VAŇOVÁ, JARMILA, Mgr.

Zdroj: archív J. Vaňovej

Mgr. Jarmila Vaňová je sociálna pracovníčka, učiteľka rómskeho jazyka a literatúry, aktivistka. Viac ako štrnásť rokov pracovala v rómskych médiách. So svojou rodinou žije v Ďurkove neďaleko Košíc.

*8. mája 1965, Košice

    • V súčasnosti pôsobí ako terénna sociálna pracovníčka na sídlisku Luník IX v Košiciach.
    • Pôsobila v Rómskom národnostnom vysielaní v RTVS.
    • Riaditeľka Roma media – ROMED.
    • Šéfredaktorka a programová riaditeľka Rómskeho mediálneho centra.
    • Členka pracovnej skupiny EBU (European Brodcasts Union) na podporu a výmenu rómskych programov v rámci verejnoprávnych televízií v Európe.
    • Učí rómsky jazyk a reálie na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča na Exnárovej v Košiciach a pôsobí ako prekladateľka.
    • Druhé volebné obdobie poslankyňa obecného zastupiteľstva v obci Ďurkov.
    • Po parlamentných voľbách v roku 2020 sa stala poslankyňou Národnej rady SR za hnutie OĽaNO – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

Za svoju prácu získala viacero ocenení:

Novinársku cenu Nadácie Open Society Institute za najlepší rozhovor v tlačených médiách; druhé miesto v národnom kole súťaže filmov v rámci Európskeho roka boja proti chudobe; Nominácia filmu Rómovia v Košiciach 20 rokov po nežnej revolúcii na Cenu British Council; Cenu Roma Spirit SR v kategórii Čin roka; Nominácia na Cenu British Council za podporu medzikultúrneho dialógu – dokument Vydedenci; Cena Medzinárodnej organizácie Rromanipen na prvom svetovom kongrese v Belehrade za prácu v oblasti integrácie Rómov do spoločnosti a šírenie rómskej kultúry a rozvoj rómskych médií; Pamätná plaketa udelená riaditeľom RTVS Václavom Mikom za rozhlasovú prácu v prospech rómskej komunity na Slovensku; Cena Rómske srdce udelená Záujmovým združením – Spoločnými silami za rozkvet Gemera, za obetavú, významnú prácu v prospech rómskej komunity; Plaketa predsedu Košického samosprávneho kraja, za významný prínos v oblasti osvety, vzdelávania a rozvoja rómskej kultúry.

 

 

VAVREK, ŠTEFAN

Foto: archív Štefana Vavreka

Štefan Vavrek je učiteľ , politik, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

* 23. september 1982, Rimavská Sobota

Pochádza z učiteľskej rodiny. Učiteľský titul získal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde úspešne ukončil magisterské štúdium so zameraním na matematiku a etickú výchovu. Ako učiteľ pôsobil v Tornali na Základnej škole Ferenca Kazinczyho s vyučovacím jazykom maďarským. Popri učiteľstve bol aj futbalovým trénerom žiakov mestského klubu v Tornali.

V roku 2007 spolu s manželkou a ďalšími pedagógmi založil združenie Tanoda, v ktorom  ako mentori doučovali žiakov v mimoškolskom čase. Vo vzdelávaní pokračoval aj prostredníctvom organizácie Ternipe, sídliacej v Rimavskej Seči. Hlavným podporovateľom činnosti združenia bol Rómsky vzdelávací fond.

Svoju politickú kariéru začal ako starosta obce Rimavská Seč. Dňa 11. septembra 2018 sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Most-Híd. V legislatívnej oblasti sa venoval najmä vzdelávaniu a podpore rozvoja regiónov. V poslaneckej práci sa venoval najmä oblastiam Gemeru a Malohontu. Štefan Vavrek je spoluzakladateľom spolku maďarsky hovoriacich Rómov na Slovensku –  SZMARK (Szlovákiai Magyar Ajkú Romák Kezdeményezése).

 

VEĽKÉ DRAVCE

Obec: Veľké Dravce

Kraj: Banskobystrický

Okres: Lučenec

Región: Novohradský

Rozloha: 9,53 km2

Celkový počet obyvateľov: 688

Približný počet Rómov: 230

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 66

Hustota obyvateľstva: 72/km2

Obec leží vo východnej časti Lučeneckej kotliny na nive stredného toku potoka Suchá.

Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.
Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.
Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.

Ekonomika v obci, možnosti zamestnania: 

  • 2 obchody
  • 2 pohostinstvá
  • firma Agro CS Slovakia
  • kameňolom Eurobasalt
  • drevovýroba Alkat, s. r. o.


Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

rímskokatolícke

Muzikantská rodina Balogovci „Beroék“.
S Ing. Jánom Herom, ktorý prednášal o integrácii Rómov.
Veľké Dravce.
Účastníci projektu V ETP – Slovensko v programe RomaNet.

Erb obce:

V červenom poli štítu na zlatom (žltom) pruhu tri zlaté (žlté) obilné klasy, vpravo od nich strieborné (biele) čerieslo a vľavo lemeš.

História obce Veľké Dravce:

Osídlenie sa datuje až do kamennej doby (eneolit). V mladšej kamennej dobe sa na území obce zdržiavali ľudia známi svojou špecifickou technikou zdobenia keramiky, išlo o zdobenie líniovými vzormi.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, z roku 1246,  keď sa obec spomína pod názvom terra Draus. V rokoch 1332 – 1337 sa v evidencii pápežských desiatkov spomínali tieto názvy obce: v roku 1350  Daroch a v roku 1385  Dray.

Názov má slovanský základ a v maďarčine slovo daróc označuje lovca kožušín. Obec bola sídlom sokoliarov a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a koní.

Podľa archívnych záznamov zo 14. storočia  bolo územie obce majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stalo majetkom rodiny Daróczy.

V roku 1548 boli majiteľmi okolitých panstiev: András Daróczy, Albert a László Gál, Péter Pinczy, György Nagy, Antal Török a s nimi susedilo aj panstvo panovníka Ferenca Bebeka.

V rokoch 1554 – 1593 bolo územie Veľkých Draviec pod tureckou nadvládou.

V roku 1598 bolo panstvo pripísané na meno Jánosa Wyszaryho.

V záznamoch matriky sa uvádza, že v roku 1715 bolo na území Veľkých Draviec 7 maďarských a 1 nemecká domácnosť. V roku 1720 to už bolo 8 maďarských domácností.

V rokoch 1754 – 1755 bolo územie Veľkých Dravciec panstvom , Györgya Pála, Ferenca a Lászlóa Kovácsa.

V roku 1770 patrilo panstvo grófovi Ignácovi Kohárymu a Lászlóovi Jaanovi. V roku 1826 okrem Koháryovcov patrilo toto územie dravčianskej rodine Kovácsovcov, neskôr Horkovicsovcom a Vattayovcom.

Na začiatku 20. storočia tu mali väčšie panstvá princ Fülöp Coburg a Gyula Horkovics.

V obci boli postavené dva panské domy, prvý z nich postavil Józef Horkovics v roku 1821 a druhý postavil v roku 1865 Zsigmond.Zmeskál

V roku 1885 značnú časť dediny zničil veľký požiar. V jej blízkosti sa ťažil bazalt.

K územiu Veľkých Draviec patrilo aj panstvo Dóra, Fülöp puszta a Záložná. Záložná pôvodne patrila k Ožďanom, avšak v druhej polovici 16. storočia turecký fiľakovský beg,toto územie daroval Veľkým Dravciam na úkor Oždian.

Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom zvierat, najmä chovom koní. Od 19. storočia sa tu ťaží čadič.

V roku 1910 bolo v obci 957 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti. Na základe Trianonského dohovoru Novohradské územie patrilo k okresu Lučenec.

V roku 1932 bol v bani veľký štrajk baníkov. Od  roku 1938 do roku  1944 patrila obec k Maďarskej republike.

V roku 2001 mala obec 621 obyvateľov, z toho 455 maďarskej národnosti a 145 slovenskej národnosti.

Kultúrne pamätihodnosti:

Barokový Kostol sv. Gála z 18. storočia, ktorý v roku 1908 rekonštruovali.

Kaštieľ Veľké Dravce, starobylý kaštieľ, ktorý patrí medzi kultúrne pamiatky zapísané v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok, a tak patrí medzi kultúrne dedičstvo po našich predkoch. Kaštieľ bol postavený v roku 1821 a jeho prvým majiteľom bol Jozef Horkovics a kaštieľ je známy pod menom Horkovicsova kúria. Je to prízemná stavba s portykom na strane dvora, s tympanónom s erbom. Hospodárska časť má arkády. Postavený bol v klasicistickom štýle. Budova je momentálne neobývaná, schátraná.

Dejiny Rómov vo Veľkých Dravciach:

V histórii obce nie je zmienka o tom, kedy sa Rómovia usídlili v dedine. Na začiatku to bolo 5 či 6 rodín. Potom sa prisťahovali aj ďalšie rodiny. Väčšinou bývali na okraji dediny, tú časť nazývali Cigány sor – Cigánsky rad .Na začiatku si stavali domy z hlinených váľkov. Varili jednoduché jedlá, väčšinou z vnútorností zvierat, ktoré boli lacné alebo ktoré im dávali gazdovia za odrobenú prácu. Chlieb, ktorý si sami piekli, nazývali bodak. Materinským jazykom Rómov v obci je maďarčina. Mnohí z nich boli deložovaní z Maďarska po 1. svetovej vojne. Niektorí sa živili remeslami, plietli prútené košíky, vyrábali metly.  Väčšina však pomáhala na poliach gazdom. Žili tu aj muzikantské rodiny, ktoré hrávali na oslavách a svadbách v dedine a v širokom okolí. Školu navštevovalo len málo detí.

Veľké zmeny nastali počas socializmu, keď všetky deti chodili do školy, dokonca dve Rómky  chodili do gymnázia. Väčšina Rómov pracovala  na družstvách a vo fabrikách vo Fiľakove a v Lučenci. Postupne sa asimilovali do spoločnosti a začali kupovať a stavať domy aj v dedine. Počas socializmu Rómovia mali rómske politické strany, ktoré však neboli zaregistrované. Po spoločenských zmenách roku 1989 sa objavili prví podnikatelia, živnostníci, ktorí začali podnikať v stavebníctve a v predaji obuvi a  odevov. V demokracii vznikli aj rómske politické strany a občianske združenia, ktorých zakladateľmi boli Alexander Šárkozi, Arpád Berky, Rudolf Balog, Imrich Szabó a ďalší. Organizovali futbalové turnaje, tanečné zábavy, rodinné výlety. Finančne pomáhali slabším rodinám. Financie získavali sami z futbalových zápasov a zo zábav. V roku 2002 vznikla amatérska  Rómska tanečná skupina UNGRIKANE ROMA VEĽKÉ DRAVCE –  Maďarskí Rómovia Veľké Dravce pod vedením Alžbety Illéšovej.

V roku 2011 za pomoci starostky obce Mgr. Viery Rubintovej vzniklo Občianske združenie OZ ROMA Veľké Dravce. Rómovia sa veľmi aktívne zapájajú  do verejného života obce.

Úspešné projekty zamerané na Rómov:

  • Zachovávanie rómskej tradície, obnova miestneho rómskeho folklórneho súboru Ungrikane Roma Veľké Dravce (s podporou Ministerstva kultúry SR)
  • Kompetencia pre prax s mládežou „Obyčajný deň“ – zachovávanie rómskej kultúrnej tradície a rómskych jedál (s podporou Iuventy).
  • Kompetencia pre prax s mládežou „Futbalom proti rasizmu“ – športom proti rasovej neznášanlivosti (s podporou Iuventy).
  • „Chránením prírody chránime i seba“ – projekt so zameraním na environmentálne povedomie detí a mládeže (s podporou ETP Slovensko – RomaNet)
  • Bodak festival – v rámci projektu V ETP Slovensko v spolupráci s maďarskou organizáciou Kárpátok Alapítvány – projekt zameraný na zachovávanie rómskej kultúry, rómskych jedál, na integráciu Rómov do spoločnosti (s podporou V ETP Slovensko).
Bodak festival v Egri 2013
Bodak festival, náš kolega Mgr. Karol Tóth ako moderátor festivalu.
Bodak festival v maďarskom Egri.

Terénna sociálna práca:

V obci  funguje terénna sociálna práca.

Materské a základné školy:

V obci je ZŠ  s vyučovacím jazykom slovenským – I. stupeň a ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským –  II. stupeň

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Stredné združené školy v odboroch murár, cukrárka, kaderníčka, automechanik, Stredná škola hotelová a služieb: čašník

Úspešnosť absolventov na trhu práce je veľmi nízka, mnohí si hľadajú zamestnanie v zahraničí.

Ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:

  • Celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy pre rómske deti –  NYUJTSDAKEZED – organizovanou OZ – Ternipe v Rimavskej Seči:   Kristián Balog získal 1.  miesto v kategórii do 18 rokov.
  • Novohradská folklórna súťaž v tanci organizovaná Osvetovým strediskom v Lučenci: diplom v samostatnom autentickom rómskom tanci.
  • Súťaž v balení tovaru a v obsluhe zákazníka, organizovaná pre predavačky: 2. miesto.
  • Súťaž v rómskom speve v Hodejove: 2.  a  6. miesto


Kultúrne a športové podujatia:

  • Deň Rómov v Lučenci
  • Deň Rómov vo Veľkých Dravciach
  • Deň obce, Deň dôchodcov, Mikulášský večierok, Deň Zeme, Deň detí, Helloween-sky večierok, rómske futbalové turnaje, rómske tanečné zábavy


Tanečné a hudobné skupiny:

divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny

Tanečná skupina UNGRIKANE ROMA Veľké Dravce vznikla v roku 2002. Členovia majú  od 2 do 50 rokov. Počet členov je 20 až 30. Tanečná skupina je zameraná na autentické rómske tance.

Rómske osobnosti: 

muzikantská rodina Balogovci „Beroék“ – hudobnú skupinu tvorili piati bratia, ich otec a starý otec. Aj ich vnuci sú muzikanti.

Deň Zeme.
Deň dôchodcov.
Na projekte RomaNet vo Velikej nad Ipľom – recyklácia plastových fliaš.
Na projekte vo Velikej nad Ipľom.
Na ZŠ vo Veľkých Dravciach – Chránením prírody chránime i seba.
Slovenský futbalový tím v Egri.
Autentický rómsky tanec, Ungrikane Roma.
Deň obce 2013.
Deň obce 2013.
Deň obce 2013.
Deň obce 2013.
Deň obce 2012.
Deň obce.
Deň obce.
Mikulášsky večierok.
Mikulášsky večierok.
Mikulášsky večierok.
Naše dievčatá pripravujú chlieb bodak.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Nultý ročník  ku Dňu Rómov 2012.
Ungrikane Roma Veľké Dravce.
Vianočná besiedka 2012.
Vianočná besiedka 2012.
Vianočná besiedka 2012.
Vianočná besiedka 2012.
Vianočná besiedka 2012.
ZŠ Veľké Dravce  – projekt Chránením prírody chránime i seba.

 

 

Viliam Zeman

Viliam Zeman

* 21. augusta 1942 Lozorno,
† 4. mája 2017  Bratislava

Publicista, pedagóg, prekladateľ

Vzdelanie

Katedra andragogiky FF  UK, Bratislava, 1981
Postgraduálne štúdium FF UK  „doktor filozofie“, 1984

 Pôsobenie a aktivity

Viliam Zeman sa narodil v Lozorne. Jeho nevšedné nadanie si všimli nielen rodičia, ale aj učitelia. Po skončení strednej školy začal študovať na Katedre knihovedy a vedeckých informácií FF UK. Štúdium neukončil. Na vysokú školu sa dostal opäť v roku 1976. Neskôr si vybral Katedru andragogiky FFUK v Bratislave, kde ukončil štúdium v roku 1981. Bol zástupcom riaditeľa Stredného odborného učilišťa drevárskeho v Bratislave a tiež vedúci v Domácich potrebách.

po roku 1989 pracoval v Štátnom pedagogickom ústave na odbore národnostného školstva. Neskôr bol odborným asistentom na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa na Katedre rómskej kultúry v Nitre ale aj na detašovaných pracoviskách v Spišskej  Novej Vsi, Lučenci.

V rokoch 1998 – 2012 pracoval na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v oblasti vzdelávania.

V roku 2008 sa podieľal na príprave a realizácii štandardizácie rómskeho jazyka v Slovenskej republike.

Viliam Zeman sa zapájal do rôznych medzinárodných i domácich projektov zameraných na vzdelávanie a výchovu  rómskych detí.

Ocenenia

Cena Magistrátu Hlavného mesta Praha,

Ústav romologických štúdií pri Univerzite Konštantína Filozofa

Cena za ľudskosť Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

Cena „Gypsy spirit“ v kategórii osobnosť roka

Tvorba a publikačná činnosť

Spolupracovník a dopisovateľ časopisov Roma, Amaro lav, Kereka, Romano nevo ľil,  Romano kurko, Ternipen, Lacio drom

Šéfredaktor časopisu Rómska revue

Šéfredaktor rómskej časti rómsko-slovenského časopisu pre deti a mládež, Mišusori/Myšulienka

Arkádia –

Poradca a  prekladateľ do rómskeho jazyka časopisu Bellária –prvého celoslovenského časopisu pre ľudí s mentálnym postihnutím …

Preklady do rómskeho jazyka:

Lacková Elena, Rómske rozprávky, Východoslovenské vydavateľstvo, 1992

Ravasz Jozef,  Domček v srdci, Mikromex-konzorcium, 1992

Barsony  Michal, Rómske remeslá, vydavateľ: WSA, 1993

Berky, Mrenica, Ján, Náne odá lavutári, WSA, 1993

Ravasz Jozef, Galéria rozprávok, Spolok rómskych spisovateľov a umelcov na Slovensku, 2007

Pravidlá rómskeho pravopisu, spoluautor Štátny pedagogický ústav, 2007

Vargová Bohuslava, Mačka v skrýši tíši myši,Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2008

Šandor   Jan, Čierna ruža / Ekaľi ruža, Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov, 2008

Šandor   Jan, Paramisy – Príbehy, Gorila, 2009

Šandor   Jan,   Róm a svet,Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky, 2010

Šandor   Jan, Romane paramisa – Rómske príbehy, vydavateľ: Multikultúra vn nás, 2011

Cigáni idú do neba – preklad  piesní muzikálu, 2012

Zdroj: Životopis Viliama Zemana

Foto: Anton Hrabovský

VIZVÁRY, EUGEN

Foto: Branislav Wáclav  pre aktuality.sk

 

 

Eugen Vizváry je klavirista, skladateľ, producent, pochádza z hudobníckej rodiny a žije v Bratislave.

*4. 9. 1977, Bratislava

Absolvoval ĽŠU v Bratislave, hru na klavíri. Počas štúdia sa zúčastnil na viacerých klavírnych súťažiach s popredným umiestnením. Navštevoval súkromné štúdium hry na klavír v Budapešti, so zameraním na jazz. Je interpret, skladá hudbu, aranžuje hudobné skladby, pôsobí ako producent. Sprevádza popredných slovenských a českých umelcov a spolupracoval pri viac ako päťdesiatich CD albumoch.

1995 – Zakladateľ skupiny Chorea minor, s ktorou sa prezentuje na rôznych jazzových súťažiach.

1996 – 2002 – Člen skupiny DIDI BAND pod vedením svojho brata Ernesta Vizváryho.

2002 – 2006 – Člen klasického tria pod vedením Dezidera Piťa.

V roku 2014 vydal svoj prvý sólo album Part 1, s ktorým absolvoval veľké celoslovenské turné. V roku 2016 získal so svojím druhým sólovým albumom Part Two For Jaco cenu Jazzová nahrávka roka. V roku 2019 vydal ďalší autorský album Cimbal súbor Eugena Vizváryho ml. Nokturno 2019. Koncertoval v Carnegie Hall v New Yorku. Spolupracuje s hudobníkmi, akými sú Oskar Rózsa, Martin Valihora, Rytmus, Poogie Bell, Vivian Sessoms a mnohými ďalšími.

V poslednom desaťročí sa venuje sólovému účinkovaniu. V ostatných rokoch intenzívne spolupracuje so speváčkou Anitou Soul, s ktorou tvorí pár aj v súkromí.

Zdroje:

https://www.jazz.sk/musicians/eugen-vizvary

Výtvarné umění. Sbírky Muzea romské kultury

HORVÁTHOVÁ  JANA (ed.): Výtvarné umění. Sbírky Muzea romské kultury. Rómski autori. Prírastky 1991–2005. Brno: Muzeum romské kultury o.p.s., datované 2005, vyšlo 2006.

Publikácia Výtvarné umění je doposiaľ najucelenejšou prehliadkou voľnej tvorby Rómov na území bývalého Československa. Menšinovo sú v nej zastúpení aj zastúpení aj výtvarníci zo zahraničia, resp. Rakúska, Bulharska a Poľska. Vysoká kvalita reprodukcií, konzekventný preklad, sprievodné texty a popisky, i fotografie a životopisy jednotlivých výtvarníkov zaraďujú Muzeum romské kultúry k významným inštitúciám vo svete.

Vstup tvorí príspevok Kataríny Čiernej zo Slovenskej národnej galérie, v ktorom opisuje históriu naivného umenia od Gauguinovej cesty na Tahiti po dnešné uctievanie neškolenej tvorby. Brnenská zbierka je rozdelená do dvoch hlavných prúdov, do umenia insitného a amatérskeho. Medzi amatérskych maliarov zaraďuje maliarov z Detvy –Jána Berkyho, Dušana Oláha, Tibora Červeňáka. Za amatérskeho umelca považuje Ruda Dzurku. Katarína Čierna oceňuje početnosť zbierky, ale aj jej kvalitu a vysoko si cení cit a vkus autorov.

Editorka Jana Horváthová objasňuje začiatky zbierky, ktorá vznikala pri etnografických výpravách na Slovensko za ukážkami rómskych tradičných remesiel. Popri výrobkoch kováčov, kotlárov a korytárov sa výskumníci stretávali so spontánne vznikajúcim výtvarným umením. S podporou Štěpána Axmana a jeho krúžku hmatového modelovania Boženka v roku 1997 vznikla putovná výstava E luma romane jakhenca/Svet očami Rómov, kterú pomenovala a viedla práve Jana Horváthová. Výstavu mohli vidieť expozície v Rakúsku, Švédsku, Dánsku, Holandsku, ale aj v USA.

Katalóg sa delí na tri časti: ľudové umenie, obrazy a sochy. Editorka názorne ukazuje korene dnešnej voľnej tvorby, ktorá sa vznikla z pôvodných remesiel a tradičných dekorácií rómskych príbytkov, akými boli maľované taniere, okrasné maľby na stenách a pod. Mnohých výtvarníkov motivovala k tvorbe strata zamestnania po roku 1989, ale aj pobyt v nápravno-výchovných ústavoch. Prevládajú mená českých a slovenských autorov, ale čitateľ nájde aj plátna súrodencov Stojkovcov z Rakúska, grfikyAlfréda Ullricha tiež z Rakúska, oleje a akvarely Edwarda Majewskeho z Poľska a kresbu Vassileva Vaska z Bulharska.

Výtvarníci opisovaní v zbierke sú samoukovia, bez výtvarného vzdelania a väčšina z nich tvorí vo voľnom čase pre potešenie.

VZDELÁVANIE RÓMOV

Vzdelávanie Rómov na Slovensku je mimoriadne citlivá a zložitá téma. Vzdelávanie Rómov v etape reštrukturalizácie spoločnosti po roku 1989 sa uskutočňovalo za veľmi nepriaznivých sociálno-ekonomických podmienok -dôsledkom nežiaducich hierarchických  hodnotových zmien a sociálnej diferencovanosti obyvateľstva. Rómovia nikdy nemali vlastný inštitucionálny systém vzdelávania, potvrdzuje to aj fakt, že vzdelanostná politika na Slovensku má problém aj s definíciou cieľovej skupiny rómskych detí.

Školský systém na Slovensku nie je pripravený na špecifiká Rómov a to z dôvodu, že stále v ňom zotrvávajú diskriminačné tendencie. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a počet segregovaných tried, škôl, ktoré nerešpektujú jazykové, kultúrne a sociálne odlišnosti, stále narastá. Učebné osnovy a metódy škôl nereflektujú potreby a očakávania Rómov.

Po roku 1989 bolo realizovaných množstvo projektov, ktorých cieľom bolo  zlepšiť prístup znevýhodnených skupín ku vzdelaniu. V 1. rómskej multimediálnej encyklopédii prinášame vybrané projekty realizované predovšetkým  v spolupráci so štátnymi inštitúciami a ktoré mali byť príkladom systematických krokov pri zlepšení vzdelávania žiakov a žiačok z rómskych komunít. Žiaľ, väčšina z nich bola ukončená skončením realizácie projektu.

Zoznam projektov:

 

 

VZDELÁVANIE RÓMOV PO ROKU 1989

Vzdelávanie je nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov, lektorov, inštruktorov alebo iných osôb vo funkcii profesionálneho vzdelávateľa v škole a v mimoškolskom výučbovom zariadení, na prípravu učiacich sa na ich pracovný a mimopracovný život v spoločnosti, v ktorej žijú. (Švec, 2002).

Právo na vzdelanie je obsiahnuté v článku 2 Protokolu č.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a Dohovoru o právach dieťaťa.

Vzdelávanie Rómov na Slovensku je mimoriadne citlivou, ale aj zložitou témou. Vzdelávanie Rómov v etape reštrukturalizácie spoločnosti po roku 1989 sa uskutočňovalo za veľmi nepriaznivých sociálno-ekonomických podmienok -dôsledkom nežiaducich hierarchických  hodnotových zmien a sociálnej diferencovanosti obyvateľstva. Rómovia nikdy nemali vlastný inštitucionálny systém vzdelávania, potvrdzuje to aj fakt, že vzdelanostná politika na Slovensku má problém aj s definíciou cieľovej skupiny rómskych detí.

Pred, a ani po roku 1989 neexistovala žiadna vzdelanostná politika, ktorá by rátala s ich odlišnou jazykovou výbavou, rodinným prostredím, hodnotovým nastavením. Je známe, že v mnohých rómskych rodinách sa uznávajú také morálno-spoločenské normy, ktoré nie sú v súlade so všeobecne uznávaným systémom morálnych hodnôt v spoločnosti.  Učitelia nemali žiadnu literatúru, z ktorej by sa dozvedeli o rómskej histórii a kultúre, k svojmu vzdelávaniu nemali šlabikár ani učebnice, ktoré by rešpektovali tieto skutočnosti.

Po roku 1989 problematiku vzdelávania Rómov vláda začala riešiť s viacerými zákonmi. Medzi prvé politické snahy patrí uznesenie vlády SR číslo 129/1990, ktoré nariaďuje, aby sa na území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom voči každej národnostnej menšine a etnickej skupine uplatňovala spravodlivá a nezaujatá školská politika zaručujúc tak slobodnú voľbu vyučovacieho jazyka v národnostne zmiešaných oblastiach a vzdelávanie v materinskom jazyku na všetkých typoch škôl. Prax však zatiaľ ukazuje skôr opak -neustále sa stretávame s rozdielnymi názormi o účelnosti vzdelávania v rómskom jazyku čo je spojené s pretrvávajúcou neistotou v zmysle jeho kodifikácie.

Ďalšia politická snaha sa prejavila v prijatí koncepcie školskej politiky Vládou SR v roku 1991, ktorá deklarovala, že je nezaujatá a spravodlivá ku všetkým národnostiam a etnickým skupinám žijúcich na národnostne zmiešaných územiach (Fliegel, 1992). V tomto duchu bolo od roku 1991 do dnešných dní potvrdených niekoľko zásad prístupu ministerstva školstva k výchove a vzdelávaniu rómskych žiakov.

Vládne garnitúry neustále prichádzajú s vládnymi prioritami, zásadami, projektmi, komplexnými medzinárodnými programami na riešenie rómskej vzdelanostnej a inej politiky a to bez viditeľných výsledkov a to napriek tomu, že do tejto oblasti za posledných desať rokov vložili enormné množstvo času, energie a peňazí. Neúspech vzdelávacích programov na pomoc Rómom je zapríčinený neprispôsobením programovým potrebám.

Školský systém na Slovensku nie je pripravený na špecifiká Rómov a to z dôvodu, že stále v ňom zotrvávajú diskriminačné tendencie. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a počet segregovaných tried, škôl, ktoré nerešpektujú jazykové, kultúrne a sociálne odlišnosti, stále narastá. Učebné osnovy a metódy škôl nereflektujú potreby a očakávania Rómov.

Napriek všetkým negatívam a problémom existuje dostatok pozitív a veľa dobrého na dlhej ceste vzdelanostnej politike Rómov v SR. V uplynulých rokoch boli do systému vzdelávania zavedené viaceré opatrenia, ktoré zlepšujú prístup znevýhodnených skupín k vzdelaniu a zároveň skvalitňujú celý proces ich vzdelávania.

Úspešné a všeobecne pozitívne vnímané nástroje, ktoré sa podarilo zaviesť do slovenského školského systému sú:

  • Nultý a prípravný ročník (nástroj socializácie detí a prevencia proti neopodstatnenému preraďovaniu detí do špeciálnych škôl)
  • Asistent učiteľa (za úlohu má pomáhať respektíve prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka)

Téma riešenia vzdelávania Rómov nebola vždy prioritou. Zodpovednosť za riešenie situácie slovenských Rómov po období socializmu de facto na svoje plecia zobrali mimovládne (MVO) a medzinárodné organizácie. Produktívna integrácia prostredníctvom politickej účasti, nielen vzdelania, ale aj zamestnanosti je predpokladom nekonfliktného spolunažívania, ktoré by si  politické vedenie malo uvedomiť -pretože zlepšenie vzdelávacej politiky by prispelo ku skvalitneniu životnej úrovne Rómov a podnietilo ich hospodársko-spoločenský rozvoj vo všetkých oblastiach života.

Použitá literatúra:

  • BÉLA, L.(2004): Školstvo na národnostne zmiešaných územiach .In Maďarské národnostné školstvo. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín, 2004, s. 208
  • FLIEGEL, Ľ. (1992): Výchova a vzdelávanie rómskych detí v školskom systéme. In: A. Mann, ed.: Neznámi Rómovia: Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava: Ister Science Press
  • KUŠNIERIKOVÁ, N. (2002): Prístupy k vzdelávaniu Rómov v minulosti. In: Čačipen pal o Roma Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku (ed. M. Vašečka). Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 692.
  • ŠVEC, Š.(2002): Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: IRIS, 2002. s. 318.