Ondrej Gadžor (Andriš) bol insitný rezbár a sochár.
*9. 7. 1956 Krásna nad Hornádom – † 19. 10. 2013 Krásna nad Hornádom
Rezbárstvu sa začal venovať, keď mal 24 rokov, a to počas vojenskej základnej služby. Pracoval s kameňom, rohovinou, mušľami, najmä však s drevom. Jednou z jeho hlavných tém bola postava a motív ženy. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v dielni ktorého pracoval jedenásť rokov.
Jeho prvou väčšou plastikou bola socha Jánošíka. Subtílny charakter drobnej tvorby prenáša i do monumentálnych diel, ktoré tvoril na plenéroch v Raslaviciach, v Dvore remesiel v Bratislave a v Myslave. Jeho tvorba sa vymyká z bežnej produkcie neškolených sochárov a konečný tvar je niekde medzi moderným sochárstvom a africkými ľudovými soškami.
Prvú samostatnú výstavu mal 5. novembra 1999 v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. Nad výstavou prevzal záštitu vtedajší prezident Rudolf Schuster.
Pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí.
Svoje práce prezentoval aj v Košiciach na podujatí Dni remesiel. V roku 2002 prezentovalo jeho tvorbu združenie Jekhetane-Spolu, vydavateľ Romano nevo ľil a na výstave rómskeho výtvarného umenia na Slovensku v Národnom osvetovom centre v Bratislave – „MAĽUJEME PRE LÁSKU / ČITRANAS PERDAL O KAMIBEN / WE ARE PAINTING FOR LOVE“.
Jeho sochy sú u súkromných vlastníkov napríklad vo Vatikáne, ale aj v USA. Sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum romské kultury v Brně, OZ Jekhetane-Spolu). Spolupracoval aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
Zdroje:
Romano nevo ľil
Výtvarné umenie, Múzeum rómskej kultúry v Brně, rok 2005, ISBN 80-86656-07-1