Česká romistka, prekladateľka, fotografka, redaktorka časopisu romistických štúdií Romano Džaniben a spoluautorka Rómsko-českého a česko-rómskeho slovníka.
* 29. november 1952 Tanvald (okr. Jablonec nad Nisou, Česká republika)
† 9. apríla 2004
Základné údaje:
- od roku 1979 študentka rómčiny u M. Hübschmannovej na Jazykovej škole v Prahe, s ktorou neskôr absolvovala terénne výskumy aj v osadách na Slovensku
- od r. 1991 výučba rómčiny
- 1994 výkonná redaktorka časopisu romistických štúdií Romano Džaniben.
Literatúra/zdroje:
- Smutná správa z Čiech: Zomrela romistka PhDr. Hanka Šebková. [online]. In: Romano nevo ľil, 17.04. 2004 – 10:04:10 Od: maynax [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://2004.rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=907
- KDO BYL KDO – Čeští a slovenští orientalisté, afrikanisté a iberoamerikanisté. [online]. In:Libri.cz. [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete:http://www.libri.cz/databaze/orient/list.php?od=s2&start=1
Pojmom segregácia označujeme oddelenie, vylúčenie alebo izoláciu skupiny osôb zo spoločnosti na základe rasových, etnických, sociálnych, rodových, náboženských alebo iných odlišností. Oddelenie od dominantných skupín obyčajne znemožňuje segregovaným skupinám plnohodnotné zapojenie sa do fungovania spoločnosti a rovné podieľanie sa na správe vecí verejných a spoločenskom úžitku. Segregácia môže mať formu rezidenčného alebo inštitucionálneho vylúčenia.
Forma diskriminačnej politiky alebo praktiky, ktorá spočíva v oddeľovaní Rómov na základe etnickej príslušnosti vo vzdelávaní, bývaní, zdravotníckych či komerčných zariadeniach.
Najznámejším prípadom tzv. de facto segregácie, okrem oblasti bývania, je vzdelávanie, ktoré spočíva v systematickom zaraďovaní rómskych detí do špeciálnych škôl určených pre deti s postihnutím. K umiestňovaniu dochádza v dôsledku používania psychologických testov školskej zrelosti, ktoré diskriminujú rómske deti s jazykovo a sociálne znevýhodňujúceho prostredia. V segregácií v špeciálnom školstve dochádza aj v dôsledku priamych (nar. nabádanie zo strany učiteľov) alebo nepriamych ( napr. zvýšené finančné dotácie na deti zo špeciálnymi potrebami, chudoba) diskriminačných praktík, ktoré podporujú rómskych rodičov v tom, aby svoje deti umiestňovali do špeciálnych škôl. Vzdelávanie v špeciálnom školstve pre dieťa znamená nemožnosť získania ďalšieho vzdelávania a kvalifikácie a tým výrazne zvyšuje riziko doživotnej nezamestnanosti a ďalej prehlbuje začarovaný kruh znevýhodnenia a chudoby.
Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade D.H. a iní proti Českej republike, napriek tomu, že špeciálne školy nie sú určené výlučne pre rómske deti, disproporčne vysoké zastúpenie rómskych detí v špeciálnom školstve je nepriamou diskrimináciu resp. segregáciou na základe etnicity a porušením dohovoru. Tá vzniká v dôsledku zaraďovania v dôsledku problematických psychologických testov a ďalších diskriminačných praktík.
Na Slovensku bolo v roku 2005 segregovaných 149 rómskych osídlení, ktoré sa nachádzajú na okraji alebo mimo obce/mesta. 56 osídlení nemalo takmer žiadnu infraštruktúru (vodovod, kanalizácia, plyn a nie je k nim vybudovaná asfaltová prístupová cesta). (2)
Literatúra/zdroje:
- H. a iní proti Českej republike, číslo podania 57325/00, Rozhodnutie Veľkej komory zo dňa 13. 09. 2007.
- Šebesta, Michal, Kelley Pavol: Aktualizácia a doplnenie Atlasu rómskych komunít na Slovensku 2005. [online]. Realizátor projektu: S.PA.C.E. Centrum pre analýzy sociálnej politiky. [cit. 27. 12. 2011] Dostupné na internete: http://www.nspace.sk/files/atlas_osf_2006.pdf
Segregácia vo vzdelávaní (oddelené vzdelávanie) je jedna z foriem inštitucionálnej segregácie, kedy sú žiaci a žiačky jednej skupiny vylučovaní a vylučované mimo hlavný vzdelávací prúd. Realizuje sa vzdelávaním v špeciálnych školách, oddelených školách alebo triedach, poskytovaním nižšej kvality vzdelávania alebo iným znevýhodňovaním. Segregácia vo vzdelávaní sa považuje za porušovanie práva na vzdelanie. V Slovenskej republike je zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie obsiahnutý aj v tzv. školskom zákone (Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní).
Napriek tomu k segregácii vo vzdelávaní v súčasnosti v strednej a východnej Európe dochádza vo viacerých krajinách, čelia jej najmä rómske deti zo sociálne vylúčených lokalít.
Medzi charakteristiky segregovaného vzdelávania na Slovensku patrí:
- Priama alebo nepriama diskriminácia rómskych detí, kedy sú opatrenia alebo politiky nastavené tak, že zabraňujú prístupu rómskych detí k rovnakým službám alebo zdrojom, ako majú ostatní. Prejavuje sa aj nerešpektovaním a nezohľadňovaním špecifík jednotlivých žiakov a žiačok v procese vzdelávania, ich stigmatizáciou a sterotypizáciou.
- Symbolické vylúčenie, v prípade ktorého sa rómskym deťom automaticky pripisuje nižší spoločenský status. V dôsledku toho sú aj v prípade spoločného vzdelávania vylučované z niektorých aktivít, nemajú možnosť zúčastňovať sa mimoškolských podujatí alebo mimoškolskej činnosti, sedávajú v zadných radoch apod.
- Fyzická segregácia v rámci bežných základných škôl – odráža sa vo vzniku „rómskych škôl“. V niektorých prípadoch je dôsledkom rezidenčnej segregácie a rajonizácie škôl. Úroveň vzdelávania poskytovaného v týchto školách je výrazne nižšia ako v štandardných („nerómskych“) školách. Prejavom fyzickej segregácie je aj existencia segregovaných tried, prípadne celých častí škôl (pavilónov) v bežných základných školách. Do „špecializovaných tried“ sú vylučované aj deti so špecifickými výchovnovzdelávacími potrebami.
- Segregácia do špeciálneho školstva, kedy sú rómske deti, najmä zo segregovaných lokalít, v závislosti od lokálnej praxe automaticky zaraďované do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried určených pre deti s mentálnym postihnutím. K umiestňovaniu dochádza v dôsledku používania psychologických testov školskej zrelosti, ktoré diskriminujú rómske deti z jazykovo a sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Segregáciu v špeciálnom školstve sprevádzajú priame (nabádanie rodičov zo strany učiteľov) alebo nepriame (zvýšené finančné dotácie na deti zo špeciálnymi potrebami, chudoba) diskriminačné praktiky, ktoré podporujú rómskych rodičov v tom, aby dali súhlas na zaradenie svojich detí do špeciálnych škôl. Vzdelávanie mimo hlavného vzdelávacieho prúdu predstavuje pre dieťa minimálnu šancu získať ďalšie vzdelávanie a kvalifikáciu, a tým výrazne zvyšuje riziko doživotnej nezamestnanosti.
Korene segregácie vo vzdelávaní treba hľadať v diskriminujúcich vzoroch správania sa v školách a spoločnosti, v systémových nedostatkoch, ktoré umožňujú nepriamu diskrimináciu, v tradičnom modeli vzdelávania na Slovensku, ktorý nepracuje s „inakosťou“, v neinformovanosti rómskych rodičov, v nedostatočnej diagnostike. V mnohých prípadoch je segregácia vo vzdelávaní jedným z dôsledkov rezidenčnej segregácie.
Nízka kvalita vzdelávania ovplyvňuje budúce zaradenie sa na trh práce a spôsobuje absenciu základných zručností, ktorých nadobudnutie je súčasťou štandardného vzdelávania. Segregácia vo vzdelávaní tak determinuje životné dráhy jednotlivcov alebo celých skupín v dlhodobej časovej perspektíve.
Literatúra/zdroje:
Dostupné na: http://www.clovekvtisni.sk/upload/File/Program%20podpory%20vzdelavania/seminar_NRSR_segregacia.pdf
Sestra Atanázia
* 19. októbra 1952, Svetlice (okr. Medzilaborce)
Rehoľná sestra Rádu sestier sv. Bazila Veľkého, ktorá pôsobila v misii na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove ako katechétka. Venovala sa hlavne deťom a mladým ľuďom, viedla motivačné skupinky, spevokol a venovala sa komunitným aktivitám.
V roku 1968 začala študovať na Strednej zdravotníckej škole v Prešove, kde spoznala aj spoločenstvo mladých ľudí, ktorí prežívali svoje kresťanstvo aktívne. Osudové bolo aj jej zoznámenie sa s otcom Mariánom Potašom, rehoľníkom Rádu sv. Bazila Veľkého, ktorý v tom čase organizoval tajné náboženské stretnutia. Pocítila volanie viery a rozhodla sa zasvätiť svoj život službe Bohu a ľuďom.
Po maturite nastúpila do Ústavu sociálnej starostlivosti v Bardejove, kde pôsobili rehoľné sestry Rádu sv. Bazila Veľkého. V roku 1972 tajne vstúpila do noviciátu a v 1973 zložila prvé rehoľné sľuby. V dôsledku politickej situácie nemohla nosiť rehoľné rúcho – habit. To si mohla obliecť až po preložení do charitného domu pri Trenčíne v roku 1988.
Neskôr rehoľa Rádu sv. Bazila Veľkého otvorila v Prešove strednú zdravotnícku školu, kde sestra Atanázia začala učiť a zároveň si doplnila vysokoškolské vzdelanie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Spišskom Podhradí.
Jej snom bolo venovať sa rómskym deťom. V 90-tych rokoch spoločne s kňazmi saleziánmi, otcom Petrom Bešenyeim, otcom Teodorom Gavendom a učiteľkou umeleckej školy pani Máriou Jevčákovou rozvinuli v Bardejove – Poštárke viaceré aktivity. Okrem náboženskej výchovy založili spevácky zbor Devleskere čhave (Božie deti) a venovali sa aj voľnočasovým aktivitám. V roku 2001 na rómskom sídlisku Poštárka Saleziáni zriadili materskú školu, kde sestra Atanázia vyučovala, neskôr otvorili aj základnú školu, kde pôsobila ako katechétka. V súčasnosti je už v dôchodku a je predstavená domu Rádu sestier sv. Bazila Veľkého.
V roku 2013 sa stala tvárou projektu „Úspešné rómske ženy“, ktorý realizovalo občianske združenie In Minorita. V roku 2014 o nej vznikol krátky dokumentárny film – vimeo.com/album/3734082/video/124610843.
