Proces, pri ktorom dochádza k vylúčeniu Rómov na okraj miest alebo do iných, v rámci mesta vymedzených oblastí.
V dôsledku sociálneho vylučovania a segregácie dochádza k vytváraniu mestských gét, kde sú postupne nedobrovoľne aj dobrovoľne vysťahovávaní Rómovia z iných mestských častí. Podľa poľského sociológa Piotra Sztomku, nedostatok dôvery v spoločnosti a prevládajúca xenofóbia a rasizmus spôsobujú zvýšenú tendenciu jednotlivcov upínať sa k vlastným etnickým skupinám. Dôsledkom je uzatváranie sa do izolovaných gét, ktoré oddeľujú ich obyvateľov do iných skupín, organizácií a inštitúcií. Obmedzením styku s vonkajším svetom, getá poskytujú jej obyvateľom istotu, ktorú by za bežných okolností mala poskytovať širšia spoločnosť.
Najznámejšie a najrozsiahlejšie rómske geto na Slovensku je sídlisko Lunik IX v Košiciach, ktoré charakterizuje okrem chudoby značná uzavretosť a veľmi nízka mobilita jej obyvateľov. Možnosť presťahovania sa do iných mestských štvrtí je pre jeho obyvateľov, v dôsledku chudoby a pretrvávajúcej diskriminácie vo vzdelávaní a na trhu práce, minimálna.
Ekonomika v obci: poľnohospodárstvo a lesníctvo, priemysel: textilný, obuvnícky, drevospracujúci, stavebníctvo, maloobchod, veľkoobchod, služby občianskej vybavenosti, predaj a údržba motorových vozidiel, stravovacie služby, pohostinstvá, spoločenská, záujmová, športová, rekreačná činnosť
Možnosti zamestnania: služby, stavebníctvo, priemysel, obchod
Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity)
Prvá písomná zmienka o Giraltovciach je z roku 1416. Predpokladá sa, že osada s názvom Giralth alebo Geralth existovala v rámci Marhanského panstva už v 14. storočí, písomne to však nie je doložené. V dávnejšej minulosti sa obyvatelia živili chovom oviec a dobytka, poľnohospodárstvom a výrobou plátna. Neskôr pribudla výroba keramiky, papiera, sklárstvo, pivovar.
V roku 1869 malo mestečko 760 obyvateľov, v roku 1890 ich bolo 887, na začiatku 20. storočia 996. Vyše sto rokov patrili k mestu všetky okresné inštitúcie vrátane súdu a väzenia. Ich výhodou bola vždy strategická poloha – stoja na priesečníku viacerých okresných miest vo vzdialenosti približne 30 km od každého z nich.
Prudký rozvoj zaznamenalo mesto po roku 1945. Spočiatku tu vzniká textilný priemysel (závod TEVA), ktorý sa neskôr pretransformoval na Kožiarsky závod so 700 zamestnancami. Pribudol mliekarenský závod na spracovanie mlieka, tehelňa, pekáreň. Muži nachádzali prácu v stavebníctve a v závode ČSAO, kde sa opravovali nákladné a smetiarske autá.
Významnú úlohu v dnes už vyše štyritisícovom mestečku hrá školstvo – od predškolského vzdelávania až po Združenú strednú školu SD a gymnázium. Po roku 1989 nastal čiastočný útlm výroby na území mesta, vzniklo viacero krajčírskych dielní s 30 až 40 zamestnancami, kde nachádzajú prácu najmä ženy.
Mesto je zároveň centrom samosprávy pre 18 priľahlých obcí, s čím súvisí aj sústredenie obchodov, bánk, poisťovní, remeselníckych dielní a rôznych služieb na jeho území, takže aj dnes je akýmsi logickým spádovým centrom pre širšie spádové územie pôvodného Giraltovského okresu.
Správa obce:
Rómovia zastúpení v samospráve: Rómovia sú zastúpení v bytovej a sociálnej komisii – športovej komisii a kultúrnej komisii.
Úspešné projekty:
Terénna sociálna práca – v obci pracujú dvaja terénni sociálni pracovníci, dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka a jedna zdravotná sestra, rekonštrukcia a vybavenie komunitného centra, projektová dokumentácia na výstavbu bytov nižšieho štandardu, rekonštrukcia polikliniky v rámci lokálnej stratégie komplexného prístupu.
Kultúra
Základné školy: Súkromná základná škola, Mestská základná škola, Spojená základná škola, Základná umelecká škola,
stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci, ich úspešnosť na trhu práce: Súkromná stredná odborná škola, Gymnázium.
ocenenia, ktoré získali rómski žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach: vo výtvarnej oblasti v rámci Centra voľného času v Giraltovciach.
Divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny: Folklórné združenie ROMATHAN
Rómske osobnosti: Ľubica Godlová, Eva Študyová, Dana Študyová, Martin Bolvan.
Významná osobnosť etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, prvý rómsky riaditeľ gymnázia na Slovensku, prekladateľ do rómskeho jazyka.
Základné údaje
Vyštudoval odbor filozofia a dejepis. Prekladal odborné texty z oblasti vzdelávania, ale aj štátnej správy – napr. sčítacie hárky pre cenzus a iné dokumenty. Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil 34 rokov na gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Stál pri zrode: Katedry rómskej kultúry na Nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa, Strednej umeleckej školy v Košiciach, a tiež Divadla Romathan.
K rómskemu jazyku ako materinskému jazyku má osobitý vzťah akceptuje v rómskom jazyku dialekt. Presadzuje myšlienku, že rómsky jazyk je nutné kultivovať, rozvíjať ho. Na obrode rómskeho jazyka musia systematicky participovať odborníci, lingvisti a ľudia z rómskeho etnika. Podporuje myšlienku aby rómsky jazyk sa využíval ako podporný jazyk, nie však vyučovací, pretože z hľadiska odborných pojmov v rómskom jazyku máme nedostatok odborných pojmov. Nebráni sa tvorbe neologizmov, ale podporuje zámer , že ak sa v rómskej terminológii nenachádza správne slovo, nepreberať ho z maďarského, slovenského jazyka ale skúsiť slovo opisným spôsobom definovať. Vo svojom živote sa riadi filozofiou : “Všetci sme si rovní“ PhDr.František Godla je aktívny v mimovládnom sektore.
Pôsobenie a aktivity:
od 1970 pedagóg na gymnáziu v Sabinove
1997 -2004 riaditeľ gymnázia v Sabinove
2004-2010 Prešovský samosprávny kraj, odbor školstva
2010 Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, metodik Národných projektov so zameraním na vzdelávanie Rómov
2005-2010 predseda Rady expertov pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov pri Ministerstve školstva SR
Bol aktívnym členom poradcov ministerstva školstva pre oblasť regionálneho školstva do roku 2010
Preklady do rómskeho jazyka:
Rómske piesne a múdre slová 2006 (J.Berky Mrenica-Anina Botošová)
Rómske múdre slová 2014 (J.Berky Mrenica-Anina Botošová)
Milan Godla bol herec, spevák, prekladateľ, scenárista a dramaturg.
*19. júna 1967, Prešov – †24. decembra 2018, Košice
Svoju hereckú kariéru začínal v amatérskom súbore spevákov a hercov v Prešove, ktorý viedla Daniela Hivešová Šilanová. V rokoch 1992 až 2017 pôsobil v divadle Romathan. Začínal ako spevák a herec, neskôr začal písať scenáre a preklady hier do rómskeho jazyka. Venoval sa aj dramaturgii divadelných hier.
Pre Romano nevo ľil prekladal texty do rómskeho jazyka, pričom ovládal viaceré rómske dialekty.
V jeho literárnej tvorbe mu boli inšpiráciou životné zážitky jeho rodičov, starých rodičov a blízkych príbuzných.
Okrem hereckého nadania bol aj výnimočným spevákom. V roku 2008 vyšiel album zoskupenia Kaľi Čercheň (Milan Godla, Marián Balog, Jaroslav Godla, Žaneta Štipáková) s názvom Kaj te žav. Milan Godla spolupracoval na speváckych workshopoch aj s Idou Kelarovou.
Divadelné hry:
1997 Miesto pre Rómov
2001 Feder te chal, sar pes te marel/Lepšie hodovať, ako bojovať
2004 Čierna mačka/Kali mačkica
Ocenenia:
Cena primátora mesta Košice za prínos v oblasti kultúry (2004).
Postup
Surové zemiaky postrúhame, ako keď ideme robiť cesto na zemiakové placky. Zmiešane ich s múkou, ale iba tak, aby cesto nebolo priveľmi husté, pretože potom bude gója veľmi tvrdá. Premiešame ešte s postrúhaným cesnakom, pridáme apoň tri štipky majoránky, trochu mletého čierneho korenia a soli. Môžeme primiešať aj za jednu polievkovú lyžicu bravčovej masti, ale tiež nemusíme. Záleží od toho, kto to má ako radšej. Zmes potom naplníme do vyčistených bravčových čriev a na koncoch uzatvoríme podobne, ako sa plnia klobásy a uzatvárajú klobásy.
Góju dáme variť, pričom vo vare musí zotrvať aspoň 20 minút. Po uvarení necháme vychladnúť.
Na panvici rozpustíme bravčovú masť a góju vypražíme podobne ako jaternicu. Prípadne môžeme masťou potrieť plech a góju pečieme v trúbe.
Český romista, poradca a herec pro tvorbe českých a československých filmov, neskôr poradca pre otázky menšín, spoluautor Rómsko-českého a česko-rómskeho slovníka.
* 1939 Levice
Základné údaje:
od roku 1953 žije v Prahe
od roku 1972 patril k prvým rómskym aktivistom
1992 -2007 pôsobil na Úrade vlády – sekretariáte pre národnostné menšiny v Prahe
poradca a herec v českej a československej kinematografii (27 filmov do roku 2007)
organizátor a moderátor rôznych spoločenských akcií (rómske festivaly v Strážnici a Rožnovve pod Radhoštěm)
Filmy:
poradca: 1986: Kdo se bojí, utíká 2006: Indián a sestřička 2009: Dilino a čert
herec: 1979: Causa králík 1982: Doktor z vejmínku (TV) 1982: Od vraždy jenom krok ke lži 1983: Radikální řez 1987: Bony a klid 1990: Nemocný bílý slon 2006: Indián a sestřička 2009: Dilino a čert
17- ročný mladý Róm, ktorý sa stal obeťou jednej z prvých rasovo motivovaných vrážd na Slovensku v dejinách ponovembrového Československa,ocenený In memoriam pamätnou medailou prezidenta SR pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.
† 21. júla 1995
Mário Goral sa stal vo svojich 17 rokoch obeťou rasovo motivovanej vraždy 21. júla 1995, keď ho na ulici v Žiari nad Hronom prepadla skupina cca 30 neonacistov. Pri tomto prepadnutí ho ťažko zranili a nakoniec zapálili. Mário Goral utrpel popáleniny druhého a tretieho stupňa na 60 percentách tela, na následky zranení a popálenín 10 dní po útoku zomrel.
Slovenská vláda útok odsúdila až po jeho smrti, na pohrebe sa zúčastnil vtedajší minister kultúry Ivan Hudec a minister životného prostredia Jozef Zlocha. Ján Slota vtedy vyhlásil, že za útok môže “vysoká kriminalita Rómov” (TASR, 2.8.1995).
Hoci bolo v procese vyšetrovania zo 16 obvinených (9 z nich nemalo 18 rokov), odsúdené boli nakoniec len dve osoby.
Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) so sídlom v Budapešti finančne podporovalo právnika dr. Bohumíra Bláhu, ktorý zastupoval poškodených a v januári 2005 rozhodol o finančnom odškodnení matky Mária Gorala Nadeždy Borošovej.
Základné údaje:
niektoré zdroje uvádzajú, že Mário Goral bol obeťou prvej rasovej vraždy na Slovensku po roku 1989
Ocenenia:
2000: pamätná medaila prezidenta SR – IN MEMORIAM pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu (9. september)
Literatúra/zdroje:
CAHN, Claude a TREHAN, Nidhi: Čas skinheadov. Popieranie práv a vyčleňovanie Rómov na Slovensku. [online]. European Roma Rights center/Európske centrum pre práva Rómov, január 1997, ISBN 963 04 7723-8, 69 s. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.rasizmus.sk/wp-content/uploads/2010/02/cas-skinheadov.pdf>
RPA: ERRC ocenilo odškodnění pro oběti rasově motivované vraždy na Slovensku. [online]. Košice, 8. 2. 2005, 11:30 (RPA) In: Romea.cz. [cit. 1. 1. 2012].
TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Rozsudok nad skupinou žiarskych skínov je právoplatný. [online]. 31. decembra 1997. [cit. 1. 1. 2012].
Jazzový huslista, klavirista, spoluzakladateľ skupiny „Quintett du Hot Club de France“ spolu s Django Reinhardtom.
* 26. januára 1908 – Paríž
† 1. decembra 1997 – Paríž
Stéphane Grappelli sa narodil v Paríži talianskym rodičom. Svoju umeleckú kariéru začala ako hráč na piano k nemým filmom. V rokoch 1924- 1928 vyštudoval konzervatórium v Paríži. Po období prežitom v skvelej hudobnej spoločnosti Djanga Reinhardta, Stéphane Grappelli nahral hudobné nahrávky s excelentnými muzikantmi, ako boli klavirista Oscar Peterson (1973), Earl Hines (1974), George Shearing (1977), Mechel Petrucciani (1990), Martial Solalom (1980,1988), McCoy Tyner (1990,2007) huslist Jean Luc Ponty, výnimočný vibrafonista Gary Burton, spevák Paul Simon, hráč na mandolínu Dávid Grisman a rocková skupina Pink Floyd ( v roku 2011) s ktorou nahral známu skladbu „Wish You Were Here“, s klasickým virtuóznym huslistom Yehudi Menuhinom. Pod dirigentskou taktovkou nemenej známeho dirigenta André Previna nahral krásne orchestrálne nahrávky.
Stéphane Grappelli predstavuje svet jazzových huslí. Je spoluzakladateľom francúzskeho jazzu – rómskeho jazzu. Počas účinkovania v kvintete s Reinhardtom síce Grapelliho uznávali ako skvelého sólistu- huslistu, stredobodom pozornosti sa stával výnimočný gitarista Django Reinhardt. S.Grappelli vzdelávaný od detstva k umeniu, študovaný huslista, nebol doceňovaný tak, ako mu prináležalo z hľadiska muzikantskej tvorby. Grappelliho postavenie sa na scéne jazzu upevnilo, v druhej polovici 60 rokov a odvtedy jeho spôsob hry na husliach získal nadčasový význam. Napriek tomu, že nebol rómskeho pôvodu, ostáva podnes ako vzorový model hry rómskeho jazzu platný do súčasnosti. Jeho spoluhráči i recenzenti zdôrazňujú v jeho hre sugestívnosť podania baladických štandardov ako aj jeho individuálny spôsob prepojenia francúzskej elegancie a emocionálnej hĺbky (muzikantskej vyspelosti). Jeho poznávacím hudobným prejavom sa stali plynulé dlhé frázy a osobitný-vrúcny tón, ktorý po ňom prebrali (kopírovali) mnohí jeho nasledovníci. Grappelli si udržal desaťročia svoj štýl, nič na ňom nemenil, bol to jeho rukopis a na druhej strane jeho hra nepôsobila zastarane. Jeho hudba bola aktuálne svieža, pretože základy a princípy jazzovej interpretácie sú nemenné.
Grappelliho samostatná kariéra sa začala v roku 1939. V období vypuknutia vojny, ktorá ho zastihla v Londýne na zájazde s Django Reinhardtom, ktorý sa rozhodol vrátiť do Paríža. S. Grappelli zostal v Londýne, kde vytvoril spoločnú skupinu s vtedy ešte neznámym klaviristom Georgeom Shearingom. Po vojne hral príležitostne bez väčšieho ohlasu publika. V tom období sa opäť spojili umelecké cesty Reinhardta s Grappellim. Nová doba priniesla nové džezové postupy, do ktorých sa obaja muzikanti nezmestili, alebo skôr svoj rukopis nemienili meniť a tak sa preniesla hra týchto výnimočných umelcov do komorného prostredia kaviarní, barov. Začiatkom 60 rokov sa domovským miestom Grappelliho stal hotel Hilton. Zlomovým obdobím pre umelca sa stal album Violin Summit (1966) nahraný na koncerte v Bazileji, na ktorom participovali skvelí huslisti Jean –Luc-Ponty, Svend Asmussen a Stuff Smith. Týmto albumom sa potvrdilo opodstatnené miesto huslí v jazzovom svete a v pokračovaní projektov v danom štýle. S menovanými a mnohými ďalšími huslistami (Joe Venuti ai.) postuptne Grappelli nahral množstvo excelentných albumov. Veľký komerčný úspech mali nahrávky s Yehudi Menuhinom (zo stretnutí v rokoch 1973 -1980 vzniklo šesť titulov), ktoré inšpirovali „klasicky“ orientovaných hudobníkov k spoločnému muzicírovaniu (Grappelli &Yo-Yo Ma, 1989). Počas celej Grappelliho kariéry vznikali vystúpenia v „reinhardtovskom“ obsadení , výlučne strunových nástrojov, ktoré verne alebo s inovatívnymi prvkami rozvíjali pôvodný model gypsy jazzu. Zaujať Reinhardtovo miesto pri Grappellim bolo prestížnou záležitosťou pre mnohých výnimočných gitaristov. Grappelli spolupracoval s osobnosťami ako Barney Kessel (I Rememeber Django, MF SL 1969), Philip Catherine (1979), Joe Pass v triu s kontrabasistom Nielsom-Henningom v roku 1979, Bucky Pizzarelli (Duet , Blac And Blue 1979), spoločné hranie so S. Grappellim vyhľadával aj skvostný mandolinista David Grisman ako aj Duke Ellington.
Autentickú predvojnovú podobu gypsy jazzu dôsledne sledovala skupina Hot Club of London, ktorú pre spoluprácu s Grappellim takmer každoročne zostavoval gitarista Diz Disley. Skvelý svetový muzikant prijal štýlovosť Djanga Reinhardta a tak sa rómsky jazz stal svetovo uznávaným štýlom, ktorého interpretácia je o emóciách a najmä o virtuóznej interpretácii muzikantov. Aký silný rukopis zanechal Django Reinhardt vo svete hudby postavený na umeleckom kumšte. Do francúzskeho jazzu po roku 1945 nesporne patrí vynikajúci huslista Jean-Luc Ponty a Didier Lockwood.
Zdroj textu: Wikipedia, the free encycklopedia. Categories: Musicians from Paris, Swing violinists, Gypsy jazz violinists, Grammy lifetime achievements award winners
Na Slovensku patrí k najväčším menšinovým festivalom so silným ohlasom vo verejnosti a v médiách – záznamy z väčšiny ročníkov sú vysielané celonárodnými televíziami (RTVS alebo TA3). Festival organizuje občianske združenie Roma Production, riaditeľom je Jozef Šivák. Prvých 5 ročníkov sa konalo v Trebišove, od roku 2013 je festival realizovaný v Bratislave. Podujatie je prehliadkou rôznych foriem rómskeho umenia, tradičného aj moderného – predovšetkým hudby a spevu, ale aj výtvarného, dramatického a iného umenia.
2009 – Monika Rigó, skupina Perla i Bracia (Poľsko), Véra Bíla a Rosen Trio (Česká republika), Ricardo Kwiek (Nemecko), Dela Dap (Rakúsko), tanečný súbor Shukaripe (Bulharsko), Duvacki orkestar Kristali (Srbsko), Bohemiens a Khamoro (Slovensko);
2010 – Na prehliadke hudobných skupín vystúpili umelci z 10 krajín sveta – Macedónsko, Brazília, Argentína, Španielsko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Švédsko a Slovensko;
2011 – Podujatie obohatili rómski umelci z Nemecka, Bulharska, Poľska, Ukrajiny, Česka, Španielska a Slovenska (Sabrosa);
2012 – Na hudobnom festivale vystúpili umelci z Brazílie, Maďarska, Českej republiky, Bulharska, Ukrajiny. Zo Slovenska sa festivalu zúčastnili: Lucka Podolínec, Gipsy Sociálka, kapela F6, raper B. G. Gangsta;
2013 – Na podujatie pricestovali umelci zo siedmich krajín okrem iného aj zoskupenie Anwar Khan Et Les Gitans Du Rajasthan z Indie. Súčasťou podujatia bola módna prehliadka z tvorby návrhára Pavla Berkyho;
2014 – Podujatie sa stalo súčasťou Kultúrneho leta a Hradných slávností v Bratislave. Zastúpené boli opäť viaceré krajiny – Česko (Ján Bendig, Mixes), Maďarsko (Karavan Familia), Ukrajina (Národný ansambel Slnečná Radvanka), Rumunsko (Zuralia orchestra) a, samozrejme, Slovensko (Vierka Berkiová, Gitana). Sprievodným podujatím bola módna šou z tvorby návrhárky Moniky Vontszemuovej;
2015 – Na podujatí vystúpili umelci z Ruska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Švédska. Sprievodným podujatím bolo divadelné predstavenie – rekonštrukcia rómsko-nerómskej svadby.
2016 – Okrem tradične zastúpených krajín sa tento rok účastníkom predviedli aj umelci z Argentíny. Súčasťou podujatia bola prezentácia rómskych profesionálov „Rómovia ako ich nepoznáte“ a spevácko-tanečnej show „Noc v rómskom tábore“;
2017 – podujatie sa konalo v Trebišove aj v Bratislave. Súčasťou bola módna show troch rómskych dizajnérov, veľkolepá tanečno-spevácka show Storm of The Gypsy passion;
2018 – Podujatie otvoril koncert Jána Bendiga a jeho hostí a skupina Sare Roma ponúkla tanečno-divadelné predstavenie s názvom Av baxtalo;
2019 – Dvanásty ročník bol tematicky venovaný Nežnej revolúcii, otvárala ho diskusia, v ktorej vystúpili: Anna Koptová, Jana Horváthová a Arne B. Mann. Z hudobníkov vystúpili: Kale a speváčky Gitana, Gipsy Casual (Rumunsko) a Igor Kmeťo ml. a jeho hostia.
Foto: Roma ProductionFoto: Roma ProductionFoto: Roma Production
Spoločnosť Gypsy Lore Society je medzinárodné združenie záujemcov o štúdium Rómov a kočovníkov.
Založená bola vo Veľkej Británii v roku 1888. Od roku 1989 má sídlo v Spojených štátoch amerických. Oblasť záujmu bola už od počiatku veľmi široká, zahŕňala mnoho rôznych komunít, ktoré sa bez ohľadu na svoj pôvod samy označovali ako Rómovia/Cigáni/Gypsi, ale tiež sa záujem sústreďoval na pôvodných kočovníkov označovaných ako Travelers. Aktivity spoločnosti sa viažu k podpore výskumu a popularizácii poznatkov o týchto skupinách žijúcich po celom svete.
Spoločnosť raz do roka organizuje konferenciu a výročné stretnutie, vydáva dvakrát ročne rómske štúdie (pokračujúci vestník spoločnosti Gypsy Lore Society), štvrťročník a ďalšie príležitostné publikácie.
Členom spoločnosti sa môžu stať jednotlivci a pracoviská, ktoré sa témou zaoberajú.
Spoločnosť založila archívVictora Weybrighta z Rómskych štúdií, ktoré sa špecializujú na vedecké práce. Zbierka Victora Weybrighta, Archív rómskych štúdií je súčasťou knižnice Michigan State University Library.
Predchádzajúce zbierky spoločnosti Gypsy Lore Society, 1888 – 1974, možno nájsť v knižnici University of Liverpool.
PhDr. František Godla
Jazzový huslista, klavirista, spoluzakladateľ skupiny „Quintett du Hot Club de France“ spolu s Django Reinhardtom.
Gypsy Lore Society