Florián Berky-Rožňavský
Huslista, primáš
* 4. júl 1855 – Szécsény
† 22. august 1893 – Nálepkovo
Základné údaje:
- primáš kniežaťa Karola Ľudovíta Habsburského
BIHARY, JÁN
Ján Bihary
Hudobník, huslista, skladateľ
* 21. 10. 1764 – Veľké Blahovo (okres Dunajská Streda)
† 26. 4. 1827 – Budapešť (Maďarská republika)
Základné údaje:
- zakladateľ a primáš vlastnej kapely
- hra na dvorných slávnostiach, korunováciách, dvorných plesoch
- komponova piesne, verbunky
Literatúra/zdroje:
MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].
BÍLÁ, VĚRA
Věra Bílá (rodným menom Věra Giňová) je významná rómska speváčka.
*22.5.1954, Rokycany
†12.3.2019, Plzeň
Spievať pred publikom začala v siedmich rokoch. Hrala na viacerých hudobných nástrojoch, ale hudobne aj spevácky bola samouk. Spievala rómsky, slovensky i česky. Vystupovala s cimbalovou kapelou svojho otca Karola Giňu. Do pozornosti verejnosti sa dostala v roku 1995, keďso skupinou Kale vydala album Rom pop. V roku 1998 vydala aj druhý album Kale Kalore. Nasledovalo koncertné turné po Európe, Japonsku a Spojených štátoch amerických. Kritika vysoko ocenila jej tretí album Rovava, ktorý vyšiel na prelome tisícročí. Ako hostia sa v ňom objavili známa poľská židovská speváčka Kayah a Chico z Gypsy Kings. Podstatnú časť svojho tvorivého života vystupovala Věra Bílá ako speváčka a sólistka so skupinou Kale. Príležitostne spolupracovala s Idou Kelarovou.
V roku 2000 so slovenskom kapelou Vidiek nahrala spoločnú úspešnú skladbu Ó, maňo. V tomto období koncertovala aj v Carnegie Hall v New Yorku a spievala na súkromnom koncerte aj Billovi Clintonovi.
V roku 2013 zomrel jej adoptívny syn a zakrátko aj manžel. Ona sa ocitla bez finančných prostriedkov a musela sa presťahovať do ubytovne.
V roku 2018 plánovala comeback na scénu, ale to už sa jej nepodarilo, krátko pred koncertom zomrela.
Účinkovanie vo filmoch:
1976 – Ružové sny, réžia Dušan Hanák
1980 – Ja milujem, ty miluješ, réžia Dušan Hanák
1999 – Černobílá v barvě, dokumentárny film o VěreBílej
2018 – Posledná nádej VěryBílej, réžia David Vondráček, Roman Šantúr
Diskografia:
Věra Bílá & Kale –Rom-Pop – 1995
Věra Bílá & Kale – Kale Kaloré– 1998
Věra Bílá & Kale –Rovava – 2001
Ján* &Věra* – Cigánsky Plač – 2002
Věra Bílá & Kale (3) –C’est Comme Ça– 2005
Ida Kelarová a Bogoro, VěraBílá, Kale, Karel Giňa– Staré Cikánské Písně / Old Gipsy Songs– 2006
Věra Bílá & Kale – Amen (CD, Single) – 2001
Zdroje:
Romanonevoľil
sme.sk
BOTOŠ, EUGEN
Eugen Botoš je multiinštrumentalista, skladateľ a producent.
*09.04.1982 Bratislava
Pochádza z hudobníckej rodiny, otec je známy huslista Eugen Botoš starší a starý otec Ján Berky-Mrenica starší.
Študoval na Konzervatóriu v Bratislave (u Viliama Kořínka) a Vysokej škole múzických umení v Bratislave (prof. Michalica).
Založil jazz-funkovú kapelu s názvom „Finally“ spolu s Robertom Vizvárim (basista) a Martinom Koledom (gitarista). Toto hudobné zoskupenie a jeho hudba môže byť určite považovaná za novú sviežu a inovačnú energiu v jazzovom žánri. Vydali dve CD a koncertujú doma a v zahraničí.
Tvorba:
- MY SPACE, 2010, Vydavateľstvo Lolofon Agency. Okrem skupiny Finally na albume spolupracovali: Alain Caron, Eric Marienthal, Peter Horvath – Fender Rhodes, Janek Gwizdala, Harry Stojka, Otmaro Ruiz.
- Final Definition, 2016, Vydavateľstvo: P-VINE. Okrem kapely Finally na albume účinkujú Brian McKnight, Dionne Warwick, Dave Weckl, Earth Wind & Fire, Marcus Miller, Victor Wooten, Jeff Lorber.
BOTOŠOVÁ, ANINA
Anina Botošová, Mgr.
Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity (2007- 2009)
3. 11. 1958 v Bratislave
Vzdelanie:
1985- Filozofická fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore teória kultúry
Základné údaje:
Mgr. Anina Botošová bola splnomocnenkyňou vlády SR pre rómske komunity od júna 2007 do júna 2009, kedy na vlastnú žiadosť abdikovala.
V roku 2008 sa významnou mierou zaslúžila o štandardizáciu rómskeho jazyka na Slovensku. Nadviazala úzku spoluprácu s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a jej zásluhou na univerzitu prišiel vyučovať rómsky vysokoškolský pedagóg, a jazykovedec, odborník na rómsky jazyk, lingvista z Bulharska, Christo Kjučukov.
Založila tradíciu odovzdávania Ceny za ľudskosť, určenej osobnostiam podieľajúcich sa na zlepšovaní životných podmienok Rómov vo všetkých oblastiach života. otvorila tému postavenia rómskej ženy v spoločnosti, participovala na programoch misijnej práce v ťaživých rómskych komunitách. Preferovala, aby v rómskom priestore pôsobili odborníci a Rómovia ako dôležití participanti zmeny v rómskych komunitách. Presadzovala, aby sa pozícia asistentov zdravia dostala do katalógu pracovnej činnosti a aby v otázke zdravia pri výkone profesie pôsobili odborníci. Významnou mierou sa zaslúžila o to, aby sa do katalógu pracovných činností dostal terénny sociálny pracovník. Vypracovala katalóg profesií pre rizikové skupiny a najmä pre ženy z rómskych komunít, presadzovala aby vznikali stredné odborné učilištia, ktoré mali úzko spolupracovať so zamestnávateľmi v daných lokalitách. Aktívne presadzovala myšlienky pripomínania holokaustu, aby sa nezabudlo na ťažké obdobie histórie, kedy sa ľudskosť zo života vytratila. Zúčastňovala sa na zasadnutiach obecných zastupiteľstiev, úzko spolupracovala so zástupcami ZMOS. Jej hlavným krédom bolo, aby sa občania z rómskych komunít stali súčasťou občianskej spoločnosti.
S tímom odborníkov a poznaním regionálnych špecifík spracovala Strednodobú koncepciu rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike SOLIDARITA-INTEGRITA-INKLÚZIA.
V roku 1990 stála pri zrode OZ Ahinsa Roma – Nenásilie, a OZ SPOLU, v ktorom nadviazala spoluprácu s holandskými MVO aktívnymi v programoch zameranými proti diskriminácii, desegregácii a na zlepšení postavenia rómskych žien v spoločnosti. Občianske združenie iniciovalo výstavbu rodinných domov pre ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia v Kremnici.
Pôsobila ako hlavný radca pre problematiku národnostných menšín. Participovala na prijímaní prvých, základných medzinárodných dokumentov, akými boli Rámcový dohovor, Charta regionálnych alebo menšinových jazykov a iné.
Pôsobenie a aktivity:
1980- 1982 – inšpektorka kultúry na obvodnom úrade Bratislava IV
1985-1988 učiteľka estetiky , dejepisu
1995 – 2002 Úrad vlády Slovenskej republiky ako tajomníčka Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny
2002 – 2007 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
2007- 2009 Úrad splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity
2009 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Tvorba:
Rómske piesne a múdre slová, 2006,
Veselo s husličkami po svete, 2001
Rómske múdre slová/Romane goďaver lava, 2014
BOTOŠOVÁ, BARBORA, Mgr. art.
Mgr. art. Barbora Botošová je huslistka a primáška viacerých hudobných zoskupení, pochádza z hudobníckej rodiny, žije v Bratislave.
*18. augusta 1987, Bratislava
- Vyštudovala Vysokú školu múzických umení – odbor hra na husliach v triede Prof. Petra Michalicu.
- Primárne sa venuje žánru Ethnojazz a worldmusic.
- V roku 2008 založila a viedla hudobné zoskupenie Bohémiens.
- V súčasnosti je primáškou skupiny Barbora Botošová Band, ktorá sa venuje žánru world music.
- Pôsobí v sláčikovom kvartete Woman Rebels, v zoskupení EthnoJazz project a v mnohých iných zoskupeniach.
- Venuje sa komponovaniu vlastných skladieb a tvorbe hudobných aranžmánov
- Niekoľko rokov spolupracuje s organizáciou Divé maky, ktorá sa venuje podpore talentovaných rómskych detí.
Tvorba
- CD Colors of my Soul (2019)
- Vlastné kompozície : Znovuzrodenie, Sad love valse, Devloro
BUKOVCE
Obec: Bukovce
Kraj: Prešovský
Okres: Stropkov
Región: severovýchodné Slovensko
Rozloha: 11 km2
Celkový počet obyvateľov: 534
Približný počet Rómov: 125
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 4
Hustota obyvateľstva: 23,4 %
Ekonomika v obci:
Podielnické družstvo Bukovce
Možnosti zamestnania:
žiadne
Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
gréckokatolícke
Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
gréckokatolícke
Dejiny obce :
Kronika nezaznamenáva pobyt Rómov v našej obci. Podľa výpovede starších obyvateľov Rómovia boli súčasťou obce aj za ich detstva. Žili tu dve rodiny.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa jedna rodina vysťahovala do Čiech za prácou. Tí, ktorí zostali v obci, si postavili novú osadu v lokalite, ktorú im pridelila obec. V sedemdesiatych rokoch sa z Čiech vrátila spomínaná rodina a usadili sa v tejto novej osade. V minulosti sa Rómovia venovali prevažne kováčstvu.
Úspešné projekty zamerané na Rómov:
2004 – výstavba 10-bytovej jednotky pre mladé rodiny. K tejto bytovke bola vybudovaná cesta a sklady na tuhé palivo.
Materská a základná škola:
v obci je materská a základná školu, obidve dosahujú dobré výsledky
Stredné školy:
absolventi ZŠ navštevujú stredné školy v mestách Stropkov a Svidník.
Správa obce:
Rómovia nie sú zastúpení v obecnom zastupiteľstve.
Kultúra:
- V roku 2002 bol v obci aktívny rómsky súbor ROMANI JAG (Rómsky oheň). Roku 2002 sa zúčastnil na Lemkovskom festivale etnických skupín v Poľsku. V súčasnosti nemáme žiadny podobný súbor.
- Rómsky talent – žiaci školy sa zúčastnili na speváckej a tanečnej súťaži organizovanej Poduklianskym osvetovým strediskom vo Svidníku – žiacky tanečný súbor sa umiestnil v zlatom pásme.
- Chráňme lesnú zver – obvodná súťaž, žiak Zdeněk Fedák získal 3. miesto.