RÓM, RÓMSKY

Vlastné označenie príslušníkov rómskeho etnika (endoexonym). Doposiaľ najstarší dôkaz o jeho používaní príslušníkmi tohto etnika nachádzame v diele spišského učenca Samuela Augustiniho ab Hortis „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1776.
Romisti predpokladajú jeho kontinuitné používanie od príchodu Rómov do Európy, ktoré nahradilo predchádzajúce pomenovania Dóm/Dómovia a Lóm/Lómovia. V medzivojnovom období existoval Športový klub Roma Košice, v rokoch 1969-1973 pôsobili český a slovenský Zväz Cigánov-Rómov.

Termín Róm/Rómovia nahradil rozšírený exoetnonym (pomenovanie príslušníkmi iného etnika) Cigán/Cigáni, ktorý Rómovia vnímajú ako pejoratívny (v slovenskom jazyku Cigán = príslušník etnika, Róm, cigáň = klamár, luhár).

Na používanie termínu Róm/Rómovia požiadali svetovú verejnosť už delegáti 1. svetového kongresu Rómov v roku 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia), na Slovensku sa začalo toto pomenovanie oficiálne používať až od roku 1991.

Rómovia rozlišujú medzi etnonymom Rom/Roma a termínmi rom/romňi, ktoré znamenajú v rómčine manžel/manželka.

(pozri tiež Rómovia)

Literatúra/zdroje:

  1. AUGUSTINI, Samuel ab Hortis: Cigáni v Uhorsku. Bratislava, Štúdio –dd-, 1995.
  2. BOTÍK, Ján: Etnonym, heslo in: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1. diel, Bratislava, Veda 1995.
  3. Krátky slovník slovenského jazyka, Bratislava, veda 1987.
  4. MANN, Arne B.: Formovanie identity Rómov na Slovensku po roku 1918. In: My a tí druhí v modernej spoločnosti. (edd. G. Kiliánová, E. Kowalská, E. Krekovičová), Bratislava, Veda 2009, s. 452-473.

ROMANO HANGORO

  1. prvý rómsky šlabikár na území bývalého Československa, ktorý v roku 1993 zostavil a vydal spisovateľ Dezider Banga.
  2. Celoštátna postupová súťaž v rómskej piesni Rómsky hlások – Romano Hangoro, ktorú organizuje Centrum sociálnej pomoci mladým v Lučenci

Romano kher – Rómsky dom

Právna forma občianske združenie

Základné údaje:
Názov: Romano kher – Rómsky dom
Vznik: 2007
Sídlo: Košická 36, 821 08 Bratislava
Kontakt:  +421907639961, romanokher7@gmail.com
Web: romanokher.eu

  Romano kher – Rómsky dom je občianske združenie, nezávislá mimovládna nezisková organizácia združujúca ľudí s cieľom realizovať a podporovať projekty a aktivity zamerané najmä na vzdelávanie detí, mladistvých a dospelých pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, zdravotne postihnutých, detí z detských domovov, príslušníkov menšín. Občianske združenie Romano kher – Rómsky dom začalo svoju činnosť v roku 2007.

Poslaním občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom je zbieranie, spracovanie a distribúcia informácií, dát, dokumentov a publikácií o Rómoch pre Rómov a pre majoritnú spoločnosť za účelom lepšej informovanosti o Rómoch, posilnenie identity a podpora kultúry Rómov, spolupráca pri presadzovaní ľudských práv a slobôd, zlepšenie vzdelanostnej úrovne Rómov a zvýšenie kvality spolunažívania Rómov a majoritnej spoločnosti.

Cieľovú skupinu aktivít tvoria učitelia, študenti, deti, novinári, miestni mienkotvorní ľudia z lokalít, v ktorých žije vyšší počet Rómov, úradníci a zamestnanci verejných inštitúcií, odborníci venujúci sa profesionálne integrovaným aj marginalizovaným Rómom.

  Medzi najvýznamnejšie dlhodobé projekty Romano kher – Rómsky dom patria:

– výtvarná a literárna súťaž pre žiakov a žiačky Farebný svet – Coloriskeri luma, ktorá spája rómske deti a deti z väčšinovej spoločnosti a cieľom ktorej je zlepšiť komunikáciu medzi majoritou a rómskou národnostnou menšinou spoznávaním a propagovaním rómskej kultúry a rómskej histórie či oboznámením súťažiacich s ľudskými právami a právami národnostných menšín;

– systematický monitoring médií a analýza príspevkov o Rómoch Mediálny obraz Rómov, kde na základe prepracovanej metodológie a v kooperácii so spolupracujúcimi expertnými pracoviskami zverejňujeme pravidelné mediálne analýzy príspevkov zobrazujúcich Rómov zverejnených v celoslovenských a regionálnych médiách;

– informačný on-line portál “Rómska databanka” poskytujúci systematicky spracované a pravidelne aktualizované informácie dostupné pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť o mimovládnych organizáciách, inštitúciách, vzdelávaní, podujatiach, publikáciách, projektoch, osobnostiach, demografii, či kultúre.

Zdroj: www.romanokher.eu

ROMANO KHER – RÓMSKY DOM

Občianske združenie, ktorého cieľom je uskutočňovať a podporovať aktivity zamerané predovšetkým na vzdelávanie detí, mladých ľudí a dospelých zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Romano kher – Rómsky dom je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2007, počas svojej činnosti zorganizovalo kultúrne a športové podujatia pre deti z detských domovov a pre deti z málopodnetného prostredia. V súčasnosti k najvýznamnejším projektom organizácie patria:

Napíš to ešte raz – Irin oda mek jekhvar! 

podpora a ochrana národnostných menšín prostredníctvom komunikácie s médiami a verejnosťou – vytváraním spätnej väzby médiám, ktoré často necitlivo a stereotypne pristupujú k rómskej národnostnej menšine, a vzdelávaním čitateľov k čítaniu s porozumením a odhaľovaním stereotypov a predsudkov v príspevkoch o Rómoch.

Paramisa – Rozprávky 

projekt približovania rómskej literatúry a literatúry z rómskeho prostredia určenej deťom a mládeži.
Aj prostredníctvom tejto literatúry Romano kher – Rómsky dom ponúka pohľad tradície, kultúru i neľahký život Rómov v minulosti, ktorý vyústil až do dnešnej podoby vzťahov spoločnosti k Rómom a Rómov k svojmu okoliu. V rámci projektu je spoluorganizátorom celoslovenskej literárno-výtvarnej súťaže Farebný svet – Coloriskere luma, ktorou upriamuje pozornosť na túto literatúru.

Amari luma – Náš svet 

Poslaním AMARI LUMA – 1. rómskej multimediálnej encyklopédie je podať celkový obraz o “svete Rómov” prostredníctvom vysvetlenia pojmov, predstavenia aktivít, subjektov (inštitúcií, organizácií), osobností, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou rómskeho kultúrneho dedičstva a súčasného kultúrneho, spoločenského i politického života nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

ROMANO ĽIL – RÓMSKY LIST

Prvé rómske periodikum založené po Novembri 1989, ktoré vychádzalo v roku 1991-1992 ako týždenník, na jeho aktivity nadviazal mesačník Romano nevo ľil – Rómsky nový list

Základné údaje:

Literatúra/zdroje:

  1. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. Dostupné na internete:http://www.romathan.sk/sk/files/2011-08-18-120004-kulturne_aktivity_romov.pdf?PHPSESSID=30db12160b659a2802dd514cd4902856

ROMATHAN (DIVADLO ROMATHAN)

Rómske profesionálne divadlo, ktoré vzniklo v roku 1992 ako celoštátne divadlo. Pri jeho vzniku stálo Ministerstvo kultúry SR, ktoré ho finančne podporuje. Divadlo sprostredkováva odkaz rómskych tradícií v niekoľkých premiérach ročne, za sebou už má desiatky úspešných predstavení doma aj v zahraničí a niekoľko ocenení.

Základné údaje:

  • máj 1992: vznik divadla s právnou subkejtivitou
  • 1992-1998: vedením poverená Anna Koptová
  • december 1992: prvá premiéra Than perdal o Roma / Miesto pre Rómov (inscenácia Daniely Hivešovej-Šilanovej)
  • 1996-1999: strata právnej subjektivity (v súvislosti s legislatívnymi zmenami)
  • 1998: riaditeľ Karel Adam
  • financovanie prostredníctvom Ministerstva kultúry SR

Literatúra/zdroje:

  1. Divadlo Romathan [online]. http://www.romathan.sk
  2. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. Dostupné na internete: http://www.romathan.sk/sk/files/2011-08-18-120004-kulturne_aktivity_romov.pdf?PHPSESSID=30db12160b659a2802dd514cd4902856

RÓMOVIA

(v rómčine: rom – „muž“, „človek“)
Súhrnné pomenovanie  najväčšej etnickej menšiny v Európe, ktorá sa skladá z rôznych etnických skupín (ktoré sa samy označujú ako Rómovia, Cigáni, Kočovníci, Manušovia, Aškali, Sintovia…), ktorí pochádzajú zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3. storočia, ich spoločným znakom je jazyk – rómčina a žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy.

Pomenovanie:

Pojem Róm/Rómovia zaviedli delegáti 1. svetového kongresu Rómov (8. – 12. apríl 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia), kde v mene práve založenej Medzinárodnej rómskej únie (Maškarthemutňi rromaňi khetaňiben – International Rromani union (IRU)) požiadali svetovú verejnosť, aby ich neoslovovali dovtedy zaužívanými cudzími pomenovaniami (Cigán, Zigeuner, Gitanos, Gypsies), ale aby rešpektovali ich vlastné meno (etnonymum) – Róm.

Počet a charakteristika:

Počet Rómov v Európe sa odhaduje na 10-12 miliónov, pričom žijú vo všetkých 27 členských krajinách EÚ. Ich situáciu však charakterizuje neustála diskriminácia a sociálne vylúčenie. Rómovia sú ohrozovaní chudobou, nezamestnanosťou, stereotypmi a predsudkami. (1)

V Slovenskej republike sa oficiálne pojem Róm/Rómovia spravidla používa na označenie:
Rómovia ako národnostná menšina – uznanie Rómov za národnosť, t.j. uznanie etnickej svojbytnosti Rómov na úrovni ostatných etnických minorít žijúcich na území SR a tak zabezpečenie ich politicko-právnu rovnoprávnosti prijala Vláda Slovenskej republiky 9. apríla 1991 uznesením č. 153 (3)
Rómovia ako etnikum označené väčšinovým obyvateľstvom – “používanie termínu Róm/Rómovia, ktorý vyvoláva aj istú mieru nejasností najmä vo vzťahu k oficiálnej sebaidentifikácii v národnostnej kategórii (viď. sčítanie ľudu z roku 2001 s 1,7 % obyvateľov) a „neoficiálnej štatistike“ (odhad reálne žijúcich Rómov na Slovensku od 300-400 tisíc). Róm je hneď v úvode koncepcie definovaný ako občan, spoluobčan, ktorý je za Róma považovaný väčšinovým obyvateľstvom. Zároveň je dôraz kladený na medzinárodne prijaté závery a odporúčania o používaní pojmu Rómovia (Svetový národný kongres Rómov)” (2)
Rómovia ako etnikum v sebaidentifikácii – “požiadavka akceptácie súčasnej romologickej diskusie, ktorá zohľadňuje žiadúcu zmenu postavenia Rómov na Slovensku: vo vzťahu k tradičnej rómskej kultúre s množstvom pozitívnych prvkov v socio-kultúrnych oblastiach, nadčasovosťou prínosu rómskych umeleckých a iných osobností (táto diskusia predstavuje tradície a ďalšie socio-kultúrne a normatívne prvky rómskej kultúry, obyčajové právo, etiku, obradový folklór, tradičné rómske remeslá, kategórie duchovných a materiálnych hodnôt rómskej kultúry),

  • vo vzťahu k rómskej národnej kultúre (etnická revitalizácia, sebaidentifikácia v národnostnej kategórii, generovanie a konštruovanie rómskeho národa a iné aktuálne otázky v súvislosti so zmenami),
  • rómskych okrajových komunít, vykazujúcich prvky marginalizácie a žijúcich v prostredí „kultúry chudoby“ (terminológia antropológa Oscara Lewisa), ktoré vykazujú črty špecifických vzorcov správania (silný pocit marginality, bezmocnosti, závislosti a podradenosti, výlučné zameranie na prítomnosť, prežívanie zo dňa na deň, minimálna sociálna organizácia, chudoba, rezignácia, apatia…) a evidencie ich života ako sociálneho problému, nie ako etnickej danosti života integrovaných Rómov. (2)

Literatúra/zdroje:

  1. Úrad vlády Slovenskej republiky: Európska únia a Rómovia. [online]. In: EuroInfo. [cit. 14. 1. 2012] Dostupné na internete:http://www.euroinfo.gov.sk/europska-unia-a-romovia/
  2. Vláda Slovenskej republiky: Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike – Solidarita -Integrita – Inklúzia • 2007 – 2013, Bratislava, schválená 26.03.2008. [online]. [cit. 14. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-100794?prefixFile=m_
  3. Vláda Slovenskej republiky 9. apríla 1991: Uznesenie č. 153 – rámcový dokument Zásady vládnej politiky k Rómom a ich rozpracovanie v rezortoch školstva, mládeže a športu, kultúry, práce a sociálnych vecí.

RÓMSKA HYMNA (GEĽEM, GEĽEM…)

“Geľem, Geľem”, “Gejľem, gejľem” (prípadne “Delem, Delem” a “Geľom, geľom”), známá tiež pod názvami “Opre Roma” (Hor sa, Rómovia), “Romale, čhavale” je rómska hymna – jeden zo symbolov Rómov, ktoré boli vyhlásené na 1. kongrese Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union – IRU), ktorý sa konal 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia).

Autor:

Melódia rómskej hymny pravdepodobne pochádza z prvej  polovici  20. storočia a vychádza zo starobylej balkánskej ľúbostnej ľudovej piesne (Rumunsko, Srbsko). Text napísal Žarko Jovanović Jagdino a skladbu v tejto podobe použil režisér Alexandar Petrović vo filme Nákupca peria.

Úvodný text – medzinárodná rómčina:

Gelem gelem lugone dromenca 
Maladilem baxtale Rromenca 
A, Rromale, katar tumen aven 
E caxrenca bokhale chavenca 
A, Rromale! A, chavale!

Východoslovenská rómčina:

Gejľom gejľom le bare dromenca 
Arakhľom man bachtale Romenca. 
Jaj, Romale, khatar tumen aven 
le cerhenca, bokhale čhavenca? 
Jaj Romale! Jaj, čhavale!

Slovenský preklad:

Šiel som, šiel som ďalekými cestami,
stretol som tam šťastných Rómov.
Oj, Rómovia, odkiaľ prichádzate
so stanmi a hladnými deťmi?
Oj, Rómovia, oj chlapci!

Text hymny uvedený na stránke Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (jedna z mnohých variant):

Geľom, geľom, lungone dromenca,
Malaďiľom bachtale Romenca.
Aj, Romale, aj čhavale.
Aj, Romale, aj čhavale.
Aj, Romale, khatar tumen aven?
Le cerhenca, bachtale dromenca?
The man esas bari famiľija,
Murdarďa la e kaľi legija.
Aven manca sa lumake Roma
Kaj phuterde le Romenge droma.
Ake vrjama – ušťi Rom akana
Amen chuťas the mištes keraha.
Aj Romale, aj čhavale,
Aj Romale, aj čhavale.

Slovenský preklad:

Šiel som, šiel som
Šiel som, šiel som, dlhými cestami
Stretol som sa so šťastnými Rómami.
O, Rómovia, o chlapci,
O, Rómovia, o chlapci,
O, Rómovia, odkkiaľ prichádzate?
So stanmi, po šťastných cestách?
Aj ja som mal veľkú rodinu.
Zabila ju čierna légia.
Poďte so mnou, Rómovia celého sveta.
Kde sa otvorili cesty Rómom.
Teraz je tá chvíľa – povstaň člověče
Vyskočíme a bude dobre.
O, Rómovia, o chlapci,
O, Rómovia, o chlapci.

Originálna skladba Opre Roma (Žarko Jovanović Jagdino):

OPRE ROMA

Literatúra/zdroje:

  1. E Zhívindi Yag Music Group: Song Lyrics with Translations. In: Homage to Kali Sara. [online]. [cit. 10. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.kopachi.com/pdf/homagetokalisara-cd-lyrics.pdfl
  2. Kosovar Roma History: WHO WE WERE, WHO WE ARE. Kosovar Roma Oral History. [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.balkanproject.org/roma/music.shtml
  3. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Rómske symboly [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:  http://www.romovia.vlada.gov.sk/3549/romske-symboly.php
  4. National Anthem Downloads, Lyrics, & Information: NationalAnthems.us [online]. [cit. 1. 1. 2012].  Dostupné na internete: http://www.nationalanthems.us/forum/YaBB.pl?num=1103621238

RÓMSKA NÁRODNOSTNÁ MENŠINA

Jedna z tzv. tradičných menšín na území súčasného Slovenska. Štatút národnosti bol Rómom priznaný   9. apríla 1991 prijatím Zásad prístupu k Rómom Vládou Slovenskej republiky. Pri sčítaní obyvateľstva sa k rómskej národnosti prihlásilo 75 802 obyvateľov (1,4% všetkých obyvateľov Slovenska). V roku 2001  podľa výsledkov sčítania obyvateľov rómsku národnosť uviedlo  89 920 (1,7%) obyvateľov Slovenskej republiky a v roku 2011sa počet prihlásených obyvateľov zvýšil na 105 738 (2%).  Základné práva príslušníkov národnostných menšín sú zakotvené v Ústave SR (čl. 33 a 34) a vo viacerých parciálnych zákonoch (napríklad zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách, zákon č. 29/1994 Z. z. o sústave základných a stredných škôl). Z hľadiska medzinárodných garancií  je pre postavenie národnostných menšín relevantný napríklad Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín alebo Európska charta regionálnych a/alebo menšinových jazykov a niektoré medzištátne zmluvy.

Ústavná ochrana menšín v Slovenskej republike je postavená na zásade rovnosti a nediskriminácie. Medzi osobitné práva, ktoré príslušníkom národnostných menšín zaručuje Ústava SR, patrí, napríklad, právo na rozvoj vlastnej kultúry, právo rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, právo združovať sa v národnostných združeniach, právo na osvojenie si štátneho jazyka a právo na vzdelanie v materinskom jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

Medzi atribúty, ktoré sa rozvíjajú v intenciách štatútu rómskej národnostnej menšiny, patrí rómsky jazyk (štandardizovaný v roku 2008) a jeho emancipácia v literatúre, divadle, vzdelávaní, lingvistike či žurnalistike,  uchovávanie a prezentácia kultúrnych javov označovaných ako tradičná rómska kultúra,  súčasné rómske umenie a činnosť  rôznych združení.

RÓMSKA PÚŤ (V GABOLTOVE)

Každoročný výstup veriacich – rómskych pútnikov na gaboltovskú horu (Gaboltov, okres Bardejov), ktorý sa organizuje od roku 1993 a stal sa jedinou celoslovenskou rómskou púťou na Slovensku.

Na púti sa každoročnej zúčastňujú tisícky Rómov z celého Slovenska i zo zahraničia.

Podujatie je hlavnou púťou Košickej arcidiecézy a organizuje sa každoročne pri príležitosti výročia zjavenia Panny Márie (Škapuliarskej) generálnemu predstavenému karmelitánskeho rádu Šimonovi Stockovi (16. júla 1251) a na znak ochrany a pomoci mu darovala škapuliar (vrchná časť habitu, ktorý sa nosí v mnohých reholiach, vznikol zo zástery, ktorá sa používala pri práci, aby boli ochránené ostatné časti oblečenia. Oblieka sa cez hlavu a jedna časť látky visí na prsiach a druhá na chrbte. Latinské slovo scapulae znamená plecia, ramená, chrbát.)

Literatúra/zdroje:

  1. ŠKAPULIAR. [online]. In: Gaboltov 11. 07. 2008. [cit. 26. 11. 2011].