FABIÁNOVÁ, TERA

(rodená Kurinová) – jedna z najznámejších rómskych spisovateliek, nositeľka Literárnej ceny Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo (2006).

* 15. október 1930 – Žiharec (okr. Šaľa)
† 22. marec 2007

Základné údaje:

  • od 16 rokov žila v Česku, pracovala 35 rokov ako žeriavnička,
  • ako 30-ročná aj publikovať prvé básne v rómskom jazyku, neskôr písala aj poviedky a fejtóny
  • vo svojej próze zachytávala a kritizovala postavenie ženy a muža v systéme pravidiel spolužitia rómskej rodiny

Pôsobenie a aktivity:

60-te roky: publikovanie prvého súboru rómskych básní a fejtónov v Romano Ľil (spravodaji Zväzu Rómov- Cigánov)

Ocenenia:

2006: Literárna ceny Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo (december).

Tvorba:

  • 60-te roky: Le Romeskero suno – “Sen Cikána” (vysielaná v Čeeskoslovenskom rozhlase)
  • 1979: Báseň “Av manca, čhajori” (“Pojď se mnou, má milá”) In: Romane giľa (Romské písně, 1979), Báseň “Raťate avľom” (“Přišla jsem v noci”)
  • 1991: Čavargoš/Tulák Apeiron, Praha 1991, 68 s. ISBN: 80-900703-1-0 , (Pre ČTV ju sfilmovala režisérka Jana Ševčíková)
  • 1992: Sar me phiravas andre škola – “Ako som chodila do školy” (životopisné rozprávanie) ÚDO České Budějovice a Společenství Romu na Moravě, Brno 1992, 31 s. ISBN: 8085584042
  • E bacht ke amende avel – “Štěstí přichází ke mně”
  • Môj život – Miro dživipen (životopisné rozprávanie)
  • Co se Miškovi zdálo – So džalas o Miškos sune

Literatúra/zdroje:

  1. FABIÁNOVÁ Tera: Románo čaládo. In: Romano džaniben 1-2⁄1996, s. 6-10.
  2. CZ: Tera Fabiánová [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://romani.kfunigraz.ac.at/rombase/cgi-bin/art.cgi?src=data/pers/fabianova.cs.xml>
  3. CZ: Zemřela romská spisovatelka Tera Fabiánová. [online] Praha, 24.3.2007 18:51, (ČTK) [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=detail&detail=2007_2184>

FACUNA, ANTON

Predseda prvého Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku, účastník Slovenského národného povstania, prvý Róm v americkej vojenskej spravodajskej službe

* 1920 – Sklabiňa (okres Martin)
† 1980 – Bratislava

Základné údaje:

  • účastník Slovenského národného povstania (tlmočník, sprievodca a spravodajský pomocník americkej OSSD (Office of Strategic Services)
  • spoluzakladateľ návrhu Zväzu československých Cigánov (Romano kulturno jekahetaňiben) – s cieľom zvýšenia kultúrnej, sociálnej a vzdelanostnej úrovne členov, ktorý nebol ÚV KSČ akceptovaný
  • predseda Zväzu Cigánov-Rómov (1968)
  • 1968-1972: riaditeľ podniku Butiker (pracovisko), kde zamestnával Rómov a pripravoval pre nich rôzne kurzy, v rámci tzv. normalizačného procesu bol podnik zrušený.

Ocenenia:

  • medaila za účasť v SNP
  • ocenenie vlády USA

Literatúra/zdroje:

  1. JANCURA, Vladimír: Kto vlastne bol Anton Facuna. [online]. In: Pravda, 16. augusta 2010, 11:08. [cit. 2. 11. 2011]. Dostupné na internete:<http://spravy.pravda.sk/kto-vlastne-bol-anton-facuna-d19-/sk_domace.asp?c=A100816_110823_sk_domace_p12>
  2. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

FARKAŠ, EUGEN

Primáš, upravovateľ ľudových piesní
* 4. 9. 1919 – Bratislava
† 15. 1. 1974 – Bratislava

Základné údaje:

  • primáš vlastnej kapely Ľudová hudba Eugena Farkaša – Farkašovci
  • primáš Orchestra ľudových nástrojov pri Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave

Literatúra/zdroje:

  1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

FEČO, JOZEF


Výtvarník
* 9. 12. 1993 Bardejov
Žije v Kračúnovciach (okres Svidník)

Je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva.

Vo svojej tvorbe využíva techniku maľby čierno-šedo-bieleho spektra a štýl pop-art. Veľkú časť jeho obrazov tvoria portréty svetových osobností rómskeho pôvodu, akými sú lekár a politik MUDr. Ján Ciuľa, herec Yyl Brynner, romista profesor z Texasu Ian Hanckock a ďalší. Od roku 2013 spolupracuje s časopisom Romano nevo ľil, pre ktorý do marca 2018 vytvoril 20 ilustrácií na titulné strany.

Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Podobizne známych osobností politického, kultúrneho a spoločenského života dotvára špecifickou situačne detailnou farebnosťou. Bol výtvarným animátorom detí v Kračúnovciach.

Výstavy

Neznáme farby osobností, Slovenské technické múzeum, Budimír 2018

Neznáme farby osobností, Slovenské technické múzeum, Prešov 2017

Neznáme farby osobností, Gemersko-malohontské múzeum, Rimavská Sobota 2017

Neznáme farby osobností, Krajské múzeum v Prešove 2016

Neznáme farby osobností, Festival remesiel, Kežmarok 2016

Múzeum kultúry Rómov na Slovensku – Neznáme farby osobností 2016

Odtlačky srdca, Zichyho palác, Bratislava 2016

Romane čercheňa – Rómske hviezdy, Michalovce 2014, 2015

Ľudia z rodu Rómov, Zvolen 2013

Zdroje

http://www.portalsvk.sk/sk/video/jozef-feco-ako-vznika-portret-429/

http://www.portalsvk.sk/sk/video/jozef-feco-tvorba-vytvarneho-diela-354/

Na obrázku portrét prezidenta Andreja Kisku. Maľba na doske, 71 x 45 cm

FERTŐ, DEZIDER

Výtvarník, rezbár, hudobník, cimbalista a opravár cimbalov
* 22. 2. 1921 – Šankovce (okres Revúca)
† 27. 3. 1996 – Rimavská Sobota

Základné údaje:

  • narodil sa v rodine maďarských Rómov
  • lásku k hudbe pretransformoval aj do svojich výtvarných diel (napr. Cinka Pannu)
  • jeho tvorba je súčasťou zbierok Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre a gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea rómskej kultúry v Brne

Literatúra/zdroje:

  1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

FOLKLÓRNY SÚBOR KHAMORO (SLNIEČKO), MYJAVA

Miesto pôsobenia: Myjava

Vznik: 2001

Zakladatelia: manželia Paulína a Karol Herák

Pôvodný zriaďovateľ: Osveta myjavských Rómov

Súčasný zriaďovateľ: mesto Myjava

Vedúci telesa, umelecký vedúci, vedúci tanečnej i speváckej zložky: Karol Herák Choreografia: Karol Herák a Paulín Heráková.

Vedúci hudobnej zložky: Roman Zámek.

Osobitosťou súboru je, že v ňom účinkujú rôzne generácie od predškolského veku až po seniorov.

Účinkovanie na slovenských festivaloch a podujatiach:

  • Medzinárodný folklórny festival Myjava 2006, 2007, 2008, 2009
  • Medzinárodný rómsky festival Šamorín 2007
  • Slovensko-indické priateľstvo Žilina 2006
  • Slovensko-indické priateľstvo Trenčín 2007
  • The prindžarel pes Martin 2007, 2009
  • Rómska pieseň Detva 2007
  • Všetci sme ľudia tejto planéty SND Bratislava 2008
  • Rómska ruža Šamorín 2008
  • Žitnoostrovský medzinárodný rómsky festival Zlaté Klasy 2008, 2009
  • Medzinárodný rómsky festival Bratislava 2008
  • Medzinárodný rómsky festival Žarnovica 2008
  • Rómsky festival Slovenská Ľupča 2008
  • Deti vetra Martin 2008
  • International Gypsy Fest Bratislava 2009
  • Slovenské Vianoce Bratislava 2012

Účinkovanie na medzinárodných festivaloch:

  • Mezinárodní folklórni festival Moravská Nová Ves  Česko 2006
  • Mezinárodní romský festival Hodonín Česko 2007
  • Ozveny Horňácka Velká nad Veličkou Česko 2008
  • Slovenský inštitút, Budapešť Maďarsko 2009

Pani Paulína Heráková, zakladateľka súboru, krojárka a choreografka získala v roku 2009 ocenenie Rómska ruža.

Literatúra/zdroje:

Belišová, Jana, PhD.

FOLKLÓRNY SÚBOR ROMKA

Miesto pôsobenia: Detva

Vznik: 1987

Zakladatelia: Juraj Berky a Ľubomír Oláh

Zriaďovateľ: do roku 1999 bez zriaďovateľa, od roku 1999 Klub Spolu v Detve

Vedúca umelecká vedúca súboru: Marie Oláhová

Tanečné pedagogičky: Marie Oláhová, Petra Oláhová, Anna Oláhová, Gabriela Lukešová

Vedúca speváckej zložky: Marie Oláhová

Vedúci  hudobnej zložky: Igor Hakeľ a Jana Gábrišová

Autormi aj výrobcami kostýmov sú Vojtech Klinec, Petra Oláhová a Stanka Gábrišová

Súbor spolupracuje s Kultúrnym centrom A. Sládkoviča a so základnými školami v Detve.

Mladé tanečnice

Hudobná zložka:

  • Igor Hakeľ – gitara
  • Tibor Pleško – gitara
  • Jana Gábrišová – klavír
  • Nikola Kováčová – husle.

Účasť na slovenských festivaloch a podujatiach:

  • Podpolianske slávnosti Detva
  • celoslovenský rómsky festival Terňipen Snina
  • Balvalfest Kokava
  • benefičné koncerty Úsmev ako dar
  • kultúrno spoločenské podujatie Ľudia z rodu Rómov Banská Bystrica
  • festival rómskej kultúry a histórie na Spišskom hrade
  • Festival rómskej kultúry a folklóru Spiša Kežmarok
  • Kultúrne leto Bratislava
  • Romfest Zvolen

Účasť na zahraničných podujatiach

  • Púť k čiernej Sáre, Les Saintes Maries de la Mer, Francúzsko
  • Welhaust Graz, Rakúsko
  • Romfest Brno
  • Romfest Strážnice
  • rómska púť Limanovo Poľsko

Najvýznamnejšie programové  pásma:

  • Slniečko
  • Kováč (muzikálové spracovanie rozprávok Daniely Šilanovej)
  • Rómska odobierka a svadba
  • Stretnutie kočovných a usadených Rómov
  • Kaleidoskop rôznych typov rómskych tancov

 Literatúra/zdroje: Belišová, Jana, PhD.

FRKI (VTIPY)

Nejde o autentický rómsky folklórny prejav, ale že je to žáner, ktorý sa dostal do rómskeho folklórneho repertoáru pod vplyvom majoritnej spoločnosti, naviac pravdepodobne súvisí i s rozvojom masmediálnych prostriedkov. Pri analýze pôvodu repertoáru sú evidentné viaceré vrstvy vtipov. Jednou z najpočetnejších sú  vtipy prevzaté kontaktnou komunikáciou s majoritnej spoločnosti, čo nakoniec vyplýva aj donedávna z relatívne intenzívnej komunikácie jednotlivcov oboch komunít (napríklad v pracovnom procese).

Inou vrstvou sú vtipy, ktoré sa udomácnili v rómskom prostredí prostredníctvom humoristických alebo iných časopisov, novín, rozhlasových alebo televíznych relácií. Tretiu vrstvu tvoria vtipy, ktoré vznikli ako ponášky na špecificky rómske sociálne situácie, alebo sú to vyložene jazykové prešmyčky, skomoleniny a pod. s komickým významom, ktoré v inom jazyku strácajú  význam a zmysel. Po obsahovej stránke medzi najobľúbenejšie námety patria vtipy o policajtoch, o farároch, o Cigánoch. Na rozdiel od majority, v rómskom prostredí sú málo frekventované vtipy s politickým zafarbením.

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 88.