PhDr. František Godla
*17.2.1946 v obci Ovčie (okr. Prešov)
Významná osobnosť etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, prvý rómsky riaditeľ gymnázia na Slovensku, prekladateľ do rómskeho jazyka.
Základné údaje
Vyštudoval odbor filozofia a dejepis. Prekladal odborné texty z oblasti vzdelávania, ale aj štátnej správy – napr. sčítacie hárky pre cenzus a iné dokumenty. Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil 34 rokov na gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Stál pri zrode: Katedry rómskej kultúry na Nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa, Strednej umeleckej školy v Košiciach, a tiež Divadla Romathan.
K rómskemu jazyku ako materinskému jazyku má osobitý vzťah akceptuje v rómskom jazyku dialekt. Presadzuje myšlienku, že rómsky jazyk je nutné kultivovať, rozvíjať ho. Na obrode rómskeho jazyka musia systematicky participovať odborníci, lingvisti a ľudia z rómskeho etnika. Podporuje myšlienku aby rómsky jazyk sa využíval ako podporný jazyk, nie však vyučovací, pretože z hľadiska odborných pojmov v rómskom jazyku máme nedostatok odborných pojmov. Nebráni sa tvorbe neologizmov, ale podporuje zámer , že ak sa v rómskej terminológii nenachádza správne slovo, nepreberať ho z maďarského, slovenského jazyka ale skúsiť slovo opisným spôsobom definovať. Vo svojom živote sa riadi filozofiou : “Všetci sme si rovní“ PhDr.František Godla je aktívny v mimovládnom sektore.
Pôsobenie a aktivity:
od 1970 pedagóg na gymnáziu v Sabinove
1997 -2004 riaditeľ gymnázia v Sabinove
2004-2010 Prešovský samosprávny kraj, odbor školstva
2010 Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, metodik Národných projektov so zameraním na vzdelávanie Rómov
2005-2010 predseda Rady expertov pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov pri Ministerstve školstva SR
Bol aktívnym členom poradcov ministerstva školstva pre oblasť regionálneho školstva do roku 2010
Preklady do rómskeho jazyka:
Rómske piesne a múdre slová 2006 (J.Berky Mrenica-Anina Botošová)
Rómske múdre slová 2014 (J.Berky Mrenica-Anina Botošová)
Zdroj fotografie: www.portalsvk.sk
Milan Godla bol herec, spevák, prekladateľ, scenárista a dramaturg.
*19. júna 1967, Prešov – †24. decembra 2018, Košice
Svoju hereckú kariéru začínal v amatérskom súbore spevákov a hercov v Prešove, ktorý viedla Daniela Hivešová Šilanová. V rokoch 1992 až 2017 pôsobil v divadle Romathan. Začínal ako spevák a herec, neskôr začal písať scenáre a preklady hier do rómskeho jazyka. Venoval sa aj dramaturgii divadelných hier.
Pre Romano nevo ľil prekladal texty do rómskeho jazyka, pričom ovládal viaceré rómske dialekty.
V jeho literárnej tvorbe mu boli inšpiráciou životné zážitky jeho rodičov, starých rodičov a blízkych príbuzných.
Okrem hereckého nadania bol aj výnimočným spevákom. V roku 2008 vyšiel album zoskupenia Kaľi Čercheň (Milan Godla, Marián Balog, Jaroslav Godla, Žaneta Štipáková) s názvom Kaj te žav. Milan Godla spolupracoval na speváckych workshopoch aj s Idou Kelarovou.
Divadelné hry:
1997 Miesto pre Rómov
2001 Feder te chal, sar pes te marel/Lepšie hodovať, ako bojovať
2004 Čierna mačka/Kali mačkica
Ocenenia:
Cena primátora mesta Košice za prínos v oblasti kultúry (2004).
Zdroje:
Romano nevo ľil
Štátna vedecká knižnica v Prešove
http://lib.theatre.sk/katalog/l.dll?cll~P=45919
Tradičné rómske jedlo, tzv. jaternice bez mäsa, rozšírené na celom území, má mnoho variácií, základ však tvoria plnené bravčové črevá.
Jeden z receptov:
Suroviny
- bravčové črevá
– 1 kilogram zemiakov
– 2 až 3 strúčiky cesnaku
– 2 polievkové lyžice hladkej múky
– bravčová masť
– majoránka
– čierne mleté korenie
– soľ
Postup
Surové zemiaky postrúhame, ako keď ideme robiť cesto na zemiakové placky. Zmiešane ich s múkou, ale iba tak, aby cesto nebolo priveľmi husté, pretože potom bude gója veľmi tvrdá. Premiešame ešte s postrúhaným cesnakom, pridáme apoň tri štipky majoránky, trochu mletého čierneho korenia a soli. Môžeme primiešať aj za jednu polievkovú lyžicu bravčovej masti, ale tiež nemusíme. Záleží od toho, kto to má ako radšej. Zmes potom naplníme do vyčistených bravčových čriev a na koncoch uzatvoríme podobne, ako sa plnia klobásy a uzatvárajú klobásy.
Góju dáme variť, pričom vo vare musí zotrvať aspoň 20 minút. Po uvarení necháme vychladnúť.
Na panvici rozpustíme bravčovú masť a góju vypražíme podobne ako jaternicu. Prípadne môžeme masťou potrieť plech a góju pečieme v trúbe.
Literatúra/zdroje
- SZABÓ, Slavomír: Hrhov: Cigánska gója. [online]. In: Košice – región plný inšpirácie. [cit. 12. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://www.regionkosice.com/index.php?id=671&tx_ttnews[tt_news]=598&tx_ttnews[backPid]=698&no_cache=1
Český romista, poradca a herec pro tvorbe českých a československých filmov, neskôr poradca pre otázky menšín, spoluautor Rómsko-českého a česko-rómskeho slovníka.
* 1939 Levice
Základné údaje:
- od roku 1953 žije v Prahe
- od roku 1972 patril k prvým rómskym aktivistom
- 1992 -2007 pôsobil na Úrade vlády – sekretariáte pre národnostné menšiny v Prahe
- poradca a herec v českej a československej kinematografii (27 filmov do roku 2007)
- organizátor a moderátor rôznych spoločenských akcií (rómske festivaly v Strážnici a Rožnovve pod Radhoštěm)
Filmy:
poradca: 1986: Kdo se bojí, utíká 2006: Indián a sestřička 2009: Dilino a čert
herec: 1979: Causa králík 1982: Doktor z vejmínku (TV) 1982: Od vraždy jenom krok ke lži 1983: Radikální řez 1987: Bony a klid 1990: Nemocný bílý slon 2006: Indián a sestřička 2009: Dilino a čert
Literatúra/zdroje:
- Ladislav Goral. In: Filmová databaze. [online]. In: www.fdb.cz. [cit. 24. 11. 2011]. Dostupné na internete: http://www.fdb.cz/lidi/32632-ladislav-goral.html
- HORVÁTOVÁ Rena: Klapka! Ladislav Goral poprvé! [online]. In:Romano voďi. Praha, 23.10.2007 14:48. In: Romea.cz. [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://www.romea.cz/cz/zpravy/klapka-ladislav-goral-poprve
- představujeme romské osobnosti: Ladislav Goral.[online] In: Romano hangos, ročník 9, číslo 7, vyšlo 2007-04-16. [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://www.romanohangos.cekit.cz/clanek.php?id_clanek=613
17- ročný mladý Róm, ktorý sa stal obeťou jednej z prvých rasovo motivovaných vrážd na Slovensku v dejinách ponovembrového Československa,ocenený In memoriam pamätnou medailou prezidenta SR pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.
† 21. júla 1995
Mário Goral sa stal vo svojich 17 rokoch obeťou rasovo motivovanej vraždy 21. júla 1995, keď ho na ulici v Žiari nad Hronom prepadla skupina cca 30 neonacistov. Pri tomto prepadnutí ho ťažko zranili a nakoniec zapálili. Mário Goral utrpel popáleniny druhého a tretieho stupňa na 60 percentách tela, na následky zranení a popálenín 10 dní po útoku zomrel.
- Slovenská vláda útok odsúdila až po jeho smrti, na pohrebe sa zúčastnil vtedajší minister kultúry Ivan Hudec a minister životného prostredia Jozef Zlocha. Ján Slota vtedy vyhlásil, že za útok môže “vysoká kriminalita Rómov” (TASR, 2.8.1995).
- Hoci bolo v procese vyšetrovania zo 16 obvinených (9 z nich nemalo 18 rokov), odsúdené boli nakoniec len dve osoby.
- Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) so sídlom v Budapešti finančne podporovalo právnika dr. Bohumíra Bláhu, ktorý zastupoval poškodených a v januári 2005 rozhodol o finančnom odškodnení matky Mária Gorala Nadeždy Borošovej.
Základné údaje:
niektoré zdroje uvádzajú, že Mário Goral bol obeťou prvej rasovej vraždy na Slovensku po roku 1989
Ocenenia:
2000: pamätná medaila prezidenta SR – IN MEMORIAM pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu (9. september)
Literatúra/zdroje:
- CAHN, Claude a TREHAN, Nidhi: Čas skinheadov. Popieranie práv a vyčleňovanie Rómov na Slovensku. [online]. European Roma Rights center/Európske centrum pre práva Rómov, január 1997, ISBN 963 04 7723-8, 69 s. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.rasizmus.sk/wp-content/uploads/2010/02/cas-skinheadov.pdf>
- RPA: ERRC ocenilo odškodnění pro oběti rasově motivované vraždy na Slovensku. [online]. Košice, 8. 2. 2005, 11:30 (RPA) In: Romea.cz. [cit. 1. 1. 2012].
- TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Rozsudok nad skupinou žiarskych skínov je právoplatný. [online]. 31. decembra 1997. [cit. 1. 1. 2012].
