HANCOCK, IAN FRANCIS

Profesor Ian Francis Hancock je  lingvista, kulturológ a pedagóg.

* 29. 8. 1942 Londýn, UK

Hancock je jednou z najvýraznejších rómskych osobností. Pôvodom britský Róm je riaditeľom rómskeho dokumentačného centra na Texaskej univerzite v Austine a držiteľom viacerých ocenení za svoju angažovanosť v boji za ľudské práva. Je členom Svetového rómskeho parlamentu. Rómsky národ reprezentoval v OSN a zastupujúc Medzinárodnú rómsku úniu, bol aj konzultantom pre UNICEF. V roku 1998 bol menovaný prezidentom Clintonom za člena Americkej pamätnej rady pre holokaust (US Holocaust Memorial Council).

V roku 2009 získal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre čestný titul Doctor honoris causa za mimoriadne významný prínos v oblasti rómskej lingvistiky a štandardizácie rómskeho jazyka a za významnú publikačnú tvorbu v oblasti rómskej histórie, osobitne holokaustu. Vydal množstvo publikácií venovaných Rómom, ktoré boli preložené do viacerých jazykov, naznámejšia je publikácia My rómsky národ, Ame sam e Rromane džene.

HATKI (HÁDANKY)

Hádanky patria ku  krátkym folklórnym žánrom. Ich kultúrny význam sa dá porovnať s prísloviami a porekadlami. S parémiami však hádanku skôr spája forma ako obsah. Hádanka má bližšie  k ľudovej próze anekdotického typu. Termín hatka je veľmi starý, jeho pôvod môžeme hľadať v indoeurópskych jazykoch ( v sanskrte gáthá znamená pieseň). V súčasnosti sa uprednostňuje novší termín garuďipen, odvodené od substantíva  garudo – ukrytý.

  1. hádanky o prírodných javoch
  2. hádanky o rastlinách a živočíchoch
  3. hádanky o človeku
  4. slovné hry, o starých rómskych slovách a ich význame
  5. počtárske hádanky
  6. hádanky rozprávania – kratšie prozaické útvary, kde vyvrcholením je otázka

Hádanky  – priame otázky.  Príklad: So hin phareder? Jekh kilos phuvale abo jekh kilos pora?  Čo je ťažšie? Kilo zemiakov alebo kilo peria?

Osobitú skupinu tvoria  jazykové hry začínajúce otázkou „Sar pes phenel? – Ako sa povie?

Hádanky tohto typu sú frekventované, obvykle sú súčasťou každej spoločenskej udalosti v rómskej komunite. Pri takýchto udalostiach sa Rómovia navzájom skúšajú so znalostí materinského jazyka, zvlášť je spoločensky vysoko cenený ten, ktorý ovláda  arhaické rómske výrazy (phurikane lava), ale i neologizmy alebo výrazy z iných nárečových skupín a regiónov.

Literatúra/zdroje:

  1. Hübschmannová a kol., Romské hádanky. Praha: Fortuna, 2003 – 143 s

HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, DANIELA

Foto: archív Denisy Havľovej

Daniela Hivešová-Šilanová

(rodená Hivešová) – poetka, spisovateľka pre deti, redaktorka, prekladateľka, organizátorka, dramatička, scenáristka, režisérka, dlhoročná šéfredaktorka Romano nevo ľil – Rómsky list.

* 1. február 1952 – Bratislava
† 26. august 2008 – Prešov

Základné údaje:

  • spoluzakladateľka a dlhoročná šéfredaktorka týždenníka Romano nevo ľil – Rómsky nový list
  • spoluzakladateľka a dramaturgička rómskeho profesionálneho divadla Romathan v Košiciach
  • spoluzakladateľka Nadácie pre rómske dieťa
  • spoluzakladateľka Zväzu Cigánov – Rómov (1968)
  • zakadateľka Detského parlamentu v Prešove
  • za svoju tvorbu dostala niekoľko cien Literárneho fondu SR, Cenu Európskej únie a USA za rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti, bola ocenená Medzinárodnou rómskou úniou, dostala Pamätnú medailu od prezidenta SR Rudolfa Schustera, ocenenie Rómska ruža a bola ako jedna z dvoch Sloveniek nominovaná na Nobelovu cenu mieru za rok 2005
  • porotkyňa vo viacerých súťažiach, organizátorka tvorivých výtvarných dielní, besied

Pôsobenie a aktivity:

1971-76: štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor estetická výchova a slovenčina a zároveň formou mimoriadneho štúdia dramaturgia, dejiny a teória divadla na na Vysokej škole múzických umení v Bratislave

1976-82: dramaturgička v Podtatranskom divadle v Spišskej Novej Vsi, dramaturgička v Obvodnom kultúrnom stredisku – Bratislava IV, redaktorka vo vydavateľstve Smena v Bratislave

1979-82: redaktorka pôvodnú poéziu a prózu vo vydavateľstve Smena

1982-89: redaktorka podnikového časopisu v Závodoch priemyselnej automatizácie v Prešove

1984: zakladateľka a vedúca rómskeho súboru piesní, tancov a poézie – Rómske dievčatá a chlapci

1989-1991: slobodné povolanie, aktivistka vo vznikajúcom rómskom občianskom hnutí

1991: spoluzakladateľka týždenníka Romano nevo ľil – Rómsky nový list, zástupkyňa šéfredaktorky,  spoluzakladateľka a dramaturgičkou rómskeho profesionálneho divadla Romathan v Košiciach, spoluzakladateľka Nadácie pre rómske dieťa a zakladateľka Detského parlamentu v Prešove.

1993: spoluzakladateľka občianskeho združenia Jekhetane – Spolu v Prešove, prednášajúca na Strednej umeleckej škole v Košiciach (dejiny divadla, estetika, herectvo a umelecký prednes)

1993-2008: šéfredaktorka Romano nevo ľil – Rómsky nový list

Ocenenia:

2000: Cena Medzinárodnej rómskej únie (International Roma Union) za objektivitu a profesionalitu v časopise Romano nevo l’il

Ceny Literárneho fondu SR

Cena Európskej únie a USA za rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti

Pamätná medaila prezidenta SR Rudolfa Schustera

Rómska ruža

2005: ako jedna z dvoch Sloveniek je nominovaná na Nobelovu cenu mieru za rok 2005 v rámci projektu “1000 žien na Nobelovu cenu mieru pre rok 2005”, ktorý inicioval švajčiarsky parlament a R. Vermont Mangold, členka Európskeho parlamentu.

2008: Cena za ľudskosť – IN MEMORIAM, ktorú 2. raz udelila A. Botošová, splnomocnenkyňa vády SR pre rómske komunity. (12. december)

Tvorba:

poézia:

1974: Tanečnica

1976: Uprostred koncertu

1979: Pohyb bez teba

1980: Z údolia nežnej líšky

1981: Priveľa miesta

1985: Okamih optimizmu

1988: Spätosť

1989: Cigánske leto.  Bratislava: Smena, 1989

2000: Na počkanie

tvorba pre deti:

1986: Ahoj, svet. Bratislava: Mladé letá, 1986 (antológia autentickej tvorby detí)

cyklus večerníčkov Olinkine rozprávky (Slovenský rozhlas)

1994: Zuzankine motýle – Chlapec s čajkou

1995: Vtáčatko – Koráločka

2000: Zvončekový mužíček

divadelné hry:

1992: Miesto pre Rómov/Than perdal o Roma

2001: Veľký primáš Baro/Baro primašis Baro

2001: Lepšie je hodovať ako bojovať

2002: Ako Boh stvoril Róma

2005: Kto je na svete najkrajší
2007: réžia: „Rómovia na Spišskom hrade“ – umelecká retrospektíva historickej udalosti – 17. 4. 1423 (22. 9. 2007) zorganizovala a režírovala.

Literatúra/zdroje:

  1. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Hivešová-Šilanová, Daniela (1952). [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/16737>
  2. OLÁH, Branislav: RÓMSKA MENŠINA [A ROMA KISEBBSÉG. [online]. In: Národnostné a etnické menšiny na Slovensku 2008. [cit. 1. 1. 2012]. s.191-212. Dostupné na internete: <http://www.foruminst.sk/publ/neksz/94-2007-kronika_udalosti_romska-mensina.pdf>
  3. OLÁH, Branislav: RÓMSKA MENŠINA [A ROMA KISEBBSÉG. [online]. In: Národnostné a etnické menšiny na Slovensku 2008. [cit. 1. 1. 2012]. s.190-201. Dostupné na internete: <http://www.foruminst.sk/publ/neksz/65-neksz_2008_kronika_udalosti_romska-mensina.pdf>
  4. RPA: Daniela Hivešová – Šilanová z Romano nevo ľil je nominována na Nobelovu cenu míru [online] In: ROMEA.CZ. Košice, 29. 6. 2005, 10:13 (RPA). [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=servis%2Fz2005_0496>
  5. SITA: Zomrela spisovateľka Daniela Hivešová-Šilanová. [online]. In: SME.SK 26. 8. 2008 10:55 [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/4047975/zomrela-spisovatelka-daniela-hivesova-silanova.html>

HLINNÉ

Obec: Hlinné
Kraj: Prešovský
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Horný Zemplín
Rozloha: 1457 ha
Celkový počet obyvateľov: 1794
Približný počet Rómov: 1024
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 81
Hustota obyvateľstva: 113 obyvateľov na 1 km2

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo):
V obci sa nachádzajú dve spoločnosti: Greenform, s. r. o., Hlinné, Lykotex Slovakia, s. r. o., Hlinné a miestni podnikatelia.

Možnosti zamestnania: 
V spoločnosti Greenform, s. r. o., alebo Lykotex Slovakia, s. r. o.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
Gréckokatolícka cirkev: 1064
Rímskokatolícka cirkev: 421
Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 142

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
Gréckokatolícka cirkev: 900
Bratská cirkev: 27
Apoštolská cirkev: 14
Kresťanská sekta: Svedkovia Jehovovi: 47

V roku 2013 pri príležitosti sviatku Pamiatky zosnulých sa obec podieľala na výrobe smútočných vencov spoločne s 20 rómskymi ženami. Ženám pomáhala profesionálna kvetinárka.

Dejiny obce:
Prvá písomná zmienka o obci Hlinné je z roku 1333, odvtedy tu pôsobil šoltýs a noví usadlíci. Názov obce je odvodený od slova  ,,hlina“ a zrejme súvisel s prácou, ktorú vykonávali miestni obyvatelia venujúci sa hlavne obrábaniu pôdy.
V 18. – 19. storočí . sa obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní roku 1831.
V rokoch 1890 – 1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali, za 1. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom. Po 2. svetovej vojne nastal rozvoj obce, keď v roku 1952 tu postavili trepáreň ľanu a v roku 1958 bolo založené JRD.
Najstaršou písomnou zmienkou o Rómoch v obci je súpis Cigánov v Zemplínskej stolici z roku 1771, podľa ktorého sa v tom čase zdržiaval v obci Cigán František Kandra s rodinou.
V 70. rokoch pôsobila v obci rómska hudobná skupina a tanečný súbor Slanské  hory. Spoločne sa podieľali na výrobe filmu Džav adarik.
V roku 1975 bola postavená dvojtriedna materská škola pre rómske deti v blízkosti osady.
V 90. rokoch sa tanečný súbor  zúčastnil na medzinárodnom festivale Rómov v Brne – Strážniciach. Medzi najčastejšie rómske priezviská patria: Bužo, Goroľ, Mitáč, Tancoš.

Správa obce:
V obecnom zastupiteľstve sú zastúpení Rómovia

Úspešné projekty zamerané na Rómov:

  • Regenerácia sídla Hlinné – Infraštruktúra – tento projekt sa realizuje v období 9/2013 – 12/2014, prebieha úprava ciest, kanalizácie, vody, elektriny, VN prípojky a NN rozvodov
  • Ochrana pred povodňami v obci Hlinné – úprava Hlinského a Uhliskového potoka, úprava dvoch lávok cez Uhlinský a Hlinský potok v rómskej osade
  • Výstavba Komunitného centra, ktoré je situované priamo v rómskej osade,
  • 15-bytová jednotka – výstavba sa začala v roku 2006
  • 10-bytová jednotka – postavená v rómskej osade v roku 2008,
  • Kanalizácia a ČOV.

Terénna sociálna práca:   
V obci pracujú traja terénni sociálni pracovníci a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka.

Základná škola: 
v obci navštevujú žiaci základnú školu 1. stupňa 1. – 4. ročník

Stredné školy:
Stredná združená škola drevárska vo Vranove nad Topľou, Stredná odborná škola A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou, Spojená škola Čaklov, Obchodná akadémia vo Vranove nad Topľou, Gymnázium vo Vranove nad Topľou, Sociálnoprávna akadémia Košice.

Ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:
Kristián Kindrik – viackrát ocenený vo futbale.

Kultúrne podujatia:
V obci sa každoročne koná podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov,  pravidelne sa pripravujú Obecné slávnosti sv. Cyrila a Metoda, na ktorých vystupujú rómski žiaci, a v  októbri obec organizuje stretnutie s dôchodcami pod  názvom Úcta k starším, na ktorom sa zúčastňujú aj rómski obyvatelia.

Divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny:
V obci pôsobí rómska hudobná skupina Klasik.

Ocenenia, ktoré získali Rómovia v športe, kultúre, iných oblastiach:
V súťaži Rómsky slávik – viackrát ocenený Imrich Goroľ.

Zaujímavosti týkajúce sa Rómov:
Náš občan Juraj Goroľ je rezbárom. Jeho výrobky boli vystavené v centre mesta Vranov nad Topľou, pracuje v chránenej dielni v obci Čičava.

HOLOKAUST ČIERNY BALOG

Čierny Balog -Jergovská dolina 1999

Tragické udalosti Rómov v Čiernom Balogu

Obec Čierny Balog sa nachádza na strednom Slovensku, v období po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944 patrila medzi aktívne povstalecké obce. Tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali po jeho potlačení v novembri roku 1944, postihli aj Rómov, a to nielen miestnych, ale aj takých, ktorí odtiaľto nepochádzali.

Začiatkom novembra 1944 prišli do obce nemeckí vojaci a priviedli so sebou asi 60 olašských Rómov. Títo pochádzali z Neresnice pri Zvolene a v okolitých lesoch sa ukrývali pred prenasledovaním. Zajatých Rómov väznili asi dva týždne v miestnej škole, kam im donášali stravu miestni Rómovia, dokonca sa pokúšali niektorých oslobodiť.

V utorok 14. novembra zajatých rómskych mužov vyviedli do časti Vydrovo, kde ich postrieľali. V ten istý deň odviedli ženy a deti cez časť Jergov do hornej časti Jergovskej doliny, kde ich nahnali do drevenej koliby, ktorú poliali benzínom a zapálili. Na druhý deň nemeckí vojaci prikázali miestnym rómskym mužom mŕtvych pochovávať, a to priamo na mieste, kde boli zavraždení. Vtedy zistili, že nie všetky ženy boli upálené, telá mladých dievčat nachádzali zastrelené a rozhodené po lese, po tom, čo boli znásilnené. Dosiaľ neobjasnenou je udalosť v susednej doline Štrbavô, kde v drevených chatách údajne upálili ďalších rómskych mužov.

Približne v tom istom čase ako poprava zajatých olašských Rómov sa v Čiernom Balogu – miestnej časti Pusté (Pustô) odohrala aj druhá dramatická udalosť. Do tamojšej rómskej osady viackrát prišli gardisti (príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy), Rómov obvinili z krádeží, čo bola zámienka, aby ich mohli biť. Raz večer však prišli nemeckí vojaci, ľudí pobudili a nahnali do jedného dreveného domu, ktorý bol v dolnej časti osady, zaistili dvere, aby nemohli utiecť. Benzínom začali polievať a zapaľovať domy na hornom konci. Zapálili aj dom, do ktorého predtým Rómov zavreli. Títo v ňom však v tej chvíli už neboli, neznámy človek im otvoril dvere, a tak ich zachránil pred uhorením. Vyslobodení Rómovia sa v tme rozbehli do okolitých domov Baločanov. Nerómski obyvatelia im poskytli úkryt v humnách, šopách, pivniciach. Cez deň boli poschovávaní v úkrytoch, von vychádzali iba v noci. Niektorí sa takto ukrývali až do príchodu frontu.
Možno tradične tolerantné spolužitie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva v Čiernom Balogu bolo dôvodom, pre ktorý sa miestne zastupiteľstvo rozhodlo už v roku 1969 odhaliť pri osade Vydrovo zavraždeným Rómom pamätníček. Pravdepodobne ide o prvý pamätník na Slovensku, na ktorom je uvedené, že je venovaný rómskym obetiam. Z iniciatívy Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov odhalili v roku 1999 druhý pamätník zavraždeným Rómom nad osadou Jergov.

Literatúra:

  1. MANN Arne B.: Význam spomienkového rozprávania pre výskum rómskeho holocaustu. In: Romano džaniben, časopis romistických studií, 20, 2013, č. 2, s. 37-51.
  2. NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
  3. KOVÁČIK, Peter a Rudo: Obdobie od 1939 do roku 1945. In: Čierny Balog – monografia obce. (Ed. Peter Kováčik.) Čierny Balog: Forza 2003.
  4. PAŠIAK, Ján – ZEMKO, Ján: Účasť Čiernobaločanov v Slovenskom národnom povstaní. In: Zemko Ján a kol.: Čierny Balog, partizánska obec v minulosti a dnes. Martin: Osveta 1975.

HOLOKAUST DOLNÁ BZOVÁ

Podkriváň

Tragédia Rómov z Dolnej Bzovej

Po potlačení Slovenského národného povstania, keď bolo Slovensko obsadené nemeckou okupačnou armádou, došlo na viacerých miestach k masovým vraždám Rómov. Dôvodom pre represálie bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie z takejto spolupráce. Jedna takáto udalosť postihla Rómov v oblasti Podpoľania, v osade Dolná Bzová, ktorá je súčasťou obce Podkriváň.

V sobotu 11. novembra 1944 prišla do osady jednotka nemeckých vojakov a zobrala všetkých rómskych mužov. Odviezli nielen miestnych Rómov, ale aj Rómov z Detvy, ktorí tam boli v tom čase na návšteve, spolu 11 mužov. Ženám sa podarilo nájsť zajatých mužov vo Zvolene ako pracovali pri Hrone, strážení nemeckými vojakmi. Pri opakovanej návšteve Zvolena už svojich mužov nenašli, povedali im, že ich odviezli na práce nevedno kam. Až po vojne sa dozvedeli, že boli zastrelení, nevedeli však kde, ani kde sú pochovaní.

Aký bol dôvod týchto tragických udalostí? Podľa rozšírenej verzie to bolo takto: nemeckí vojaci si v obci Korytárky chceli kúpiť tabak. Obchodník im povedal, že tabak nemá, lebo mu ho zobrali partizáni. Na otázku, kde sú tí partizáni označil Rómov v Dolnej Bzovej. Nasledovala spomínaná razia, pri ktorej okrem 11 Rómov odvliekli aj nerómskych mužov – spolu asi 20 osôb. Tým sa však utrpenie miestnych Rómov neskončilo: v januári 1945 sa nemeckí vojaci do Bzovej vrátili a rómsku osadu zapálili.

Pozostalí po zavraždených Rómoch sa až po 72 rokoch dozvedeli, že boli zastrelení na židovskom cintoríne vo Zvolene, kde boli po exhumácii opätovne pochovaní. Mená zavraždených Rómov z Dolnej Bzovej sú tam uvedené na pamätnej tabuli.

Pamätníčka udalostí: pani Elena Berkyová z Dolnej Bzovej

Literatúra:

NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
MANN, Arne B.: Tragické osudy Rómov v Podpoľaní počas druhej svetovej vojny. In: Zuza Kumanová, Arne B. Mann: Nové poznatky o holocauste Rómov na Slovensku. Bratislava: In Minorita 2015, s. 5-19.

Zdroje fotografií:
Pamätníčka udalostí – Elena Berkyová: aktuality.sk
Ilustračný obrázok – obec Podkriváň: Ladislav Luppa

Dolná Bzová Elena Berkyová

HOLOKAUST DÚBRAVY

Pamätník Dúbravy

Tragédia Rómov v obci Dúbravy

Na Podpoľaní, podobne ako na ostatnom Slovensku, boli v období vojnového slovenského štátu práva Rómov obmedzené: nesmeli cestovať vlakom, chodiť po verejných cestách, mali zakázaný vstup do pohostinstva, do kina, do obce smeli chodiť len vo vyhradených hodinách. Razie gardistov boli bežné aj v noci. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa mnohí z nich pridali k partizánom, medzi nimi aj Klincovci z obce Dúbravy. Jednou zo záškodníckych akcií bolo vyhodenie nemeckého nákladného vlaku medzi Detvou a Stožkom dňa 23. novembra 1944, ktorej sa zúčastnili aj štyria rómski partizáni z Dúbrav.

Zima v roku 1944 bola krutá, partizáni z času na čas zišli do dedín zohriať sa, doplniť zásoby jedla. V piatok – pravdepodobne 6. decembra – v neskorú večernú hodinu prišiel domov 21-ročný partizán Jozef Klinec-Bimbó, známy inak ako vynikajúci primáš. Niekto ho musel vidieť – Rómovia upodozrievali z udavačstva miestneho učiteľa, ktorý svoju gardistickú príslušnosť nijako nezakrýval. Na druhý deň ráno bola rómska osada obkľúčená vojakmi SS. Zobrali všetkých Klincovcov starších ako 14 rokov a odviedli ich do Detvy, tam ich držali v židovskej synagóge. Odtiaľ ich odviedli do Zvolena, kde ich väznili na tamojšom zámku. Čo sa stalo s nimi potom vtedy nikto nevedel.

Až po vojne prehovoril očitý svedok, ktorý z povaly svojho domu vo Zvolene dovidel na neďaleký židovský cintorín. Opakovane bol svedkom strašného divadla: na svitaní privádzali nemeckí vojaci na cintorín ľudí, ktorí museli najprv vykopať jamy. Potom ich postrieľali a zahrabali. Niektorých poznal aj osobne: poznal aj známych muzikantov z Dúbrav – Klincovcov.

Po prechode frontu, v marci a apríli 1945 bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene úradne otvorených šesť masových hrobov, v ktorých objavili telá 128 obetí (z toho 86 mužov, 36 žien a 6 detí) zavraždených nemeckými vojakmi. Z exhumačných protokolov vyplýva, že príčinou úmrtia bola takmer vo všetkých prípadoch strelná rana do tyla. Tieto obete malo na svedomí Einsatzkomando 14 z oporného bodu Zvolen, ktoré vraždilo na uvedených miestach od novembra 1944 do februára 1945. Rómske ženy, podobne ako mnoho iných ľudí, chodili okolo vykopaných mŕtvol a hľadali si svojich mužov a synov, poznali ich podľa zubov, alebo nejakej časti oblečenia.

Na budove obecného úradu v Dúbravách je pamätná tabuľa s menami zavraždených rómskych mužov. Tu sa 5. júna 1991 uskutočnila pietna slávnosť pripomínajúca rómske obete počas druhej svetovej vojny, pravdepodobne prvá na Slovensku. Mená dúbravských Rómov sú uvedené aj na pamätnej tabuli na židovskom cintoríne vo Zvolene.

Literatúra:

NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
MANN, Arne B.: Tragické osudy Rómov v Podpoľaní počas druhej svetovej vojny. In: Zuza Kumanová, Arne B. Mann: Nové poznatky o holocauste Rómov na Slovensku. Bratislava: In Minorita 2015, s. 5-19.

HOLOKAUST RÓMOV (GENOCÍDA RÓMOV)

(tiež ako genocída Rómovporajmos (na Slovensku sa nepoužíva) – proces cieleného vyhladzovania Rómov počas II. svetovej vojny. (1941 – 1945), v rámci ktorého zahynulo 300 000 európskych Rómov.

Vznik:
Základom perzekúcií a následného vyvražďovania boli tzv. Norimberské rasové zákony. (2 ústavné zákony o ríšskom občianstve a o „ochrane nemeckej cti a krvi“ prijaté  15. septembra 1935 v Norimbergu), ktoré neskôr na celom území okupovanom nacistickým Nemeckom. Na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov (podobne ako Židov, černochov, telesne a mentálne postihnutých ) ako „element zabraňujúci čistote rasy“. Počiatočné odopieranie občianskych práv vyústilo v nacistickom Nemecku k perzekúciám a k hromadnému vyvražďovaniu Rómov.

V roku 1936 bol v Nemecku zriadený Výskumný ústav pre rasovú hygienu a populačnú biológiu pri Ríšskom úrade zdravia. Jeho riaditeľom bol psychiater Dr. Robert Ritter, ktorého teória o spôsobe zisťovania prítomnosti „cigánskej krvi“, uvádzala, že pre Rómov je vrodená asociálnosť a zločinnosť a tento znak ich rasy je nevykoreniteľný. Podľa nej jediným „riešením“ je Sonderbehandlung (zvláštne zaobchádzanie), čím sa v nacistickom Nemecku rozumelo hromadné vyvražďovanie.

Perzekúcie (prenasledovanie na základe príslušnosti k rómskej rase):
Na základe „Súpisu všetkých cigánov, cigánskych miešancov a osôb žijúcich cigánskym spôsobom v Ríši“ boli všetci evidovaní povinní podrobiť sa rasovo-biologickému vyšetreniu (odbery krvi, skúmanie očí a vlasov, antropometrické merania). Vyšetrené osoby boli  rozdelené do piatich skupín podľa podielu cigánskej a nemeckej krvi, pričom sa predpokladala ich postupná fyzická likvidácia.

Transporty Rómov
Prvé transporty Rómov z nacistického Nemecka, predovšetkým na poľské územie, nariadil 17. apríla 1940 ríšsky vodca SS Heinrich Himmler.

Zberné tábory
Na území nacistickej Tretej ríše boli zriadené zberné tábory pre asociálov, kam boli internovaní aj rómski muži. Takéto tábory boli aj v Čechách – v Letoch u Písku a na Morave – v Hodoníne u Kunštátu. V roku 1942 boli premenené na Cigánske tábory, kde boli okrem mužov internované aj rómske ženy a deti.  Odtiaľto potom odchádzali transporty do vyhladzovacích koncentračných táborov, najmä do Osvienčimu.

Vyhladzovacie tábory
16. decembra 1942 vydal Himmler rozkaz – tzv. Osvienčimský výnos (Auschwitz Erlass), ktorým nariadil deportáciu „Cigánov a cigánskych miešancov“ z Ríše a pripojených území do koncentračných táborov. Najväčším koncentračným táborom bol špeciálny Cigánsky koncentračný tábor v Osvienčime II. – Brzezinke (Auschwitz II. – Birkenau), do ktorého bolo vyvezených 5 600 Rómov.

Pamiatku týchto obetí si európski Rómovia uctievajú každoročne 2. augusta – ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.

HORVÁTH, FRANTIŠEK

Hudobník, primáš v Budapešti, hral pri slávnostnom otvorení Eiffelovej veže v Paríži

* 1855
† 1939

Základné údaje: 

  • kráľ primášov v Budapešti
  • primáš na dvore anglického kráľa Eduarda Vi
  • hral pri slávnostnom otvorení Eiffelovej veže v Paríži (máj 1889)