NAJSTARŠÍ SYN-BARO PHRAL, TIEŽ BARO ČHAVO (VEĽKÝ SYN)

V rómskych rodinách sa tešili z narodenia synov, väčší počet mužských potomkov znamenal  väčšiu úctu a dôležitosť rodiny. Zároveň išlo aj o posilnenie fyzickej sily rodiny. Muži v dospelosti, vzhľadom k tomu, že za svoje služby a výrobky dostávali finančnú odmenu prinášali do rodiny peniaze. Zároveň prinášali nevestu – “pracovnú silu” a jej veno.

Najstarší syn mal mimoriadne postavenie. Ako najstarší bol považovaný za silnejšieho, rozumnejšieho a skúsenejšieho ako mladší súrodenci. Postavenie najstaršieho syna mohol prebrať niektorý z mladších bratov v prípade choroby, psychickej lability, ak bol v rodine neprítomný za predpokladu, že medzi nimi nebol veľký vekový rozdiel.

Úlohou najstaršieho brata bolo pomáhať rodičom pri výchove súrodencov. Od detstva súrodencov ochraňoval, organizoval, usmerňoval, trestal a zastupoval rodičov, ak boli neprítomní. Zároveň niesol zodpovednosť za počestnosť sestier.

Vo veku 15 – 16 rokov ho prvý krát otec vyzval aby zasadol k spoločnému stolu. Od tej chvíle sa jeho pozícia v rodine posilnila. Radil pri výbere manželov pre sestry, ak mal príjem, podporoval svojich mladších súrodencov.

Vzťah staršieho brata sa niekedy zachoval aj po tom, čo sa sestra vydala a mala deti.

Po smrti otca sa stal hlavou rodiny a teda získal najväčšiu autoritu, ktorej sa v niektorých otázkach mohla podriaďovať aj matka.

Literatúra/ zdroje:

Šebková H. Úloha najstaršieho syna v rómskej rodine. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 34-3

NAJSTARŠIA SESTRA – BARI PHEN, TIEŽ BARI ČHAJ

V rómskej rodine sa tešili viacej narodeniu chlapca ako dievčaťa. Okrem toho, že chlapec znamenal posilnenie sily rodiny, obávali sa, že dievča môže rodinu skôr priviesť do hanby ako chlapec, napr. keď otehotnie. Narodeniu dievčaťa sa potešila hlavne matka, lebo dievča jej bude pomáhať v domácnosti a s opaterou mladších detí. Ak sa v rodine rodili iba dcéry, rodina sa mohla stať terčom posmechu a vina sa pripisovala matke.

Povinnosti najstaršej dcéry a sestry zároveň, sa rôznia v dôsledku socioekonomických ukazovateľov.

Najstaršia dcéra sa postupne zaúčala k prácam v domácnosti – upratovaniu, pomoci pri varení a v starostlivosti o mladšie deti. Sestra mohla aj neskôr usmerňovať mladších súrodencov, avšak inak chlapcov a inak dievčatá. Dôležitou oblasťou výchovy bolo  naučiť deti ako sa správať, aby neurobili hanbu –ladž rodine. U dievčat všeobecne platilo, že mali zostať počestné až do sobáša – mangavipen. Otehotnieť pred sobášom znamenalo pre rodinu veľkú hanbu. Na počestnosť sestier dozerali aj bratia, pričom výsadné postavenie mal najstarší brat v rodine. Žena bez partnera a s dieťaťom mala výrazne nižší sociálny status. Matka zaúčala dcéru nie len pre pomoc v rodine, ale aj ako budúcu manželku a matku. Predovšetkým staršie dievčatá v rodine neboli vedené k vzdelaniu, ale k tomu aby sa vedeli postarať o rodinu. Bohužiaľ tento názor prevláda v rómskych rodinách z margnalizovaných komunít dodnes a dievčatá nepodporujú v snahe získať vzdelanie a vymaniť sa zo sociálneho vylúčenia.

Literatúra/ zdroje:

Žigová A. Úloha najstaršej sestry v rómskej rodine. . In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 39-42

NAJSTARŠIE PÍSOMNÉ ZÁZNAMY O RÓMOCH

V písomných záznamoch sa Rómovia v Európe je z roku 1068 (“Život svätého Georga Antonita”), najstarší písomný záznam prítomnosti Rómov na území súčasného Slovenska je z druhej polovice 14.storočia (1377 a 1381) sa spomínali aj v Zemplínskej župe.

Základné údaje: 

  • 1068 -“Život svätého Georga Antonita”) – autorom je Malý Georg, žiak Georga Antonita v kláštore Iberon na hore Athos (Chalkidiki, Grécko), kde ppisuje príhodu na dvore byzantského cisára Konštantína Monomacha, ktorý v roku 1050 povolal do svojho sídla – Konstantinopolu (dnešného Istanbulu) skupinu “čarodejníkov”, aby čarami a kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Pisateľ ich označil termínom Adsincani.

Literatúra/zdroje: 

  1. Dejiny Rómov. In: Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity [online]. In: [cit. 21. 1. 2011].

NEČAS, CTIBOR

Prof. PhDr. Ctibor Nečas, DrSc.
historik rómskeho holokaustu

* 26. 7. 1933
† 19. 12. 2017

ocenenia:
Cena Juhomoravského kraja 2013
Medaila Masarykovej univerzity v Brne
Ceny mesta Brna, 2008
Cena obce Rakvice
Cena Muzea romské kultury v Brne 2011
Cena Roma Spirit za celoživotnú vedeckú a popularizačnú činnosť v oblasti romistiky 2016

vzdelanie:
Masarykova univerzita v Brne, odbor história a český jazyk (1957)
postgraduálne štúdium na Jagellonskej univerzite v Krakove (Poľsko)
od roku 1992 univerzitný profesor

život a dielo:
Ctibor Nečas sa narodil 26. júla 1933 v juhomoravskej dedinke Rakvice; v roku 1957 absolvoval štúdium dejín a českého jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Po niekoľkoročnom pedagogickom pôsobení v Ostrave sa opätovne vrátil do Brna, aby tam prednášal dejiny na pedagogickej a neskôr filozofickej fakulte tamojšej univerzity. Jeho vedecký záujem bol už začiatku sedemdesiatych rokov zameraný na štúdium azda najsmutnejšej kapitoly novodobých rómskych dejín. Dlhodobý systematický výskum uskutočňoval v českých a slovenských archívoch, korešpondoval so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a predstaviteľmi obcí, v ktorých sa počas vojny odohrali tragické udalosti dotýkajúce sa tamojších Rómov. Takto získané údaje publikoval najprv v čiastkových štúdiách. Rómov na Slovensku sa dotýkali príspevky Pracovní tábory tzv. asociálů a Cikánů na východním Slovensku v roce 1942 (Nové obzory, 17, 1975), Diskriminace a persekuce slovenských Cikánů v letech 1939-1945 (Nové obzory 19, 1977) a ďalšie príspevky v regionálnych a odborných periodikách (Vlastivedný zborník Považia, 13, 1978, Obzor Gemera 10, 1979, Terezívnske listy 10, 1980). Výsledky svojho štúdia potom zhrnul v monografii Nad osudem českých a slovenských Cikánů v letech 1939-1945 (Brno 1981). V dôsledku vtedajšej tabuizácie tejto témy bola táto publikácia ťažko dostupná (vyšla v nízkom náklade a nedostala sa do predajní ani do knižníc), a nemohla sa tak dostať do širšieho povedomia verejnosti. Až po politickej zmene v roku 1994 vydal C. Nečas obsiahlu publikáciu Českoslovenští Romové v letech 1938-1945, ktorá z formálneho hľadiska zachováva štruktúru monografie z roku 1981, je však podstatným rozšírením pôvodného textu a doplnením o najnovšie výsledky autorovho bádania. Takmer polovica publikácie (spolu 71 strán + poznámkový aparát) je venovaná osudom Rómov na území Slovenska (diskriminačným legislatívnym opatreniam, pracovným útvarom, masovým popravám). Táto publikácia je základným dielom pre poznanie osudov Rómov počas 2. svetovej vojny, východiskom pre ďalšie, aj keď dnes už iba doplňujúce, bádanie tejto témy.

Profesor Nečas sa vo viacerých prácach zaoberal dejinami českých a moravských Rómov: takými sú publikované zoznamy internovaných Rómov v tzv. cigánskych táboroch v juhočeských Letoch a moravskom Hodoníne u Kunštátu – Andr´oda taboris, Vězňové protektorátních cikánských táborů 1942-1943 (1987) a zoznamy rómskych väzňov v koncentračnom tábore Auschwitz – Aušvicate hi khér báro, Čeští vězňové cikánského tábora v Osvětimi II- Brzezince (1992), umožňujúce rekonštruovať osudy konkrétnych rómskych rodín.

Osobitnú pozornosť zasluhuje publikácia Žalující píseň (1993), ktorú prof. C. Nečas pripravil spolu s významným moravským folkloristom – prof. Dušanom Holým: zamerali sa tu na okolnosti vzniku a rozšírenia piesne „Aušvicate hi kher báro“ (V Osvienčime je veľké väzenie); publikované sú tu aj dva varianty tejto piesne zaznamenané na Slovensku, spomínajúce tábory v Dubnici nad Váhom (Dubňicate pašo Váho…) a Ilave (Ilavate hi ker báro…)

Prof. Nečas sa venoval aj starším dejinám, najmä moravských Rómov: opakovane vyšla jeho vysokoškolská učebnica Romové v České republice včera a dnes (1993, 1995), vynikajúcim dielom pre poznanie dejín Rómov je jeho Historický kalendář – Dějiny českých Romů v datech(1997), aká na Slovensku zatiaľ, žiaľ, chýba. Jednou z jeho posledných prác bola rozsiahla monografia Romové na Moravě a ve Slezsku (1740 – 1945) (2005)

Profesor Ctibor Nečas napísal viac ako 255 romistických prác, spolupracoval s Muzeom romské kultury v Brne, tiež pri realizácii pamätníkov obetiam táborov pre Rómov v Letoch u Písku a Hodonine u Kunštátu. Radí sa medzi popredných európskych historikov, na Slovensku jeho vedecký prínos nebol doposiaľ docenený.

Najvýznamnejšie práce Ctibora Nečasa:

  • Nad osudem českých a slovenských Cikánů v letech 1939-1945. Brno : Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Brně, 1981.
  • Andę oda taboris. Vězňové protektorátních cikánských táborů 1942-1943. Brno : Městský výbor Českého svazu protifašistických bojovníků, 1987.
  • Aušvicate hi khér báro. Čeští vězňové cikánského tábora v Osvětimi II – Brzezince. Brno : Masarykova univerzita, 1992.
  • Žalující píseň. O osudu Romů v nacistických koncentračních táborech.Strážnice : Ústav lidové kultury ; Brno : Muzeum romské kultury, 1993. (s D. Holým)
  • Českoslovenští Romové v letech 1938-1945. Brno : Masarykova univerzita, 1994.
  • Historický kalendář. Dějiny českých Romů v datech. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého, 1997.
  • Holocaust českých Romů. Praha : Prostor, 1999.
  • Romové v České republice včera a dnes. Olomouc : Univerzita Palackého, 2002.
  • Romové na Moravě a ve Slezsku (1740-1945).Brno : Matice moravská, 2005.
  • Špalíček romských miniatur. Osoby a dějství z romského dramatu, které se odvíjelo na scéně historické Moravy.Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2008.

Literatúra:
Milý Bore… Profesoru Ctiboru Nečasovi k jeho sedmdesátým narozeninám věnují přátelé, kolegové a žáci. Eds.: T. Dvořák, R. Vlček, L. Vykoupil. Brno, Historický ústav AV ČR, Historický ústav FF MU, Matice moravská, 407 s.
Mann Arne B.: Rómska problematika v prácach prof. Ctibora Nečasa. In: Slovenský národopis, 41, 1993, č. 2, s. 222-224.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ctibor_Ne%C4%8Das
https://www.cbdb.cz/autor-28764-ctibor-necas
http://www.romea.cz/cz/zpravodajstvi/domaci/zemrel-pofesor-ctibor-necas-prukopnik-badani-o-historii-romu
https://echo24.cz/a/SJ26t/zemrel-odbornik-na-historii-romu-ctibor-necas

Foto: https://echo24.cz

NITRA NAD IPĽOM

Nitra nad Ipľom – erb obce

Nitra nad Ipľom
Obec: Nitra nad Ipľom
Kraj: Banskobystrický
Okres: Lučenec
Región: Novohrad
Rozloha: 812 ha
Poloha: Obec leží v južnej časti Banskobystrického kraja, v juhovýchodnej časti Lučeneckej kotliny na nive Ipľa
Celkový počet obyvateľov: 346 (údaj zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011)
Vierovyznanie obyvateľstva: rímsko-katolícke
Približný podiel Rómov: 81,5% (podľa Atlasu rómskych komunít 2013)
Hustota obyvateľstva: 40 oby/km2

Kontakt: Nitra nad Ipľom 96, 985 57 Holiša; 047/4394197; obecnitra@gmail.comwww.nitranadiplom.sk

O obci 

Dejiny obce 

Obec je doložená z roku 1350, ale vyvinula sa zo staršieho osídlenia. Jej starší názov bol Nitra (1350), maďarsky Ipolynyitra. Dnešné pomenovanie nesie od roku 1948. V rokoch 1938-1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Až do roku 1990 patrila k susednej obci Holiša.

Súčasnosť

V súčasnosti má obec Nitra nad Ipľom vlastnú samosprávu, v ktorej sú zastúpení Rómovia. Počtom obyvateľov patrí obec k malým, prevažnú časť obyvateľstva tvoria Rómovia. Vedenie obce výrazne napomohlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov – napr. sprostredkovaním zamestnania, podporou kvality vzdelávania, celkovým rozvojom v obci. Rozvojové projekty a projekty zamerané na inklúziu rómskych marginalizovaných komunít realizuje obec kontinuálne niekoľko rokov. V roku 2012 získala obec medzinárodné ocenenie MERI za príkladnú podporu integrácie a inklúzie rómskej komunity v kategórii komplexný prístup.

Možnosti zamestnania: Podpora zamestnanosti je jednou z priorít obce čo dokazuje aj pokles miery nezamestnanosti obyvateľov. „Do roku 2006 v dedine robili len štyria ľudia vrátane starostu, dnes je tu len 6-percentná nezamestnanosť“ (zdroj: www.cas.sk).

Pracovné príležitosti obyvateľom ponúka samotný obecný úrad, napr. prostredníctvom projektových aktivít a obecných firiem. Zároveň podporuje sprostredkovanie zamestnania pre obyvateľov obce u podnikateľov a firiem v okolí obce a v rámci celého Slovenska.

Vzdelávanie: V obci je základná škola s ročníkmi 1 – 4 (málotriedna). Škola má štyroch pedagogických zamestnancov, vrátane asistentky učiteľa. Zlepšenie školských výsledkov a školskej dochádzky žiakov patrí medzi úspechy obce a školy.

Výber z úspešných projektov zameraných na inklúziu Rómov

  • Spolu pre tvorbu komunitných aktivít, ochranu rodín a životného prostredia MRK v obci Nitra nad Ipľom (2014-2015). Hlavný cieľ projektu:rozvoj MRK v obci Nitra nad Ipľom prostredníctvom osvety, komunitných aktivít a budovania životného prostredia. Obec Nitra nad Ipľom vytvorila v rámci projektu 5 pracovných miest pre príslušníkov MRK  (link na projekt).
  • Projekt protipovodňových prác: prebiehal  v roku 2014.
  • Projekt „Tvorba nových pracovných miest pre MRK v obci Nitra nad Ipľom“: prebiehal v rokoch 2012 – 2014.
  • Národný projekt Terénna sociálna práca v obciach: prebiehal v rokoch 2012 – 2015 a od 2016 do súčasnosti.
  • Šanca pre zamestnanosť – prebiehal v roku 2015.
  • Cesta na trh práce –– prebiehal v roku 2015, obec zamestnávala 60 osôb.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Nitra_nad_Ip%C4%BEom

http://www.nitranadiplom.sk/index.php/sk/

http://www.najkrajsikraj.sk/nitra-nad-iplom/

http://naseobce.sk/mesta-a-obce/198-nitra-nad-iplom

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/253608-zaclenovanie-romov-ma-aj-svoje-biele-vrany/

http://www.topky.sk/cl/10/1328677/Obce–ktore-uspesne-zaclenuju-romsku-komunitu–zdoraznuju-rovnost-sanci

https://www.postoj.sk/6824/romovia-doplatili-na-anonymny-statny-system

https://www.cas.sk/clanok/549959/hovorili-o-nich-ze-su-indiani-starosta-sa-pustil-do-premeny-to-co-sa-mu-podarilo-mu-zavidi-cele-slovensko/