Romano kher – Rómsky dom o.z.
Hudobník, primáš v Budapešti, hral pri slávnostnom otvorení Eiffelovej veže v Paríži
* 1855
† 1939
Základné údaje:
Etnografka, pedagogička a publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku.
* 23. 5. 1931 – Valaská (okres Brezno)
† 10. 2. 1996 – Bratislava
Základné údaje:
Pôsobenie a aktivity:
1951: absolvovanie štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (etnografia-archeológia), pomocná vedecká sila v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied
1953-1978: odborná pracovníčka, neskôr vedecko-výskumná pracovníčka v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied
1954: prvé výskumy v ôsmich rómskych osadách zamerané na tradičný spôsob života Rómov
1962: dizertačná práca K histórii Cigánov na Slovensku
1964: knižne – K histórii Cigánov na Slovensku
1960: participuje na vedení v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied (zástupkyňa riaditeľa, úradujúca riaditeľka)
1975: interná pracovníčka na katedre archeológie, dejín umenia a národopisu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
1978: habilitácia na docentku
Vlastníkom vedeckej pozostalosti zakladateľky romistiky na Slovensku Dr. Emílie Horváthovej (1931-1996), ktoré zhromaždila bývalá Nadácia InfoROMA je v súčasnosti Rómsky inštitút v Bratislave.
Literatúra/zdroje:
Doc. PhDr. Milena Hübschmannová, CSc.
česká vysokoškolská pedagogička, zakladateľka romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Praze
* 10. 7. 1933
† 8. 9. 2005
Ocenenia:
cena Františka Kriegla udeľovaná Chartou 77, 1994
diplom predsedu Rómskej občianskej iniciatívy, 1998
ďakovná plaketa piateho medzinárodného kongresu International Romani union, 2000
medaila Za zásluhy tretieho stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla, 2002
medaila Za zásluhy prvého stupňa od Ministerstva školstva ČR, 2003
Vzdelanie:
gymnázium Howarda Fasta v Prahe (1951)
vysokoškolské štúdium na Karlovej univerzite v Prahe (1956)
získala titul kandidátka vied (1995) a titul docentka (2000)
Životopis:
Milena Hübschmannová sa narodila 10.6.1933 v Prahe. V rokoch 1951 až 1956 študovala hindštinu, urdštinu a bengálčina na filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1953 sa prejavil jej celoživotný záujem o rómčinu, rómsku kultúru a aktívnu účasť v rómskom emancipačnom hnutí.
Priebežene sa venovala zberu rómskeho folklóru, rozprávok, rozprávaní, piesní, prísloví, hádanie, neskôr zberu etnologických údajov. Celý život zbierala Oral History, najmä osudy Rómov na Slovensku za 2. svetovej vojny a zároveň jazykový materiál. Veľká časť materiálu bola spracovaná a publikovaná v zahraničných časopisoch – a neskôr aj v domácich, keď prestala byť uplatňovaná oficiálna politika asimilácie. Okrem časopiseckých statí spoluvydávala aj knižné publikácie v Českej republike, Nemecku, Francúzsku, Anglicku a ďalších krajinách.
V roku 1956 nastúpila do zamestnania v Československom rozhlase ako redaktorka v hlavnej redakcii literárnej a divadelnej. V rokoch 1957 a 1958 bola vážne chorá, v roku 1959 podnikla prvú cestu do Indie. Na ďalších študijných pobytoch v Indii potom bola v rokoch 1969, 1990, 1998.
V školskom roku 1968/69 pracovala ako učiteľka materskej škôlky v rómskej osade v obci Rakúsy (okres Kežmarok), kde získala nenahraditeľné osobné a ľudské skúsenosti so životom v rómskej komunite. V rokoch 1969-1973 pôsobila ako predsedníčka spoločensko-vednej komisie vo zväze Cigánov-Rómov. Ten bol v roku 1973 zrušený v dôsledku normalizácie. V rokoch 1968 až 1974 pracovala v ústave pre filozofiu a sociológiu Českej akadémie vied, v rokoch 1974 až 1975 na pedagogickej fakulte UK v Prahe. Medzi rokmi 1975 a 1982 bola bez stáleho zamestnania, externe vyučovala rómčinu a hindštinu na jazykovej škole v Prahe. V roku 1982 tam bola prijatá do pracovného pomeru. Od roku 1991 pôsobila ako vyučujúca rómčiny a romistiky na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v rámci indologického ústavu. Od roku 1997 bola šéfredaktorkou časopisu romistických štúdií Romano džaniben.
V roku 1995 získala titul kandidátky vied. Témou jej dizertačnej práce bol súbor odborných statí Romistické studie I. Podieľala sa na rôznych mimofakultných aktivitách. Napríklad pribežné spolupracovala s rómskymi médiami. Pomáhala s edičnou prípravou štyroch rómskych publikácií vo vydavateľstve Romani Čip. Spolupracovala so splnomocnencom pre ľudské práva Petrom Uhlom, s Múzeom rómskej kultúry v Brne a s fonografom archívu rakúskej akadémie vied vo Viedni. Externe prednášala pre mnohé organizácie, zvlášť pre katedru sociológie a andragogiky na filozofické fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Od roku 1996 pôsobila v medzinárodnej 8-člennej lingvistickej skupinte pri Saint Cigane v Paríži. Svojou prácou sa podieľala na projektoch Romano Centro vo Viedni, bola členkou tímu Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ktorý pripravuje osnovy aj pedagógov pre výučbu rómskeho jazyka, literatúry a histórie Rómov na Slovensku.
Zomrela pri autonehode v Juhoafrickej republike v roku 2005. Je po nej pomenovaná Literárna cena Mileny Hübschmannovej, udeľovaná od roku 2006 rómsky píšucim spisovateľom za poéziu a prózu.
Výber z publikácií:
Hübschmannová, M. a kol.: Romské hádanky. Praha: Fortuna 2003, 143 s.
Hübschmannová, M. a kol.: Romsko-český a česko-romský kapesní slovník. Praha: Fortuna 1998, 651 s.
Hübschmanová, M.: Šaj pes dovakeras (Můžeme se domluvit). Olomouc: Pedagogická fakulta UP Olomouc 1993, 117 s.
Zdroje:
https://www.sme.sk/c/2376463/zomrela-ceska-romistka-milena-hubschmannova.html
https://www.databazeknih.cz/zivotopis/milena-hubschmannova-46174
http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805
http://www.rozhlas.cz/cro6/stop/_zprava/195821
http://www.romistika.eu/?p_id=382
http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805
Zdroj fotografie: Jakub Krčík/Chuck Dilin
Občianske združenie In Minorita
Základné údaje:
Vznik: 1999
Sídlo: Šancová 54, 811 05 Bratislava
Kontakt: +421 05 496 563; in.minorita@centrum.sk
Občianske združenie IN MINORITA sa venuje prezentácii kultúry národnostných menšín, predovšetkým aktivitám rozvíjajúcim rómsku kultúru. Spolupodieľa sa na prezentačných, výstavných a vydavateľských aktivitách a pozitívnom formovaní verejnej mienky.
Od roku 2005 sa realizuje projekt Ma bisteren!, ktorý sa venuje problematike pripomínania rómskeho holocaustu. V rámci projektu bolo v rokoch 2005 – 2007 osadených 7 pamätníkov a pamätných tabúľ na území SR. Ich odhalenie sprevádzali pietne akty so spomienkovými podujatiami.
Súčasťou osvetových aktivít bola tiež spolupráca na dvoch dokumentárnych filmoch, na vydaní viacerých odborných publikácií a na desiatkach popularizačných článkov v médiách.
Od roku 2005 sa každoročne organizuje pietny akt pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holocaustu v Banskej Bystrici. Viac na www.romaholocaust.sk.
V posledných rokoch sa okrem toho intenzívne venuje téme rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí rómskych žien a svoje aktivity smeruje aj watch dog verejných politík a rozvoj participácie Rómov na správe vecí verejných. Od roku 2013 realizuje projekty Občianska participácia rómskych žien v nadväznosti na osvetový projekt Úspešné rómske ženy.
V rokoch 2007 – 2017 občianske združenie zastrešovalo tiež festival Menšinové kultúrne leto. Išlo o letný festival, ktorý sa konal v Bratislave a kde priestor dostali hudobné skupiny a folklórne súbory prezentujúce kultúru národnostných menšín. Počas desiatich ročníkov festivalu sa verejnosti predstavilo asi 60 rôznych hudobno-tanečných skupín a súborov.
Fotografie
Pietny akt v Banskej Bystrici, foto Arne Mann
Festival Menšinové kultúrne leto 2017, foto Sasha Berkyová
Obojstranný proces zapájanie a začleňovania jedinca alebo skupiny do spoločnosti spojený s jeho spoločenskou akceptáciou, prizývanie ľudí s charakteristikami rozdielnymi od dominantnej skupiny do neobmedzujúcej a rovnej spoločnosti. Pojem integrácia sa používa aj v zmysle modelu usporiadania spoločnosti, v ktorej všetci jej členovia vzájomne prispôsobujú svoje správanie v záujme efektívnejšej a tolerantnejšej spoločnosti.
Ján Gašpar – Hrisko
vynikajúci cimbalista
Prvý cimbalista, sólista Slovenského ľudového umeleckého kolektívu od roku 1948,
sólista Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov od roku 1954
(kde pôsobil 26 rokov)
* 14. júna 1921 v Očovej
†13. júna 1980 v Brne
Ján Gašpar Hrisko pochádzal z muzikantskej rodiny z Očovej.
(Bol príbúzný Rinalda Oláha zo Zvolenskej Slatiny i Jána Berkyho- Mrenicu z Očovej). Jeho otec bol huslista, venoval sa ľudovej hudbe. Snom jeho otca bolo, aby sa stal primášom, Jána Gašpara ale viac lákal cimbal, ktorému ostal verný do konca života. Ovládal však aj husle, bol vynikajúcim spevákom a tanečníkom. Pochádzal z chudobnej rodiny, náklady na štúdium v hudobnej škole vo Zvolene hradil z peňazí, ktoré zarobil v kameňolome. Po absolvovaní hudobnej školy, nastúpil na konzervatórium v Bratislave, ktoré však neukončil. V roku 1948 bol sólistom a prvým cimbalistom zakladajúceho umeleckého telesa SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív) a v roku 1954 sa stal sólistom Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov ďalej iba BROLN).
| Ján Gašpar Hrisko, foto: archív rodiny Jána Berkyho Mrenicu |
Ako muzikant, upravovateľ ľudových piesní a interpret hry na cimbal sa Ján Gašpar Hrisko vyznačoval ľahkosťou hry. Jeho hudobné úpravy ľudových piesní, najmä z rodného Podpoľania, si zachovali žáner a kolorit daného regiónu. V jeho úpravách pre cimbal a orchester sú známe skladby z východného Slovenska, ale aj rómske baladické a veselé piesne, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou programu BROLN-u, s ktorým účinkoval v Ázii (Vietnam, Mongolsko, Severná Kórea, Severnej Amerike a mnohých štátoch Európy. Pre orchester bol Ján Gašpar Hrisko veľkým prínosom nielen ako muzikant- sólista, ale aj upravovateľ hudobných skladieb. Známa je jeho hudobná úprava Východoslovenského cigánskeho tanca, skladba z Podpoľania pod názvom Očovské nôty.
Od 50-tych rokov žil v Brne, kde i zomrel, pochovaný je v Očovej. Synovia Jána Gašpara Hriska, Ján a Ivan pokračujú v tvorbe a hudobnej tradícii svojho otca v Brne v cimbalovej ľudovej hudbe Ivana Gašpara Hrisku ml..
Tvorba:
Úprava ľudových piesní
Literatúra/zdroje:
Anina Botošová – zo zápisníka o mojej rodine
Miesto pôsobenia: Detva
Vznik: 1991
Usporiadateľom celoslovenskej súťažnej prehliadky v speve rómskych piesní je Občianske združenie Klub Spolu a Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča. Spoluusporiadateľmi sú mesto Detva, Podpoliankse osvetové stredislo vo Zvolene, folklórny súbor Romka z Detvy a v niektorých ročníkoch aj Banskobystrický kraj. Podujatie sa už tradične uskutočňuje v mesiaci október v Kultúrnom centre Andreja Sládkoviča (pôvodný názov Dom kulúry A. Sládkoviča).
Účastníci Jiloskero hangoro súťažia v troch vekových kategóriách:
Prioritou súťaže je pripomínať a zachovávať autentické rómske piesne, ktoré sa vytrácajú z rómskej kultúry. Kritériami hodnotenia sú pôvodnosť rómskej piesne a používanie akustických hudobných nástrojov v doprovode – sláčikové alebo cimbalové hudby. Hodnotí sa výber piesne, vek piesne. Súťaž podnecuje k zisťovaniu a hľadaniu piesní od starých ľudí, od starých, či prastarých rodičov. V tomto smere je táto súťaž ojedinelá. Jiloskero hangoro nežije len v povedomí Rómov, ale zaradila sa medzi tradičné podujatia Podpolianskeho regiónu. Súťaže sa zúčastňujú prevažne deti a mládež z celého Slovenska, ale v tretej kategórii súťažia aj starí ľudia.
Program podujatia tvoria aj výstavy prác rómskych detí, výstavy rómskych maliarov, rezbárov, kováčov, workshopy rómskych ľudových remesiel, napríklad tkanie tzv. cigánskych tkaníc, práca s drôtikami, výroba šperkov z drôtikov, košikárstvo, kotlárstvo.
Literatúra/zdroj:
Belišová, Jana, PhD.
Foto: Arne B. Mann
PhDr. Helena Jonášová bola aktivistka a sociálna pracovníčka.
*6. júl 1944, Banská Bystrica – †5. októbra 2018, Banská Bystrica
Vysokoškolské štúdium absolvovala v rokoch 1993 – 1997 v odbore sociálna práca so zreteľom na rómske spoločenstvo na Univerzite Konštantína Filozofa, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva v Nitre, kde v roku 2005 získala aj akademický titul PhDr. V rokoch 2000 – 2001 na škole pôsobila aj ako pedagogička.
Pred rokom 1989 pracovala v textilnom podniku Slovenka, ale tiež sa angažovala v rómskej tematike. Po roku 1989 využila priestor pre rozvoj rómskej menšinovej kultúry, ale predovšetkým sa angažovala v oblasti pomoci ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít.
V rokoch 1991 – 2000 pracovala ako sociálna pracovníčka na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnej pomoci.
Po roku 2000 až takmer do svojej smrti pôsobila v občianskom združení Kultúrne Združenie Rómov Slovenska so sídlom v Banskej Bystrici, kde pôsobila ako štatutárna zástupkyňa. Združenie realizovalo rôzne rozvojové projekty zamerané na zlepšenie situácie v rómskych komunitách, prostredníctvom terénnej sociálnej práce, realizáciou vzdelávacích projektov, projektov zameraných na komunitný rozvoj, vrátane projektov podporujúcich rodovú rovnosť a odstraňovanie rodových stereotypov. Jedným z významných kultúrnych projektov Združenia bol multižánrový festival Ľudia z rodu Rómov. Doposiaľ sa konalo 16. ročníkov. Združenie sa tiež orientovalo na prácu s rómskymi seniormi. Práci s touto cieľovou skupinou venovala veľkú pozornosť, priniesla viaceré inšpiratívne metódy zapájania seniorov a senioriek do verejného života.
Zdroje:
https://issuu.com/jekhetane-spolu/docs/romano_04_2018
http://www.portalsvk.sk/video/helena-jonasova-rozpravanie-370/
PhDr. Anna Jurová, CSc.
Popredná historička-romistka.
*14.3.1953 Renčišov
† 13.11.2018
Narodila sa 14.03.1953 v obci Renčišov (okres Sabinov). Absolvovala Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove (1976), titul CSc. získala v roku 1994. V rokoch 1979 – 1986 pracovala ako odborná archivárka v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach. V roku 1986 nastúpila na pozíciu vedeckej pracovníčky Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach, kde pracovala až do dôchodku. Celoživotne sa systematicky zaoberala výskumom dejín Rómov v 20. storočí, najmä obdobím po roku 1945. Publikovala množstvo odborných článkov a publikácií venujúcich sa národnostnej otázke a svojou prácou významne prispela k zdokumentovaniu rómskej problematiky na Slovensku. Venovala sa jednak regionálnym dejinám Rómov na východnom Slovensku, spolupracovala aj na medzinárodných projektoch.
Ťažiskovou pracou A. Jurovej je publikácia Vývoj rómskej problematiky na Slovensku po roku 1945, Goldpress Publishers 1993. Výsledky svojho systematického archívneho výskumu (archívy v Bratislave, Košiciach, Prešove, Bardejove a Poprade) publikovala v 4-zväzkovom súbore archívnych prameňov Rómska problematika 1945-1967. Dokumenty. ÚSD Praha 1996. Svoje štúdie publikovala v internetovom časopise Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach Človek a spoločnosť.
Uznávaná historička Anna Jurová bola jedinou profesionálnou bádateľkou na Slovensku, ktorá sa celoživotne zaoberala objasňovaním dejín Rómov na našom území, čím prispela k objektívnemu poznaniu tohto etnika.
Pramene:
https://home.saske.sk/~svuwww/historia/personal/jurova.html
*24. 4. 1984 Jarovnice
Žije v Jarovniciach.
Absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. Práce detí z Jarovníc boli ocenené na mnohých výtvarných súťažiach po celom svete a Martin sa stal súčasťou mladých talentovaných Rómov, pochádzajúcich z Jarovníc.
Martin Kaleja s úctou opisuje svojho učiteľa ako človeka, ktorý mu vštepoval do života poznatok, že nie je hanbou byť Rómom, ale svojím životom byť príkladom, budovať svoju identitu a byť hrdým Rómom. Pán učiteľ Sajko ovplyvnil nielen jeho tvorbu, ale aj pohľad na rómstvo.
Martin Kaleja Januv okrem kresby uhlíkom, ceruzkou a inými výtvarnými technikami sa venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy a žánrové sociálne témy.
Martin Kaleja Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Umelecky tvorí a je príkladom pre mladých Rómov. Je ženatý, má tri deti.
Výstavy
Pri príležitosti propagovania rómskej kultúry, Viedeň 2006
Romane čercheňa – Rómske hviezdy, Michalovce 2014, 2015
Foto: archív Martina Kaleja Januva
Obrázok: Pohoda. Olej na sololite, 53 x 73 cm, Múzeum rómskej kultúry na Slovensku, Slovenské národné múzeum
