Spisovateľ, básnik, herec, rómsky aktivista, moderátor, predseda Rómskeho literárneho klubu Píše po slovensky a po rómsky.
* 4.1.1976, Košice
Od roku 2002 žije v Banskej Bystrici.
Základné údaje
Absolvent Univerzity Filozofa Konštantína v Nitre, Fakulty sociálnych vied v odbore sociálna práca.
Písať básne začal ako šestnásťročný. Spočiatku to boli básne o láske a vzťahu k okolitému svetu. Neskôr prenikol do jeho tvorby najmä vzťah k Rómom a k rómstvu.
V rokoch 1992 až 1995 bol hercom – sólistom v rómskom profesionálnom divadle Romathan v Košiciach. Bol dopisovateľom rómskeho mesačníka Romano liľ nevo a neskôr aj šéfredaktorom rómskych novín SAM ADAJ. Je zakladateľom a predsedom Rómskeho literárneho klubu (2009), ktorý spolupracuje so spisovateľmi z Vyšegrádskych krajín a z Nemecka. Preložil viaceré diela do rómskeho jazyka. V rámci klubu sa zúčastňuje na besedách a čítaní literatúry na základných a stredných školách a v komunitných centrách.
Napísal a naštudoval divadelné hry: Rómeo a Júlia Romanes, s členmi neformálnej mládežníckej skupiny Magnetky (2010), Ona a On – Joj thaj Jov a Chcem iného muža – Kamav averes muršes, s členmi seniorského ochotníckeho rómskeho divadla v Banskej Bystrici (2014 a 2016). Hry boli naštudované v slovenskom a rómskom jazyku. Tretia z nich bola súčasťou programu celosvetového rómskeho festivalu Khamoro v roku 2016 v Prahe. Maroš Balog účinkuje ako rozhlasový a televízny moderátor. Je ženatý a má dve deti.
Tvorba:
Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:
Svojho blata na nohách stras sa teraz a nie zajtra, Zodpovednosť, Som Róm! (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
Rodina – Dživipnaskero učhariben (Čierne vlasy/ Kale bala),2010
Mám sen – Hi man suno…Ste môj život, ste moje všetko (Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar), 2011
Malý rómsky princ – Cikno romano princos (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
Ste môj život, ste moje všetko – San miro dzivipen, san miro savoro (Nelkáčik / O nelkáčikos), 2013
Hmmm… – Môj otec – Miro dat (Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
Rómski autori rozprávajú – O romane poeti vakeren/ diela uverejnené v rámci elektronickej knižnice, 2015
Adam a ja – o Adam thaj me – venované Adamovi /dielo pre mladého Róma z Banskej Bystrice, ktorý čelil obvineniu v Anglickom väzení za podpaľačstvo- (Písanie je naše rómstvo /o Nelkačikos II), 2015.
Holokaust v modernej podobe, či dobe?/Tvár genocídy Rómov v dvadsiatom prvom storočí/, Moje deti sú môj život – Mire čhavore hine miro dživipen. – (Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes), 2016
Medzinárodný hudobný rómsky festival Balvalfest od roku 2001 každoročne v mesiaci august organizuje Kultúrno výchovné občianske združenie Láčho drom v spolupráci s Obecným úradom v Kokave nad Rimavicou. Festival sa koná na amfiteátri v Kokave nad Rimavcou. Zakladateľom a hlavným organizátorom festivalu je Vladimír Sendrei.
Balvalfest vytvára príležitosť prezentovať kvalitu a profesionalitu rómskych hudobných zoskupení, tanečných súborov zo Slovenska i zahraničia (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Srbsko, Rumunsko, Rakúsko). Festival Balvafest svojim hosťom ponúka široký sortiment hudobnej, tanečnej i speváckej zmesi rómskej kultúry z rôznych kútov Európy. Okrem interpretov tradičnej rómskej hudby na ňom účinkujú i predstavitelia rómskejo jazzu, popu, či rapu. Balvafest je otvorený aj pre amatérske hudobno-dramatické telesa zo Slovenska. Festival je obohatený o spevácke a tanečné workshopy, výstavy fotografií zo života Rómov, premietanie filmov s rómskou tematikou, ochutnávky rómskych jedál, ukážky rómskych remesiel.
Významní účinkujúci zo Slovenska:
Bartošovci, Čierny Balog
Cimbalovka Vojtecha Klinca, Detva
Romathan, Košice
trio Trival, Košice
Monika Rigová a Virág Dragovič, Štvrtok na Ostrove
dievčenská kapela Luna, Ružomberok
spevácke chlapčenské trio Kaľi čercheň, Košice
Bachtale čhave, Banská Bystrica
Diabolské husle
Holub kvarteto, Prešov
súbor Romka, Detva
Rytmus Patrik Vrbovský
Sendreiovci a Kokavakere lavutara, Kokava nad Rimavicou
Významní účinkujúci z Česka:
Ida Kelarová a detský súbor Apsora (Slzičky)
Bengale čhave
Bengas z Prahy
Antonín Gondolán
Věra Bílá a skupina Kale
Terne čhave
Trio cimbal
Kandráčovci
Významní účinkujúci z Maďarska
Parno graszt
Pupa Karol
Notan Mary
Fleáre Beás Banda
Várady Roma Caffé
speváčka Notar Mary
Romano Drom
Balogh Brothers
Ruzsa Nikolič – Lakatos Band (rakúsko – maďarsko – juhoslovanská rodinná hudobná skupina)
Rómsky básnik, spisovateľ, dramaturg, prekladateľ, šéfredaktor, nositeľ vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry (2009).
* 24. august 1939 – Hradište (okr. Poltár) – žije v Bratislave
Pôsobenie a aktivity:
štúdium slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
stredoškolský profesor na Gymnáziu v Trebišove
dramaturg v Slovenskej televízii – Košice
1979-85: redaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, Bratislava
1986-1990: šéfredaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika
1990: predseda občianskeho združenia Romani kultura, šéfredaktor kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, majiteľ kníhtlačiarne
Ocenenia:
2009: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry
Tvorba: poézia
1967: Záružlie a lekno
1970: Rozhovory s nocou, Modrá búrka
1983: Horiaca višňa
1989: Magnólie zhasínajú (výber)
1992: Lúčenie s ohňom (In: Lyrika ( výber tvorby: Pieseň nad vetrom, Záružlie a lekno, Rozhovory s nocou, Modrá búrka, Horiaca višňa, Lúčenie s ohňom)
1999: Slnečný vánok
2004: Agáty neumierajú
tvorba pre deti a mládež:
1970: Čierny vlas – výber z rómskych ľudových rozprávok
1993: Romano hangoro/Rómsky šlabikár, Paramisa – antológia rómskych ľudových rozprávok (editor) 1996: Maľovaná rómčina
editorská a prekladová tvorba:
1964: Pieseň nad vetrom (výber 42 cigánskych ľudových piesní v autorovom preklade)
1993: Verše z vrbiny – antológia rómskej autorskej poézie scenáristická tvorba:
1969: Epaš
1971: Buroviarko
1972: Barborkin pavúk, Čierny vlas, Rozprávky z dlane, Tehliar a kráľ
1977: Slimáčik bubienok
1978: Dievča s ružami v šľapajach
1979: Rozprávky z lúky
Literatúra/zdroje:
BAGIN, Albín: Báseň ako kvapka dažďa. In: Priestory textu. Bratislava: Smena 1971. s. 89 – 93.
BANGA, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Banga, Dezider (1939).[online]. In: Zoznam slovenských spisovateľov [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/39885>
MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.
MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
JURÍK, Ľuboš: Cesty za lepším životom (rozhovor s D. Bangom). [online]. In: EUROREPORT plus. Október/november 2010, s.42-43. [cit. 8. 1. 2012].
Jozef Banyák je režisér, scenárista, producent, kameraman.
*25. júna 1958, Bratislava
Obaja rodičia Jozefa Banyáka pochádzali z rómskych komunít s kováčskou tradíciou – matka z Dunajskej Lužnej a otec z Podunajských Biskupíc, kde aj Jozef Banyák vyrastal. Od detstva ho zaujímala literatúra a divadlo, ktorému sa venoval aj počas stredoškolského štúdia. Štúdium filmovej a televíznej réžie ukončil na VŠMU v r. 1982 a odvtedy realizoval desiatky hraných aj dokumentárnych filmov, z ktorých väčšina bola vyrobená pre verejnoprávnu STV, neskôr RTVS.
Jozef Banyák je predsedom občianskeho združenia OKNO, v rámci ktorého sa ako producent, režisér a kameraman venuje tvorbe dokumentárnych filmov. Orientuje sa najmä na tematiku národnostných menšín, najčastejšie rómskej. Od roku 2010 Jozef Banyák realizuje pre RTVS magazín o filme KINORAMA a od roku 2014 TV cyklus DIVADLO NÁS BAVÍ.
Hrané tituly:
TVÁR V ROSE podľa predlohy Jána Švantnera (1988)
DRAVÝ NÁLET PANNY PYJE podľa poviedky Petra Jaroša (1987)
ZLATÝ HLAS, rozprávka (2004)
OLÉ ZÁPRAŽKA, komédia (2010)
Dokumenty:
DIETKY (NE)VINNÉ (1993)
Z RUDŇAN DO BRONXU (2002)
HĽADANIE SPOLOČNÉHO ČASU (2003)
JEDEN DOMOV PRE VŠETKÝCH (2003)
KROK ZA KROKOM (2011)
ŠPECIÁLNA INTEGRÁCIA (2012)
ČAVALE (2013)
REPORTÉR (2013)
KVETY A KORENE (2014)
V ÚTVARE (2015)
CHLIEB AJ HRY (2014)
DVOJJAZYČNÍ (2016),
PIESEŇ NAD VETROM (2017),
MATERINSKÁ ŠKOLA (2018),
DOMOV (2019)
DRUHÉ DEJSTVO (2019)
DIVADLO ZA MREŽAMI (2020)
Hudobník a vynikajúci interpret – huslista zo Spišskej župy
* † žil okolo roku 1737 v Spišskej župe
Základné údaje:
dvorný hudobník Imricha Čákyho na panstve v Iliašovciach, neskôr grófa Illesházyiho
hral na dvore jeho Eminencie kardinála
jeho pravá podoba v životnej veľkosti a čákyovskej livreji je vystavená v kaštieli Jána Radvanského v Radvani s nápisom Barna Mihály a pochvalný výrok “Magyar Orpheus” (t.j. Uhorský Orfeus)
Literatúra/zdroje:
DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
KOLLÁROVÁ, Zuzana: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej literatúre. [online]. In: Človek a spoločnosť (Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied). Spoločenskovedný ústav SAV, Košice. ISSN 1335-3608. č.1-2001. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2001/kollarova.html>
Poľský etnograf, romista, riaditeľ Oblastného múzea v Tarnowe /Poľsko), laureát Kalo Čangalo/Čierny bocian 2009, autor prvej rómskej muzeálnej expozície “História a kultúra Cigánov/Rómov
Základné údaje:
etnológ (Krakovská univerzita)
romológ (rómska problematika karpatských Rómov z okolia Tatier na poľskej i slovenskej strane)
tajomník Cigánskeho kultúrneho združenia
1979: autor prvej rómskej muzeálnej expozície “História a kultúra Cigánov/Rómov v Oblastnom múzeu v Tarnowe
1996: zakladateľ Tábora pamäti Rómov (spomienka na obete nacizmu formou kočovného tábora)
autor vedeckých prác z oblasti histórie a kultúry Rómov
Literatúra/zdroje:
BARTOSZ, Adam: Neboj sa Cigána – Na dara Romenstar. Preklad Peter Horváth. Romani voďi, 2004. 251 str
ČONKA, Roman, VAŇOVÁ Jarmila: Adam Bartosz: História Rómov je históriou ich prenasledovania. In: [online]. In: Romano nevo ľil, 23.10. 2009 – 06:27:45 Od: admin [cit. 17. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://2009.rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=16859
