Hádanky patria ku krátkym folklórnym žánrom. Ich kultúrny význam sa dá porovnať s prísloviami a porekadlami. S parémiami však hádanku skôr spája forma ako obsah. Hádanka má bližšie k ľudovej próze anekdotického typu. Termín hatka je veľmi starý, jeho pôvod môžeme hľadať v indoeurópskych jazykoch ( v sanskrte gáthá znamená pieseň). V súčasnosti sa uprednostňuje novší termín garuďipen, odvodené od substantíva garudo – ukrytý.
- hádanky o prírodných javoch
- hádanky o rastlinách a živočíchoch
- hádanky o človeku
- slovné hry, o starých rómskych slovách a ich význame
- počtárske hádanky
- hádanky rozprávania – kratšie prozaické útvary, kde vyvrcholením je otázka
Hádanky – priame otázky. Príklad: So hin phareder? Jekh kilos phuvale abo jekh kilos pora? Čo je ťažšie? Kilo zemiakov alebo kilo peria?
Osobitú skupinu tvoria jazykové hry začínajúce otázkou „Sar pes phenel? – Ako sa povie?
Hádanky tohto typu sú frekventované, obvykle sú súčasťou každej spoločenskej udalosti v rómskej komunite. Pri takýchto udalostiach sa Rómovia navzájom skúšajú so znalostí materinského jazyka, zvlášť je spoločensky vysoko cenený ten, ktorý ovláda arhaické rómske výrazy (phurikane lava), ale i neologizmy alebo výrazy z iných nárečových skupín a regiónov.
Literatúra/zdroje:
- Hübschmannová a kol., Romské hádanky. Praha: Fortuna, 2003 – 143 s