Encyclopedia Archive - Rómska Encyklopédia

A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z

CIBUĽA, ADAM

Adam Cibuľa

Rómsky kulturista svetového formátu, reprezentant Slovenska na európskych a svetových šampionátoch, držiteľ najvyšších ocenení
* 13. septembra 1964 Hnúšťa

Základné údaje:

kulturista európskeho a svetového formátu vo váhe do 65 kg
päťnásobný Majster Európy

Pôsobenie a aktivity:

1993: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg) 1994: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
1998: 2. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
2004: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)

2005: 3. miesto na Majstrovstvách sveta v kulturistike (do 60 kg) – Šanghaj, Čína
2006: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
2007: 2. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
2009: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
2005: 3. miesto na Majstrovstvách sveta v kulturistike (do 60 kg)
2011: 5. miesto na Majstrovstvách sveta v kulturistike (do 60 kg) – Šanghaj, Čína

Literatúra/zdroje:

denník ŠPORT: Adam by chcel domček. [online]. In: Muscle News [cit. 21. 11. 2011].
SITA: Cibuľa zhodil za 12 dní 6 kíl, na MS vybojoval bronz, Kočiš má striebro [online]. In: Pravda, 4. novembra 2009 16:04 [cit. 21. 11. 2011]. Dostupné na internete: <http://sport.pravda.sk/cibula-zhodil-za-12-dni-6-kil-na-ms-vybojoval-bronz-kocis-ma-striebro-1c5-/sk_rsport.asp?c=A091104_160427_sk_rsport_p28>
Pliešovský, M. and TA3: Adam Cibuľa skončil v Bombaji na piatej priečke. [online] In: Hnúšťa, oficiálne stránky mesta. 7. november 2011 – 12:18 — msks. [cit. 21. 11. 2011].

CIBUĽA, JÁN MUDr.

Ján Cibuľa, MUDr.

Lekár, spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie, kandidát na Nobelovu cenu mieru v r. 2001
* 7. 1. 1932 – Klenovec (okres Rimanská Sobota)
† 18. 8. 2013 Bern (Švajčiarsko)

Základné údaje:

spoluzakladateľ Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku
spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie

Pôsobenie a aktivity:

1957: ukončenie štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
1968: spoluzakladateľ Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku
1968: emigrácia do Švajčiarska
1971: príprava vzniku Medzinárodnej rómskej únie (Internationa Romani Union – IRU)
1978: prezident Medzinárodnej rómskej únie

Ocenenia:

1985: laureát švajčiarskej Kultúrnej ceny kantónu Bern
2001: nominácia na Nobelovu cenu mieru ako najvýznamnejšej rómskej osobnosti 20. storočia (návrh Kanady)

Literatúra/zdroje:

MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

ČIČAVA

Obec: Čičava
Kraj: Prešovský
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Horný Zemplín
Poloha: Obec Čičava sa rozprestiera v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny.
Rozloha: 529 ha
Celkový počet obyvateľov: 1244 (k 1. 1. 2018)
Vierovyznanie obyvateľstva: gréckokatolícke, rímskokatolícke
Približný podiel Rómov: 64,8 % (podľa Atlasu rómskych komunít 2013)
Hustota obyvateľstva: 239,51 obyv./km²
Kontakty: Obecný úrad Čičava 26, 093 01 Vranov nad Topľou, Tel: 057/442 20 00, e-mail: obec@cicava.sk, mobil: 0911 915 388; www.cicava.sk

O obci

Dejiny obce

Oblasť, v ktorej sa nachádza obec Čičava bola osídlená už v 11. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1270. Najstarší písomný dokument vzťahujúci sa na Čičavu je listina, ktorou kráľovič Štefan (budúci uhorský kráľ Štefan V.) vymenúva majetky darované šľachticovi Rajnoldovi. Do 15. storočia bola obec súčasťou rozgoňovského panstva. V časoch urbárskej regulácie za Márie Terézie patrili poddanskí obyvatelia Čičavy Alexandrovi Sirmajovi staršiemu. Po Sirmajovcoch (po roku 1867) vlastnil časť Čičavy barón Fridrich Callemberg a neskôr patrila časť dediny Abovi Bencúrovi. Dejiny Čičavy sú späté s hradom Čičva, ktorý tvoril dominantu regiónu (http://www.cicava.sk/obec-2/historia/).

Stará časť obce má zaužívaný miestny názov Valal, časť, ktorá vznikla na prelome 19. a 20. storočia volajú Osada (dávnejšie aj Koloňija), časť kde bol voľakedy kaštieľ, sa volá Dvur (dávnejšie Majir). V obci sú dve časti, ktoré obývajú iba Rómovia, miestni ich volajú stará rómska osada a nová rómska osada (http://www.cicava.sk/obec-2/historia/).

Súčasnosť

V súčasnosti žije v obci viac ako 60 % Rómov v dvoch komunitách na okraji obce a priamo v obci. V obci sa nachádza základná a materská škola, rómske pastoračné centrum a známa je aj umelecká rezbárska dielňa. Od roku 2001 tu bolo zrealizovaných niekoľko projektov zameraných na zlepšenie života Rómov a ich integráciu. Išlo predovšetkým o výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu (2001 – 2006), vybudovanie vodovodu v rómskej osade (2003), rekonštrukciu ciest, elektrickej siete, vybudovanie strediska osobnej hygieny (2004 – 2005). V roku 2009 obec získala finančný príspevok na projekt „Podpora integrácie znevýhodnených a marginalizovaných rómskych príslušníkov na trh práce“, v rámci ktorého boli vytvorené nové pracovné miesta, sociálne služby a zrealizované vzdelávacie kurzy. Od roku 2011 obec každoročne organizuje Deň Rómov (pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov). V obci je terénna sociálna práca.

V roku 2012 získala obec medzinárodné ocenenie MERI za príkladnú podporu integrácie a inklúzie rómskej komunity, najmä za aktivity v oblasti bývania.

V roku 2014 získala cenu Roma Spirit v kategórii Obec a mesto za efektívne využitie dostupných nástrojov, projektov a inovatívnych úprav politiky štátu zameraných na začleňovanie Rómov a za aktivity podporujúce rómsku identitu.

Roma Art Čičava

Roma Art Čičava je umelecká rezbárska dielňa, ktorá ako chránená dielňa vznikla v roku 2001 a je známa na Slovensku aj v zahraničí. Rómski rezbári vyrábajú originálne výrobky z dreva a iných prírodných materiálov. Ich práce zdobia nielen obec, ale aj nemocnice, školy a domácnosti ocenených osobností. Rezbári z Čičavy pomáhali pri tvorbe sochy, ktorou mesto Košice obdarovalo pápeža Františka a v roku 2014 odovzdali prostredníctvom Lukáša Buža z gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov vo Vatikáne sochu kardinálovi Stanisławovi Ryłkovi. Viac informácií o dielni tu:

https://www.facebook.com/pg/RomaArtCicava/about/?ref=page_internal

Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov

Patrí pod Pastoračné centrum gréckokatolíckeho arcibiskupstva, ktoré je strechou formačnej a misijnej činnosti cirkvi v rómskych komunitách. Centrum založil v roku 2012 kňaz Martin Mekel a v Čičave garantuje množstvo aktivít, medzi ne patria aktivity občianskeho združenia Horúci tím, činnosť Slovenského skautingu – rómskeho skautského zboru, Súkromného centra voľného času (zriadené OZ horúci tím).

Občianske združenie Horúci tím bolo založené v roku 2004 s poslaním rozvíjať a podporovať etnické, sociálne a iné minority, najmä rómske vidiecke komunity a zlepšovať vzťahy medzi majoritou a minoritou. Združenie sa vo svojej činnosti venuje deťom, mládeži aj dospelým. V roku 2010 získalo ocenenie Roma Spirit v kategórii Mimoškolské vzdelávacie aktivity.

Kontakty: Horúci tím, Čičava 74, 093 01; martin.mekel@romskamisia.sk

Zdroje

http://www.cicava.sk/
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ci%C4%8Dava_(obec)
https://svet.sme.sk/c/6566259/slovenske-obce-ocenili-za-integraciu-romov.html
http://www.topky.sk/cl/10/1328677/Obce–ktore-uspesne-zaclenuju-romsku-komunitu–zdoraznuju-rovnost-sanci
https://presov.korzar.sme.sk/c/6665072/chranena-dielna-v-cicave-dala-pracu-romskym-rezbarom.html
https://www.cas.sk/clanok/353748/rezbari-sa-na-vianoce-rozhodli-potesit-chore-deti-pomahaju-im-rovno-aj-policajti/

CICHÝ, JOZEF

Amatérsky výtvarník
27. 09. 1966, Trebišov
Žije v Nižnom Žipove.

Výtvarné umenie ho priťahovalo už na základnej škole. Intenzívnejšie sa mu začal venovať až na vojenskej základnej službe. Vyučil sa za automechanika, ale pracoval aj v stavebníctve a iných oblastiach. Od roku 2015 sa venuje výlučne maľovaniu.

Jozef Cichý objavil v sebe hlboký vzťah k zobrazovaniu ľudskej podoby. Okrem vizionárskej motivácie, ktorú uplatnil v psychologicko-filozofickej štruktúre obrazu „Vízia“, sa zaujíma o konkrétneho človeka a jeho osobný vzhľad, študuje jeho náladu a vytvára charakterové portréty. V umení ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. Pracuje predovšetkým s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit.

Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch na východnom Slovensku. (Napr. Zemplínsky Branč, Cejkov, Sirník, Hraň, Slavkovce, Plechotice a ďalšie). Okrem sakrálnych motívov, ktoré sú veľkoformátové sa venuje aj rómskej téme a zaujíma ho rodina. Je autorom ilustrácií rozprávok Jozefa Šándora Čierna ruža, ktorú vydalo občianske združenie Jekhetane. Práce Jozefa Cichého videli návštevníci mnohých výstav na Slovensku i v zahraničí.

Výstavy

Trenčín 2002
Žilina, „Aj Rómovia majú svoj sen“ – vernisáž deviatich rómskych výtvarníkov – vernisáž realizovaná v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Žiline a OZ Jekhetane-Spolu 2007
Brno, „Splnený sen“ – autorská výstava Múzeum rómskej kultúry 2008
Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, Zichyho palác 2016
Michalovce, „Romane čercheňa – Rómske hviezdy“ , 2006, 2014, 2015

Ilustrácie

Čierna ruža/E kaľi ruža
Rómske rozprávky/Romane paramisa
Vydalo Združenie JEKHETANE-SPOLU, Prešov, 2008

Obrázok, Vízia. Olej na preglejke, 100 x 72 cm, vlastník Múzeum rómskej kultúry na Slovensku, Slovenské národné múzeum

CICKO, JAROSLAV

Výtvarník, rezbár a kamenár
* 25. 3. 1939 – Martin
† 18. 11. 2010 – Horná Štubňa (okres Turčianske Teplice)

Základné údaje:

rezbár v Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov v Martine
lektor na sympóziách neprofesionálnych umelcov

Pôsobenie a aktivity:

1954: až do dôchodku nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine
2000: výstavy s ukážkami rôznych postupov (nemecko, Česko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko…)

Literatúra/zdroje:

MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

CICKOVÁ, PAULA

Pavla Cicková, rodená Čipčalová
Poetka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, ilustrátorka a občianska aktivistka.
*12.5.1958 Vigľaš, okr. Detva
Žije vo Zvolene.

Vyštudovala odbor sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov pracovala ako terénna sociálna pracovníčka, od roku 2005 pôsobí ako asistentka učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre deti so zdravotným postihnutím. Od detstva inklinovala k písaniu a kresleniu. K písaniu poézie ju inšpirovala potreba spovede duše, srdca a mysle. Sprvoti to boli básne o láske, prírode, až v dospelosti začala jej tvorba naberať angažovaný smer, väčšinou o rómstve. Autorka reaguje na dianie v spoločnosti a na neľahký osud mnohých Rómov. O svojej tvorbe hovorí, že ju uverejňuje len vtedy, ak je s ňou vnútorne stotožnená a cíti, že sú výpoveďou toho, čo prežíva. Časť jej diela tvoria výpovede ženskej duše, tzv. osobná poézia. V rokoch 2000-2016 bola dopisovateľkou periodika Romano nevo ľil.

Vyrastala v robotníckej rodine. Túžba po vyššom vzdelaní ju motivovala k tomu, že začala externe študovať vo veku 49 rokov a školu aj úspešne ukončila. Je členkou Rómskeho literárneho klubu. Angažovala sa aj v rómskej politike, najmä v ženskom hnutí Forum palo romňa. Je vydatá, má dve dcéry a vnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

Oslavná, Zaševeľ lístoček, Zastavte sa Rómovia (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
Tichý čas vianočný, Ty, kto si agresor, Dlhá noc (Písanie od srdca/ Lekhaviben jilestar), 2010
Mamine jedlo, Teplučko, Rána, , Strakatý zajačik (Majačik – O Majačikos), 2012
Vianoce domova, Zrada (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
Zem Rómov, Pradedko Lajoš a babka Marína (Nelkáčik / O Nelkačikos), 2013
Som iná, som vinná, Odkaz deťom mojich detí (Smrti sa nebojím /Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
Láska na úver, Živá voda, Len raz jedinečná (Písanie je naše rómstvo – Iriben hin amaro Romipen), 2015
Podoba ženy, Učenie, Dve vtáčence (Píšeme a čítame spolu/Irinas tha genas jekhetane a o Nelkačikos II), 2016
Bohatú nádielku dostala som do vienka, Neprestávať snívať, Rómska nevesta, Prebuďte sa živí – Holokaust (Mám sen – Hi man suno) 2017

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

CIGÁN (FILM 2011)

Ojedinelý celovečerný hraný film slovenského režiséra Martina Šulíka z rómskeho prostredia, ktorého dej sa odohráva v autentickom rómskom prostredí a hrajú v ňom skutoční Rómovia, ktorí hovoria svojím jazykom.

Film si krátko po svojej premiére získal tisícky fanúšikov a odniesol niekoľko cien z medzinárodných festivalov.

Základné údaje:

Hlavným hrdinom príbehu je 14-ročný Adam, ktorý žije v rómskej osade na východe Slovenska a potýka sa s realitou, v akej u nás žijú tisícky Rómov.
Letná premiéra filmu (12. júl 29011) sa uskutočnila v autentických priestoroch – na lúke pod rómskou osadou pri obci Richnava (okres Gelnica) za prítomnosti asi 2000 divákov.
Film, krátko po svojej premiére získal mnoho ocenení

Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt

HORVÁTHOVÁ, Emília 1964. Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt. Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

O publikácii

Publikácia Cigáni na Slovensku bola vydaná v roku 1964, v súčasnosti je dostupná už len vo vybraných knižniciach.

Autorka v nej venuje pozornosť spôsobom života a kultúre Rómov na území Slovenska z historického a z etnografického pohľadu. ,,Postavenie Cigánov na území Slovenska nevyplývalo iba z našich domácich podmienok, ale zo širších, takmer celoeurópskych súvislostí a do istej miery bolo aj dôsledkom tých čŕt, ktoré si priniesli už zo svojej pravlasti.“

Publikácia má 396 strán a je rozdelená do troch hlavných častí: historická, etnografická a časť zameraná na vtedajšiu súčasnosť. V prvej kapitole môže čitateľ nájsť informácie o pôvode Rómov (v publ. Cigánov) a o histórii tohto národa v Európe a na území dnešného Slovenska. Cenná je etnografická časť, ktorá prináša zaujímavé poznatky o rôznych aspektoch života Rómov a prejavoch ich kultúry (napr. odievanie, bývanie, zamestnanie a spôsoby obživy, atď.). Údaje etnografického charakteru autorka získala vo vlastných terénnych výskumoch (do roku 1960). Postavenie Rómov v Československej republike po roku 1945 je ústrednou témou poslednej časti publikácie.

Kniha je obohatená o ilustrácie, ktoré sú zaujímavým doplnením odborných textov.

O autorke

Etnografka, vysokoškolská pedagogička, docentka Emília Horváthová sa narodila v roku 1931. Vedecky sa orientovala na oblasť duchovnej kultúry, patrila medzi popredných odborníkov v oblasti romológie v Európe, je považovaná za priekopníčku vo výskume a štúdiu spôsobu života „Cigánov“ na Slovensku o čom napísala viac ako 50 štúdií. Významnou je aj Horváthovej vedecko-organizačná a verejno-prospešná činnosť, napr. v rokoch 1968 –1990 pracovala vo vládnej komisii pre riešenie otázky cigánskeho obyvateľstva (www.encyklopediapoznania.sk). Horváthová patrí k najvýznamnejším osobnostiam národopisnej vedy na Slovensku. Zomrela v roku 1996.

OBSAH

Časť historická:
Cigáni pred príchodom do Európy
Najstaršie správy o Cigáňoch v Európe
K dejinám Cigáňov v západnej a severnej Európe
Cigáni v juhovýchodnej Európe, najmä na Balkáne
Cigáni na Slovensku v rámci Uhorska
Cigáni na Slovensku v rokoch 1919 – 1945

Časť etnografická:
Spôsoby obživy a zamestnania
Strava
Odievanie
Bývanie
Liečenie a hygiena
Rodinný a spoločenský život

Cigánska otázka u nás dnes

Zdroje:

Horváthová Emília (1931). [online]. 2013-2017, [cit. 2017-12-20]. Dostupné na internete:
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

Foto: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

CIGÁNI V UHORSKU

Cigáni v Uhorsku. O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku, Samuel Augustini ab Hortis, Bratislava, Štúdio -dd- 1995

Preklad z nemčiny: Viera Urbancová, preklad latinských textov: Ján Tibenský, Doslov: Emília Horváthová

V publikácii je pôvodný nemecký text a preklad do slovenčiny. Pôvodný text vychádzal na pokračovanie v rokoch 1775 – 1776 v časopise Kaiserlich Königlich allergnädigste privilegierte Anzeigen aus sämtlichen Kaiserl. König. Erbländer. V svojej podstate je to monografia, ktorá vyšla v 39 pokračovaniach. Texty vznikli v dobe osvietenských reforiem zameraných na začlenenie Rómov do ostatnej spoločnosti monarchie.

Autor musel mať pomerne rozsiahli prehľad o situácii Rómov na území celej monarchie, lebo príklady, ktoré uvádza, pochádzajú z rôznych teritórií a oblastí. Monografia je rozdelená do 12 kapitol tak, že pokrýva oblasti pomenovania Rómov a hypotézy o pravlasti, tiež sa venuje materiálnej kultúre vrátane zamestnania, odevu a bývania, sociálnej a duchovnej kultúry.

Je pozoruhodné, ako presne a relatívne nadčasovo sú zaznamenané reálie, ktoré dnes môžu slúžiť na porovnanie a definovanie vývoja.

Samuel Augustini ab Hortis (* 26. august 1729,Veľká Lomnica–† 10. apríl 1792,Spišská Sobota)bol uhorský prírodovedec, geológ, mineralóg, historik a evanjelický kňaz. Jeho etnická identita bola nemecká. V rokoch 1758 – 1761 pôsobil ako pedagóg na evanjelickom lýceu v Kežmarku. V rokoch 1761 – 1792 pôsobil ako evanjelický farár v Spišskej Sobote, kde aj zomrel.

Monografia S. Augustiniho má mimoriadny význam pre poznanie Rómov v 18. storočí. Prínos pre európsku romistiku je významný predovšetkým vo dvoch oblastiach. Autor uviedol príhodu kalvínskeho kňaza Štefana Váliho z obce Almás pri Komárne, ktorý prečítal tisíc indických slov miestnym Rómom a tí ich vedeli preložiť. Tým upozornil nemeckého lingvistu H. M. G. Grellmanna, ktorý zaradil jazyk európskych Rómov do skupiny indických jazykov, čím sa podarilo objasniť pôvod predkov európskych Rómov (Grellmann, žiaľ, prevzal celé pasáže z diela Augustiniho a uverejnil ich vo svojom diele bez citovania prameňa). Augustini uverejnil vo svojej práci „nemecko-cigánsky slovník“, v ktorom uviedol, že nemecky Cigán sa povie v jazyku týchto ľudí Romé a Cigánka Romnyi, čo je doposiaľ najstarší známy prameň dokladajúci používanie endoetnonyma (etnického sebaoznačenia) Rómovia.

CIGÁNSKY BAŠAVEL

(bašavel– oslava, hranie na hudobný nástroj, zábava)

Multižánrový letný festival, ktorého organizátorom je OZ – Divé maky. Prvý ročník sa konal v roku 2009.

Cieľom festivalu je vytvoriť priestor pre prezentáciu detí a mladých ľudí, ktorí sú štipendistami projektu Divé maky, a prepojiť ich s umelcami, ktorí sú ich vzormi.

Prvé ročníky festivalu sa konali na hrade Červený Kameň, neskôr v Amfiteátri Senec, v Bratislave na Magio Pláži, v Eurovei, na hrade Devín.

Počas existencie festivalu sa ho zúčastnilo asi 80 umelcov, medzi nimi aj Mário Bihári s kapelou Bachtale Apsa, Mamuko Berci, Pokošovci, hudobno-tanečný súbor Romano Jílo, zo zahraničia, napr. maďarská skupina Fláre Beás, Besh o Drom, EtnoRom, Karavan Família, Hollósy band, z Českej republiky Terne Čhave, Gipsy.cz, zo Slovinska jazzmani Imer Traja Brizani and Amala Band a i.

Niekoľko rokov sa na príprave, dramaturgii a réžii galaprogramu podieľa tvorivý tím: Barbora Botošová, ktorá sa venuje hudobnej stránke, Ladislav Cmorej, ktorý pripravuje choreografie a Naďa Uherová, ktorá má na starosti réžiu a moderovanie.

Organizátori odhadujú, že festivalu sa doposiaľ zúčastnilo cca 20 000 návštevníkov.

Zdroje

http://www.ciganskybasavel.sk/