Vzdelávanie je nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov, lektorov, inštruktorov alebo iných osôb vo funkcii profesionálneho vzdelávateľa v škole a v mimoškolskom výučbovom zariadení, na prípravu učiacich sa na ich pracovný a mimopracovný život v spoločnosti, v ktorej žijú. (Švec, 2002).
Právo na vzdelanie je obsiahnuté v článku 2 Protokolu č.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a Dohovoru o právach dieťaťa.
Vzdelávanie Rómov na Slovensku je mimoriadne citlivou, ale aj zložitou témou. Vzdelávanie Rómov v etape reštrukturalizácie spoločnosti po roku 1989 sa uskutočňovalo za veľmi nepriaznivých sociálno-ekonomických podmienok -dôsledkom nežiaducich hierarchických hodnotových zmien a sociálnej diferencovanosti obyvateľstva. Rómovia nikdy nemali vlastný inštitucionálny systém vzdelávania, potvrdzuje to aj fakt, že vzdelanostná politika na Slovensku má problém aj s definíciou cieľovej skupiny rómskych detí.
Pred, a ani po roku 1989 neexistovala žiadna vzdelanostná politika, ktorá by rátala s ich odlišnou jazykovou výbavou, rodinným prostredím, hodnotovým nastavením. Je známe, že v mnohých rómskych rodinách sa uznávajú také morálno-spoločenské normy, ktoré nie sú v súlade so všeobecne uznávaným systémom morálnych hodnôt v spoločnosti. Učitelia nemali žiadnu literatúru, z ktorej by sa dozvedeli o rómskej histórii a kultúre, k svojmu vzdelávaniu nemali šlabikár ani učebnice, ktoré by rešpektovali tieto skutočnosti.
Po roku 1989 problematiku vzdelávania Rómov vláda začala riešiť s viacerými zákonmi. Medzi prvé politické snahy patrí uznesenie vlády SR číslo 129/1990, ktoré nariaďuje, aby sa na území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom voči každej národnostnej menšine a etnickej skupine uplatňovala spravodlivá a nezaujatá školská politika zaručujúc tak slobodnú voľbu vyučovacieho jazyka v národnostne zmiešaných oblastiach a vzdelávanie v materinskom jazyku na všetkých typoch škôl. Prax však zatiaľ ukazuje skôr opak -neustále sa stretávame s rozdielnymi názormi o účelnosti vzdelávania v rómskom jazyku čo je spojené s pretrvávajúcou neistotou v zmysle jeho kodifikácie.
Ďalšia politická snaha sa prejavila v prijatí koncepcie školskej politiky Vládou SR v roku 1991, ktorá deklarovala, že je nezaujatá a spravodlivá ku všetkým národnostiam a etnickým skupinám žijúcich na národnostne zmiešaných územiach (Fliegel, 1992). V tomto duchu bolo od roku 1991 do dnešných dní potvrdených niekoľko zásad prístupu ministerstva školstva k výchove a vzdelávaniu rómskych žiakov.
Vládne garnitúry neustále prichádzajú s vládnymi prioritami, zásadami, projektmi, komplexnými medzinárodnými programami na riešenie rómskej vzdelanostnej a inej politiky a to bez viditeľných výsledkov a to napriek tomu, že do tejto oblasti za posledných desať rokov vložili enormné množstvo času, energie a peňazí. Neúspech vzdelávacích programov na pomoc Rómom je zapríčinený neprispôsobením programovým potrebám.
Školský systém na Slovensku nie je pripravený na špecifiká Rómov a to z dôvodu, že stále v ňom zotrvávajú diskriminačné tendencie. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a počet segregovaných tried, škôl, ktoré nerešpektujú jazykové, kultúrne a sociálne odlišnosti, stále narastá. Učebné osnovy a metódy škôl nereflektujú potreby a očakávania Rómov.
Napriek všetkým negatívam a problémom existuje dostatok pozitív a veľa dobrého na dlhej ceste vzdelanostnej politike Rómov v SR. V uplynulých rokoch boli do systému vzdelávania zavedené viaceré opatrenia, ktoré zlepšujú prístup znevýhodnených skupín k vzdelaniu a zároveň skvalitňujú celý proces ich vzdelávania.
Úspešné a všeobecne pozitívne vnímané nástroje, ktoré sa podarilo zaviesť do slovenského školského systému sú:
- Nultý a prípravný ročník (nástroj socializácie detí a prevencia proti neopodstatnenému preraďovaniu detí do špeciálnych škôl)
- Asistent učiteľa (za úlohu má pomáhať respektíve prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka)
Téma riešenia vzdelávania Rómov nebola vždy prioritou. Zodpovednosť za riešenie situácie slovenských Rómov po období socializmu de facto na svoje plecia zobrali mimovládne (MVO) a medzinárodné organizácie. Produktívna integrácia prostredníctvom politickej účasti, nielen vzdelania, ale aj zamestnanosti je predpokladom nekonfliktného spolunažívania, ktoré by si politické vedenie malo uvedomiť -pretože zlepšenie vzdelávacej politiky by prispelo ku skvalitneniu životnej úrovne Rómov a podnietilo ich hospodársko-spoločenský rozvoj vo všetkých oblastiach života.
Použitá literatúra:
- BÉLA, L.(2004): Školstvo na národnostne zmiešaných územiach .In Maďarské národnostné školstvo. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín, 2004, s. 208
- FLIEGEL, Ľ. (1992): Výchova a vzdelávanie rómskych detí v školskom systéme. In: A. Mann, ed.: Neznámi Rómovia: Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava: Ister Science Press
- KUŠNIERIKOVÁ, N. (2002): Prístupy k vzdelávaniu Rómov v minulosti. In: Čačipen pal o Roma Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku (ed. M. Vašečka). Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 692.
- ŠVEC, Š.(2002): Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: IRIS, 2002. s. 318.
