VZDELÁVANIE RÓMOV PO ROKU 1989

Vzdelávanie je nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov, lektorov, inštruktorov alebo iných osôb vo funkcii profesionálneho vzdelávateľa v škole a v mimoškolskom výučbovom zariadení, na prípravu učiacich sa na ich pracovný a mimopracovný život v spoločnosti, v ktorej žijú. (Švec, 2002).

Právo na vzdelanie je obsiahnuté v článku 2 Protokolu č.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a Dohovoru o právach dieťaťa.

Vzdelávanie Rómov na Slovensku je mimoriadne citlivou, ale aj zložitou témou. Vzdelávanie Rómov v etape reštrukturalizácie spoločnosti po roku 1989 sa uskutočňovalo za veľmi nepriaznivých sociálno-ekonomických podmienok -dôsledkom nežiaducich hierarchických  hodnotových zmien a sociálnej diferencovanosti obyvateľstva. Rómovia nikdy nemali vlastný inštitucionálny systém vzdelávania, potvrdzuje to aj fakt, že vzdelanostná politika na Slovensku má problém aj s definíciou cieľovej skupiny rómskych detí.

Pred, a ani po roku 1989 neexistovala žiadna vzdelanostná politika, ktorá by rátala s ich odlišnou jazykovou výbavou, rodinným prostredím, hodnotovým nastavením. Je známe, že v mnohých rómskych rodinách sa uznávajú také morálno-spoločenské normy, ktoré nie sú v súlade so všeobecne uznávaným systémom morálnych hodnôt v spoločnosti.  Učitelia nemali žiadnu literatúru, z ktorej by sa dozvedeli o rómskej histórii a kultúre, k svojmu vzdelávaniu nemali šlabikár ani učebnice, ktoré by rešpektovali tieto skutočnosti.

Po roku 1989 problematiku vzdelávania Rómov vláda začala riešiť s viacerými zákonmi. Medzi prvé politické snahy patrí uznesenie vlády SR číslo 129/1990, ktoré nariaďuje, aby sa na území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom voči každej národnostnej menšine a etnickej skupine uplatňovala spravodlivá a nezaujatá školská politika zaručujúc tak slobodnú voľbu vyučovacieho jazyka v národnostne zmiešaných oblastiach a vzdelávanie v materinskom jazyku na všetkých typoch škôl. Prax však zatiaľ ukazuje skôr opak -neustále sa stretávame s rozdielnymi názormi o účelnosti vzdelávania v rómskom jazyku čo je spojené s pretrvávajúcou neistotou v zmysle jeho kodifikácie.

Ďalšia politická snaha sa prejavila v prijatí koncepcie školskej politiky Vládou SR v roku 1991, ktorá deklarovala, že je nezaujatá a spravodlivá ku všetkým národnostiam a etnickým skupinám žijúcich na národnostne zmiešaných územiach (Fliegel, 1992). V tomto duchu bolo od roku 1991 do dnešných dní potvrdených niekoľko zásad prístupu ministerstva školstva k výchove a vzdelávaniu rómskych žiakov.

Vládne garnitúry neustále prichádzajú s vládnymi prioritami, zásadami, projektmi, komplexnými medzinárodnými programami na riešenie rómskej vzdelanostnej a inej politiky a to bez viditeľných výsledkov a to napriek tomu, že do tejto oblasti za posledných desať rokov vložili enormné množstvo času, energie a peňazí. Neúspech vzdelávacích programov na pomoc Rómom je zapríčinený neprispôsobením programovým potrebám.

Školský systém na Slovensku nie je pripravený na špecifiká Rómov a to z dôvodu, že stále v ňom zotrvávajú diskriminačné tendencie. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a počet segregovaných tried, škôl, ktoré nerešpektujú jazykové, kultúrne a sociálne odlišnosti, stále narastá. Učebné osnovy a metódy škôl nereflektujú potreby a očakávania Rómov.

Napriek všetkým negatívam a problémom existuje dostatok pozitív a veľa dobrého na dlhej ceste vzdelanostnej politike Rómov v SR. V uplynulých rokoch boli do systému vzdelávania zavedené viaceré opatrenia, ktoré zlepšujú prístup znevýhodnených skupín k vzdelaniu a zároveň skvalitňujú celý proces ich vzdelávania.

Úspešné a všeobecne pozitívne vnímané nástroje, ktoré sa podarilo zaviesť do slovenského školského systému sú:

  • Nultý a prípravný ročník (nástroj socializácie detí a prevencia proti neopodstatnenému preraďovaniu detí do špeciálnych škôl)
  • Asistent učiteľa (za úlohu má pomáhať respektíve prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka)

Téma riešenia vzdelávania Rómov nebola vždy prioritou. Zodpovednosť za riešenie situácie slovenských Rómov po období socializmu de facto na svoje plecia zobrali mimovládne (MVO) a medzinárodné organizácie. Produktívna integrácia prostredníctvom politickej účasti, nielen vzdelania, ale aj zamestnanosti je predpokladom nekonfliktného spolunažívania, ktoré by si  politické vedenie malo uvedomiť -pretože zlepšenie vzdelávacej politiky by prispelo ku skvalitneniu životnej úrovne Rómov a podnietilo ich hospodársko-spoločenský rozvoj vo všetkých oblastiach života.

Použitá literatúra:

  • BÉLA, L.(2004): Školstvo na národnostne zmiešaných územiach .In Maďarské národnostné školstvo. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín, 2004, s. 208
  • FLIEGEL, Ľ. (1992): Výchova a vzdelávanie rómskych detí v školskom systéme. In: A. Mann, ed.: Neznámi Rómovia: Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava: Ister Science Press
  • KUŠNIERIKOVÁ, N. (2002): Prístupy k vzdelávaniu Rómov v minulosti. In: Čačipen pal o Roma Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku (ed. M. Vašečka). Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 692.
  • ŠVEC, Š.(2002): Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: IRIS, 2002. s. 318.

 

 

WAJS-PAPUSZA, BRONISŁAWA

Zdroj: Wikimedia Commons

Rómska poetka a speváčka, ktorá žila v Poľsku.
* 17. augusta 1908, Lublin
† 8. februára 1987, Inowrocław

Vyrastala v kočovníckej rodine. Čítať, písať a počítať sa naučila nie v škole, ale v kontakte s Nerómami. Vydať sa musela ako 15-ročná za staršieho muža Dioníza Wajsa, v manželstve bola nešťastná. Svoj smútok neskôr prenášala do piesní a balád, ktoré skladala a spievala.

V roku 1949 ju počul poľský básnik a spisovateľ Jerzy Ficowski, ktorý okamžite rozpoznal jej talent. Umožnil jej publikovať poéziu v časopise Problemy a predstavil ju poľskej verejnosti.

Rómovia jej priateľstvo s Ficowskim a jej aktivity vnímali negatívne, stotožňovali si ich aj s represívnymi opatreniami zo strany štátu a Papuszu obvinili, že zverejnila informácie, ktoré   pomohli k násilnému usadeniu. Jej rómska skupina ju vyhlásila za „nečistú“, vylúčili ju spomedzi seba, čo je najhoršia forma sociálnej ostrakizácie. Prejavilo sa to na jej psychickom stave, musela sa takmer rok liečiť v psychiatrickej liečebni. Viac ako 30 rokov potom prežila v osamotení a v izolácii v západnom Poľsku v meste Gorzów Wielkopolski, kde je umiestnená aj jej pamätná tabuľa.

Tvorba:

Jej tvorba bola publikovaná v dielach iných autorov alebo v literárnych časopisoch a okrem toho tiež:

Papusza (1973), Pieśni mówione (preklad a úvod Jerzy Ficowski), Łódź.

Papusza (1990), Lesie ojcze mój, Czytelnik, Warszawa. Papusza czyli wielka tajemnica (1992), Gorzów Wielkopolski.

Viac na https://www.dzaniben.cz/files/9253c061c3298b3c8021a25edd2cf1bf.pdf

ZÁKAZ KOČOVANIA RÓMOV

Zákon vydaný v roku 1958 o „trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb” na základe ktorého za zamedzi dovtedajší spôsob života (kočovanie) cca 5-10 % Rómov – kočujúcim – olašským Rómom.

Zákon č. 74/1958 Zb. O trvalom usídlení kočujúcich osôb a vykonanie súpisu kočujúcich a polokočujúcich osôb v dňoch 3.6. februára 1959. Na základe tohto zákona boli kočovníkom odobraté kone a kolesá od vozov a začala sa násilná asimilácia Rómov, ktorá sa čiastočne prerušila v období roku 1968 (Vznik Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku) a pokračovala po nastolení tzv. normalizačného procesu v roky 1972.

Literatúra a zdroje:

  1. Dostupné na internete:NS RČS 1954-1960, 27. schůze, část 23/27 (17. 10. 1958).

 

ZÁSADA ROVNÉHO ZAOBCHÁDZANIA

Zásada rovného zaobchádzania je princíp, z ktorého vyplýva zákaz priamej a nepriamej diskriminácie. Každý má podľa tohto princípu právo na rovné zaobchádzanie. Názvom slovenského antidiskriminačného zákona (Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), respektíve prekladom súvisiacich smerníc Európskej rady (Smernica Rady 2000/43/ES) sa na Slovensku objavil pojem „rovnaké zaobchádzanie“.

Ten je ale výsledkom nepresného prekladu anglického výrazu „equal treatment“, čo neznamená rovnaký v zmysle identický, ale rovný v zmysle spravodlivý, nediskriminujúci prístup.  V prípade, že odlišný prístup k jednotlivcom  sleduje legitímny cieľ, môže byť tiež v súlade so zásadou rovného zaobchádzania (viď dočasné vyrovnávacie opatrenia).

Zdroj/literatúra:

Poradňa pre občianske a ľudské práva. Vybrané rozhodnutia súdov vo veciach práva na rovné zaobchádzanie: Slovenská republika, Česká republika, Spojené kráľovstvo, Súdny dvor Európskych spoločenstiev. 2010.

http://poradna-prava.sk/dok/zbornik%20web.pdf

 

ZÁSADY VLÁDNEJ POLITIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY K RÓMOM (9. APRÍLA 1991)

Uznesenie vlády SR č. 153/1991 – zásadný dokument, ktorého základnou tézou bolo uznanie etnickej svojbytnosti Rómov na úrovni ostatných etnických minorít žijúcich na území Slovenskej republiky a návrh prístup k riešeniu ich problematiky v oblasti etnickej, sociálnej, kultúrnej, vzdelanostnej a v oblasti ekonomického zabezpečenia.
V praxi to znamenalo, že Rómovia boli zrovnoprávnení s ostatnými národnostnými menšinami. Pri sčítaní ľudu v rokoch 1991 a 2001 bola rómska národnosť taxatívne vymenovaná a bolo možné sa k tejto národnosti prihlásiť.

Dokument:  Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom (9. apríla 1991). Dostupné na internete: http://www.multikulti.sk/dok/romovia/Zasady-vladnej-politiky-SR-k-Romom-uznesenie-vlady-153-1991.pdf

Literatúra/zdroje:

 

Združenie mladých Rómov

Obec Banská Bystrica
PSČ 974 01
Ulica, číslo, posch., dvere Trieda SNP 27
E-mail zmr@youngroma.sk
Webstránka http://www.youngroma.sk/
Právna forma občianske združenie
Vedúci organizácie Mgr. Ivan Mako

Združenie mladých Rómov na Slovensku bolo založené v roku 1999, s celoštátnou a medzinárodnou pôsobnosťou.

Cieľom Združenia je zjednotiť intelektuálny potenciál rómskej mladej generácie a priamu pomoc pri sociálnom a pracovnom začlenení do spoločnosti.

Oblasť činnosti:

  • Výchova a vzdelávanie
  • Ľudské práva
  • Komunitný rozvoj
  • Voľnočasové aktivity
  • Sociálne služby
  • Zamestnanosť
  • Sociálna ekonomika

Aktivity:

  • Školenia a kurzy
  • Sociálne poradenstvo a konzultácie
  • Prednášky
  • Klubová činnosť
  • Letné tábory
  • Voľnočasové aktivity
  • Sociálne prevádzky

ZLEPŠENIE SITUÁCIE RÓMOV NA SPIŠI

Zlepšenie situácie Rómov na Spiši SR 9813.04  – PHARE 1998

Termín realizácie: (1998 – 2001)

Projekt realizovala (koordinovala):

Sekcia ľudských práv a menšín na Úrade vlády SR

Obsah projektu:

  • Projekt sa zameriaval na vytvorenie modulu špeciálneho tréningového programu pre komunitných pracovníkov. Priority projektu sa dali zhrnúť do nasledovných, vzájomne prepojených bodov:
  • zlepšenie vzdelanosti a kultúrneho života (rekonštrukcia materských škôl a komunitných centier, kde je vytváraný priestor na rozvíjanie kultúry a vzdelávania na princípoch tolerancie a spolužitia minoritnej a majoritnej skupiny obyvateľov),
  • zvýšenie uvedomenia si základných ľudských a občianskych práv a záväzkov u rómskej populácie (prostredníctvom rôznych krúžkov a informačných stretnutí v komunitných centrách alebo v rómskych osadách),
  • vytvorenie pracovných príležitostí pre Rómov (projekt prispel k vytvoreniu približne 50 pracovných miest pre príslušníkov Rómskej menšiny),
  • zlepšenie životnej úrovne (v súčinnosti s vládou SR a miestnymi samosprávami).

Cieľová skupina

  • terénni sociálni pracovníci
  • mediátori komunitných centier
  • rómska  komunita v Spiškom regióne
  • miestna samospráva

Ciele projektu:

Cieľom projektu bolo aktívne prispieť k zlepšeniu situácie  rómskej menšiny na Spiši a zlepšenie vzťahov medzi rómskou a nerómskou populáciou.  Prioritným cieľom projektu bolo zvýšenie štandardu bývania, zlepšenie kultúrnej a vzdelanostnej úrovne dospelých a detí a zvyšovanie úrovne zamestnanosti pri tvorbe nových pracovných miest.
Zmyslom programu bola mobilizácia znevýhodnených skupín obyvateľstva na strednom Spiši za účelom ich väčšej sociálnej aktivizácie a následne podpora ich mikroekonomických aktivít s cieľom napomôcť im stať sa menej závislými od sociálnej a finančnej podpory štátu a podľa možnosti vedieť sa o seba ekonomicky postarať.
Ďalšou úlohou tohto pilotného projektu bolo aktívne prispieť k zlepšeniu situácie rómskej menšiny na Spiši redukciou intolerancie a zlepšením vzťahov medzi rómskou a nerómskou populáciou.

Výstupy a výsledky

  • zlepšenie vzdelanosti a kultúrneho života (materské školy a komunitné centrá prešli rekonštrukciou),
  • zlepšenie sa vzťahov medzi majoritou a minoritou,
  • zvýšenie povedomia Rómov o ich základných ľudských a občianskych právach, ale i záväzkov, a to vďaka personálu programu a sociálnym pracovníkom v regióne,
  • vytvorenie 50 pracovných miest pre príslušníkov rómskej menšiny.

Projekt bol pilotný, jeho výsledky slúžili pre ďalšie projekty pre národnostné menšiny, napr. projekt Phare 2000 – ZLEPŠENIE SITUÁCIE RÓMOV V SLOVENSKEJ, Phare 2001- PODPORA RÓMSKEJ MENŠINY V OBLASTI VZDELÁVANIA a ďalšie.

Suma, ktorou bol projekt podporený :

Dotácia z PHARE: 450 000 EUR
Kofinancovanie: 100 000  EUR

Použitá literatúra:

  • ŠRÁMKOVÁ, K. Bakalárska práca – Masarykova Univerzita v Brně, (2006): Phare a riešenie rómskej otázky v “pomečiarovskej” ére, In: Posun rómskej otázky na Slovensku v súvislosti s jeho vstupom do Európskej únie/
  • Úrad vlády SR, Sekcia ľudských práv a menšín, Odbor koordinácie projektov, PREHĽAD PROJEKTOV PHARE POD GESCIOU PODPREDSEDU VLÁDY SR PRE ĽUDSKÉ PRÁVA, MENŠINY A REGIONÁLNY ROZVOJ. 
  • RIGOVÁ, S., MACZEJKOVÁ, M., (2002): Projekty s ambíciou zlepšiť situáciu v materských školách/Vzdelávací systém a Rómovia. In VAŠEČKA, Mchal. Čačipen pal o roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, s. 703 – 704. ISBN 80-88935-41-5
  • Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001, Implementácia projektov PHARE pre národnostné menšiny v roku 2001- Zlepšenie situácie Rómov na Spiši – SR 9813.04. 

ZVÄZ CIGÁNOV – RÓMOV NA SLOVENSKU

Organizácia Rómov na Slovensku, ktorá pôsobila v období rokov 1969-1973 a  v roku 1973 bola zakázaná Ústredným výborom Komunistickej strany Československa.

Základné informácie:

  • 1968: Stanovy Zväzu Cigánov– Rómov schválilo Ministerstvo vnitra ČSR 19. novembra 1968 a povolilo jeho pôsobnosť na Slovensku.
  • 1971: jazyková komisia pri Zväze  kodifikovala rómsky jazyk
  • 1973: formálny dôvod zrušenia – Rómov nemožno ich uznať za národnostnú menšinu, pretože nemajú svoje územie.

Literatúra a zdroje:

  1. JUROVÁ, Anna: Niekoľko poznámok historika k téme kodifikácia rómčiny. Publikované: Štvrtok, 25.09. 2008 – 09:03:22. Čislo: 856-859, 18. ročník, 2.6 – 28.6.2008