A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z
Ga Ge Gi Go Gr Gy

GADŽOR, ONDREJ (ANDRIŠ)

Foto: Štátna vedecká knižnica v Prešove

Ondrej Gadžor (Andriš) bol insitný rezbár a sochár.

 *9. 7. 1956 Krásna nad Hornádom – † 19. 10. 2013 Krásna nad Hornádom

Rezbárstvu sa začal venovať, keď mal 24 rokov, a to počas vojenskej základnej služby. Pracoval s kameňom, rohovinou, mušľami, najmä však s drevom. Jednou z jeho hlavných tém bola postava a motív ženy. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v dielni ktorého pracoval jedenásť rokov.

Jeho prvou väčšou plastikou bola socha Jánošíka. Subtílny charakter drobnej tvorby prenáša i do monumentálnych diel, ktoré tvoril na plenéroch v Raslaviciach, v Dvore remesiel v Bratislave a v Myslave. Jeho tvorba sa vymyká z bežnej produkcie neškolených sochárov a konečný tvar je niekde medzi moderným sochárstvom a africkými ľudovými soškami.

Prvú samostatnú výstavu mal 5. novembra 1999 v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. Nad výstavou prevzal záštitu vtedajší prezident Rudolf Schuster.

Pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí.

Svoje práce prezentoval aj v Košiciach na podujatí Dni remesiel. V roku 2002 prezentovalo jeho tvorbu združenie Jekhetane-Spolu, vydavateľ Romano nevo ľil a na výstave rómskeho výtvarného umenia na Slovensku v Národnom osvetovom centre v Bratislave – „MAĽUJEME PRE LÁSKU / ČITRANAS PERDAL O KAMIBEN / WE ARE PAINTING FOR LOVE“.

Jeho sochy sú u súkromných vlastníkov napríklad vo Vatikáne, ale aj v USA. Sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum romské kultury v Brně, OZ Jekhetane-Spolu). Spolupracoval aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Zdroje:

portalsvk.sk

uluv.sk

Romano nevo ľil

Výtvarné umenie, Múzeum rómskej kultúry v Brně, rok 2005, ISBN 80-86656-07-1

 

GALBAVÝ, ĽUDOVÍT

Ľudovít Galbavý, Mgr., PhD.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (2009 – 2010)

Dr. Ľudovít Galbavý, PhD. bol splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity od augusta 2009 do júna 2010. Na post splnomocnenca sa dostal z univerzitného prostredia. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre pôsobil ako učiteľ práva od roku 2002, v rokoch 2006 – 2010 bol predsedom Akademického senátu Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva a v období od 2010 do 2014 predsedom Akademického senátu Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Kariéru vysokoškolského pedagóga ukončil v roku 2016.

Vyštudovaný právnik, v rokoch 1977 až 2003 pracoval v policajnom zbore ako inšpektor, neskôr vyšetrovateľ, veliteľ a riaditeľ okresného policajného zboru. Od roku 2010 pôsobí ako zástupca starostu v obci Komjatice v Nitrianskom kraji.

Absolvoval dve vysoké školy, Vysokú školu zboru národnej bezpečnosti a právo študoval na Univerzite Komenského v Bratislave – titul Mgr. z odboru Právo zamerané na trestné právo tu získal v roku 1990, na tej istej škole získal aj titul PhDr. a obhájil doktorát z práva (PhD.) v roku 1994.

Základné údaje:
Narodil sa: 25. 5. 1950, Komjatice
Vzdelanie: 1990: Mgr. v odbore právo
1994: PhD. v odbore právo
Kontakt: lgalbavy@komjatice.sk

Pôsobenie a aktivity:
1977 – 1981 inšpektor a starší inšpektor policajného zboru v Nových Zámkoch
1981 – 1992 vyšetrovateľ policajného zboru v Nových Zámkoch
1992 – 1995 veliteľ policajného zboru v Šuranoch
1995 – 1996 riaditeľ odboru poriadkovej polície v Nových Zámkoch
1996 – 1997 riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Šali
1997 – 2003 riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre
2002 – 2016 odborný asistent na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity  Konštantína Filozofa v Nitre
2009 – 2010 splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity
2006 – 2010 predseda Akademického senátu FSVaZ Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
2010 – 2014 predseda Akademického senátu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
2010 – 2018 zástupca starostu v Komjaticiach

Zdroje:

domov.sme.sk/c/5002450/romov-chce-galbavy-zmierit-komunikaciou-vela-toho-vsak-nenahovori.html
www.webnoviny.sk/galbavy-pustanie-kuklacov-do-osad-nie-je-riesenim/ludovit-galbavy/
vedecko-pedagogická charakteristika pracovníka (nepublikované)

Foto: archív Ľudovíta Galbavého

GAŠPAROVÁ, EVA, RODENÁ PLEŠKOVÁ

Gašparová Eva

poetka
* 14.mája 1951, v Očovej

Absolventka Strednej ekonomickej školy v Lučenci. Od ukončenia štúdia až do dôchodku pracovala ako ekonómka. Písať začala až na dôchodku, avšak k písaniu poézie i prózy inklinovala už vo svojich dievčenských rokoch. Písala príbehy o láske a rodine, pričom čerpala zo svojich spomienok, ale aj zo spomienok svojich rodičov a starých rodičov. Ak načrie vo svojej tvorbe do súčasnosti, píše prevažne o ťažkom osude mnohých Rómov. Tvorí v rómskom jazyku. Podľa jej slov preklad do slovenského jazyka je ľahší, pretože svoje city vie ľahšie vyjadriť vo svojom materinskom jazyk. Je členkou Rómskeho literárnemu klubu. Dve jej diela sa stali predlohami divadelných hier – Ona a on a Chcem iného muža, ktoré naštudovali členovia Rómskeho literárnemu klubu. Spolu s ostatnými členmi klubu sa zúčastňuje literárnych besiedok – Živá knižnica na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Je vydatá, má tri dcéry, šesť vnúčat a jedného pravnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierky ROLIK-u (Rómsky literárny klub):

Rok 2014 – Na čo čakáme, Prisahaj / Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben

Rok 2015 – „Bojte sa!“, hovorieval…, Chcem iného muža, Keď odídem, Janko, Anička – Píšeme a čítame spolu / O Nelkačikos II.

Rok 2016 – Spomienka, Otázky, Bez mamy / Píšeme a čítame spolu/ Irinas thaj genas jekhetane

Rok 2017 – Aj takto MY nakupujeme, Som človek, BRATIA, Keď sa narodíš, máš žiť v rodine / Mám sen – Hi man suno

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

GETOIZÁCIA RÓMOV

Proces, pri ktorom dochádza k vylúčeniu Rómov na okraj miest alebo do iných, v rámci mesta vymedzených oblastí.

V dôsledku sociálneho vylučovania a segregácie dochádza k vytváraniu mestských gét, kde sú postupne nedobrovoľne aj dobrovoľne vysťahovávaní Rómovia z iných mestských častí. Podľa poľského sociológa Piotra Sztomku, nedostatok dôvery v spoločnosti a prevládajúca xenofóbia a rasizmus spôsobujú zvýšenú tendenciu jednotlivcov upínať sa k vlastným etnickým skupinám. Dôsledkom je uzatváranie sa do izolovaných gét, ktoré oddeľujú ich obyvateľov do iných skupín, organizácií a inštitúcií. Obmedzením styku s vonkajším svetom, getá poskytujú jej obyvateľom istotu, ktorú by za bežných okolností mala poskytovať širšia spoločnosť.

Najznámejšie a najrozsiahlejšie rómske geto na Slovensku je sídlisko Lunik IX v Košiciach, ktoré charakterizuje okrem chudoby značná uzavretosť a veľmi nízka mobilita jej obyvateľov. Možnosť presťahovania sa do iných mestských štvrtí je pre jeho obyvateľov, v dôsledku chudoby a pretrvávajúcej diskriminácie vo vzdelávaní a na trhu práce, minimálna.

Literatúra/zdroje:

SZTOMKA,  Piotr: Trust – a So

GIRALTOVCE

Názov: Giraltovce

Kraj: Prešovský

Okres: Svidník

Región: Východné Slovensko

Rozloha: 1 104, 62 ha

Celkový počet obyvateľov: 4 200

Približný počet Rómov: 900

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 900

Hustota obyvateľstva: 378 obyvateľov na 1 km2

Ekonomika v obci: poľnohospodárstvo a lesníctvo, priemysel: textilný, obuvnícky, drevospracujúci, stavebníctvo, maloobchod, veľkoobchod, služby občianskej vybavenosti, predaj a údržba motorových vozidiel, stravovacie služby, pohostinstvá, spoločenská, záujmová, športová, rekreačná činnosť

Možnosti zamestnania: služby, stavebníctvo, priemysel, obchod

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke, Svedkovia Jehovovi

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: rímskokatolícke, Svedkovia Jehovovi

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity)

Prvá písomná zmienka o Giraltovciach je z roku 1416. Predpokladá sa, že osada s názvom Giralth alebo Geralth existovala v rámci Marhanského panstva už v 14. storočí, písomne to však nie je doložené. V dávnejšej minulosti sa obyvatelia živili chovom oviec a dobytka, poľnohospodárstvom a výrobou plátna. Neskôr pribudla výroba keramiky, papiera, sklárstvo, pivovar.

V roku 1869 malo mestečko 760 obyvateľov, v roku 1890 ich bolo 887, na začiatku 20. storočia 996. Vyše sto rokov patrili k mestu všetky okresné inštitúcie vrátane súdu a väzenia. Ich výhodou bola vždy strategická poloha – stoja na priesečníku viacerých okresných miest vo vzdialenosti približne 30 km od každého z nich.

Prudký rozvoj zaznamenalo mesto po roku 1945. Spočiatku tu vzniká textilný priemysel (závod TEVA), ktorý sa neskôr pretransformoval na Kožiarsky závod so 700 zamestnancami. Pribudol mliekarenský závod na spracovanie mlieka, tehelňa, pekáreň. Muži nachádzali prácu v stavebníctve a v závode ČSAO, kde sa opravovali nákladné a smetiarske autá.

Významnú úlohu v dnes už vyše štyritisícovom mestečku hrá školstvo – od predškolského vzdelávania až po Združenú strednú školu SD a gymnázium. Po roku 1989 nastal čiastočný útlm výroby na území mesta, vzniklo viacero krajčírskych dielní s 30 až 40 zamestnancami, kde nachádzajú prácu najmä ženy.

Mesto je zároveň centrom samosprávy pre 18 priľahlých obcí, s čím súvisí aj sústredenie obchodov, bánk, poisťovní, remeselníckych dielní a rôznych služieb na jeho území, takže aj dnes je akýmsi logickým spádovým centrom pre širšie spádové územie pôvodného Giraltovského okresu.

Správa obce:

  • Rómovia zastúpení v samospráve: Rómovia sú zastúpení v bytovej a sociálnej komisii – športovej komisii a kultúrnej komisii.
  • Úspešné projekty:

Terénna sociálna práca – v obci pracujú dvaja terénni sociálni pracovníci, dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka a jedna zdravotná sestra, rekonštrukcia a vybavenie komunitného centra, projektová dokumentácia na výstavbu bytov nižšieho štandardu, rekonštrukcia polikliniky v rámci lokálnej stratégie komplexného prístupu.

Kultúra

  • Základné školy: Súkromná základná škola, Mestská základná škola, Spojená základná škola, Základná umelecká škola,
  • stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci, ich úspešnosť na trhu práce: Súkromná stredná odborná škola, Gymnázium.
  • ocenenia, ktoré získali rómski žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach: vo výtvarnej oblasti v rámci Centra voľného času v Giraltovciach.
  • Divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny: Folklórné združenie ROMATHAN

Rómske osobnosti: Ľubica Godlová, Eva Študyová, Dana Študyová, Martin Bolvan.

GODLA FRANTIŠEK

PhDr. František Godla

*17.2.1946 v obci Ovčie (okr. Prešov)

Významná osobnosť etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, prvý rómsky riaditeľ gymnázia na Slovensku, prekladateľ do rómskeho jazyka.

Základné údaje

Vyštudoval odbor filozofia a dejepis. Prekladal odborné texty z oblasti vzdelávania, ale aj štátnej správy – napr. sčítacie hárky pre cenzus a iné dokumenty. Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil 34 rokov na gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Stál pri zrode:  Katedry rómskej kultúry na Nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa, Strednej umeleckej školy v Košiciach, a tiež Divadla Romathan.

K rómskemu jazyku ako materinskému jazyku má osobitý vzťah akceptuje v rómskom jazyku dialekt. Presadzuje myšlienku, že rómsky jazyk je nutné kultivovať, rozvíjať ho. Na obrode rómskeho jazyka musia systematicky participovať odborníci, lingvisti a ľudia z rómskeho etnika. Podporuje myšlienku aby rómsky jazyk sa využíval ako podporný jazyk, nie však vyučovací, pretože z hľadiska odborných pojmov v rómskom jazyku máme nedostatok odborných pojmov. Nebráni sa tvorbe neologizmov, ale podporuje zámer , že ak sa v rómskej terminológii nenachádza správne slovo, nepreberať ho z maďarského, slovenského jazyka ale skúsiť slovo opisným spôsobom definovať. Vo svojom živote sa riadi filozofiou : “Všetci sme si rovní“ PhDr.František Godla je aktívny v mimovládnom sektore.

Pôsobenie a aktivity:

od 1970 pedagóg na gymnáziu v Sabinove
1997 -2004 riaditeľ gymnázia v Sabinove
2004-2010 Prešovský samosprávny kraj, odbor školstva
2010 Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, metodik Národných projektov so zameraním na vzdelávanie Rómov
2005-2010 predseda Rady expertov pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov pri Ministerstve školstva SR
Bol aktívnym členom poradcov ministerstva školstva pre oblasť regionálneho školstva do roku 2010

Preklady do rómskeho jazyka:

Rómske piesne a múdre slová 2006 (J.Berky Mrenica-Anina Botošová)
Rómske múdre slová 2014 (J.Berky Mrenica-Anina Botošová)

Zdroj fotografie: www.portalsvk.sk

GODLA, MILAN

Milan Godla bol herec, spevák, prekladateľ, scenárista a dramaturg.

*19. júna 1967, Prešov – †24. decembra 2018, Košice

Svoju hereckú kariéru začínal v amatérskom súbore spevákov a hercov v Prešove, ktorý viedla Daniela Hivešová Šilanová. V rokoch 1992 až 2017 pôsobil v divadle Romathan. Začínal ako spevák a herec, neskôr začal písať scenáre a preklady hier do rómskeho jazyka. Venoval sa aj dramaturgii divadelných hier.

Pre Romano nevo ľil prekladal texty do rómskeho jazyka, pričom ovládal viaceré rómske dialekty.

V jeho literárnej tvorbe mu boli inšpiráciou životné zážitky jeho rodičov, starých rodičov a blízkych príbuzných.

Okrem hereckého nadania bol aj výnimočným spevákom. V roku 2008 vyšiel album zoskupenia Kaľi Čercheň (Milan Godla, Marián Balog, Jaroslav Godla, Žaneta Štipáková) s názvom Kaj te žav. Milan Godla spolupracoval na speváckych workshopoch aj s Idou Kelarovou.

Divadelné hry:

1997 Miesto pre Rómov

2001 Feder te chal, sar pes te marel/Lepšie hodovať, ako bojovať

2004 Čierna mačka/Kali mačkica

Ocenenia:  

Cena  primátora mesta Košice za prínos v oblasti kultúry (2004).

Zdroje:

Romano nevo ľil

Štátna vedecká knižnica v Prešove

http://lib.theatre.sk/katalog/l.dll?cll~P=45919

Gója

Tradičné rómske jedlo, tzv. jaternice bez mäsa, rozšírené na celom území, má mnoho variácií, základ však tvoria plnené bravčové črevá.

Jeden z receptov:

Suroviny

  • bravčové črevá
    – 1 kilogram zemiakov
    – 2 až 3 strúčiky cesnaku
    – 2 polievkové lyžice hladkej múky
    – bravčová masť
    – majoránka
    – čierne mleté korenie
    – soľ

Postup
Surové zemiaky postrúhame, ako keď ideme robiť cesto na zemiakové placky. Zmiešane ich s múkou, ale iba tak, aby cesto nebolo priveľmi husté, pretože potom bude gója veľmi tvrdá. Premiešame ešte s postrúhaným cesnakom, pridáme apoň tri štipky majoránky, trochu mletého čierneho korenia a soli. Môžeme primiešať aj za jednu polievkovú lyžicu bravčovej masti, ale tiež nemusíme. Záleží od toho, kto to má ako radšej. Zmes potom naplníme do vyčistených bravčových čriev a na koncoch uzatvoríme podobne, ako sa plnia klobásy a uzatvárajú klobásy.
Góju dáme variť, pričom vo vare musí zotrvať aspoň 20 minút. Po uvarení necháme vychladnúť.
Na panvici rozpustíme bravčovú masť a góju vypražíme podobne ako jaternicu. Prípadne môžeme masťou potrieť plech a góju pečieme v trúbe.

Literatúra/zdroje

  1. SZABÓ, Slavomír: Hrhov: Cigánska gója. [online]. In: Košice – región plný inšpirácie. [cit. 12. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://www.regionkosice.com/index.php?id=671&tx_ttnews[tt_news]=598&tx_ttnews[backPid]=698&no_cache=1

GORAL LADISLAV

Český romista, poradca a herec pro tvorbe českých a československých filmov, neskôr poradca pre otázky menšín,  spoluautor Rómsko-českého a česko-rómskeho slovníka.

* 1939 Levice

Základné údaje: 

  • od roku 1953 žije v Prahe
  • od roku 1972 patril k prvým rómskym aktivistom
  • 1992 -2007 pôsobil na Úrade vlády  – sekretariáte pre národnostné menšiny v Prahe
  • poradca a herec v českej a československej kinematografii (27  filmov do roku 2007)
  • organizátor a moderátor rôznych spoločenských akcií (rómske festivaly v Strážnici a Rožnovve pod Radhoštěm)

Filmy:

poradca: 1986: Kdo se bojí, utíká 2006: Indián a sestřička 2009: Dilino a čert

herec: 1979: Causa králík 1982: Doktor z vejmínku (TV) 1982: Od vraždy jenom krok ke lži 1983: Radikální řez 1987: Bony a klid 1990: Nemocný bílý slon 2006: Indián a sestřička 2009: Dilino a čert

Literatúra/zdroje:

  1. Ladislav Goral. In: Filmová databaze. [online]. In: www.fdb.cz.  [cit. 24. 11. 2011]. Dostupné na internete: http://www.fdb.cz/lidi/32632-ladislav-goral.html
  2. HORVÁTOVÁ Rena: Klapka! Ladislav Goral poprvé! [online]. In:Romano voďi. Praha, 23.10.2007 14:48. In: Romea.cz.  [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://www.romea.cz/cz/zpravy/klapka-ladislav-goral-poprve
  3. představujeme romské osobnosti: Ladislav Goral.[online] In: Romano hangos, ročník 9, číslo 7, vyšlo 2007-04-16. [cit. 22. 12. 2011].  Dostupné na internete: http://www.romanohangos.cekit.cz/clanek.php?id_clanek=613

GORAL, MÁRIO

17- ročný mladý Róm, ktorý sa stal obeťou jednej z prvých rasovo motivovaných vrážd na Slovensku v dejinách ponovembrového Československa,ocenený In memoriam pamätnou medailou prezidenta SR pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.
† 21. júla 1995

Mário Goral sa stal vo svojich 17 rokoch obeťou rasovo motivovanej vraždy 21. júla 1995, keď ho na ulici v Žiari nad Hronom prepadla skupina cca 30 neonacistov. Pri tomto prepadnutí ho ťažko zranili a nakoniec zapálili. Mário Goral utrpel popáleniny druhého a tretieho stupňa na 60 percentách tela, na následky zranení a popálenín 10 dní po útoku zomrel.

  • Slovenská vláda útok odsúdila až po jeho smrti, na pohrebe sa zúčastnil vtedajší minister kultúry Ivan Hudec a minister životného prostredia Jozef Zlocha. Ján Slota vtedy vyhlásil, že za útok môže “vysoká kriminalita Rómov” (TASR, 2.8.1995).
  • Hoci bolo v procese vyšetrovania zo 16 obvinených (9 z nich nemalo 18 rokov), odsúdené boli nakoniec len dve osoby.
  • Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) so sídlom v Budapešti finančne podporovalo právnika dr. Bohumíra Bláhu, ktorý zastupoval poškodených a v januári 2005 rozhodol o finančnom odškodnení matky Mária Gorala Nadeždy Borošovej.

Základné údaje:

niektoré zdroje uvádzajú, že Mário Goral bol obeťou prvej rasovej vraždy na Slovensku po roku 1989

Ocenenia:

2000: pamätná medaila prezidenta SR – IN MEMORIAM  pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu (9. september)

Literatúra/zdroje:

  1. CAHN,  Claude a TREHAN, Nidhi: Čas skinheadov. Popieranie práv a vyčleňovanie Rómov na Slovensku.  [online].  European Roma Rights center/Európske centrum pre práva Rómov,  január 1997,  ISBN 963 04 7723-8,  69 s. [cit. 1. 1. 2012].  Dostupné na internete:<http://www.rasizmus.sk/wp-content/uploads/2010/02/cas-skinheadov.pdf>
  2. RPA: ERRC ocenilo odškodnění pro oběti rasově motivované vraždy na Slovensku. [online]. Košice, 8. 2. 2005, 11:30 (RPA) In: Romea.cz. [cit. 1. 1. 2012].
  3. TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Rozsudok nad skupinou žiarskych skínov je právoplatný. [online]. 31. decembra 1997.  [cit. 1. 1. 2012].