti a mládež, Mišusori/Myšulienka

Arkádia –

Poradca a  prekladateľ do rómskeho jazyka časopisu Bellária –prvého celoslovenského časopisu pre ľudí s mentálnym postihnutím …

Preklady do rómskeho jazyka:

Lacková Elena, Rómske rozprávky, Východoslovenské vydavateľstvo, 1992

Ravasz Jozef,  Domček v srdci, Mikromex-konzorcium, 1992

Barsony  Michal, Rómske remeslá, vydavateľ: WSA, 1993

Berky, Mrenica, Ján, Náne odá lavutári, WSA, 1993

Ravasz Jozef, Galéria rozprávok, Spolok rómskych spisovateľov a umelcov na Slovensku, 2007

Pravidlá rómskeho pravopisu, spoluautor Štátny pedagogický ústav, 2007

Vargová Bohuslava, Mačka v skrýši tíši myši,Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2008

Šandor   Jan, Čierna ruža / Ekaľi ruža, Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov, 2008

Šandor   Jan, Paramisy – Príbehy, Gorila, 2009

Šandor   Jan,   Róm a svet,Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2010

Šandor   Jan, Romane paramisa – Rómske príbehy, vydavateľ: Multikultúra vn nás, 2011

Cigáni idú do neba – preklad  piesní muzikálu, 2012

Zdroj: Životopis Viliama Zemana

Foto: Anton Hrabovský

VZDELÁVANIE RÓMOV

Vzdelávanie Rómov na Slovensku je mimoriadne citlivá a zložitá téma. Vzdelávanie Rómov v etape reštrukturalizácie spoločnosti po roku 1989 sa uskutočňovalo za veľmi nepriaznivých sociálno-ekonomických podmienok -dôsledkom nežiaducich hierarchických  hodnotových zmien a sociálnej diferencovanosti obyvateľstva. Rómovia nikdy nemali vlastný inštitucionálny systém vzdelávania, potvrdzuje to aj fakt, že vzdelanostná politika na Slovensku má problém aj s definíciou cieľovej skupiny rómskych detí.

Školský systém na Slovensku nie je pripravený na špecifiká Rómov a to z dôvodu, že stále v ňom zotrvávajú diskriminačné tendencie. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a počet segregovaných tried, škôl, ktoré nerešpektujú jazykové, kultúrne a sociálne odlišnosti, stále narastá. Učebné osnovy a metódy škôl nereflektujú potreby a očakávania Rómov.

Po roku 1989 bolo realizovaných množstvo projektov, ktorých cieľom bolo  zlepšiť prístup znevýhodnených skupín ku vzdelaniu. V 1. rómskej multimediálnej encyklopédii prinášame vybrané projekty realizované predovšetkým  v spolupráci so štátnymi inštitúciami a ktoré mali byť príkladom systematických krokov pri zlepšení vzdelávania žiakov a žiačok z rómskych komunít. Žiaľ, väčšina z nich bola ukončená skončením realizácie projektu.

Zoznam projektov:

 

 

VZDELÁVANIE RÓMOV PO ROKU 1989

Vzdelávanie je nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov, lektorov, inštruktorov alebo iných osôb vo funkcii profesionálneho vzdelávateľa v škole a v mimoškolskom výučbovom zariadení, na prípravu učiacich sa na ich pracovný a mimopracovný život v spoločnosti, v ktorej žijú. (Švec, 2002).

Právo na vzdelanie je obsiahnuté v článku 2 Protokolu č.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a Dohovoru o právach dieťaťa.

Vzdelávanie Rómov na Slovensku je mimoriadne citlivou, ale aj zložitou témou. Vzdelávanie Rómov v etape reštrukturalizácie spoločnosti po roku 1989 sa uskutočňovalo za veľmi nepriaznivých sociálno-ekonomických podmienok -dôsledkom nežiaducich hierarchických  hodnotových zmien a sociálnej diferencovanosti obyvateľstva. Rómovia nikdy nemali vlastný inštitucionálny systém vzdelávania, potvrdzuje to aj fakt, že vzdelanostná politika na Slovensku má problém aj s definíciou cieľovej skupiny rómskych detí.

Pred, a ani po roku 1989 neexistovala žiadna vzdelanostná politika, ktorá by rátala s ich odlišnou jazykovou výbavou, rodinným prostredím, hodnotovým nastavením. Je známe, že v mnohých rómskych rodinách sa uznávajú také morálno-spoločenské normy, ktoré nie sú v súlade so všeobecne uznávaným systémom morálnych hodnôt v spoločnosti.  Učitelia nemali žiadnu literatúru, z ktorej by sa dozvedeli o rómskej histórii a kultúre, k svojmu vzdelávaniu nemali šlabikár ani učebnice, ktoré by rešpektovali tieto skutočnosti.

Po roku 1989 problematiku vzdelávania Rómov vláda začala riešiť s viacerými zákonmi. Medzi prvé politické snahy patrí uznesenie vlády SR číslo 129/1990, ktoré nariaďuje, aby sa na území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom voči každej národnostnej menšine a etnickej skupine uplatňovala spravodlivá a nezaujatá školská politika zaručujúc tak slobodnú voľbu vyučovacieho jazyka v národnostne zmiešaných oblastiach a vzdelávanie v materinskom jazyku na všetkých typoch škôl. Prax však zatiaľ ukazuje skôr opak -neustále sa stretávame s rozdielnymi názormi o účelnosti vzdelávania v rómskom jazyku čo je spojené s pretrvávajúcou neistotou v zmysle jeho kodifikácie.

Ďalšia politická snaha sa prejavila v prijatí koncepcie školskej politiky Vládou SR v roku 1991, ktorá deklarovala, že je nezaujatá a spravodlivá ku všetkým národnostiam a etnickým skupinám žijúcich na národnostne zmiešaných územiach (Fliegel, 1992). V tomto duchu bolo od roku 1991 do dnešných dní potvrdených niekoľko zásad prístupu ministerstva školstva k výchove a vzdelávaniu rómskych žiakov.

Vládne garnitúry neustále prichádzajú s vládnymi prioritami, zásadami, projektmi, komplexnými medzinárodnými programami na riešenie rómskej vzdelanostnej a inej politiky a to bez viditeľných výsledkov a to napriek tomu, že do tejto oblasti za posledných desať rokov vložili enormné množstvo času, energie a peňazí. Neúspech vzdelávacích programov na pomoc Rómom je zapríčinený neprispôsobením programovým potrebám.

Školský systém na Slovensku nie je pripravený na špecifiká Rómov a to z dôvodu, že stále v ňom zotrvávajú diskriminačné tendencie. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a počet segregovaných tried, škôl, ktoré nerešpektujú jazykové, kultúrne a sociálne odlišnosti, stále narastá. Učebné osnovy a metódy škôl nereflektujú potreby a očakávania Rómov.

Napriek všetkým negatívam a problémom existuje dostatok pozitív a veľa dobrého na dlhej ceste vzdelanostnej politike Rómov v SR. V uplynulých rokoch boli do systému vzdelávania zavedené viaceré opatrenia, ktoré zlepšujú prístup znevýhodnených skupín k vzdelaniu a zároveň skvalitňujú celý proces ich vzdelávania.

Úspešné a všeobecne pozitívne vnímané nástroje, ktoré sa podarilo zaviesť do slovenského školského systému sú:

  • Nultý a prípravný ročník (nástroj socializácie detí a prevencia proti neopodstatnenému preraďovaniu detí do špeciálnych škôl)
  • Asistent učiteľa (za úlohu má pomáhať respektíve prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka)

Téma riešenia vzdelávania Rómov nebola vždy prioritou. Zodpovednosť za riešenie situácie slovenských Rómov po období socializmu de facto na svoje plecia zobrali mimovládne (MVO) a medzinárodné organizácie. Produktívna integrácia prostredníctvom politickej účasti, nielen vzdelania, ale aj zamestnanosti je predpokladom nekonfliktného spolunažívania, ktoré by si  politické vedenie malo uvedomiť -pretože zlepšenie vzdelávacej politiky by prispelo ku skvalitneniu životnej úrovne Rómov a podnietilo ich hospodársko-spoločenský rozvoj vo všetkých oblastiach života.

Použitá literatúra:

  • BÉLA, L.(2004): Školstvo na národnostne zmiešaných územiach .In Maďarské národnostné školstvo. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín, 2004, s. 208
  • FLIEGEL, Ľ. (1992): Výchova a vzdelávanie rómskych detí v školskom systéme. In: A. Mann, ed.: Neznámi Rómovia: Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava: Ister Science Press
  • KUŠNIERIKOVÁ, N. (2002): Prístupy k vzdelávaniu Rómov v minulosti. In: Čačipen pal o Roma Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku (ed. M. Vašečka). Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 692.
  • ŠVEC, Š.(2002): Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: IRIS, 2002. s. 318.