CINKA, Panna
Legendárna rómska primáška a hudobníčka známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku (niekedy uvádzaná ako Cinková Panna)
* 1711 – Gemer (okr. Rimavská Sobota)
† 5. február 1772, pochovaná v Gemeri
Základné údaje
- Cinka v starorómčine znamenalo názov „Tajného starodávneho kmeňa“
- známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku
- hrať na husliach začala od 9 rokov
- primáška v kapele svojho muža muzikanta, v ktorej neskôr pôsobili aj jej synovia, vystupovala v mužskom oblečení a fajkou v ústach
- okrem majstrovskej hry na husle hrala aj na citaru, píšťalku, fleuru, kolovrátok, gajdy, fajfarku, zvonce, mulitánku
- po jej smrti vzniklo veľa legiend, jej meno sa objavilo aj v literárnej a dramatickej tvorbe (napr. v historických dielach Mora Jókaiho)
- v roku 2008 ju preslávil film Cinka Panna (réžia: Dušan Rapoš), kde ju hrala (ako desaťročnú Vanesa Šarkoziová a gruzínska herečka Anna Gurji)
Tvorba
- prepracovanie množstva ľudových skladieb
- 1730: Uhorská zbierka (156 strán, cca 300 skladieb: 64 piesní a tancov v maďarskom jazyku, 15 piesní v slovenskom jazyku, 12 tzv. suitských tancov a 6 maďarských kuruckých skladieb)
Literatúra/zdroje
- BALVÍN, Jaroslav: Kady čhajori hin le Devlestar – Toto děvče je od Boha. [online]. In: Romea.cz. 22.12.2008 15:47, [cit. 1. 1. 2012].
- Česko-slovenský hudební slovník osob a institucí. Státní hudební vydavatelství Praha, Praha 1963.
- DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
- DRENKO, Jozef: Panna Cinková (1711-1772) a ľudová hudba v Gemeri. In: BOLFÍK, Július: Vlastivedné štúdie Gemera 4 [Zborník]. Osveta, Martin 1986 – s. 174-210.
- MANN, Arne B.: Neznámi Rómovia: zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Ister Science Press, 1992, 207 s.
- MANUŠ, Erika: Jdeme dlouhou cestou. Arbor Vitae, Praha 1998.
- Vihorlatské múzeum v Humennom: Rómske hudobníctvo na Slovensku. [online]. In: Vihorlatské múzeum v Humennom. 19. Október 2011. [cit. 11. 1. 2012].