MEDZINÁRODNÁ RÓMSKA ÚNIA (IRU)

(niekedy tiež  Medzinárodná únia Rómov) je celosvetová organizácia, ktorej poslaním je politická reprezentácia rómskeho národa, rozvoj jeho kultúry a jazyka, ako aj ochrana ľudských a občianskych práv Rómov.

pôvodný názov: International Romani Union – IRU

Základné údaje: 

  • založili ju účastníci kongresu, ktorý sa konal 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia).
  • je najstaršou rómskou medzinárodnou mimovládnou neziskovou organizáciou, ktorá zároveň patrí medzi uznávaných partnerov (napr. 5. júna 2001 – stretnutie s generálnym sekretárom OSN K. Annanom, 2001 spolupráca s českým ministerstvom zahraničných vecí)

Linka<http://www.internationalromaniunion.org/>

MEDZINÁRODNÝ DEŇ RÓMSKEHO JAZYKA

1. november – pamätný deň, ktorým Rómovia vzdávajú hold rómskemu jazyku, zdôrazňujú jeho dôležitosť pri posilňovaní etnickej identity Rómov a upozorňujú na požiadavku, aby rómsky jazyk bol oficiálne uznaný ako jeden z európskych jazykov.

Vyhlásenie Medzinárodného dňa rómskeho jazyka (World Day of Celebration of Romani Language, Svjetski dan romskog jezika,Maskarthemengo Dyves Romane Chibjako, International Day of Romani
Language) bolo jedným z bodov Deklarácie, ktorú podpísali účastníci medzinárodnej konferencie lingvistov, pedagógov, žurnalistov a lídrov rómskych organizácií z 15 štátov Európy, ktorá sa uskutočnila v Záhrebe 3.- 5. novembra 2009. Iniciátorom Deklarácie bol organizátor – združenie KALI SARA a jej predseda Veljko Kajtazi, autor prvého rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka.

Zo Slovenska deklaráciu podpísala Anna Koptová.

(pozri tiež štandardizácia rómskeho jazyka, kodifikácia rómskeho jazyka)

Literatúra/zdroje:

  1. Council of Europe: Descriptive Glossary of Terms Relating to Roma Issues (version dated 16 November 2011). [online]. [cit. 10. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.coe.int/lportal/c/document_library/get_file?uuid=05511d8d-1dc9-4ce4-b36a-89fb37da5ff4&groupId=10227>
  2. KAJTAZI, Veljko [et al.]: Svjetski dan romskog jezika. Zagreb : Udruga za promicanje obrazovanja Roma u RH “Kali Sara”, 2010, 180 s. ISBN 978-953-55966-0-8
  3. SIJERČiĆ, Hedina Tahirović: Svjetski dan romskog jezika. (KNS/30.11.2010.) [online]. [cit. 10. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.kns.ba/s/index.php?option=com_content&task=view&id=817&Itemid=81>
  4. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Vyhlásenie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity k Medzinárodnému dňu rómskeho jazyka. [online]. 04.11.2010. [cit. 9. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.romovia.vlada.gov.sk/23145/vyhlasenie-uradu-splnomocnenca-vlady-sr-pre-romske-komunity-k-medzinarodnemu-dnu-romskeho-jazyka.php>

MEMORANDUM RÓMSKEHO NÁRODA (3. 8. 1991)

Text verejného vyhlásenia, ktoré v mene Rómov pripravil Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti a 3. augusta 1991 memorandum verejnosti predniesla vtedajšia poslankyňa Slovenskej národnej rady – Anna Koptová na 1. festivale rómskej kultúry na Slovensku v Prešove

Linka na verejne dostupný dokument:

HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. Dostupné na internete:<http://www.romathan.sk/sk/files/2011-08-18-120004-kulturne_aktivity_romov.pdf>

MERI – STAROSTOVIA ZA MAXIMÁLNE ČERPANIE EU FONDOV PRE INKLÚZIU RÓMOV

Európska sieť starostov miestnych samospráv (Mayors Making the Most of EU Funds for Roma Inclusion Network – MERI), ktoré realizujú programy na podporu integrácie a inklúzie zraniteľných skupín so zameraním sa na Rómov.

Zakladateľom siete, ktorá sa sformovala na prelome rokov 2011/2012 je medzinárodná organizácia Open Society Foundations (Nadácie otvorenej spoločnosti) v rámci programu Maximálne čerpanie EU fondov pre Rómov (MtM) v spolupráci s Európskou komisiou.

Členovia MERI sú rozdelení do dvoch skupín:

  • starostovia obcí/miestnych samospráv v štátoch, kde program Maximálne čerpanie EU fondov pre Rómov (MtM) funguje už 3 roky (Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Slovensko)
  • starostovia obcí/miestnych samospráv v štátoch západného Balkánu, kde program MtM v súčasnosti vytvára partnerstvá (Chorvátsko, Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko)

Chronológia aktivít:

jún 2012

vyhlásenie výzvy na nominovanie ocenenia Starostovia za maximálne čerpanie EU fondov pre Rómov v téme: Obecné riadenie a inklúzia Rómov v Európe – poznatky z terénu. Zbieranie prípadových štúdií (Cenu MERI 2012). Zapojilo sa do nej 15 európskych krajín a spolu bolo nominovaných 104 prípadových štúdií obcí.

1. a 12. október 2012
1. medzinárodná konferencia MERI v Budapešti (Maďarsko) – starostovia na nej prezentovali príklady osvedčených postupov pri využívaní eurofondov pre inklúziu Rómov v oblasti vzdelávania, zamestnania, zdravia, bývania a verejných služieb. Na konferencii svoje výsledky prezentovali aj predstavitelia 4 samospráv zo Slovenska (Nitra nad Ipľom, Čičava, Raslavice a Spišský Hrhov).

2.október 2012
Na slávnostnom večeri konferencie boli vyhlásené výsledky nominácií na ocenenie spojené so slávnostným odovzdávaním cien. Celkovo bolo 104 nominácií prípadových štúdií z 15 krajín, v rámci nich bolo 8 nominovaných obcí zo Slovenska. Ocenenie získali zo Slovenska 4 obce:

  • Nitra nad Ipľom a Spišský Hrhov v kategórii KOMPLEXNÝ PRÍSTUP a
  • Raslavice a Čičava v oblasti BÝVANIE.

Koordinátorom aktivít MERI na Slovensku je Rómsky inštitút – Roma Institute, n.o.

Linky:

http://www.logincee.org/ (v angličtine)
MERI – Starostovia za maximálne čerpanie EU fondov pre inklúziu Rómov (v slovenčine)

MESTÁ A OBCE

Rómska národnostná menšina je druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku z 13 registrovaných národnostných menšín, hneď po maďarskej národnostnej menšine.  Vo viac ako 50 obciach tvoria Rómovia vyše  20% obyvateľstva. Cieľom informácií, ktoré prinášame v 1. rómskej multimediálnej encyklopédii o obciach je predstaviť ich  verejnosti aj z pozitívnej stránky, nielen formou, ako ich najčastejšie prezentuje väčšina médií.

Chceli sme ukázať, že Rómovia majú v obciach svoju históriu, svoju kultúru, svoje osobnosti. Mnohí sa podieľajú na miestnom politickom a sociálnom živote v obci. Väčšina obcí, ktoré sme do encyklopédie vybrali uskutočnila projekty zamerané na inklúziu Rómov financované zo štátnych finančných zdrojov alebo z Európskych štrukturálnych fondov. Podobne ako v iných obciach sa tu konajú slávnostné podujatia, tradičné stretnutia, športové akcie a ich prirodzenou súčasťou sú Rómovia.

Heslá sme pripravili v spolupráci s obcami a medzi tými, kto nám odporučil vybrať práve uvedené obce, bol aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

zobraziť všetky mestá a obce v Amari Luma

Ak si myslíte, že aj Vaša obec patrí medzi tie, v ktorých sú Rómovia aktívni a pričiňujú sa o zlepšenie svojho života a spoločenského života v obci, dajte nám vedieť. Napíšte nám na adresu: romanokher7@gmail.com

MOJMÍROVCE

Obec: Mojmírovce

Kraj: Nitriansky

Okres: Nitra

Región: Nitriansky

Rozloha:  19 862 965 m2

Celkový počet obyvateľov:  2 806

Približný počet Rómov: 500

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 7

Hustota obyvateľstva: 135,6 km2

Ekonomika v obci:

  • Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce má vyspelú rastlinnú a  živočíšnu výrobu, moderné mechanizmy, stredisko investičnej výstavby, plastikársky program, vlastný bitúnok a výrobu mäsových výrobkov. V rastlinnej výrobe sa pestujú jablká, broskyne, vinič a dorába sa kvalitné víno.
  • Kaštieľ Mojmírovce, s. r. o., zariadenie situované v historickom parku poskytuje ubytovacie, stravovacie a vzdelávacie služby.
  • Tauris Nitria, s. r. o., podnik vznikol v roku 1993, produkuje certifikované mäsové výrobky.
  • Penzión Bruder

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke: 87,9 %

evanjelické augsburského vyznania: 1,4 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: 

rímskokatolícke

Dejiny obce:

Obec Mojmírovce leží na Nitrianskej tabuli, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Obec je vzdialená od mesta Nitry 14 km. Je typickou vidieckou obcou s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou. Rozkladá sa v Urmínskej kotline pri potoku Cedron, po oboch brehoch sú vŕšky Nitrianskej kopcoviny. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156 (laténske kostrové pohrebisko, slovanský kostrový hrob z 11. storočia). V 18. storočí sa obec stala strediskom panstva rodu Huňadyovcov. Správcom ich panstva boli Appelovci. V 19. storočí bol v obci zaznamenaný rozkvet remeselníctva. V roku 1871 tu bolo 44 remeselníkov, najviac čižmárov. Založilo sa úverové družstvo, továreň na výrobu šumivého vína a teheľňa. Fungoval tu aj bitúnok a pivovar. Po celospoločenských zmenách v roku 1989 vidieť výrazný rozvoj podnikania. Vznikali malé prevádzky s približne desiatimi zamestnancami, drobné služby, rozvoj školstva a obchodnej siete.

Dejiny Rómov v obci:

V Mojmírovciach (v bývalom Urmíne) sa začali Rómovia usádzať koncom 17. storočia. V urmínskej matrike označovali Rómov ako„zingari“. V 18. storočí ich  v matrikách označovali ako „aegyptii“, čiže Egypťania. Neskôr sa označovali ako „neocoloni“ – novousadlíci. S prvou rómskou rodinou sa v Urmíne stretávame v roku 1698. V 2. polovici 18. storočia žilo v Urmíne šesť cigánskych rodín: Horvátovci, Čukanovci, Verešovci, Kudriovci, Kulišovci a Kančovci. V 19. storočí  žili  v Urmíne rodiny Kurucová, Tatajová, Kudriová, Kolompárová, Karvajová, Mihóková, Búžiková, Bandriová, Kompasová, Majgetová. Urmínčania nazývali rómsku osadu Cigánske námestie.

Správa obce:

V obecnej samospráve nie sú zastúpení Rómovia.

Úspešné projekty zamerané na Rómov: 

  • Sociálne začleňovanie Rómov vo vybraných obciach Nitrianskeho samosprávneho kraja (2008 – 2009) – v spolupráci s OZ Za lepší život (podporený Fondom sociálneho rozvoja).
  • TANODA (2010 – 2011) – voľnočasové aktivity, mimoškolská činnosť v spolupráci s OZ z Rimavskej Seče  (podporený Rómskym vzdelávacím fondom).
  • Ukážme sa, Rómovia –  Sikaven amen Roma (2009 – 2010) doučovanie rómskych  detí, vedenie  krúžku šikovných rúk – výtvarná tvorba, poskytovanie sociálneho poradenstva, (podporený Úradom vlády SR).
  • Farebný svet Coloriskeri luma – čitateľsko-výtvarná súťaž –  (2009 – 2013)  v spolupráci s OZ Romano kher – Rómsky dom (podporený Úradom vlády SR).
  • Multikulti vo vybraných školách NSK – (2009 – 2010). Cieľom bolo vzdelávať učiteľov základných škôl v Mojmírovciach a vo Svätoplukove v oblasti multikultúrnej výchovy s dôrazom na romistiku – (podporený Nadáciou otvorenej spoločnosti).
  • Projekt Roma fashion, 2010 – cieľom bolo  naučiť 15  rómskych žien šiť a komunikovať pri hľadaní pracovného miesta. Výsledkom bolo ušitie krojov pre deti z tanečných súborov v Mojmírovciach a Zbehoch.
  • Občianska participácia rómskych žien  – projekt prebieha. Cieľom projektu je podpora občianskej participácie a lokálneho aktivizmu  rómskych žien prostredníctvom neformálneho vzdelávania, tvorby komunitných plánov, podpory aktivít priamo v lokalitách prostredníctvom podpory politickej participácie a formovania miestnych akčných skupín.

Kurz šitia pre rómske ženy.

Terénna sociálna práca:  
v obci pracuje jedna terénna sociálna pracovníčka.

Základné a stredné školy: 

V obci je materská škola, základná škola  pre prvý a druhý stupeň a základná umelecká škola.

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Odborné učilište internátne, Mojmírovce

Učni majú možnosť po vyučovaní navštevovať krúžky:

turistický, tanečný, šikovných rúk, športový, počítačový, matematický, studeného občerstvenia.

Ocenenia, ktoré získali rómski žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:

Fotosútaž 2013 – Ema Kurucová – 1.miesto a Zuzana Lakatošová – 1.miesto

Kultúrne podujatia, ktoré organizujú Rómovia: 

Medzinárodný deň Rómov  (2009)

Klub Romale pracuje od roku 2006. Členmi sú deti zo základnej školy. Klub vedú dobrovoľníčky Alžbeta Zemanová (na obr. zľava)  a Dana Bandryová .

Rómske osobnosti: 

Ján Kozma, hudobník, cimbalista, vedúci kapely, ktorá úspešne reprezentovala Slovensko aj v zahraničí. Deti Jána Kozmu pokračujú v hudobnej tradícii svojho otca.

Ladislav Kozma, hudobník, sólový klavirista, vedie umeleckú  agentúru.

Ocenenia, ktoré získali Rómovia v športe, kultúre a v iných oblastiach: 

Ján Kozma dostal ocenenie od obce v roku 2009.

 

MOST DO EURÓPY – MAXIMÁLNE ČERPANIE EU FONDOV PRE RÓMOV (MAKING THE MOST OF EU FUNDS FOR ROMA – MTM)

Slovenská aplikácia medzinárodného rómskeho programu Nadácií otvorenej spoločnosti (Open Society Foundations Budapest) s názvom Making the Most of EU Funds for Roma (MtM), ktoré pomáhajú rozvoju Rómov v krajinách zapojených do Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015.
Program sa zameriava sa na inkluzívne politiky ústrednej štátnej správy, ako aj na integračné programy na miestnej úrovni a podporu prostredníctvom navrhovania a implementácie programov financovaných Európskou úniou zameraných na Rómov, advokáciu a budovanie kapacít pre obce, ústredné štátne orgány a MVO pracujúce v oblasti inklúzie Rómov. Tento program v jednotlivých krajinách aplikujú a na celoštátnej úrovni koordinujú Partneri pre prípravu projektov (Project Generation Facility – PGF).

Na Slovensku sa program realizuje od augusta 2008. Partnerom a kordinátorom programu pre Slovensko je Rómsky inštitút, n.o. Rómsky inštitút, n.o. v rámci programu Most do Európy poskytuje bezplatnú technickú a odbornú pomoc pri vypracovávaní projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ lokalitám, v ktorých žijú príslušníci marginalizovaných rómskych komunít.

V rámci tohto programu Rómsky inštitút, n. o. poskytol asistenciu pri príprave 104 projektov v 65 lokalitách, z ktorých viac ako polovica už finančnú podporu zo štrukturálnych fondov EÚ už čerpá.

Zdroj:

Most do Európy

Making the Most of EU Funds for Roma (MtM)

MÚČNE POKRMY

Najčastejšie pripravované pokrmy boli múčne jedlá ako múkové placky – marikľa, trhance – parade, paranči, parado chumer, halušky –rojako chumer, čingerda, plnené taštičky – pišota. Radia sa k najstarším jedlám Rómov.

Viaceré múčne jedlá sa pripravovali z jednoduchého cesta pripraveného z múky, vody a štipky soli. Cesto sa vypracovalo v rukách a používalo na rôzne druhy cestovín. Z takéhoto cesta sa pripravovali aj placky – marikľe. Z cesta sa vyvaľkali alebo iba vyformovali placky a piekli na kameni alebo platni sporáka.

Jednoduchou cestovinou boli trhance, z kúska cesta sa v prstoch trhali maličké kúsočky a tie sa hádzali do vriacej vody. Istú zručnosť si vyžadovala príprava parado chumer – párancov- cca 10 -12 cm dlhej cestoviny. Pripravovali sa tiež múkové halušky – čingerda. Ak bol dostatok surovín, pripravovali sa aj halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa hádzali z drevenej doštičky lyžicou alebo nožom alebo sa použili dve lyžice – nazývali sa -rojako chumer (lyžicové cesto).

Rómovia nepiekli kvasený chlieb, lebo vyžadoval zložité vybavenie, predovšetkým špecifickú pec. Zriedkavo sa tiež pripravovali sladké múčne jedlá. Niektoré slávnostné príležitosti (krstiny, svadby) si vyžadovali koláče, tie si nechávali piecť u žien v dedine.   Neskôr rómska kuchyňa začala preberať recepty, ktoré upravila podľa svojich možností a chutí. Napríklad závin z múky, vody a vajíčok nazývali džatky alebo kuľašu. Cesto sa položilo na plachtu na zemi, kde sa roztlačilo, posypalo, zavinulo a nechalo sa variť. Po vybratí sa položilo na plachtu, kde sa nechalo odkvapkať.

V neskoršom období nájdeme ako tradičné sladké jedlo págle. Cesto, ktoré je podobné ako kysnuté knedle sa vyvaľkalo a na plechu pieklo. Po vybratí sa nakrájalo na kocky a v sitku prelialo vriacou vodou. Págle. zmäkli, mohli sa posypať makom, orechmi, alebo tvarohom a zaliali sa teplým mliekom.

Literatúra/zdroje:

Horváthová E. Tradičná rómska strava. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava:

Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 90-98

Daneková A. Tradičné jedlá rómskych komunít na Slovensku. In: Chute a vône Slovenska.

Martin: Slovenské národné múzeum, 2007, s. 67 – 78