A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z
Ča Ce Ci

CIGÁNI V UHORSKU

Cigáni v Uhorsku. O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku, Samuel Augustini ab Hortis, Bratislava, Štúdio -dd- 1995

Preklad z nemčiny: Viera Urbancová, preklad latinských textov: Ján Tibenský, Doslov: Emília Horváthová

V publikácii je pôvodný nemecký text a preklad do slovenčiny. Pôvodný text vychádzal na pokračovanie v rokoch 1775 – 1776 v časopise Kaiserlich Königlich allergnädigste privilegierte Anzeigen aus sämtlichen Kaiserl. König. Erbländer. V svojej podstate je to monografia, ktorá vyšla v 39 pokračovaniach. Texty vznikli v dobe osvietenských reforiem zameraných na začlenenie Rómov do ostatnej spoločnosti monarchie.

Autor musel mať pomerne rozsiahli prehľad o situácii Rómov na území celej monarchie, lebo príklady, ktoré uvádza, pochádzajú z rôznych teritórií a oblastí. Monografia je rozdelená do 12 kapitol tak, že pokrýva oblasti pomenovania Rómov a hypotézy o pravlasti, tiež sa venuje materiálnej kultúre vrátane zamestnania, odevu a bývania, sociálnej a duchovnej kultúry.

Je pozoruhodné, ako presne a relatívne nadčasovo sú zaznamenané reálie, ktoré dnes môžu slúžiť na porovnanie a definovanie vývoja.

Samuel Augustini ab Hortis (* 26. august 1729,Veľká Lomnica–† 10. apríl 1792,Spišská Sobota)bol uhorský prírodovedec, geológ, mineralóg, historik a evanjelický kňaz. Jeho etnická identita bola nemecká. V rokoch 1758 – 1761 pôsobil ako pedagóg na evanjelickom lýceu v Kežmarku. V rokoch 1761 – 1792 pôsobil ako evanjelický farár v Spišskej Sobote, kde aj zomrel.

Monografia S. Augustiniho má mimoriadny význam pre poznanie Rómov v 18. storočí. Prínos pre európsku romistiku je významný predovšetkým vo dvoch oblastiach. Autor uviedol príhodu kalvínskeho kňaza Štefana Váliho z obce Almás pri Komárne, ktorý prečítal tisíc indických slov miestnym Rómom a tí ich vedeli preložiť. Tým upozornil nemeckého lingvistu H. M. G. Grellmanna, ktorý zaradil jazyk európskych Rómov do skupiny indických jazykov, čím sa podarilo objasniť pôvod predkov európskych Rómov (Grellmann, žiaľ, prevzal celé pasáže z diela Augustiniho a uverejnil ich vo svojom diele bez citovania prameňa). Augustini uverejnil vo svojej práci „nemecko-cigánsky slovník“, v ktorom uviedol, že nemecky Cigán sa povie v jazyku týchto ľudí Romé a Cigánka Romnyi, čo je doposiaľ najstarší známy prameň dokladajúci používanie endoetnonyma (etnického sebaoznačenia) Rómovia.

CIGÁNSKY BAŠAVEL

(bašavel– oslava, hranie na hudobný nástroj, zábava)

Multižánrový letný festival, ktorého organizátorom je OZ – Divé maky. Prvý ročník sa konal v roku 2009.

Cieľom festivalu je vytvoriť priestor pre prezentáciu detí a mladých ľudí, ktorí sú štipendistami projektu Divé maky, a prepojiť ich s umelcami, ktorí sú ich vzormi.

Prvé ročníky festivalu sa konali na hrade Červený Kameň, neskôr v Amfiteátri Senec, v Bratislave na Magio Pláži, v Eurovei, na hrade Devín.

Počas existencie festivalu sa ho zúčastnilo asi 80 umelcov, medzi nimi aj Mário Bihári s kapelou Bachtale Apsa, Mamuko Berci, Pokošovci, hudobno-tanečný súbor Romano Jílo, zo zahraničia, napr. maďarská skupina Fláre Beás, Besh o Drom, EtnoRom, Karavan Família, Hollósy band, z Českej republiky Terne Čhave, Gipsy.cz, zo Slovinska jazzmani Imer Traja Brizani and Amala Band a i.

Niekoľko rokov sa na príprave, dramaturgii a réžii galaprogramu podieľa tvorivý tím: Barbora Botošová, ktorá sa venuje hudobnej stránke, Ladislav Cmorej, ktorý pripravuje choreografie a Naďa Uherová, ktorá má na starosti réžiu a moderovanie.

Organizátori odhadujú, že festivalu sa doposiaľ zúčastnilo cca 20 000 návštevníkov.

Zdroj foto: OZ divé maky

Zdroje

http://www.ciganskybasavel.sk/

 

CIGÁNSKY KLINEC

Výroba klincov vyžadovala najmenej náročnú technológiu spracovania železa. Špecifikom rómskeho spôsobu výroby klinca bola skutočnosť, že sa vyrábal z odpadových materiálov železa a starých nepotrebných kovových súčastí z domácností (podkovy, ráfy).

Koncom devätnásteho storočia boli rómski výrobcovia klincov  najpočetnejšie zastúpení na Spiši, uplatnili sa najmä v oblastiach, kde prevládal šindeľ, ako materiál na pokrytie strechy. Výrobu klincov vykonávali najmä kováči pracujúci na zemi. Okrem nákovy, kladiva, sekáča a klieští na túto prácu potrebovali i klincovnicu. Je to pás železa s prebitou dierou na vykovanie hlavy klinca. Vyspelejší kováči vyrábali klince na veľkých nákovách v zápustkoch. Výroba tohto klinca spočívala v troch krokoch: na železnom prúte vykuli hrot, nasekali a odlomili potrebnú dĺžku a v klincovnici rozkovali hlavu klinca. Na jedno zohriatie materiálu ukuli rómski kováči dva až tri klince. Medzi ďalšie významné výrobky rómskych kováčov patrili podkovy, aj napriek tomu, že väčšina rómskych kováčov neboli podkúvači. Väčšina výrobkov rómskeho kováčstva v minulosti slúžila na praktické použitie v oblasti poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. Až v neskoršom období sa rozvinulo umelecké kováčstvo.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

ČIKÓŠ TERI

Teri Čikoš

*12. 9. 1999 Bratislava

Speváčka, hudobná skladateľka

Hudbe sa venovala od útleho veku, jej rodičia a starí rodičia boli hudobníci. Jej prvým hudobným nástrojom bol klavír. V súčasnosti (r. 2020) študuje 6. ročník Konzervatória hudobno-dramatický odbor a  učí spev na základnej umeleckej škole. Pripravuje svoj prvý sólový album.

Spolupracovala s Luciou Bílou, Máriou Čírovou, Janou Kirschner,  ktorá je súčasne autorkou jej  prvého singlu Letná.

Hudobné predstavenia

2016  Malý princ (Nová scéna)

2018 Holocaust (Divadlo Arteatro)

2020 Muzikál Čhaj (DPOH)

 

CINKA, Panna

CINKA, Panna

Legendárna rómska primáška a hudobníčka známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku (niekedy uvádzaná ako Cinková Panna)

* 1711 – Gemer (okr. Rimavská Sobota)
† 5. február 1772, pochovaná v Gemeri

Základné údaje

  • Cinka v starorómčine znamenalo názov „Tajného starodávneho kmeňa“
  • známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku
  • hrať na husliach začala od 9 rokov
  • primáška v kapele svojho muža muzikanta, v ktorej neskôr pôsobili aj jej synovia, vystupovala v mužskom oblečení a fajkou v ústach
  • okrem majstrovskej hry na husle hrala aj na citaru, píšťalku, fleuru, kolovrátok, gajdy, fajfarku, zvonce, mulitánku
  • po jej smrti vzniklo veľa legiend, jej meno sa objavilo aj v literárnej a dramatickej tvorbe (napr. v historických dielach Mora Jókaiho)
  • v roku 2008 ju preslávil film Cinka Panna (réžia: Dušan Rapoš), kde ju hrala (ako desaťročnú Vanesa Šarkoziová a gruzínska herečka Anna Gurji)

Tvorba

  • prepracovanie množstva ľudových skladieb
  • 1730: Uhorská zbierka (156 strán, cca 300 skladieb: 64 piesní a tancov v maďarskom jazyku, 15 piesní v slovenskom jazyku, 12 tzv. suitských tancov a 6 maďarských kuruckých skladieb)

Literatúra/zdroje

  1. BALVÍN, Jaroslav: Kady čhajori hin le Devlestar – Toto děvče je od Boha. [online]. In: Romea.cz. 22.12.2008 15:47, [cit. 1. 1. 2012].
  2. Česko-slovenský hudební slovník osob a institucí. Státní hudební vydavatelství Praha, Praha 1963.
  3. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
  4. DRENKO, Jozef: Panna Cinková (1711-1772) a ľudová hudba v Gemeri. In: BOLFÍK, Július: Vlastivedné štúdie Gemera 4 [Zborník]. Osveta, Martin 1986 – s. 174-210.
  5. MANN, Arne B.: Neznámi Rómovia: zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Ister Science Press, 1992, 207 s.
  6. MANUŠ, Erika: Jdeme dlouhou cestou. Arbor Vitae, Praha 1998.
  7. Vihorlatské múzeum v Humennom: Rómske hudobníctvo na Slovensku. [online]. In: Vihorlatské múzeum v Humennom. 19. Október 2011. [cit. 11. 1. 2012].