Encyclopedia Archive - Page 4 of 27 - Rómska Encyklopédia

A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z

CICKOVÁ, PAULA

Pavla Cicková, rodená Čipčalová
Poetka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, ilustrátorka a občianska aktivistka.
*12.5.1958 Vigľaš, okr. Detva
Žije vo Zvolene.

Vyštudovala odbor sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov pracovala ako terénna sociálna pracovníčka, od roku 2005 pôsobí ako asistentka učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre deti so zdravotným postihnutím. Od detstva inklinovala k písaniu a kresleniu. K písaniu poézie ju inšpirovala potreba spovede duše, srdca a mysle. Sprvoti to boli básne o láske, prírode, až v dospelosti začala jej tvorba naberať angažovaný smer, väčšinou o rómstve. Autorka reaguje na dianie v spoločnosti a na neľahký osud mnohých Rómov. O svojej tvorbe hovorí, že ju uverejňuje len vtedy, ak je s ňou vnútorne stotožnená a cíti, že sú výpoveďou toho, čo prežíva. Časť jej diela tvoria výpovede ženskej duše, tzv. osobná poézia. V rokoch 2000-2016 bola dopisovateľkou periodika Romano nevo ľil.

Vyrastala v robotníckej rodine. Túžba po vyššom vzdelaní ju motivovala k tomu, že začala externe študovať vo veku 49 rokov a školu aj úspešne ukončila. Je členkou Rómskeho literárneho klubu. Angažovala sa aj v rómskej politike, najmä v ženskom hnutí Forum palo romňa. Je vydatá, má dve dcéry a vnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

Oslavná, Zaševeľ lístoček, Zastavte sa Rómovia (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
Tichý čas vianočný, Ty, kto si agresor, Dlhá noc (Písanie od srdca/ Lekhaviben jilestar), 2010
Mamine jedlo, Teplučko, Rána, , Strakatý zajačik (Majačik – O Majačikos), 2012
Vianoce domova, Zrada (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
Zem Rómov, Pradedko Lajoš a babka Marína (Nelkáčik / O Nelkačikos), 2013
Som iná, som vinná, Odkaz deťom mojich detí (Smrti sa nebojím /Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
Láska na úver, Živá voda, Len raz jedinečná (Písanie je naše rómstvo – Iriben hin amaro Romipen), 2015
Podoba ženy, Učenie, Dve vtáčence (Píšeme a čítame spolu/Irinas tha genas jekhetane a o Nelkačikos II), 2016
Bohatú nádielku dostala som do vienka, Neprestávať snívať, Rómska nevesta, Prebuďte sa živí – Holokaust (Mám sen – Hi man suno) 2017

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

CIGÁN (FILM 2011)

Ojedinelý celovečerný hraný film slovenského režiséra Martina Šulíka z rómskeho prostredia, ktorého dej sa odohráva v autentickom rómskom prostredí a hrajú v ňom skutoční Rómovia, ktorí hovoria svojím jazykom.

Film si krátko po svojej premiére získal tisícky fanúšikov a odniesol niekoľko cien z medzinárodných festivalov.

Základné údaje:

Hlavným hrdinom príbehu je 14-ročný Adam, ktorý žije v rómskej osade na východe Slovenska a potýka sa s realitou, v akej u nás žijú tisícky Rómov.
Letná premiéra filmu (12. júl 29011) sa uskutočnila v autentických priestoroch – na lúke pod rómskou osadou pri obci Richnava (okres Gelnica) za prítomnosti asi 2000 divákov.
Film, krátko po svojej premiére získal mnoho ocenení

Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt

HORVÁTHOVÁ, Emília 1964. Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt. Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

O publikácii

Publikácia Cigáni na Slovensku bola vydaná v roku 1964, v súčasnosti je dostupná už len vo vybraných knižniciach.

Autorka v nej venuje pozornosť spôsobom života a kultúre Rómov na území Slovenska z historického a z etnografického pohľadu. ,,Postavenie Cigánov na území Slovenska nevyplývalo iba z našich domácich podmienok, ale zo širších, takmer celoeurópskych súvislostí a do istej miery bolo aj dôsledkom tých čŕt, ktoré si priniesli už zo svojej pravlasti.“

Publikácia má 396 strán a je rozdelená do troch hlavných častí: historická, etnografická a časť zameraná na vtedajšiu súčasnosť. V prvej kapitole môže čitateľ nájsť informácie o pôvode Rómov (v publ. Cigánov) a o histórii tohto národa v Európe a na území dnešného Slovenska. Cenná je etnografická časť, ktorá prináša zaujímavé poznatky o rôznych aspektoch života Rómov a prejavoch ich kultúry (napr. odievanie, bývanie, zamestnanie a spôsoby obživy, atď.). Údaje etnografického charakteru autorka získala vo vlastných terénnych výskumoch (do roku 1960). Postavenie Rómov v Československej republike po roku 1945 je ústrednou témou poslednej časti publikácie.

Kniha je obohatená o ilustrácie, ktoré sú zaujímavým doplnením odborných textov.

O autorke

Etnografka, vysokoškolská pedagogička, docentka Emília Horváthová sa narodila v roku 1931. Vedecky sa orientovala na oblasť duchovnej kultúry, patrila medzi popredných odborníkov v oblasti romológie v Európe, je považovaná za priekopníčku vo výskume a štúdiu spôsobu života „Cigánov“ na Slovensku o čom napísala viac ako 50 štúdií. Významnou je aj Horváthovej vedecko-organizačná a verejno-prospešná činnosť, napr. v rokoch 1968 –1990 pracovala vo vládnej komisii pre riešenie otázky cigánskeho obyvateľstva (www.encyklopediapoznania.sk). Horváthová patrí k najvýznamnejším osobnostiam národopisnej vedy na Slovensku. Zomrela v roku 1996.

OBSAH

Časť historická:
Cigáni pred príchodom do Európy
Najstaršie správy o Cigáňoch v Európe
K dejinám Cigáňov v západnej a severnej Európe
Cigáni v juhovýchodnej Európe, najmä na Balkáne
Cigáni na Slovensku v rámci Uhorska
Cigáni na Slovensku v rokoch 1919 – 1945

Časť etnografická:
Spôsoby obživy a zamestnania
Strava
Odievanie
Bývanie
Liečenie a hygiena
Rodinný a spoločenský život

Cigánska otázka u nás dnes

Zdroje:

Horváthová Emília (1931). [online]. 2013-2017, [cit. 2017-12-20]. Dostupné na internete:
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

Foto: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

CIGÁNI V UHORSKU

Cigáni v Uhorsku. O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku, Samuel Augustini ab Hortis, Bratislava, Štúdio -dd- 1995

Preklad z nemčiny: Viera Urbancová, preklad latinských textov: Ján Tibenský, Doslov: Emília Horváthová

V publikácii je pôvodný nemecký text a preklad do slovenčiny. Pôvodný text vychádzal na pokračovanie v rokoch 1775 – 1776 v časopise Kaiserlich Königlich allergnädigste privilegierte Anzeigen aus sämtlichen Kaiserl. König. Erbländer. V svojej podstate je to monografia, ktorá vyšla v 39 pokračovaniach. Texty vznikli v dobe osvietenských reforiem zameraných na začlenenie Rómov do ostatnej spoločnosti monarchie.

Autor musel mať pomerne rozsiahli prehľad o situácii Rómov na území celej monarchie, lebo príklady, ktoré uvádza, pochádzajú z rôznych teritórií a oblastí. Monografia je rozdelená do 12 kapitol tak, že pokrýva oblasti pomenovania Rómov a hypotézy o pravlasti, tiež sa venuje materiálnej kultúre vrátane zamestnania, odevu a bývania, sociálnej a duchovnej kultúry.

Je pozoruhodné, ako presne a relatívne nadčasovo sú zaznamenané reálie, ktoré dnes môžu slúžiť na porovnanie a definovanie vývoja.

Samuel Augustini ab Hortis (* 26. august 1729,Veľká Lomnica–† 10. apríl 1792,Spišská Sobota)bol uhorský prírodovedec, geológ, mineralóg, historik a evanjelický kňaz. Jeho etnická identita bola nemecká. V rokoch 1758 – 1761 pôsobil ako pedagóg na evanjelickom lýceu v Kežmarku. V rokoch 1761 – 1792 pôsobil ako evanjelický farár v Spišskej Sobote, kde aj zomrel.

Monografia S. Augustiniho má mimoriadny význam pre poznanie Rómov v 18. storočí. Prínos pre európsku romistiku je významný predovšetkým vo dvoch oblastiach. Autor uviedol príhodu kalvínskeho kňaza Štefana Váliho z obce Almás pri Komárne, ktorý prečítal tisíc indických slov miestnym Rómom a tí ich vedeli preložiť. Tým upozornil nemeckého lingvistu H. M. G. Grellmanna, ktorý zaradil jazyk európskych Rómov do skupiny indických jazykov, čím sa podarilo objasniť pôvod predkov európskych Rómov (Grellmann, žiaľ, prevzal celé pasáže z diela Augustiniho a uverejnil ich vo svojom diele bez citovania prameňa). Augustini uverejnil vo svojej práci „nemecko-cigánsky slovník“, v ktorom uviedol, že nemecky Cigán sa povie v jazyku týchto ľudí Romé a Cigánka Romnyi, čo je doposiaľ najstarší známy prameň dokladajúci používanie endoetnonyma (etnického sebaoznačenia) Rómovia.

CIGÁNSKY BAŠAVEL

(bašavel– oslava, hranie na hudobný nástroj, zábava)

Multižánrový letný festival, ktorého organizátorom je OZ – Divé maky. Prvý ročník sa konal v roku 2009.

Cieľom festivalu je vytvoriť priestor pre prezentáciu detí a mladých ľudí, ktorí sú štipendistami projektu Divé maky, a prepojiť ich s umelcami, ktorí sú ich vzormi.

Prvé ročníky festivalu sa konali na hrade Červený Kameň, neskôr v Amfiteátri Senec, v Bratislave na Magio Pláži, v Eurovei, na hrade Devín.

Počas existencie festivalu sa ho zúčastnilo asi 80 umelcov, medzi nimi aj Mário Bihári s kapelou Bachtale Apsa, Mamuko Berci, Pokošovci, hudobno-tanečný súbor Romano Jílo, zo zahraničia, napr. maďarská skupina Fláre Beás, Besh o Drom, EtnoRom, Karavan Família, Hollósy band, z Českej republiky Terne Čhave, Gipsy.cz, zo Slovinska jazzmani Imer Traja Brizani and Amala Band a i.

Niekoľko rokov sa na príprave, dramaturgii a réžii galaprogramu podieľa tvorivý tím: Barbora Botošová, ktorá sa venuje hudobnej stránke, Ladislav Cmorej, ktorý pripravuje choreografie a Naďa Uherová, ktorá má na starosti réžiu a moderovanie.

Organizátori odhadujú, že festivalu sa doposiaľ zúčastnilo cca 20 000 návštevníkov.

Zdroje

http://www.ciganskybasavel.sk/

CIGÁNSKY KLINEC

Výroba klincov vyžadovala najmenej náročnú technológiu spracovania železa. Špecifikom rómskeho spôsobu výroby klinca bola skutočnosť, že sa vyrábal z odpadových materiálov železa a starých nepotrebných kovových súčastí z domácností (podkovy, ráfy).

Koncom devätnásteho storočia boli rómski výrobcovia klincov najpočetnejšie zastúpení na Spiši, uplatnili sa najmä v oblastiach, kde prevládal šindeľ, ako materiál na pokrytie strechy. Výrobu klincov vykonávali najmä kováči pracujúci na zemi. Okrem nákovy, kladiva, sekáča a klieští na túto prácu potrebovali i klincovnicu. Je to pás železa s prebitou dierou na vykovanie hlavy klinca. Vyspelejší kováči vyrábali klince na veľkých nákovách v zápustkoch. Výroba tohto klinca spočívala v troch krokoch: na železnom prúte vykuli hrot, nasekali a odlomili potrebnú dĺžku a v klincovnici rozkovali hlavu klinca. Na jedno zohriatie materiálu ukuli rómski kováči dva až tri klince. Medzi ďalšie významné výrobky rómskych kováčov patrili podkovy, aj napriek tomu, že väčšina rómskych kováčov neboli podkúvači. Väčšina výrobkov rómskeho kováčstva v minulosti slúžila na praktické použitie v oblasti poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. Až v neskoršom období sa rozvinulo umelecké kováčstvo.

Literatúra:

BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

ČIKÓŠ TERI

Teri Čikoš

*12. 9. 1999 Bratislava

Speváčka, hudobná skladateľka

Hudbe sa venovala od útleho veku, jej rodičia a starí rodičia boli hudobníci. Jej prvým hudobným nástrojom bol klavír. V súčasnosti (r. 2020) študuje 6. ročník Konzervatória hudobno-dramatický odbor a učí spev na základnej umeleckej škole. Pripravuje svoj prvý sólový album.

Spolupracovala s Luciou Bílou, Máriou Čírovou, Janou Kirschner, ktorá je súčasne autorkou jej prvého singlu Letná.

Hudobné predstavenia

2016 Malý princ (Nová scéna)

2018 Holocaust (Divadlo Arteatro)

2020 Muzikál Čhaj (DPOH)

CINKA, Panna

Legendárna rómska primáška a hudobníčka známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku (niekedy uvádzaná ako Cinková Panna)

* 1711 – Gemer (okr. Rimavská Sobota)
† 5. február 1772, pochovaná v Gemeri

Základné údaje

Cinka v starorómčine znamenalo názov „Tajného starodávneho kmeňa“
známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku
hrať na husliach začala od 9 rokov
primáška v kapele svojho muža muzikanta, v ktorej neskôr pôsobili aj jej synovia, vystupovala v mužskom oblečení a fajkou v ústach
okrem majstrovskej hry na husle hrala aj na citaru, píšťalku, fleuru, kolovrátok, gajdy, fajfarku, zvonce, mulitánku
po jej smrti vzniklo veľa legiend, jej meno sa objavilo aj v literárnej a dramatickej tvorbe (napr. v historických dielach Mora Jókaiho)
v roku 2008 ju preslávil film Cinka Panna (réžia: Dušan Rapoš), kde ju hrala (ako desaťročnú Vanesa Šarkoziová a gruzínska herečka Anna Gurji)

Tvorba

prepracovanie množstva ľudových skladieb
1730: Uhorská zbierka (156 strán, cca 300 skladieb: 64 piesní a tancov v maďarskom jazyku, 15 piesní v slovenskom jazyku, 12 tzv. suitských tancov a 6 maďarských kuruckých skladieb)

Literatúra/zdroje

BALVÍN, Jaroslav: Kady čhajori hin le Devlestar – Toto děvče je od Boha. [online]. In: Romea.cz. 22.12.2008 15:47, [cit. 1. 1. 2012].
Česko-slovenský hudební slovník osob a institucí. Státní hudební vydavatelství Praha, Praha 1963.
DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
DRENKO, Jozef: Panna Cinková (1711-1772) a ľudová hudba v Gemeri. In: BOLFÍK, Július: Vlastivedné štúdie Gemera 4 [Zborník]. Osveta, Martin 1986 – s. 174-210.
MANN, Arne B.: Neznámi Rómovia: zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Ister Science Press, 1992, 207 s.
MANUŠ, Erika: Jdeme dlouhou cestou. Arbor Vitae, Praha 1998.
Vihorlatské múzeum v Humennom: Rómske hudobníctvo na Slovensku. [online]. In: Vihorlatské múzeum v Humennom. 19. Október 2011. [cit. 11. 1. 2012].

DANIHEL, VINCENT

Vincent Danihel

JUDr. Vincent Danihel bol prvým splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity v rokoch 1999-2001.

* 2. 2. 1946 Malacky

† júl 2011 Bratislava

Narodil v dedinke Kuklov v okrese Malacky. Pochádzal z viacčlennej rodiny. Strednú školu- gymnázium ukončil v Malackách. Už počas štúdií na strednej škole spoznával ťažký život Rómov v osade a to bol jeden z dôvodov prečo sa rozhodol študovať právo, na štúdium ktorého nastúpil v roku 1964 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Po jeho úspešnom ukončení pôsobil v na Ústrednom výbore SZM, kde mu vo vydavateľstve Smena knižka Manuš znamená človek. Neskoršie pracoval na Ústrednom výbore Zväzu Cigánov – Rómov na Slovensku

Po roku 1989 sa aktívne angažoval v Slovenskom helsinskom výbore pre ľudské práva, kde pôsobil ako jeho výkonný predseda. Svoje aktivity využil aj pri zakladaní Medzinárodnej únie Rómov spolu so zakladateľom MUDr. Jánom Cibulom, ktorý sa stal aj jej prvým predsedom. Taktiež spolupracoval s vysokoškolským pedagógom, filozofom, psychológom, novinárom a historikom Rajko Djuričom a neskôr s ďalším predsedom JUDr. Emilom Ščukom. Bol aktívnym aj pri zakladaní Múzea rómskej kultúry, kde veľmi úzko participoval s jeho zakladateľmi PhDr. Davidovou a Ing. Holomkom.

V roku 1990 sa stal šéfredaktorom prvého rómskeho časopisu v bývalom Československu Lačho Lav/Dobré slovo, ktorý neskôr vychádzal pod názvom Amaro lav/Naše slovo.

S veľkým nadšením privítal založenie a vznik prvej rómskej vysokej koly – Katedry rómskej kultúry pri Pedagogickej fakulte v Nitre S vedením KRK a menovite s doc. PhDr. Júliusom Táncošom mal eminentný záujem o jej zveľaďovaní, podieľal sa svojimi návrhmi na tvorbe študijných plánov, trval na tom, aby sa KRK venovala osvetovej práci medzi Rómami, rómskemu jazyku a literatúre a samozrejme dejinám Rómov.

V rokoch 1990 – 1992 sa stal poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, kde kandidoval za KSS, neskôr za SDĽ.

V roku 1994 bol zakladateľom Memoranda Rómov, ktoré vzniklo za priamej účasti Slovenského helsinského výboru, Medzinárodnej helsinskej federácie a Informačného a dokumentačného strediska o Rade Európy.

Významnou mierou sa podieľal na vypracovaní Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, ktorý vláda prijala 27. 9. 1999.

Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel v roku 2011 v Bratislave.

Zdroj: cs.wikipedia.org/wiki/Vincent_Danihel

DEKÁDA ZAČLEŇOVANIA RÓMSKEJ POPULÁCIE 2005 – 2015, TIEŽ DEKÁDA ALEBO RÓMSKA DEKÁDA

Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015 predstavuje medzinárodný záväzok vlád krajín strednej a juhovýchodnej Európy. Cieľom tejto iniciatívy bolo vytvárať priestor na inklúziu Rómov v jednotlivých krajinách vrátane pozdvihnutia ich ekonomického statusu. Politiky jednotlivých štátov sú realizované na základe vytvorených národných akčných plánov na dosiahnutie stanovených zámerov s predpokladom pravidelného vyhodnocovania napĺňania cieľov a v prípade potreby modifikácie akčných plánov podľa potrieb jednotlivých krajín.

Myšlienka na vznik tejto iniciatívy sa viaže k konferencii na najvyššej úrovni „Rómovia v rozširujúcej sa Európe: Výzvy do budúcnosti“ ktorá sa konala v roku 2003 v Budapešti.

Z organizačného hľadiska je iniciatíva riadená Medzinárodným riadiacim výborom, ktorý pozostáva zo zástupcov vlád členských krajín, reprezentantov Rómov, medzinárodných donorov a iných medzinárodných organizácí. Z hľadiska organizovania podujatí sa jednotlivé členské krajiny striedajú v polročných predsedníctvach.

Už od počiatku boli stanovené štyri prioritné oblasti pre realizáciu jednotlivých politík: vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť a bývanie a tri prierezové témy: chudoba, diskriminácia a rodové záležitosti. Dôležitou súčasťou iniciatívy je meranie pokroku a monitorning realizácie jednotlivých opatrení. Rómska participácia je kľúčovou jhodnotou celej iniciatívy.

Členské krajiny Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko,Česká republika, Čierna Hora, Maďarsko, Macedónsko, Rumunsko, Srbsko, Čierna Hora, Slovensko, Španielsko a Slovinsko je pozorovateľom.

Medzinárodné inštitúcie zapojené do Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015:

Inštitút otvorenej spoločnosti, Svetová banka, Európska Komisia, Rozvojový program OSN, organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Rada Európskej rozvojovej banky, Kontaktný bod pre otázky Rómov a Sinti, Európske fórum Rómova kočovníkov, European Roma Information Office, UNHCR, UNICEF, Svetová zdravotnícka organizácia.

Pozri: www.romadecade.org