ŠAJ PES DOVAKERAS – MŮŽEME SE DOMLUVIT

Autorka
HÜBSCHMANNOVÁ Milena

Rok a miesto vydania: 1993, Olomouc
Vydavateľ:  Vydavatelství Univerzity Palackého, 1. vydanie
Počet strán: 117
ISBN: 80–244–0496–6
O publikácii

Publikácia Šaj pes dovakeras – Můžeme se domluvit bola prvýkrát vydaná v roku 1993 v českom jazyku. Neskôr sa publikácia dočkala ešte niekoľkých rozšírených vydaní. Na Slovensku je dostupná v predaji aj na vypožičanie v knižniciach.

K porozumeniu dôjde vtedy, keď každý človek pochopí, že sám musí urobiť niečo preto, aby tomu druhému porozumel.“ (autorka). Ako sama Hubschmannová uvádza, jej cieľom bolo priblížiť čitateľom krásu rómskeho jazyka, pretože „…aj v tomto jazyku sa dá vyjadriť a popriať druhému človeku šťastie, radosť, harmónia, pohoda, pokoj a mier.“ (Hübschmannová, 1998).

V knihe sa Hubschmannová venuje problematike kultúry a etnickej identity. Odpovedá na otázku „Kto sú Rómovia?“ aj prostredníctvom osobných príbehov Rómov, ktorých stretla a tiež na základe svojich vlastných skúseností. Poukazuje na javy, ku ktorým dochádza pri strete dvoch kultúr s rozdielnymi komunikačnými symbolikami.

Hovorí o ochote a schopnosti dorozumieť sa napriek kultúrnym a jazykovým odlišnostiam, ale aj o sile stereotypu a o humánnych aj nehumánnych reakciách na tieto odlišnosti  (https://www.vydavatel.sk/kniha/muzeme-se-domluvit-saj-pes-dovakeras-4vydani). Celá publikácia je doplnená o rómske výrazy, príbehy zo života Rómov a rozhovory s nimi. Členená je do 11-tich kapitol.

 O autorke

Milena Hübschmannová, česká vysokoškolská pedagogička a zakladateľka českej romistiky, sa venovala najmä rómskemu jazyku a zberu rómskeho folklóru. Narodila sa v roku 1933 v Prahe. Na Karlovej univerzite vyštudovala hindčinu, urdčinu a bengálčinu. Rómskemu jazyku sa venovala od roku 1953. „Prišla som k rómčine ako študentka hindológie.“ Ako sama povedala, rómsky jazyk ju očaril. Svoju náklonnosť k rómčine a kultúre Rómov vyjadruje aj v publikácii Šaj pes dovakeras – Můžeme se domluvit. Je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti romistiky a tiež prekladov z rómčiny (http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805). V roku 2005 zomrela pri nešťastnej autonehode v Juhoafrickej republike.

OBSAH

  1.  Kdo sou slovenští Romové
  2.  Slovo romské básnířce
  3.  Vrtíme hlavou všichni stejně?
  4.  Romano nav – gadžikano nav
    Romské jméno – neromské jméno
  5.  Pootevři dveře – o romském etnolektu češtiny
  6.  Nechť se vysloví Romové
    Vzpomínky pěti Romú na jejich zážitky v první tříde
  7.  Vúl, kráva, husa – a jazykový styl
  8.  Angela Žigová: Náš jazyk
  9.  Neděkuj, neděkuj, nejsi u gádžú!
  10.  Slovo dvěma romským novinářúm
  11.  Aby děti Odžibwejú, ohawkú, Inuitú… Romú dosáhly stejného vzdělání jako ostatní

Zdroje:
HÜBSCHMANNOVÁ, M. 2002. Šaj pes dovakerasMůžeme se domluvit. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého, 2002. 129 s. ISBN 80–244–0496–6.
https://www.vydavatel.sk/kniha/muzeme-se-domluvit-saj-pes-dovakeras-4vydani

http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805

SAJKO, JÁN

Mgr. Ján Sajko 
* 1957 v Prešove
Učiteľ výtvarnej výchovy na 1. základnej škole v Jarovniciach, venujúci sa rozvoju výtvarného talentu rómskych detí.

Ján Sajko v roku 1982 absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a od roku 1986 učí na základnej školy v Jarovniciach. Do roku 1989 bola v obci iba jedna základná škola, do ktorej spolu chodili rómski a nerómski žiaci, neskôr nerómski rodičia iniciovali postavenie novej školy, do ktorej presunuli nerómske deti. Pôvodná škola zostala iba pre rómske deti a Ján Sajko zostal učiť na rómskej škole a rozvíjať výtvarný talent niekoľkých generácií rómskych detí.

Žiaci pod jeho vedením, vytvárajú veľmi zaujímavé práce plné farieb. Boli ocenené na výtvarných súťažiach po celom svete. (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán…) Samostatne vystavovali v mnohých mestách, napr. – Washington, Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov, atď. Ich obrázky boli použité na ilustrácie rôznych kníh, kalendárov a pohľadníc. Viac na http://www.zs1jarovnice.edu.sk/vytvarne_aktivity.html

Angažovanosť Jána Sajka bola viackrát ocenená: V roku 1997 mu minister školstva udelil Pamätný list sv. Gorazda a v roku 2002 mu opäť minister školstva udelil Malú medailu sv. Gorazda.

Foto:  http://www.jan.sajko.szm.com/ a  http://ematusov.soe.udel.edu/jano/

SAMKO, MILAN, PhDr., PhD.

Foto: Magdaléna Kmeťková

PhDr. Milan Samko, PhD. je vysokoškolský učiteľ.

* 30. 10. 1973 v Revúcej

Základné informácie

Pracuje ako odborný asistent na Ústave romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako vysokoškolský učiteľ rómskeho jazyka a pedagogických disciplín. Ako jeden z mála kvalifikovaných odborníkov na Slovensku sa v oblasti vedy venuje rómskemu jazyku.

Pôsobenie a aktivity

Ako učiteľ pôsobí na Ústave romologických štúdií, okrem toho pôsobí vo viacerých vedeckých tímoch zameraných na výskum rómskeho jazyka. Je členom Rady ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR pre národnostné školstvo, predsedom atestačnej komisie pre predmet rómsky jazyk a členom Poradnej skupiny pre zabezpečenie zosúladenia praxe s platným zákonom o používaní jazykov národnostných menšín.

Prehľad zamestnaní

2002 – doteraz – Ústav romologických štúdií Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, odborný asistent

1998 – 2002  Základná škola v Banskej Bystrici, učiteľ

 Vzdelanie

Študoval v Nitre v odbore Učiteľstvo pre prvý stupeň základných škôl so zameraním na rómsku kultúru. Doktorát z rómskeho jazyka získal na Karlovej univerzite v Prahe.

2012 Filozofická fakulta, Karlova Univerzita v Prahe (PhDr.)

2011 Filozofická fakulta, Karlova Univerzita v Prahe, Filológia, Jazyky krajín Ázie a Afriky, rómsky jazyk (PhD.)

1998 Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ so zameraním na rómsku kultúru (Mgr.)

 Ocenenia

2016 – Cena rektora Užhorodskej národnej univerzity v Užhorode za rozvoj rómskych štúdií a študijného programu

Foto: Magda Kmeťková

ŠARKÖZI, RICHARD „RICCO“

Ricco

Richard Šarközi – „Ricco“ je spevák, pochádza z hudobníckej rodiny a žije v Bratislave.

*6. apríl 1987 v Bratislave

Študoval na konzervatóriu v Bratislave odbor operný spev.

V roku 2009 bol účastníkom autonehody, odvtedy je pripútaný na invalidný vozík.

V rokoch 2008 – 2009 spolupracoval s hudobným zoskupením Bohémiens pod vedením Barbory Botošovej.

V roku 2012 sa stal laureátom speváckej súťaže Kantiléna, ktorá sa koná na počesť speváka Karola Duchoňa.

V roku 2014 sa ako duo s Klaudiou Farkašovou zúčastnil speváckej súťaže X-faktor, kde sa dostali do finále kde obsadili druhé miesto.

V roku 2017 opäť ako duo s Klaudiou Farkašovou vyhral maďarskú verziu súťaže X-faktor.

 

ŠAROVCE

Názov obce: Šarovce

Kraj: Nitriansky

Okres: Levice

Región: Dolnohronský

Rozloha: 2 537,9 ha

Celkový počet obyvateľov: 1 622

Približný počet Rómov: 700

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 159

Hustota obyvateľstva: 65/km2

Ekonomika v obci :

V obci pôsobia tieto podnikateľské subjekty a zamestnávatelia:

  • Farma Kissová; TaM trans spedition, s .r .o; HAITEG, s .r .o; BAŠKA Jozef Tabaček; Trubíni Vladimír SHR; Gazdovské potreby; Potraviny ABC a ABC Plus; predajne COOP Jednota, Pošta, zdravotnícke služby – praktický lekár pre dospelých, deti a mládež, stomatologická ambulancia, Penzión ARD, prevádzka ČOV, súkromné stravovacie zariadenie DEJAVÚ, Služby Šarovce, Obec Šarovce. V poslednom období sa im darí aj v hľadaní si zamestnania v neďalekom priemyselnom parku v Leviciach. Rómovia sa aktívne podieľajú na skrášlení obce formou aktivačných prác, ako aj pri spracúvaní separovaného odpadu, za čo obec získala nejedno významné ocenenie.

Možnosti zamestnania:

Obec je zameraná poľnohospodársky, sídli tu veľký pestovateľ zeleniny Farma Kissová, ktorá zamestnáva ľudí z obce v sezóne aj mimo sezóny v skladoch ovocia a zeleniny. Je to najväčší zamestnávateľ príslušníkov marginalizovanej rómskej komunity (MRK). Ďalším zamestnávateľom je SHR Trubíni – živočíšna výroba. Okrem týchto farmárov v obci pracujú 5 SHR, ktorí sa zameriavajú na rastlinnú výrobu. V priemysle máme 2 prevádzky, a to Malú vodnú elektráreň Šarovce a špeditérsku firmu TaM trans Šarovce.V službách je to: firma Baška – opravárenské služby Centrum pomoci – sociálne služby pre starých a osamelých občanov, 2 predajne COOP Jednoty, Pošta, 2 súkromné predajne potravín, Haiteg, s. r. o.,- zabezpečovacie služby, Služby Šarovce – príspevková organizácia obce na zvoz a zber separovaného odpadu, prevádzka ČOV, základná škola s MŠ, veľkým zamestnávateľom je Obec Šarovce, ktorá zamestnáva okrem odborných pracovníkov najmä príslušníkov MRK na rôzne krátkodobé pracovné pomery. V obci je 85 živnostníkov, najviac murárov a pracovníkov v stavebníctve, väčšinou sú to Rómovia, ktorí pracujú nielen na všetkých stavbách v obci, ale aj v okrese.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: katolícka, reformovaná a evanjelická cirkev

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: katolícke

Dejiny obce: Vneskorejkamennej dobe,okoloroku3000predKr.,sazaznamenalovŠarovciachintenzívneosídlenieľudusbadenskoukultúrou(nazvanoupodľarakúskehonáleziska). Dokladátoveľkémnožstvozlomkovkeramiky, ktoré sa našlivovrstvách, prípadnetvoriacichobsahkultúrnychjám.Vniektorýchjamáchboliľudskékostry,aleajkostrydomácichzvierat(koza,pes).

Azda najvýraznejšiestopytuzanechalľudtzv.maďarovskejkultúry,jednejznajvýznamnejšíchcivilizáciídomácehoprostrediatýchčias(asi1700–1500predKr.)Napočiatkustrednejbronzovejdoby prispelikzmenámkultúrnehovýrazucudzievplyvyzPotisiaazdolnéhoDunaja.

Dnešná obec Šarovce vznikla v roku 1943 zlúčením obcí Veľké Šarovce a Malé Šarovce. V roku 1951 bola do obce včlenená i osada Veselá, ktorá pôvodne patrila do obce Turá.

Prvé zmienky o Rómoch v Šarovciach sú z 18. storočia. Rómovia sa živili pomocnými prácami u veľkých gazdov, najmä chovom koní a taktiež pomáhali pri ryžovaní zlata z rieky Hron. Postupne sa usadili, vybudovali si malé domčeky na rozhraní Veľkých a Malých Šaroviec, tzv. cigánska jama, z ktorej boli postupne v rokoch 1960 – 1976 vysťahovaní a rozptýlení do rodinných domov v obci.

Správa obce:

  • Sú v samospráve zastúpení Rómovia – koľkí a v akej pozícii? Nie, iba v sociálnej komisii ako členka. V minulých volebných obdobiach bol poslancom aj Róm.
  • Aké úspešné projekty ste zaznamenali?

Oplotenie MŠ, 2000 – POD; Zriadenie rómskeho klubu 2001 – Úrad vlády SR; Zriadenie elokovaných tried v ZŠ pre výučbu murárov a krajčírky rok 2001 -Úrad vlády SR; Dedinské múzeum, 2001 – predvstupový fond SAPARD; Komunitné centrum, 2005 – FSR; Komunitná práca, 2005 – trvá – FSR; Informačné centrum, 2006 – FSR; Aj my chceme dostať šancu, 2008 – FSR; Regenerácia centrálnej zóny obce Šarovce, 2010 – ROP; Kompostovanie, zefektívnenie separovaného zberu a revitalizácia obce Šarovce, 2010 – POD; V materskej škole je nám dobre, 2010, Úrad vlády SR; Počítačová zručnosť Rómov, 2011, Úrad vlády SR; Výsadba stromov v areáli ZŠ Šarovce, 2012, MŠ SR; Výmena okien a oprava fasády ZŠ Šarovce, 2012, MŠ SR; rekonštrukcia verejného osvetlenia, 2012, program LEADER; Zachráňme stromy v Šarovciach, 2012 – POD; Dobudovanie kamerového systému v obci Šarovce – 2012, MV SR; Ochrana územia pred vnútornými vodami, 2012 -Envirofond

  • Pracuje v obci terénny sociálny pracovník? Áno: 1 terénna sociálna pracovníčka a 1 asistentka terénnej sociálnej pracovníčky.
  • Funguje v obci komunitná sociálna práca? Áno: od r. 2005

Kultúra

  • školy (základné, stredné)
  • Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
  • stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci, ich úspešnosť na trhu práce:

SOŠ Levice, SOŠ Kalná nad Hronom, SOU Dvory nad Žitavou,

  • ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach

žiaci základných škôl v obci sa zúčastňujú prevažne na recitačných a speváckych súťažiach, kde.veľmi často získavajú popredné umiestnenia aj rómski žiaci

  • kultúrne podujatia:
  • Každoročne sa v obci usporadúvajú paradajkové slávnosti a na ich organizovaní sa aktívne podieľajú aj rómski občania. Súčasťou programu býva vystúpenie detí zo základnej školy s prevažne talentovanými rómskymi deťmi, ako aj vystúpenie všetkých aktívnych tanečných a speváckych skupín pôsobiacich v obci.

Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou obce je každoročné stavanie mája a Medzinárodný deň detí. Tieto podujatia sa uskutočňujú v centrálnej zóne v obci. Medzi každoročné podujatia obce patria aj: Matičný fašiangový ples; Karneval detí; Deň zeme; Majáles; Rozlúčka so školou; Jánska vatra; Športový futbalový turnaj; Hody; Začiatok školského roka; Deň úcty k starším; Vianočný bazár s Mikulášom; Stretnutie presídlencov; Vianočný koncert.

  • Hudobné skupiny: Rómska hudobná skupina HORVÁTHOVCI a RIGOLETTO

  
Šarovce
Šarovce
Šarovce

 

SCHÖN, JOZEF

Novinár, publicista, spisovateľ, fotograf

* 2. jún 1958 Valtice (okres Břeclav)
† 29. január 2010 Trnava

Základné údaje: 

  • redaktor (Trnavský hlas, Hlas ľudu, Romano nevo ľil, Národná obroda)
  • fotoreportér
  • spisovateľ

Literatúra/zdroje:

  1. Príloha TEN BOL NÁŠ. [online]. In. Trnavský hlas 5/2010. s. 12-15. [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete:http://www.trnavskyhlas.sk/userfiles/05_2010.pdf
  2. Schön, Jozef: Poviedky – Lekhavipena. Združenie JEKHETANE -SPOLU. Prešov 2008, 89.s.

ŠEBKOVÁ, HANA, PHDR.

Česká romistka, prekladateľka, fotografka, redaktorka časopisu romistických štúdií Romano Džaniben a spoluautorka Rómsko-českého a česko-rómskeho slovníka.

* 29. november 1952 Tanvald (okr. Jablonec nad Nisou, Česká republika)
† 9. apríla 2004

Základné údaje: 

  • od roku 1979 študentka  rómčiny u M. Hübschmannovej na Jazykovej škole v Prahe, s ktorou neskôr absolvovala terénne výskumy aj v osadách na Slovensku
  • od r. 1991 výučba rómčiny
  • 1994 výkonná redaktorka časopisu romistických štúdií Romano Džaniben.

Literatúra/zdroje:

  1. Smutná správa z Čiech: Zomrela romistka PhDr. Hanka Šebková. [online]. In: Romano nevo ľil, 17.04. 2004 – 10:04:10 Od: maynax [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://2004.rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=907
  2. KDO BYL KDO – Čeští a slovenští orientalisté, afrikanisté a iberoamerikanisté. [online]. In:Libri.cz. [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete:http://www.libri.cz/databaze/orient/list.php?od=s2&start=1

 

SEGREGÁCIA

Pojmom segregácia označujeme  oddelenie, vylúčenie alebo izoláciu skupiny osôb zo spoločnosti na základe rasových, etnických, sociálnych, rodových, náboženských alebo iných odlišností.  Oddelenie od dominantných skupín obyčajne znemožňuje segregovaným skupinám plnohodnotné zapojenie  sa do fungovania spoločnosti a rovné podieľanie sa na správe vecí verejných a spoločenskom úžitku. Segregácia môže mať formu rezidenčného alebo inštitucionálneho vylúčenia.

SEGREGÁCIA RÓMOV

Forma diskriminačnej politiky alebo praktiky, ktorá spočíva v oddeľovaní Rómov na základe etnickej príslušnosti vo vzdelávaní, bývaní, zdravotníckych či komerčných zariadeniach.

Najznámejším prípadom tzv. de facto segregácie, okrem oblasti bývania, je vzdelávanie, ktoré spočíva v systematickom zaraďovaní rómskych detí do špeciálnych škôl určených pre deti s postihnutím. K umiestňovaniu dochádza v dôsledku používania psychologických testov školskej zrelosti, ktoré diskriminujú rómske deti s jazykovo a sociálne znevýhodňujúceho prostredia. V segregácií v špeciálnom školstve dochádza aj v dôsledku priamych (nar. nabádanie zo strany učiteľov) alebo nepriamych ( napr. zvýšené finančné dotácie na deti zo špeciálnymi potrebami, chudoba) diskriminačných praktík, ktoré podporujú rómskych rodičov v tom, aby svoje deti umiestňovali do špeciálnych škôl. Vzdelávanie v špeciálnom školstve pre dieťa znamená nemožnosť získania ďalšieho vzdelávania a kvalifikácie a tým výrazne zvyšuje riziko doživotnej nezamestnanosti a ďalej prehlbuje začarovaný kruh znevýhodnenia a chudoby.

Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade D.H. a iní proti Českej republike, napriek tomu, že špeciálne školy nie sú určené výlučne pre rómske deti, disproporčne vysoké zastúpenie rómskych detí v špeciálnom školstve je nepriamou diskrimináciu resp. segregáciou na základe etnicity a porušením dohovoru. Tá vzniká v dôsledku zaraďovania v dôsledku problematických psychologických testov a ďalších diskriminačných praktík.

Na Slovensku bolo v roku 2005 segregovaných 149 rómskych osídlení, ktoré sa nachádzajú na okraji alebo mimo obce/mesta. 56 osídlení nemalo takmer žiadnu infraštruktúru (vodovod, kanalizácia, plyn a nie je k nim vybudovaná asfaltová prístupová cesta). (2)

Literatúra/zdroje:

  1. H. a iní proti Českej republike, číslo podania 57325/00, Rozhodnutie Veľkej komory zo dňa 13. 09. 2007.
  2. Šebesta, Michal, Kelley Pavol: Aktualizácia a doplnenie Atlasu rómskych komunít na Slovensku 2005.  [online].  Realizátor projektu: S.PA.C.E. Centrum pre analýzy sociálnej politiky. [cit. 27. 12. 2011]  Dostupné na internete: http://www.nspace.sk/files/atlas_osf_2006.pdf