A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z
Ma Me Mi Mo Mú My
Man Mar Mäs Mat

MANN, ARNE B., PhDr., CSc.

Autor fotografie: Jan Pohunek

PhDr. Arne B. Mann, CSc.  je popredný slovenský etnológ-romista, žije v Bratislave.

* 4. januára 1952, Bratislava

Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave odbor národopis (1978), titul PhDr. získal v roku 1980 a CSc. v roku 1997.

Pôsobil ako vedecký pracovník na Katedre etnológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a od roku 1983 v Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied.

Svoju vedeckú činnosť orientuje na dejiny Rómov vrátane holokaustu Rómov, náboženské predstavy Rómov, sociálnu a duchovnú kultúru, remeslá a zamestnanie a iné.

Pôsobí ako externý pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1995 – súčasnosť), Filozofickej fakulte UKF v Nitre, (2001 – 2009) a Fakulte humanitních studií (predtým Institut základní vzdělanosti) UK v Prahe, (1998 – 2016).

Je autorom desiatok odborných štúdií a editorom niekoľkých zborníkov (napr. Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava 1992; Boh všetko vidí / O Del sa dikhel. Duchovný svet Rómov na Slovensku, Bratislava 2003; Nepriznaný holocaust. Rómovia v rokoch 1939 – 1945. Bratislava 2007 a iné).

Je autorom publikácie Rómsky dejepis. Bratislava 2000 a Rómski kováči na Slovensku /Roma Blacksmiths in Slovakia. Bratislava 2018.

Ocenenia:

  • 2003 – Pamätná medaila, udelená prezidentom SR Rudolfom Schusterom a Nadáciou Solidarita pri príležitosti Pamätného dňa obetiam holokaustu a rasového násilia;
  • 2003 – Cena Národopisnej spoločnosti pri SAV v kategórii publikačná činnosť (spolu s M. Kováčom) za publikáciu Boh všetko vidí;
  • 2014 – Cena Romipen, udelená Ministerstvom vnútra SR a splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity;
  • 2019 – Cena Lúč z tmy udeľovanej občianskym združením EduRoma a Ústavom romologických štúdií UKF v Nitre.

Zdroje:

https://uesa.sav.sk/?q=sk/arne-mann-phdr-csc

 

MANN, ARNE B.: RÓMSKI KOVÁČI NA SLOVENSKU – ROMA BLACKSMITHS IN SLOVAKIA

Rómski kováči na Slovensku – Roma Blacksmiths in Slovakia.
© Ústredie ľudovej umeleckej výroby, Bratislava 2018, 400 strán.

Rozsiahla monografia od etnológa Arne B. Manna ponúka komplexný pohľad na kováčstvo Rómov v slovenskom kontexte. Ilustrovaná publikácia v slovenskom a anglickom jazyku s rómskym resumé zachytáva tému kováčstva od historického prehľadu až po popis situácie na základe autorovho terénneho výskumu. Mimoriadne cenné je, že ide o publikáciu syntetizujúcu všetky poznatky vrátane prehľadov zbierkových predmetov viažucich sa k rómskemu kováčstvu v múzeách na Slovensku. Hodnotný je predovšetkým precízny prístup k prameňom, vďaka ktorému autor ponúka veľmi presný popis výskytu skúmaných javov. Autor sa venuje dejinám rómskeho kováčstva, tak ako ich je možné rekonštruovať z písomných a obrazových prameňov. Všíma si pôsobenie rómskych kováčov na území strednej a východnej Európy a v kontexte dejín Rómov ponúka špecifický pohľad na kováčstvo ako významný druh obživy, ktorý Rómom umožňoval včleniť sa do spoločnosti.

Publikácia je členená do piatich kapitol: 1. Dejiny – History, Práca – Work, Produkcia rómskych kováčov – The Products of Roma, Rómsky kováč v spoločenstve – The roma Blacksmith in Society, Storočie premien – A century of Change.

Okrem rozsiahlej bibliografie a menného registra publikácia v závere obsahuje aj nárečový slovník kováčskych termínov, čím obohacuje rómsky jazyk o dialektové termíny podľa skúmaných obcí.

Kováč pri práci, Drienov, 1934, Fotoarchív KM Prešov.Foto: Jozef Kolarčík Fintický, 1934

MARGINALIZÁCIA RÓMOV

Proces vylučovania jednotlivcov alebo komunít na okraj spoločnosti, ktorý znemožňuje Rómom zmysluplne sa zúčastňovať na sociálnom, ekonomickom či politickom živote, čoho dôsledkom je ich materiálna deprivácia a chudoba.

V politickej filozofii a sociológii je marginalizáciou označovaný proces vylučovania jednotlivcov alebo komunít na okraj spoločnosti. Iris Marion Young považuje marginalizáciu za jednu z foriem štrukturálnych nespravodlivostí súčasných spoločností.

Proces marginalizácie znemožňuje Rómom sa zmysluplne zúčastňovať na sociálnom, ekonomickom či politickom živote, čoho dôsledkom je ich materiálna deprivácia a chudoba. Marginalizované rómske komunity sa stávajú závislými na podpore štátu a jej byrokratickej mašinérii. Závislosť zvyšuje riziko diskriminačného, znevažujúceho a represívneho zaobchádzania zo strany verejnej správy aj súkromného sektora.

Odstránenie marginalizácie Rómov neznamená len poskytnutie základných životných potrieb, ale aj zmysluplné zapojenie do spoločnosti tak s cieľom zvyšovania pocitu seba rešpektu.

(pozri tiež marginalizované rómske komunity)

Literatúra/zdroje:

  1. IRIS MARION YOUNG: Justice and the Politics of Difference. Princeton, New Jersey: Princeton University Press, 2001. s. 53-55.

MARGINALIZOVANÉ RÓMSKE KOMUNITY

Chudobné a sociálne vylúčené rómske komunity (marginalizované – okrajové, sociálne znevýhodnené). Ich obyvatelia majú obmedzený prístup k verejným službám, tovarom, zdrojom a k participácii na rozhodovaní v obci. Zároveň majú obmedzený kontakt s obyvateľmi obce žijúcimi mimo osídlenia.

Tieto osídlenia sú na nižšej socio-ekonomickej úrovni ako ostatné časti obce a vykazujú odlišné charakteristiky, napr. nižšia kvalita a preľudnenosť obydlí, absencia infraštruktúry, vysoká nezamestnanosť a príjmová aj materiálna chudoba obyvateľov, nižšia vzdelanostná úroveň obyvateľov, odlišná veková štruktúra (silnejšie zastúpenie nižších vekových kategórií).

Marginalizované rómske komunity sú jednou z horizontálnych priorít, ktoré definuje Národný strategický referenčný rámec 2007-2013, ich podpora je zameraná na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a tri problémové okruhy: chudoba, diskriminácia, rodová rovnosť.

(pozri tiež rómske komunity a marginalizácia Rómov)

MÄSOVÉ POKRMY

Pokrmy pripravené z mäsa patrili medzi najobľúbenejšie. Okrem bežných druhov mäsa (hydina, hovädzie, bravčové, baranie) usadlí Rómovia upravovali a konzumovali aj menej hodnotné časti mäsa, hlavne vnútornosti. Obľúbené boli: žalúdok-džombra, gembeca, kužum, pľúca-buke, pečeň-kalo buke a črevá-goja. Vnútornosti pokladalo majoritné obyvateľstvo za menej hodnotné a preto hlavne v čase zabíjačiek, ich Rómovia dostávali alebo za nízke ceny kupovali. Okrem toho im majoritné obyvateľstvo predávalo aj choré alebo poranené zvieratá, ktoré sa tiež konzumovali.

Najstaršie spôsoby prípravy mäsa boli varenie a pečenie.

Varilo sa v hrnci, v kotlíku na dvoch-troch kameňoch alebo trojnožke. Uvarené mäso sa nakrájalo, osolilo, dochutilo a bolo pripravené na konzumáciu. Často sa pripravovalo spolu so zemiakmi ako guláš – guľašis. Obľúbené boli aj perkelty, či už z mäsa alebo vnútorností. ,

Mäso sa pripravovalo aj pečením, ale to bolo zriedkavejšie. Aby sa čo najrýchlejšie upieklo, nakrájalo sa na tenké kúsky a poukladalo sa na horúce kamene. Poprípade na ražeň alebo do pahreby.

Častým a obľúbeným jedlom bola hydina. Spôsob prípravy bol veľmi jednoduchý. Poznali ho kočovní ale aj usadlí Rómovia. Hydina sa vypitvala, zabalila sa do hliny, ktorá sa vložila do pahreby. Ak obal popraskal, hlinené kúsky sa olúpali aj s perím a mäso bolo pripravené na konzumáciu..

Samuel Augustini ab Hortis v diele s – „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1775 píše, že Rómovia jedia mäso uhynutých zvierat, psov, mačiek, ježkov a konské mäso. Tieto prípady neboli bežné, týkali sa iba niektorých skupín a súviseli s extrémnymi obdobiami hladu.

Dodnes existujú skupiny, či komunity, ktoré konzumujú konské či psie mäso, ostatní ich však sa považujú za nečistých. Pomenúvajú sa pojmom dubki Roma – dupkári alebo hanlivo degeša Roma.

Niektoré skupiny Rómov majú odpor voči zvieratám ako zajace, kačice a ryby. Najväčší odpor mali však k žabe.

Kočujúci Rómovia v západnej Európe sa zvykli živiť lovnou zverou (zajace, králiky) a vtáctvom (prepelice, jarabice). Počas ciest dostávali dary (napríklad jedlo, nápoje, peniaze) od majoritného obyvateľstva. Do 15. storočia lovili Rómovia divú zver na koňoch spolu so psami. Lov organizovali náčelníci niektorých skupín, pričom hlavným dôvodom nebolo obstaranie potravy ale napodobovanie šľachty. Lov divej zveri ako spôsob obživy začal až od 16. – 17. storočia, kedy sa kočovní Rómovia schovávali v lesoch z dôvodu prenasledovania. Pri hľadaní potravy využívali aj psov, ktorí plašili zver, oddeľovali od čried mláďatá. Živili sa aj nájdenými postrelenými zvieratami. Drobnú zver chytali pomocou dier alebo ók. Ale lov zvierat ako spôsob obživy nebol rozšírený. Zaobstaranie potravy mala totiž na starosti žena, ktorá využívala iné spôsoby. Teda ak sa jedla drobná zver ako sysle, ryby, raky, slimáky a kačice, ulovili ich často najstaršie deti. V 18. storočí sa utíšila diskriminačná vlna, Rómovia neboli nútení sa schovávať v lesoch. Potvrdzujú to aj spisy, v ktorých nenachádzame zmienky o tom, že by sa dopúšťali pytliactva v panských, alebo urbariálnych lesoch a teda sa už neživili divou zverou.

Literatúra/zdroje:

  1. Daneková A. Tradičné jedlá rómskych komunít na Slovensku. In: Chute a vône Slovenska.
  2. Martin: Slovenské národné múzeum, 2007, s. 67 – 78
  3. Horváthová E. Tradičná rómska strava. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava:
  4. Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 90-98

MATKA A DIEŤA

Podpora rómskej menšiny v oblasti vzdelávania (Matka a dieťa) PHARE SR 0103

Termín realizácie: (od 10. septembra 2003 ─ do októbra 2004)

Projekt realizovali:

 Projekt realizovali Nadácia otvorenej spoločnosti, Partners for Democratic Change Slovakia, Nadácia Milana Šimečku a Nadácia InfoRoma, pod vedením nemeckej firmy GET – German Education and Training GmbH, pod záštitou Úradu vlády SR, sekcie ľudských práv a menšín a pod dohľadom Zastúpenia Európskej komisie v SR 1. Do projektu bolo zapojených 50 materských škôl v oblastiach s vyššou koncentráciou rómskeh obyvateľstva.

Obsah projektu:  

Cieľom  projektu bolo zapojiť matky rómskych detí do vzdelávacieho procesu a tak zlepšiť dochádzku detí do materskej školy (materské školy prizývajú matky, aby aj ony spoznávali pozitíva dobrej predškolskej prípravy). Okrem vychovávania a vzdelávania svojich detí majú možnosť socializácie, výmeny a učenia sa praktickým zručnostiam pre každodenný život, a tak i zvýšenia kvality svojho života. Dôraz sa kládol na uplatnenie alternatívnych vyučovacích metód v procese vzdelávania, ktoré majú posilniť fyzickú i psychickú zrelosť rómskych detí v predškolskom veku.

Súčasťou projektu bola technická asistencia, ktorej úlohou bolo prehodnotiť diagnostické testy, a napomôcť tak zvýšeniu počtu žiakov reintegrovaných zo špeciálnych základných škôl do základných škôl. Ďalšou súčasťou tohto projektu bola prevádzkovanie komunitných centier, dodávka informačných technológií, nábytku a učebných pomôcok do zapojených vzdelávacích inštitúcií.

Cieľová skupina: rómski žiaci a ich  matky

Ciele projektu

  • zlepšenie predškolského vzdelania prostredníctvom implementácie,
  • zlepšenie základného vzdelania rómskej národnostnej menšiny zavedením celodennej výučby a modulov reintegrácie vo vzdelávacom procese,
  • založenie a činnosť komunitných centier,
  • podpora vzájomnej tolerancie medzi rómskou a nerómskou populáciou.

Výstupy a výsledky

Výsledkom projektov PHARE SR 0103.01 bolo zavedenie pozitívnych výsledkov a skúsenosti z realizovaných programov (napr. asistenti učiteľov a nulté ročníky) do relevantnej slovenskej legislatívy program „Matka a dieťa“- experimentálna materská škola vo vzdelávcom systéme.

Suma, ktorou bol projekt podporený:

Celkový rozpočet 2 na projekt PHARE SR 0103.01 bol schválený vo výške 2 375 000,- EUR, z toho príspevok z programu PHARE bol vo výške 1 700 000,- EUR a spolufinancovanie projektu zo štátneho rozpočtu bolo vo výške 675 000,- EUR. Podrobný rozpočet projektu v EUR je uvedený v tab. č.1:

Tab. 1

POUŽITÁ LITERATÚRA:

  • Podpora založenia komunitných centier v Slovenskej republike. Dostupné na: http://phare.osf.sk/
  • Kontrola efektívnosti využitia prostriedkov štátneho rozpočtu vynaložených na plnenie úloh štátnej správy vrátane prostriedkov poskytnutých z EÚ z projektu PHARE SR 0103.01 na podporu rómskej menšiny v oblasti vzdelávania. Dostupné na: hsr.rokovania.sk/data/att/17957_subor.rtf
  • Rokovanie vlády SR – -Programy PHARE. Dostupné na: rokovania.sk

—-

  1. Dosptupné na: http://2004.rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=190
  2. Kontrola efektívnosti využitia prostriedkov štátneho rozpočtu vynaložených na plnenie úloh štátnej správy vrátane prostriedkov poskytnutých z EÚ zo projektu PHARE SR 0103.01 na podporu rómskej menšiny v oblasti vzdelávania. Dostupné na: hsr.rokovania.sk/data/att/17957_subor.rtf
  3. Aktivita 1: – predškolské vzdelávanie v materských školách,
  4. Aktivita 2:- posilnenie systému celodennej starostlivosti a rozšírenie koncepcie nultých ročníkov,
  5. Aktivita 3: reintegrácia sociálne znevýhodnených detí zo špeciálnych škôl do štandardných základných škôl,
  6. Aktivita 4: budovanie komunitných centier