Geograficky vymedzené mestské alebo vidiecke lokality, ktoré obývajú Rómovia. Sú súčasťou obce/mesta, ale tvoria relatívne samostatný sociokultúrny celok. Ich obyvateľov spájajú sociálne väzby (príbuzenské, susedské), podobné životné podmienky, sociálne a kultúrne normy, pravidlá a tradície.
To však neznamená, že je osídlenie homogénne. Každá rómska komunita je vnútorne stratifikovaná.
Pojem rómska komunita sa využíva na označenie rôznorodých osídlení, preto má význam ich rozdelenie.
Najviac využívaným kritériom pre rozdelenie rómskych komunít je ich poloha vo vzťahu k majoritnému obyvateľstvu. S polohou osídlenia je spravidla úzko prepojená aj jeho socio-ekonomická úroveň, v zásade platí, že čím je osídlenie od obce ďalej, tým horšia kvalita života je v ňom. Podľa polohy sa rómske komunity rozdeľujú na:
- Separované:obecné alebo mestské koncentrácie („rómske ulice“ a „rómske štvrte“) a osídlenia lokalizované na okraji obce (tvoria hranicu zastavanej časti obce; tam kde sa končí majoritná časť obce, začína rómske osídlenie).
- Segregované:od obce vzdialené, často oddelené nejakou bariérou (napr. potok, železnica). Označované sú aj ako rómske osady (v rómskom jazyku romane gava). Tu sú životné podmienky najhoršie (nedostatočné infraštruktúrne vybavenie, slabá kvalita a vybavenosť obydlí, vysoká nezamestnanosť, priestorové a sociálne vylúčenie, koncentrácia chudoby, atď.).
- Veľká časť rómskej populácie (cca. 60%) žije rozptýlene medzi majoritným obyvateľstvom.
(pozri tiež marginalizované rómske komunity)
Literatúra/zdroje:
- MUŠINKA, Alexander: Bývanie Rómov. In Čačipen pal o Roma, Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava 2002.
- RADIČOVÁ, Iveta a kol.: Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava 2004.