CIGÁN (FILM 2011)

Zdroj. alza.sk

Ojedinelý celovečerný hraný film slovenského režiséra Martina Šulíka z rómskeho prostredia, ktorého dej sa odohráva v autentickom rómskom prostredí a hrajú v ňom skutoční Rómovia, ktorí hovoria svojím jazykom.

Zdroj: romea.cz

Film si krátko po svojej premiére získal tisícky fanúšikov a odniesol niekoľko cien z medzinárodných festivalov.

Základné údaje: 

  • Hlavným hrdinom príbehu je 14-ročný Adam, ktorý žije v rómskej osade na východe Slovenska a potýka sa s realitou, v akej u nás žijú tisícky Rómov.
  • Letná premiéra filmu (12. júl 29011) sa uskutočnila v autentických priestoroch – na lúke pod rómskou osadou pri obci Richnava  (okres Gelnica) za prítomnosti asi 2000 divákov.
  • Film, krátko po svojej premiére získal mnoho ocenení

Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt

HORVÁTHOVÁ, Emília 1964. Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt. Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

O publikácii

Publikácia Cigáni na Slovensku bola vydaná v roku 1964, v súčasnosti je dostupná už len vo vybraných knižniciach.

Autorka v nej venuje pozornosť spôsobom života a kultúre Rómov na území Slovenska z historického a z etnografického pohľadu. ,,Postavenie Cigánov na území Slovenska nevyplývalo iba z našich domácich podmienok, ale zo širších, takmer celoeurópskych súvislostí a do istej miery bolo aj dôsledkom tých čŕt, ktoré si priniesli už zo svojej pravlasti.

Publikácia má 396 strán a je rozdelená do troch hlavných častí: historická, etnografická a časť zameraná na vtedajšiu súčasnosť. V prvej kapitole môže čitateľ nájsť informácie o pôvode Rómov (v publ. Cigánov) a o histórii tohto národa v Európe a na území dnešného Slovenska. Cenná je etnografická časť, ktorá prináša zaujímavé poznatky o rôznych aspektoch života Rómov a prejavoch ich kultúry (napr. odievanie, bývanie, zamestnanie a spôsoby obživy, atď.). Údaje etnografického charakteru autorka získala vo vlastných terénnych výskumoch (do roku 1960). Postavenie Rómov v Československej republike po roku 1945 je ústrednou témou poslednej časti publikácie.

Kniha je obohatená o ilustrácie, ktoré sú zaujímavým doplnením odborných textov.

O autorke

Etnografka, vysokoškolská pedagogička, docentka Emília Horváthová sa narodila v roku 1931. Vedecky sa orientovala na oblasť duchovnej kultúry, patrila medzi popredných odborníkov v oblasti romológie v Európe, je považovaná za priekopníčku vo výskume a štúdiu spôsobu života „Cigánov“ na Slovensku o čom napísala viac ako 50 štúdií. Významnou je aj Horváthovej vedecko-organizačná a verejno-prospešná činnosť, napr. v rokoch 1968 –1990 pracovala vo vládnej komisii pre riešenie otázky cigánskeho obyvateľstva (www.encyklopediapoznania.sk). Horváthová patrí k najvýznamnejším osobnostiam národopisnej vedy na Slovensku. Zomrela v roku 1996.

OBSAH

Časť historická:
Cigáni pred príchodom do Európy
Najstaršie správy o Cigáňoch v Európe
K dejinám Cigáňov v západnej a severnej Európe
Cigáni v juhovýchodnej Európe, najmä na Balkáne
Cigáni na Slovensku v rámci Uhorska
Cigáni na Slovensku v rokoch 1919 – 1945

Časť etnografická:
Spôsoby obživy a zamestnania
Strava
Odievanie
Bývanie
Liečenie a hygiena
Rodinný a spoločenský život

Cigánska otázka u nás dnes

Zdroje:

Horváthová Emília (1931). [online]. 2013-2017, [cit. 2017-12-20]. Dostupné na internete:
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

Foto: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

CIGÁNSKY KLINEC

Výroba klincov vyžadovala najmenej náročnú technológiu spracovania železa. Špecifikom rómskeho spôsobu výroby klinca bola skutočnosť, že sa vyrábal z odpadových materiálov železa a starých nepotrebných kovových súčastí z domácností (podkovy, ráfy).

Koncom devätnásteho storočia boli rómski výrobcovia klincov  najpočetnejšie zastúpení na Spiši, uplatnili sa najmä v oblastiach, kde prevládal šindeľ, ako materiál na pokrytie strechy. Výrobu klincov vykonávali najmä kováči pracujúci na zemi. Okrem nákovy, kladiva, sekáča a klieští na túto prácu potrebovali i klincovnicu. Je to pás železa s prebitou dierou na vykovanie hlavy klinca. Vyspelejší kováči vyrábali klince na veľkých nákovách v zápustkoch. Výroba tohto klinca spočívala v troch krokoch: na železnom prúte vykuli hrot, nasekali a odlomili potrebnú dĺžku a v klincovnici rozkovali hlavu klinca. Na jedno zohriatie materiálu ukuli rómski kováči dva až tri klince. Medzi ďalšie významné výrobky rómskych kováčov patrili podkovy, aj napriek tomu, že väčšina rómskych kováčov neboli podkúvači. Väčšina výrobkov rómskeho kováčstva v minulosti slúžila na praktické použitie v oblasti poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. Až v neskoršom období sa rozvinulo umelecké kováčstvo.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.