ANTIDISKRIMINAČNÝ ZÁKON

Právna norma, ktorá postihuje porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia – Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Pre účely zákona sa diskrimináciu rozumie priama, nepriama diskriminácia, pokyn na diskrimináciu, obťažovanie a sexuálne obťažovanie. Zákon sa vzťahuje na oblasti: pracovnoprávnu, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vzdelávania.

Antidiskriminačný zákon umožňuje nielen podanie žaloby na ochranu pred diskrimináciou, ale aj podanie žaloby vo verejnom záujme. Žalobu vo verejnom záujme môže podať právnická osoba, ktorá síce nebola konkrétnym diskriminačným zaobchádzaním poškodená, ale ktorej predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou. Zákon jej to umožňuje v prípade, ak boli diskrimináciou porušené práva a právom chránené záujmy väčšieho počtu osôb (napr. výstavba múru pri rómskych osadách).

Zákon bol prijatý v roku 2003 najmä v dôsledku tlaku zo strany Európskej únie a nutnosti prebrať antidiskriminačné smernice. Jeho prijatiu sa bránili najmä predstavitelia Kresťansko demokratického hnutia, pre ktorých bola neprijateľná ochrana pred diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Nálezom Ústavného súdu SR 539/2005 Z.z. zo dňa 18.10.2005 bolo zrušené ustanovenie antidiskriminačného zákona, ktoré umožňovalo vyrovnávacie opatrenia na etnickom na národnostnom základe. Súčasná verzia dáva možnosť na ich prijatie, ale len orgánom štátnej správy a to na základe sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia. Vzhľadom na to, že toto ustanovenie je sformulované kumulatívne (t.j. objekt vyrovnávacích opatrení musí byť súčasne sociálne, ekonomicky, vekovo a zdravotne znevýhodnený) ustanovenie sa javí prinajmenšom ako zmätočné.

Literatúra/zdroje:

  1. DEBRECÉNIOVÁ, Janka: Antidiskriminačný zákon: komentár. Bratislava: Občan a demokracia, 2008.
  2. Zákon č. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). [online]. [cit. 1. 1. 2012].

ASIMILÁCIA RÓMOV

Proces splynutia dvoch či viacerých kultúrnych skupín do jedného celku so spoločnou kultúrou a vedomím spolupatričnosti. Výsledkom môže byť vzájomné premiešanie oboch kultúr a strata oboch pôvodných skupinových vedomí, ktoré sú nahradené novým spoločným povedomím. Častejšie sú prípady, keď početnejšia skupina (majorita) pohlcuje menšie (minoritné) skupiny, ktoré v dôsledku asimilácie strácajú vlastné kultúrne znaky a osvojujú si iné. Asimilácia môže byť aj politickým programom, keď sa predstavitelia dominantných skupín (národov)jej prostredníctvom snažia podriadiť minoritné skupiny žijúce v spoločnom štátnom útvare.
Prvými pokusmi o asimiláciu Rómov bola tzv. Regulácia Cigánov v 18. storočí. Nariadenia cisárskeho dvora Márie Terézie a Jozefa II. sa snažili o splynutie Rómov s miestnym roľníckym obyvateľstvom: nesmeli sa nazývať Cigáni ale Neubauer alebo Új-Magyar, nesmeli používať vlastný odev, vlastný jazyk, sobáše medzi sebou smeli uzatvárať len so súhlasom vrchnosti, deti im boli násilne odoberané a dávané na výchovu k sedliakom.

Asimilácia rómskeho obyvateľstva v 19. storočí sa prejavovala najmä vo vrstve kaviarenských hudobníkov, ktorí sa snažili splynúť so strednými vrstvami mestského obyvateľstva. Zo Súpisu Cigánov v Uhorsku z roku 1894 vyplýva, že Rómovia žijúci v oblasti južného Slovenska v tomto období upúšťali od používania rómskeho jazyka a jazykovo asimilovali v prospech maďarského jazyka.

Uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa „O práci medzi cigánskym obyvateľstvom“ z 8. apríla 1958, priamo vytýčilo ako cieľ asimiláciu. Vychádzalo sa pritom z predpokladu, že nepriaznivá sociálna situácia „občanov cigánskeho pôvodu“ je dôsledkom zotrvávania pri tradičnom spôsobe života a že osvojenie si spôsobu života majoritného obyvateľstva je nevyhnutnou podmienkou ich začlenenia do spoločnosti. „Dôsledná riadená asimilácia etnografickej skupiny cigánov“ jednoznačne odmietala etnický princíp. V intenciách tohto zámeru bol prijatý Zákon č.74/1958 „O trvalom usídlení kočujúcich osôb“, ktorý násilne ukončil kočovný spôsob života olašských Rómov i realizácia Uznesenia vlády ČSSR č. 502 z roku 1965, na základe ktorého boli likvidované rómske osady a ich obyvatelia nedobrovoľne presídľovaní do českých krajov. Presadzovanie a vnucovanie kultúrneho modelu majoritnej spoločnosti nerátalo s akýmikoľvek prejavmi inoetnickej – rómskej kultúry: zakazovalo sa vydanie rómskeho slovníka, rómskej periodickej či inej tlače o Rómoch, podľa osobitného pokynu Ministerstva kultúry SSR nebolo dovolené zriaďovanie samostatných rómskych súborov, orchestrov, záujmových krúžkov a podobne.

S rómskym obyvateľstvom sa v štáte nerátalo, čo sa prejavilo aj v Ústavnom zákone o postavení národností v Československej socialistickej republike (č. 144 Zb. z 27. 10. 1968), kde sú taxatívne vymenované jednotlivé národnosti, avšak Rómovia (Cigáni) sú opomenutí.

Aj keď štátna politika voči Rómom po roku 1989 akceptuje osobitnú etnicitu Rómov so všetkými právami ostatných etnických minorít (národnostných menšín), vo vedomí najširšej verejnosti naďalej prežíva názor, že tzv. rómsky problém sa vyrieši až vtedy, keď sa Rómovia prispôsobia majoritnému obyvateľstvu – naďalej teda pretrváva predstava asimilácie Rómov.

Literatúra/zdroje:

  1. A Magyarországban 1893. január 31-én végrehajtott czigányösszeirás erdeményei. Magyar statisztikai közlemények. Új folyam IX. Budapest 1895,
  2. JUROVÁ Anna: Rómovia v období od roku 1945 po november 1989. In Michal Vašečka (ed.) Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002, -77.
  3. HORVÁTHOVÁ, Emília: Cigáni na Slovensku, Bratislava, SAV 1964.
  4. KANDERT, Josef: Asimilácia, heslo in: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1. diel, Bratislava, Veda 1995

ASOCIÁCIA RÓMSKYCH KULTÚRNYCH ORGANIZÁCIÍ NA SLOVENSKU

Organizácia kultúrnych organizácií Slovenska, ktorej vznik iniciovalo Ministerstvo kultúry SR v roku 1991 v snahe pomôcť vytvorenie strešného orgánu existujúcich rómskych zväzov

Základné údaje: 

  • vznik: máj 1991
  • snaha o vytvorenie strešného orgánu kultúrnych organizácií Rómov, ktorý by prerozdeľoval zdroje na kultúru rómskej národnostnej menšiny

Literatúra/zdroje:

  1. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. 

Atlas rómskych komunít 2004

Atlas rómskych komunít 2004 je výsledkom rozsiahleho celoslovenského výskumu s názvom Sociografické mapovanie rómskych komunít na Slovensku. Zadávateľom výskumu bol Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Okrem uvedeného úradu výskum podporili Kanadská medzinárodná rozvojová agentúra a Svetová banka. Realizáciu výskumu zabezpečili zástupcovia troch inštitúcií: Centrum pre analýzu sociálnej politiky (S.P.A.C.E.), Inštitút pre verejné otázky (IVO) a Krajské centrum pre rómske otázky (KCpRO).

Realizačný tím: Iveta Radičová (S.P.A.C.E.), Martina Jurásková, Elena Kriglerová, Jana Ribová (IVO), Alexander Mušinka (KCpRO).

Rok a miesto vydania: 2004, Bratislava
Vydavateľ: S.P.A.C.E., IVO
ISBN: 978-80-88991-27-4

O publikácii

Cieľom sociografického mapovania bolo získať informácie o rómskych komunitách a obciach, v ktorých rómske komunity žijú, a to najmä pre potreby vládnej a lokálnej politiky. Poznanie celkového rozloženia rómskych komunít na Slovensku spolu s identifikáciou základných problémov jednotlivých komunít je predpokladom pre prijatie konkrétnych rozhodnutí vlády SR, regionálnych a miestnych samospráv, mimovládnych organizácií.“ (Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004). Atlas priniesol reálnejší odhad počtu rómskych komunít na Slovensku a najmä reálnejší odhad počtu obyvateľov žijúcich v nich.

Atlas je dostupný v tlačenej aj v elektronickej podobe (napr. tu: https://www.minv.sk/?atlas_2004). Okrem listu faktov, poznámok k údajom a definícií pojmov, obsahom Atlasu sú najmä tabuľky získaných údajov o rómskych komunitách a obciach v nasledovnej štruktúre:

  1. základné informácie o obci
  2. charakteristiky osídlenia (komunity)
  3. infraštruktúra v rómskych osídleniach
  4. infraštruktúra majority
  5. obydlia v rómskych osídleniach
  6. obyvatelia rómskych osídlení (poznámky k údajom, dostupné tu: https://www.minv.sk/?regiony_atlas).

Mapovanie bolo realizované prostredníctvom metódy kvalifikovaného odhadu. Všetky údaje v Atlase sú výsledkom odhadu miestnych aktérov (zástupcov samospráv a rómskych aktivistov).

Zdroje:

Kol. 2004. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava: S.P.A.C.E. IVO. ISBN 978-80-88991-27-4.
https://www.minv.sk/?atlas_2004
http://www.ivo.sk/490/sk/projekty/sociograficke-mapovanie-romskych-komunit-na-slovensku

Atlas rómskych komunít 2013

Editor

MUŠINKA ALEXANDER

Autori

Alexander Mušinka, Prešovská univerzita v Prešove; Daniel Škobla, UNDP; Jakob Hurrle, Karlova Univerzita v Prahe; Kvetoslava Matlovičová, Prešovská univerzita v Prešove; Jaroslav Kling, UNDP.


Rok a miesto vydania
: Bratislava 2013
Vydavateľ: UNDP
Počet strán: 120
ISBN: 978‑80‑89263‑18‑9.

O autoroch

Atlas rómskych komunít 2013 je výsledkom celoslovenského mapovania rómskych komunít. Projekt Atlas rómskych komunít 2013 realizoval Rozvojový program OSN (UNDP) v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Realizačný tím: Daniel Škobla, Alexander Mušinka, Zuzana Balážová, Gerhard Ballasch, Monika Benková, Dušan Bevilaqua, Stanislav Cina, Kristián Cseh, Roman Csikós, Marián Fečo, Vladimír Fricky, Barbora Gindlová, Martina Heczková, Ladislav Chynoradský, Anna Ištoková, Pavol Kalmár, Maroš Klika, Michal Kozubík, Erika Kušická, Jana Ľuptáková, René Matlovič, Zuzana Melišová, Peter Mihály, František Rac, Daniela Obšasníková, Vladimír Oláh, Tünde Peczeová, Rastislav Rosinský, Július Rusnák, Milan Samko, Lucia Segľová, Michal Smetanka, Lenka Smetánková, Vladimír Tirpák, Linda Ulická, Katarína Vanková, Miroslava Žilková.

O publikácii

Projekt Atlas rómskych komunít 2013 nadväzuje na sociografické mapovanie z roku 2004, ktorého výstupom bol Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Výskumný projekt využíva rovnakú metodiku a modifikovaný výskumný nástroj – dotazník. Na zisťovanie údajov o rómskych osídleniach bola v oboch výskumoch – v roku 2004 aj v roku 2013 – využitá metóda kvalifikovaného odhadu. Všetky číselné údaje vrátane počtu Rómov sú odhadované lokálnymi aktérmi (napr. zástupcami samospráv). Projekt bol súčasťou spoločného programu UNDP a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR orientovaného na monitorovanie životných podmienok rómskej populácie.

Výstupom projektu je publikácia Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013, ktorá …ponúka výber zozbieraných údajov o obciach s rómskymi osídleniami…“ (Mušinka a kol., 2014). Na rozdiel od Atlasu z roku 2004 čitateľ nenájde v Atlase z roku 2013 údaje za každú obec jednotlivo; atlas poskytuje údaje spracované v tabuľkách prevažne za kraje. Zároveň obsahuje aj mapovú časť, ktorá zobrazuje rozmiestnenie rómskych osídlení na Slovensku. Autori uvádzajú, že Atlas môže byť užitočný pri nastavovaní verejných politík na všetkých úrovniach, ale aj pri skúmaní „rôznych tém spojených so životnými podmienkami rómskej populácie“.

Najväčší priestor je v publikácii venovaný samotným údajom o rómskych osídleniach, ktoré sú zobrazené v tabuľkách a v prílohe prostredníctvom máp. Úvodné kapitoly prinášajú informácie o metodológii výskumu, ktorý je postavený …do širšieho kontextu otázok o zbere etnických dát…“ (Mušinka a kol., 2014). Samostatná časť je venovaná tzv. indexu segregácie, ktorý autori konštruovali s cieľom identifikovať lokality s najhoršími životnými podmienkami.

OBSAH

  1. Úvod a metodológia výskumu
  2. Zber dát o životných podmienkach rómskych komunít v európskom a národnom rámci
  3. Rómske komunity podľa krajov
    Geografické rozmiestnenie obcí s rómskou komunitou
    Priestorové umiestnenie, typy osídlení a početnosť obyvateľov
    Infraštruktúrne vybavenie sledovaných obcí
    Infraštruktúrne vybavenie osídlení
    Osídlenia a typy obydlí
    Majetkovo-právny vzťah k pozemkom
    Dostupnosť služieb v osídleniach
    Politická a občianska participácia
    Komunitné, hygienické a pastoračné centrá; kultúrne a športové aktivity
    Sieť škôl
    Porovnávanie vybraných údajov s Atlasom rómskych komunít 2004
  4. Aplikačné možnosti údajov z Atlasu rómskych komunít 2013
    Index segregácie a podrozvinutosti
    Prínosy a obmedzenia použitia indikátorov pri programovaní
  5. Zhrnutie
  6. Mapová časť


Zdroje

Mušinka a kol. 2014. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. Bratislava: UNDP. ISBN 978‑80‑89263‑18‑9.

BALOG, MAROŠ

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Spisovateľ, básnik, herec, rómsky aktivista, moderátor, predseda Rómskeho literárneho klubu Píše po slovensky a po rómsky.
* 4.1.1976, Košice
Od roku 2002 žije v Banskej Bystrici.

Základné údaje

Absolvent Univerzity Filozofa Konštantína v Nitre, Fakulty sociálnych vied v odbore sociálna práca.

Písať básne začal ako šestnásťročný. Spočiatku to boli básne o láske a vzťahu k okolitému svetu. Neskôr prenikol do jeho tvorby najmä vzťah k Rómom a k rómstvu.

V rokoch 1992 až 1995 bol hercom – sólistom v rómskom profesionálnom divadle Romathan v Košiciach. Bol dopisovateľom rómskeho mesačníka Romano liľ nevo a neskôr aj šéfredaktorom rómskych novín SAM ADAJ. Je zakladateľom a predsedom Rómskeho literárneho klubu (2009), ktorý spolupracuje so spisovateľmi z Vyšegrádskych krajín a z Nemecka. Preložil viaceré diela do rómskeho jazyka. V rámci klubu sa zúčastňuje na besedách a čítaní literatúry na základných a stredných školách a v komunitných centrách.

Napísal a naštudoval divadelné hry: Rómeo a Júlia Romanes, s členmi neformálnej mládežníckej skupiny Magnetky (2010), Ona a On – Joj thaj Jov a Chcem iného muža – Kamav averes muršes, s členmi seniorského ochotníckeho rómskeho divadla v Banskej Bystrici (2014 a 2016). Hry boli naštudované v slovenskom a rómskom jazyku. Tretia z nich bola súčasťou programu celosvetového rómskeho festivalu Khamoro v roku 2016 v Prahe. Maroš Balog účinkuje ako rozhlasový a televízny moderátor. Je ženatý a má dve deti.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

  • Svojho blata na nohách stras sa teraz a nie zajtra, Zodpovednosť, Som Róm! (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
  • Rodina – Dživipnaskero učhariben (Čierne vlasy/ Kale bala),2010
  • Mám sen – Hi man suno…Ste môj život, ste moje všetko (Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar), 2011
  • Malý rómsky princ – Cikno romano princos (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
  • Ste môj život, ste moje všetko – San miro dzivipen, san miro savoro (Nelkáčik / O nelkáčikos), 2013
  • Hmmm… – Môj otec – Miro dat (Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
  • Rómski autori rozprávajú – O romane poeti vakeren/ diela uverejnené v rámci elektronickej knižnice, 2015
  • Adam a ja – o Adam thaj me – venované Adamovi /dielo pre mladého Róma z Banskej Bystrice, ktorý čelil obvineniu v Anglickom väzení za podpaľačstvo- (Písanie je naše rómstvo /o Nelkačikos II), 2015.
  • Holokaust v modernej podobe, či dobe?/Tvár genocídy Rómov v dvadsiatom prvom storočí/, Moje deti sú môj život – Mire čhavore hine miro dživipen. – (Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes), 2016

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

Balvalfest

Medzinárodný hudobný rómsky festival Balvalfest od roku 2001 každoročne v mesiaci august  organizuje Kultúrno výchovné občianske združenie Láčho drom v spolupráci s Obecným úradom v Kokave nad Rimavicou. Festival sa koná na amfiteátri v Kokave nad Rimavcou. Zakladateľom a hlavným organizátorom festivalu je Vladimír Sendrei.

Balvalfest vytvára príležitosť prezentovať kvalitu a profesionalitu rómskych hudobných zoskupení, tanečných súborov zo Slovenska i zahraničia (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Srbsko, Rumunsko, Rakúsko). Festival Balvafest svojim hosťom ponúka široký sortiment hudobnej, tanečnej i speváckej zmesi rómskej kultúry z rôznych kútov Európy. Okrem interpretov tradičnej rómskej hudby na ňom účinkujú i predstavitelia rómskejo jazzu, popu, či rapu. Balvafest je otvorený aj pre amatérske hudobno-dramatické telesa zo Slovenska. Festival je obohatený o spevácke a tanečné workshopy, výstavy fotografií zo života Rómov, premietanie filmov s rómskou tematikou, ochutnávky rómskych jedál, ukážky rómskych remesiel.

Významní účinkujúci zo Slovenska:

  • Bartošovci, Čierny Balog
  • Cimbalovka Vojtecha Klinca, Detva
  • Romathan, Košice
  • trio Trival, Košice
  • Monika Rigová a Virág Dragovič, Štvrtok na Ostrove
  • dievčenská kapela Luna, Ružomberok
  • spevácke chlapčenské trio Kaľi čercheň, Košice
  • Bachtale čhave, Banská Bystrica
  • Diabolské husle
  • Holub kvarteto, Prešov
  • súbor Romka, Detva
  • Rytmus Patrik Vrbovský
  • Sendreiovci a Kokavakere lavutara, Kokava nad Rimavicou

Významní účinkujúci z Česka:

  • Ida Kelarová a detský súbor Apsora (Slzičky)
  • Bengale čhave
  • Bengas z Prahy
  • Antonín Gondolán
  • Věra Bílá a skupina Kale
  • Terne čhave
  • Trio cimbal
  • Kandráčovci

Významní účinkujúci z Maďarska

  • Parno graszt
  • Pupa Karol
  • Notan Mary
  • Fleáre Beás Banda
  • Várady Roma Caffé
  • speváčka Notar Mary
  • Romano Drom
  • Balogh Brothers
  • Ruzsa Nikolič – Lakatos Band (rakúsko – maďarsko – juhoslovanská rodinná hudobná skupina)

Cimbal band (srbsko –maďarská kapela)

BANGA, DEZIDER



Rómsky básnik, spisovateľ, dramaturg, prekladateľ, šéfredaktor, nositeľ vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry (2009).

* 24. august 1939 – Hradište (okr. Poltár) – žije v Bratislave

Pôsobenie a aktivity: 

  • štúdium slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • stredoškolský profesor na Gymnáziu v Trebišove
  • dramaturg v Slovenskej televízii – Košice
  • 1979-85: redaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, Bratislava
  • 1986-1990: šéfredaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika
  • 1990: predseda občianskeho združenia Romani kultura, šéfredaktor kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, majiteľ kníhtlačiarne

Ocenenia:

2009: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry

Tvorba: 
poézia

1967: Záružlie a lekno
1970: Rozhovory s nocou, Modrá búrka
1983: Horiaca višňa
1989: Magnólie zhasínajú (výber)
1992: Lúčenie s ohňom (In: Lyrika ( výber tvorby: Pieseň nad vetrom, Záružlie a lekno, Rozhovory s nocou, Modrá búrka, Horiaca višňa, Lúčenie s ohňom)
1999: Slnečný vánok
2004: Agáty neumierajú

tvorba pre deti a mládež:

1970: Čierny vlas – výber z rómskych ľudových rozprávok
1993: Romano hangoro/Rómsky šlabikár, Paramisa – antológia rómskych ľudových rozprávok (editor) 1996: Maľovaná rómčina

editorská a prekladová tvorba:

1964: Pieseň nad vetrom (výber 42 cigánskych ľudových piesní v autorovom preklade)
1993: Verše z vrbiny – antológia rómskej autorskej poézie scenáristická tvorba:
1969: Epaš
1971: Buroviarko
1972: Barborkin pavúk, Čierny vlas, Rozprávky z dlane, Tehliar a kráľ
1977: Slimáčik bubienok
1978: Dievča s ružami v šľapajach
1979: Rozprávky z lúky

Literatúra/zdroje:

  1. BAGIN, Albín: Báseň ako kvapka dažďa. In: Priestory textu. Bratislava: Smena 1971. s. 89 – 93.
  2. BANGA, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
  3. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Banga, Dezider (1939).[online]. In: Zoznam slovenských spisovateľov [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/39885>
  4. MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.
  5. MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
  6. JURÍK, Ľuboš: Cesty za lepším životom (rozhovor s D. Bangom). [online]. In: EUROREPORT plus. Október/november 2010, s.42-43. [cit. 8. 1. 2012].

BARNA, MICHAL

Hudobník a vynikajúci interpret – huslista zo Spišskej župy

* † žil okolo roku 1737 v Spišskej župe

Základné údaje:

  • dvorný hudobník Imricha Čákyho na panstve v Iliašovciach, neskôr grófa Illesházyiho
  • hral na dvore jeho Eminencie kardinála
  • jeho pravá podoba v životnej veľkosti a čákyovskej livreji je vystavená v kaštieli Jána Radvanského v Radvani s nápisom Barna Mihály a pochvalný výrok “Magyar Orpheus” (t.j. Uhorský Orfeus)

Literatúra/zdroje:

  1. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
  2. KOLLÁROVÁ, Zuzana: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej literatúre. [online]. In: Človek a spoločnosť (Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied). Spoločenskovedný ústav SAV, Košice. ISSN 1335-3608. č.1-2001. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2001/kollarova.html>
  3. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov, Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-.

BARTOSZ, ADAM

Adam Bartosz

Poľský etnograf, romista, riaditeľ Oblastného múzea v Tarnowe /Poľsko), laureát Kalo Čangalo/Čierny bocian 2009, autor prvej rómskej muzeálnej expozície “História a kultúra Cigánov/Rómov

Základné údaje:

  • etnológ (Krakovská univerzita)
  • romológ (rómska problematika karpatských Rómov z okolia Tatier na poľskej i slovenskej strane)
  • tajomník Cigánskeho kultúrneho združenia
  • 1979: autor prvej rómskej muzeálnej expozície “História a kultúra Cigánov/Rómov v Oblastnom múzeu v Tarnowe
  • 1996: zakladateľ Tábora pamäti Rómov (spomienka na obete nacizmu formou kočovného tábora)
  • autor vedeckých prác z oblasti histórie a kultúry Rómov

Literatúra/zdroje:

  1. BARTOSZ, Adam: Neboj sa Cigána – Na dara Romenstar. Preklad Peter Horváth. Romani voďi, 2004. 251 str
  2. ČONKA, Roman, VAŇOVÁ Jarmila: Adam Bartosz: História Rómov je históriou ich prenasledovania. In:  [online]. In: Romano nevo ľil, 23.10. 2009 – 06:27:45 Od: admin [cit. 17. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://2009.rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=16859