DANIHEL, VINCENT

Vincent Danihel

JUDr. Vincent Danihel bol prvým splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity v rokoch 1999-2001.

2. 2. 1946 Malacky

† júl  2011 Bratislava

Narodil v dedinke Kuklov v okrese Malacky. Pochádzal z viacčlennej rodiny. Strednú školu- gymnázium ukončil v Malackách. Už počas štúdií na strednej škole spoznával ťažký život Rómov v osade a to bol jeden z dôvodov prečo sa rozhodol študovať právo, na štúdium ktorého nastúpil v roku 1964 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Po jeho úspešnom ukončení pôsobil v na Ústrednom výbore SZM, kde mu vo vydavateľstve Smena knižka Manuš znamená človek. Neskoršie pracoval na Ústrednom výbore Zväzu Cigánov – Rómov na Slovensku

Po roku 1989 sa aktívne angažoval v Slovenskom helsinskom výbore pre ľudské práva, kde pôsobil ako jeho výkonný predseda. Svoje aktivity využil aj pri zakladaní Medzinárodnej únie Rómov spolu so zakladateľom MUDr. Jánom Cibulom, ktorý sa stal aj jej prvým predsedom. Taktiež spolupracoval s vysokoškolským pedagógom, filozofom, psychológom, novinárom a historikom Rajko Djuričom a neskôr s ďalším predsedom JUDr. Emilom Ščukom. Bol aktívnym aj pri zakladaní Múzea rómskej kultúry, kde veľmi úzko participoval s jeho zakladateľmi PhDr. Davidovou a Ing. Holomkom.

V roku 1990 sa stal šéfredaktorom prvého rómskeho časopisu v bývalom Československu Lačho Lav/Dobré slovo, ktorý neskôr vychádzal pod názvom Amaro lav/Naše slovo.

S veľkým nadšením privítal založenie a vznik prvej rómskej vysokej koly – Katedry rómskej kultúry pri Pedagogickej fakulte v Nitre S vedením KRK a menovite s doc. PhDr. Júliusom Táncošom mal eminentný záujem o jej zveľaďovaní, podieľal sa svojimi návrhmi na tvorbe študijných plánov, trval na tom, aby sa KRK venovala osvetovej práci medzi Rómami, rómskemu jazyku a literatúre a samozrejme dejinám Rómov.

V rokoch 1990 – 1992 sa stal poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, kde kandidoval za KSS, neskôr za SDĽ.

V roku 1994 bol zakladateľom Memoranda Rómov, ktoré vzniklo za priamej účasti Slovenského helsinského výboru, Medzinárodnej helsinskej federácie a Informačného a dokumentačného strediska o Rade Európy.

Významnou mierou sa podieľal na vypracovaní Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, ktorý vláda prijala 27. 9. 1999.

Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel v roku 2011 v Bratislave.

Zdroj: cs.wikipedia.org/wiki/Vincent_Danihel

DEKÁDA ZAČLEŇOVANIA RÓMSKEJ POPULÁCIE 2005 – 2015, TIEŽ DEKÁDA ALEBO RÓMSKA DEKÁDA

Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015 predstavuje medzinárodný záväzok vlád krajín strednej a juhovýchodnej Európy. Cieľom tejto iniciatívy bolo vytvárať priestor na inklúziu Rómov v jednotlivých krajinách vrátane pozdvihnutia ich ekonomického statusu. Politiky jednotlivých štátov sú realizované na základe vytvorených národných akčných plánov na dosiahnutie stanovených zámerov s predpokladom pravidelného vyhodnocovania napĺňania cieľov a v prípade potreby modifikácie akčných plánov podľa potrieb jednotlivých krajín.

Myšlienka na vznik tejto iniciatívy sa viaže k konferencii na najvyššej úrovni „Rómovia v rozširujúcej sa Európe: Výzvy do budúcnosti“ ktorá sa konala v roku 2003 v Budapešti.

Z organizačného hľadiska je iniciatíva riadená Medzinárodným riadiacim výborom, ktorý pozostáva zo zástupcov vlád členských krajín, reprezentantov Rómov, medzinárodných donorov a iných medzinárodných organizácí. Z hľadiska organizovania podujatí sa jednotlivé členské krajiny striedajú v polročných predsedníctvach.

Už od počiatku boli stanovené štyri prioritné oblasti pre realizáciu jednotlivých politík: vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť a bývanie a tri prierezové témy: chudoba, diskriminácia a rodové záležitosti. Dôležitou súčasťou iniciatívy je meranie pokroku a monitorning realizácie jednotlivých opatrení. Rómska participácia je kľúčovou jhodnotou celej iniciatívy.

Členské krajiny Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko,Česká republika, Čierna Hora, Maďarsko, Macedónsko, Rumunsko, Srbsko, Čierna Hora, Slovensko, Španielsko a Slovinsko je pozorovateľom.

Medzinárodné inštitúcie zapojené do Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015:

Inštitút otvorenej spoločnosti, Svetová banka, Európska Komisia, Rozvojový program OSN, organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Rada Európskej rozvojovej banky, Kontaktný bod pre otázky Rómov a Sinti, Európske fórum Rómova kočovníkov, European Roma Information Office, UNHCR, UNICEF, Svetová zdravotnícka organizácia.

Pozri: www.romadecade.org

DEŇ RÓMSKEHO HOLOKAUSTU

DEŇ RÓMSKEHO HOLOKAUSTU

(International Day to commemorate the Roma and Sinti Victims of the Second World War) 2. august – pamätný deň, keď si európski Rómovia pripomínajú noc z 2. na 3. augusta 1944, keď počas 2. svetovej vojny v poľskom Osvienčime–Brezinke (Auschwitz–Birkenau), najväčšom koncentračnom tábore pre európskych Rómov, bolo v plynových komorách zavraždených 2897 rómskych mužov, žien a detí – obyvateľov cigánskeho tábora. Počas pietnych spomienok si Rómovia pripomínajú nielen obete vyhladzovacích táborov, ale aj asi 300 tisíc európskych Rómov, ktorí zahynuli počas II.svetovej vojny.

Na Slovensku tradíciu pietnych aktov pri príležitosti Dňa rómskeho holokaustu naštartovalo v roku 2005 občianske združenie In Minorita projektom Ma bisteren/Nezabudnite! V rámci projektu boli na Slovensku vybudované pamätníky rómskym obetiam 2. svetovej vojny a organizujú sa každoročné kladenia vencov pri pamätnej tabuli rómskeho holokaustu v pietnej sieni Múzea SNP v Banskej Bystrici a v Dunajskej Strede, kde spomienku organizuje občianske združenie Romano jilo.

(pozri tiež pamätné dni Rómov, rómsky holokaust, porajmos)

Literatúra/zdroje:

  1. Council of Europe: Descriptive Glossary of Terms Relating to Roma Issues (version dated 16 November 2011). [online]. [cit. 10. 1. 2012].

DEPUTÁTNY KOVÁČ

Tvoril kvalitatívne odlišnú formu vykonávania kováčskeho remesla u Rómov. Jednalo sa o najímanie si rómskych kováčov obcou. Takýto kováč uzatvoril dohodu s gazdovským spoločenstvom obce a nasťahoval si svoju dielnu do obecnej kováčskej dielne, ktorá mala aj obytnú časť spolu so svojou rodinou.
Rozložil si svoje náradie a počas doby, kedy bola uzatvorená medzi obcou a kováčom dohoda pracoval rómsky kováč podľa požiadaviek sedliakov. Niektoré práce robil podľa zmluvy bezplatne, iné si dával zaplatiť. Bezplatne sa spravidla vykonávali jednoduché práce, ako napr. zváranie reťazí. Od obce dostal takýto kováč okrem ubytovania a malej záhradky na pestovanie zemiakov, kukurice a zeleniny aj naturálie: od každého sedliaka do roka jeden chlieb, za každý pár koní jednu mericu zrna a uhlie. Keď dostal z inej obce výhodnejšiu ponuku zmluvu neobnovil, uzatvoril novú zmluvu a spolu s rodinou sa presťahoval. Tento spôsob najímania kováčov bol známy i v Maďarsku a Burgenlande, kde sa s deputátnych kováčov stali trvalí dedinskí kováči.  Treba však povedať, že tento druh najímania kováčov bol na našom území pomerne zriedkavý vzhľadom k tomu, že od obecných kováčov sa očakávala i zručnosť podkúvania koní a väčšina rómskych kováčov nemala vykonané podkúvačské skúšky.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR KALE JAKHA

Miesto pôsobenia: Humenné – Podskalka

Vznik: 1990

Zakladatelia: Michal Kašo, Gabriel Holub, Radoslav Toček

Pôvodný zriaďovateľ: Centrum voľného času Dúha v Humennom

Súčasný zriaďovateľ: Komunitné rómske centrum a ICM – Klub mladých Humenné – Podskalka

Vedúci telesa, umelecký vedúci, vedúci speváckej aj hudobnej zložky: Michal Kašo

Pedagóg tanca: Tomáš Hospody, súčasní sólisti Marek Dodič, Róbert Lakatoš, Mário Maľar. Spolupracuje aj so základnou a materskou  školou na Podskalke

Hudobná zložka: Gabriel Kašo a Stanislav Holub

Súbor absolvuje vystúpenia pre potreby mesta a regiónu, napríklad pre Centrá voľného času,  školy, kluby dôchodcov, klub pre nevidiacich, v kostole, vo Vihorlatskom múzeu. Okrem toho súbor vystupoval na rôznych súťažiach, festivaloch a koncertoch v Humennom, v Michalovciach, v Nižnom Hrabovci, v Osadnom, v Stropkove, vo Svidníku, v Prešove, v Kežmarku, v Starej Ľubovni, v Poprade, v Revúcej, v Galante, v Rakovciach, v Zbudskom Dlhom, vo Vyšnej Jablonke, v Raslaviciach, v Bratislave.

Medzi najvýznamnejšie vystúpenia patrí účinkovanie na Medzinárodnom festivale Rómov v Budapesšti v roku 2002 a na  Stretnutí národnostných menín v Štátnom divadle v Košiciach.

Súbor v roku 2009 naštudoval autorský muzikál Michala Kašu „Láska pri rómskej vatre“.

Literatúra/zdroje:

Belišová, Jana, PhD.

DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR KESAJ ČHAVE

Miesto pôsobenia: Kežmarok

Vznik: 2000

Zakladatelia: Helena Akimová a Dušan Sýkora

Zriaďovateľ: občianske združenie Kežmarský hlas

Vedúca súboru a vedúca speváckej zložky: Helena Akimová

Umelecký vedúci a vedúci hudobnej zložky: Ivan Akimov

Vedúci tanečnej zložky: Stanislav Pišta a Ivana Pištová

Návrh kostýmov: Miroslav Gulyas

So súborom spolupracoval Johann Le Berre z Francúzska.

Účasť na domácich festivaloch a podujatiach:

  • Medzinárodný festival detských folklórnych súborov Bratislava
  • Festival rómskej kultúry Horného Spiša Kežmarok
  • Letný rómsky festival Spišská Nová Ves
  • Medziosadový festival Rómske hudobné prekáračky: Stráne pod Tatrami, Rakúsy, Jurské, Kubachy, Veľká Lomnica
  • Vernisáž výstavy Ma bisteren! Bratislava
  • Medzinárodný festival Jánošíkové dni Terchová
  • Dni židovskej kultúry Giraltovce
  • Dobrý festival Prešov

Účasť na zahraničných festivaloch a podujatiach:

Česká Republika

  • Karvinský Rómsky Festival Karviná
  • Svätenie Jari s vílou Kesaj, Divadlo Na Dobešce, Praha
  • Svätenie Jari s vílou Kesaj, Kultúrní sál Záhrada, Praha
  • Svetový Rómsky Festival Khamoro Praha
  • Vyšehraní 2007, Festival divadla a hudby „Vyšegrad na Vyšehrade“, Praha
  • Gypsy Celebration Svojanov
  • Rómsky festival Šukar džives Hradec Králové
  • Májove reje na Dobešce, Divadlo na Dobešce, Praha

Dánsko

  • Festival Performer’s house, Silkeborg

Francúzsko   

  • Festival „Aux Actes Citoyens!“ Tomblaine, Nancy
  • Festival des Enfants du Monde – RIFE
  • Dni slovenskej kultúry – Bosc le Hard
  • Tourneé CIOFF 2005
  • Festival du Plateau, Danses et Musiques du Monde, Perpezac le Blanc
  • Inter’Folk, Festival Folklorique du Puy en Velay
  • Festival de Montignac
  • Festival des Danses, Musiques et Voix du Monde, Felletin
  • Festival International de Folklore, Port sur Saône
  • Les Estivales, Evron
  • Comité des Fêtes du Guézy, La Baule
  • Mondial’Folk, Plozévet
  • Festival des Cultures du Monde, Saintes
  • Les Sacres du Folklore, Reims
  • Festival des Rythmes et Couleurs du Monde, Valentigney
  • Résidence Autrans
  • Fête des Langues du Monde, Decazeville
  • Festival Villes des Musiques du Monde, Aubervillier
  • Fête Rrom du Parc Montreau, Montreuil
  • Festival Latcho Divano, Marseille
  • Zénith de Paris, spectacle avec les Ogres de Barback
  • Festival Akana bis, Squat des caravanes, Montreuil
  • Grande Fête Rromani, Thèâtre de la Parole Errante, Montreuil
  • Medzinárodny folklórny festival v Issoire
  • Rómske slovensko rumunské tvorivé dielne v Autrans
  • Festival piesni, tancov a hudby sveta v Sarran
  • Festival v Montoire
  • Festival des Folklores du monde, Fête du Houblon, Haguenau
  • Grand Bal Tsigane, Festival Migrant’Scène Cimade, Montreuil
  • Rómske Vianoce – Vianoce Nádeje, Manifestácia, Parvis des Droits de l’Homme, Trocadéro, Sylvester, Cirkus Romanés, Paris
  • Concert pour changer les destins, Montreuil

Macedónsko

  • Feryp’Fest, Európske fórum mladých Rómov, Ohrid

Maďarsko

  • Medzinárodny putovný festival rómskeho tanca, Satorajujléhy
  • Sziget festival, Budapešť

Poľsko

  • Dni Huculskie, Regetow
  • Europejskie nadbužaňskie spotkania folklorystyczne, Sokolow
  • Rzeki lacza kultury, Lazienky Krolewskie, Amfiteatr, Teatr na Wyspie, Waršawa

Rakúsko

  • ARTE party, 3raum-anatomietheater, Viedeň
  • Confèrence / spectacle, Institut Français de Vienne, Viedeň

Slovinsko

  • Festival Stična,  Stična

Švajčiarsko

  • Les Yeux de la Ville 04, Genéve

Taliansko

  • Auditorium Zanon, Udine
  • La Plaza, Benátky
  • CaMuse,Vicenza

Ocenenia:

  • Le Prix Coup de Coeur
  • Les Sacres du Folklore
  • Reims, Francúzsko
  • RIFE, Francúzsko

Literatúra/zdroj:

Belišová, Jana, PhD.

DIDI, ĽUDOVÍT

spisovateľ, pedagóg

* 6. 1. 1931 Púchov

† 15.9. 2013 Vráble

Ocenenia

Čestné uznanie mesta Vráble za celoživotnú prácu, 2005

Vzdelanie:

Vysoká škola politických a hospodárskych vied, Praha

Pedagogický inštitút pre učiteľov národných škôl, Nitra

Životopis

Ľudovít Didi vyrastal u starých rodičov, otec bol neznámy a mama cestovala za prácou do Čiech. Už ako malý chlapec slúžil a vypomáhal u bohatých sedliakov na gazdovstvách.

Napriek ťažkému a chudobnému detstvu sa veľmi dobre učil a vyštudoval pedagogiku. Učiteľskej práci sa venoval niekoľko rokov, pôsobil v Novom Meste nad Váhom, Nitre, Kolačkove na východnom Slovensku a vo Vrábľoch.

Pre jeho pevný a zásadový postoj ho v roku 1968 prenasledovali. Verejne vyhlásil, že nesúhlasí so vstupom spojeneckých vojsk na územie vtedajšej ČSSR a to sa mu stalo osudným.

Vylúčili ho zo štúdia na Vysokej škole v Prahe a musel opustiť aj učiteľské miesto. Rok bol bez práce. Ťažko nadobudnutý majetok rozpredával.

Mal tri deti, preto nastúpil do práce na pozíciu vrátnika, neskôr robotníka v chemickej prevádzke. Náročné pracovné podmienky ho pripravili o zdravie a podstúpil náročnú operáciu žalúdka. Zo zdravotných dôvodov ho preradili na menej nebezpečnú prevádzku.

Ľudovít Didi bol už na polovičnom invalidnom dôchodku, keď prišla nežná revolúcia. Rehabilitovali ho, udelili mu titul inžiniera ekonomických vied a vymenovali ho za riaditeľa detského domova v Kolíňanoch pri Nitre. Pod jeho vedením sa detský domov rozrástol o novú telocvičňu a knižnicu. Z tohoto miesta odišiel do dôchodku.

Ako veľmi talentovaný a život milujúci človek sa až ako dôchodca rozhodol písať. Jeho román “Príbehy svätené vetrom” sa dočkali aj rozhlasového spracovania. Ide o autobiografický príbeh chlapca, ktorý svoje detstvo prežíva v biede, no napriek tomu nemá núdzu o veselé príbehy. Didi má štýl, akým azda pred ním tvoril iba známy maďarský spisovateľ, Róm Menyhert Lakatos. Živočíšnosť a pudovosť je pre knihu charakteristická práve tak ako pre život Rómov

v osadách. Autor nič nezakrýva, otvorene a úprimne spomína na detstvo prežité v chatrčke.

Autor priznáva, že pri písaní svojich spomienok sa neubránil emóciám, smútku, veselosti. Vydaniu jeho románu veľmi pomohol známy slovenský spisovateľ, textár Boris Filan, ktorý mal k Ľudovítovi Didimu priateľský vzťah.

Dielo je azda najhodnotnejšie z tých, ktoré rómski spisovatelia slovenským čitateľom ponúkli a obstojí v konkurencii s ktorýmkoľvek súčasným dielom. Štvrtý pripravovaný román už nestihol dokončiť. Malo ísť o humorné príbehy zo života obyvateľov rómskych osád.

Ľudovít Didi zomrel  vo Vrábľoch, v meste, kde prežil väčšinu svojho života.

Tvorba:         

Príbehy svätené vetrom, 2004

Cigánkina veštba, 2008

Čierny Róm a biela láska, 2011

Literatúra/zdroje:

Literárne informačné centrum.

DIFERENCIÁCIA RÓMOV

Členenie Rómov na základe rôznych kritérií. Rovnako, ako na celom svete, tak aj na Slovensku, Rómovia netvoria jednoliate etnikum, líšia sa vzájomne na základe rôznych kritérií.
Samotný pojem Rómovia je v zmysle ponímania rady Európy a Európskej únie zjednocujúcim pre rôzne skupiny tohto etnika.

Diferenciácia Rómov je možná z niekoľkých aspektov, napríklad:

  • subetnické hľadisko– na Slovensku žijú starousadlí Rómovia (Rumungri), olašskí Rómovia (Vlachike Roma), zvyšky nemeckých Sintov, v Európe žije mnoho ďalšie skupiny, napr. Manušovia (Francúzsko), Kalé (Španielsko).
  • stratifikačné hľadisko– vo vzťahu s pracovným prostriedkom, vzdelaniu, bohatstvu, napríklad obyvatelia osád, podnikatelia
  • iné hľadisko(jazykové dialekty, kultúrne špecifiká a pod.)

Neuvedomovanie si diferenciácie rómskeho etnika súvisí s jedným z najčastejších stereotypov – Rómovia sú chudobní, nevzdelaní, žijú na okraji spoločnosti, bohatí Rómovia sú len výnimkou).

Historické korene diferenciácie Rómov:

Rómovia prichádzali do Európy pravdepodobne vo viacerých vlnách, po prechodnom usídlení v oblasti Balkánu (najmä dnešného Grécka) postupne prechádzali do strednej a západnej Európy. Prenasledovanie v 15.-18. storočí v západnej Európe im neumožnilo usadzovanie. Iná bola situácia v strednej a juhovýchodnej Európe, kde v dôsledku politickej situácie (expandujúcej Osmanskej ríši) bol prístup k Rómom tolerantnejší: v priebehu 16.-17. dochádzalo k usadzovaniu Rómov tak na územiach okupovaných Turkami ako i za ich hranicami, teda i na Slovensku. Rozdielne geografické podmienky a vzťahy s miestnym majoritným obyvateľstvom sa prejavili aj v orientácii na rôzne remeslá a služby, ktoré mu ponúkali. Tieto okolnosti mali dopad i na diferenciáciu Rómov. Kým väčšina Rómov vo východnej Európe žije prevažne usadlým spôsobom života, v západnej Európe môžeme dodnes stretnúť početne menšie skupiny kočujúcich skupín, najmä Kalé a Manuša. Početnou skupinou tu boli nemeckí Sintovia, títo boli však počas druhej svetovej vojny takmer vyvraždení.

Na území Slovenska žijú starousadlí Rómovia, ktorí sa podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva v ktorom žijú delia na slovenských – slovačike Roma a maďarských – ungrike Roma. Od nich sa výrazne spôsobom života odlišujú bývalí kočovní – olašskí Rómovia vlašike Roma. Sami sa delia do niekoľkých podskupín, najpočetnejší sú Lovári(bývalí priekupníci s koňmi), Kalderaši(kotlári) a Bougešti. Osobitnou skupinou sú rumunskí korytári –Bajáši. V balkánskych krajinách môžeme stretnúť kočovných medvediarov Ričkari, Ursari.

Na Slovensku sa môžeme stretnúť i s ďalšími termínmi, ktoré vyjadrujú sociálnu dištanciu jednotlivých rómskych lokálnych spoločenstiev s rozdielnym socioekonomickým statusom, napr.: znevažujúce degeši, dupkoši, rukoňare, džuklara, na druhej strane uznalivé láčhe/žuže Roma. Často sa uvádza aj termín Rumungri – týmto označujú olašskí Rómovia ostatných Rómov, má však negatívne, znevažujúce zafarbenie.

Literatúra/zdroje:

  1. KOLEKTÍV AUTOROV: Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike. Svetová banka, Nadácia S.P.A.C.E., INEKO, Bratislava 2002.
  2. MATULAY, Stanislav, BOŽÍK, Jozef, VALACH, Michal: O etnických Rómoch žijúcich na Slovensku v osídleniach na nízkom stupni socio-kultúrneho rozvoja. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,  Bratislava 2011. 148 s.

DISKRIMINÁCIA

Z latinského  discriminare – rozlišovať. Používaním získal výraz v právnickom i všeobecnom jazyku negatívny význam: rozlišovať s negatívnym dopadom na konkrétnu skupinu ľudí. Rozlišujeme dva typy diskriminácie: priamu a nepriamu.

Princíp rovnosti ľudí predpokladá rovné zaobchádzanie s jednotlivcami. Ak je zásada rovného zaobchádzania inou fyzickou či právnickou osobou alebo orgánmi verejnej správy porušená, dochádza

k právne postihnuteľnej diskriminácii.

Za priamu diskrimináciu sa považuje také nerovné zaobchádzanie, ktoré rozlišuje medzi jednotlivcami na základe ich príslušnosti (či je zdanlivá, alebo skutočná) k určitej skupine. Podstata diskriminácie je však naplnená až v prípade, keď dochádza k rozlišovaniu bez legitímne sledovaného cieľa a obeť diskriminácie je týmto zaobchádzaním poškodzovaná. V slovenskom práve (prijatom na základe smerníc Európskej únie) sú kritériá definujúce základ diskriminačného správania konkrétne vymenované (s tým, že tento zoznam nemôžeme považovať za definitívny a nemenný); slovenský antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu z dôvodu: „pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“ (§2, ods.1).

Priama diskriminácia

Priama diskriminácia je v rovnakom zákone definovaná ako „konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii“ (§2a, ods. 2).

Nepriama diskriminácia

Existujú prípady, keď zdanlivo rovnaký prístup môže ublížiť a práve rozdielne zaobchádzanie v intenciách dosiahnutia skutočnej rovnosti (reálnej/materiálnej/de facto), ktorá smeruje k vyrovnaniu možností jednotlivcov, pripúšťa aj rozlišovanie na základe „zakázaných“ kritérií. Ak identický prístup k rôznym jednotlivcom vo výsledku vedie k zhoršeniu ich situácie, hovoríme o nepriamej diskriminácii. Slovenský antidiskriminačný zákon definuje nepriamu diskrimináciu ako „navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou.

Nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§2a, ods. 3).

verejné inštitúcie na ochranu ľudských práv

Na Slovensku existuje niekoľko verejných inštitúcií, na ktoré sa občania v konkrétnych situáciách súvisiacich s diskrimináciou môžu obrátiť. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Verejný ochranca / verejná ochrankyňa práv sa zaoberá prípadmi porušení základných práv fyzických i právnických osôb vo vzťahu k verejným inštitúciám, teda i v prípadoch, keď sa verejné inštitúcie dopustia diskriminačného konania. Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc osobám bez finančných prostriedkov („v materiálnej núdzi“).

Zdroj/literatúra:

Informačný server zaoberajúci sa diskrimináciou: www.diskriminacia.sk

Poradňa pre občianske a ľudské práva. Diskriminácia na Slovensku: Hľadanie bariér v prístupe k účinnej právnej ochrane pred diskrimináciou. 2012 (tato publikácia obsahuje tiež prehľad rozhodovania slovenských súdov v prípadoch diskriminácie)