ODEV OLAŠSKÝCH RÓMOV

Odev je nie len vonkajším znakom verejnej deklarácie príslušnosti k etnickej skupine, ale aj postavenia v skupine. Odev olašských Rómov sa stal reprezentatívnym odevom pre všetkých Rómov. Hlavným znakom oblečenia olašských Rómov je farebnosť.

Odev olašských žien

Pre olašské ženy je charakteristická po členky dlhá farebná nazbieraná sukňa – cocha fodrenca. Má poschodové volániky po obvode, zaväzuje sa v páse, ktorý sa naberá do gumy. Vo vnútri sukne sa nachádza vrecko – žeba, kde ženy odkladali predmety. Bola dostatočne veľká, aby ukrývala aj ukradnutú hydinu. Na sukňu sa uväzovala oválna, volánová zástera s vreckom – leketa. K sukni sa nosila farebná blúza, s dlhými rukávmi a manžetami. – vizitka, gad.

Dôležitou súčasťou odevu je aj šatka na hlavu. Malá šatka sa viaže tradične tak, aby bolo vidieť veľké zlaté náušnice – čeňa. Veľká šatka sa viaže tak, aby padali na ramená strapce. Nazýva sa khosno, alebo sa stretneme aj s pojmom kendevo.

Vydaté ženy si vlasy zopínali. Mladé dievčatá si ich nechávali rozpustené. U olašských Rómiek dodnes prevažuje tendencia dlhých vlasov, pretože krátke vlasy u ženy boli znakom potrestania,  poníženia ženy. Na rukách nosili výrazné zlaté prstene s kameňmi – angrusti.

Odev olašských mužov

Tradičné prvky odevu mužov sa vytratili už na začiatku 60. rokov 20. storočia. Odev obsahoval farebnú výrazne vzorovanú košeľu s dlhými rukávmi. – gad. Okolo krku nosili šatku a na hlave čierny klobúk – kalapa, stáďi. Na nohách nosili vysoké kožené topánky, do ktorých si zasúvali nohavice – cholov. Boli charakteristické hlavne pre konských kupcov – lovari. Dôležitým doplnkom bola palica.

Aj v súčasnosti prevláda farebnosť v oblečení Rómov, značkové oblečenie a výrazné šperky. Možnosti oblečenia sú ovplyvnené hlavne životnou úrovňou.

Literatúra/zdroje:

Davidová E. Spôsob obliekania. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 85-89

Stojka P., Pivoň R.:  Olašskí Rómovia. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 51 – 68