A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z
Pa Pe Ph Pi Pl Po Pr

POLITICKÁ PARTICIPÁCIA RÓMOV

Po roku 1989 sa Rómovia formovali nielen ako národnostná menšina v kultúrnych prejavoch, ale tiež v národnostne definovaných politických iniciatívach. Vznikla Rómska občianska iniciatíva, ktorej členovia boli na kandidátkach Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra vo voľbách v roku 1990. Rómske poslankyne a poslanci  sa tak v roku  1990 stali členkami a členmi tak Federálneho zhromaždenia (Gejza Adam, Vincent Danihel), ako aj  Slovenskej národnej rady (Anna Koptová).

V období samostatnej Slovenskej republiky, od roku 1993, rómske strany ani rómski kandidáti vo väčšinových stranách nedosiahli výraznejší úspech. Rómska politická scéna sa vyznačovala fragmentáciou a výraznou dynamikou vzniku a zániku politických strán. Po roku 2000 bolo zaregistrovaných dokonca 20 rómskych politických strán.
Samotní členovia strán si nebezpečenstvo roztrieštenosti  uvedomovali,  preto vznikali i spoločné kandidátky pod záštitou najväčších strán. Napriek tomu sa však nikdy žiadnej rómskej strane nepodarilo v parlamentných voľbách päťpercentnú hranicu prekonať.

Niektoré strany vysielali svojich kandidátov do volebného boja na kandidátkach väčšinových politických strán, rovnako sa do parlamentu snažili preniknúť aj nezávislí jednotlivci. Väčšinou sa však Rómovia a Rómky ocitali na nevoliteľných pozíciách. Zlom nastal  v roku 2012, keď sa na kandidátke politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti stal poslancom NR SR Peter Pollák, ktorý sa otvorene hlási k rómskej národnosti.

Výraznejší úspech zaznamenali rómski kandidáti na lokálnej úrovni ako kandidáti do miestnych zastupiteľstiev a na post starostov. Za míľnik sa môžu považovať komunálne voľby v roku 2006, v ktorých výrazne viac Rómov kandidovalo a markantne viac sa ich dostalo ako do mestských zastupiteľstiev, tak aj na pozície starostov. Stúpajúcu tendenciu zastúpenia Rómov a Rómok v komunálnej politike potvrdili aj voľby v roku 2010 (28 starostov a jedna starostka).

Zdroj /literatúra:

Dzuríková, Z., Hrustič, T. Roma Participation in the 2006 Slovak Parliamentary Elections. National Democratic Institute. http://www.ndi.org/files/2076_sk_roma2006elections_100106.pdf

Jurásková, M., Kriglerová, E., Puliš, P., Rybová, J., Vašečka, M. Rómske hlasy. Rómovia a ich politická participácia v transformačnom období. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002.

Spravodaj Rómska verejná politika 1/2012. Rozhovor s Jarmilou Vaňovou a Tomášom Hrustičom o rómskej politickej participácii. Nadácia Milana Šimečku, 2012. http://www.multikulti.sk/dok/rvp/spravodaj-RVP-2012-01.pdf

Šebesta, M. Rómska politická scéna. In Vašečka, M. (ed.). Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2003, s. 295 – 312.

POLLÁK PETER, MGR., PHD.

Peter Pollák

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (2012 – 2016)
Poslanec Národnej rady SR (2012 – 2016)

Vysokoškolský učiteľ v oblasti sociálnej práce, poslanec Národnej rady SR za politickú stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Vo svojej pracovnej kariére sa orientuje na prácu s Rómami – v priamej praxi  v komunitných centrách a v mimovládnych organizáciách, neskôr na Okresnom úrade v Spišskej Novej Vsi a na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity. Od roku 2006 prednášal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a od roku 2012 na Vysokej škole Sv. Alžbety v Bratislave. V rokoch 2012 – 2016 pôsobil na pozícii splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a zároveň bol poslancom Národnej rady SR.

Sociálnu prácu študoval popri zamestnaní na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2009 získal akademický titul PhD. v odbore Sociálna práca na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, ale aj politických dokumentov, napr. Rómska reforma – Správna cesta (dostupné

tu: http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8973.pdf;
tu: http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8983.pdf;
tu: http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8991.pdf

Základné údaje: 
Narodil sa: 20. 4. 1973
Vzdelanie:
2005    Mgr. v odbore Sociálna práca
2009    PhD. v odbore Sociálna práca
Kontakt: ppollak73@gmail.com; https://www.facebook.com/peterpollak.sk/

Pôsobenie a aktivity:

  • Projektový manažér
  • Sociálny pracovník
  • Poradca prednostu okresného úradu
  • Vedúci regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity
  • Odborný asistent – vysokoškolský pedagóg
  • Riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
  • Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity
  • Poslanec Národnej rady SR
  • Autor a spoluautor odborných a vedeckých publikácií
  • Člen riešiteľských kolektívov vedeckých projektov (napr. Voľby životných stratégií obyvateľov rómskych komunít)
  • Manažér projektov zameraných na inklúziu Rómov (napr. Štipendijný program pre rómskych študentov stredných škôl, Dokončenie základného vzdelania a iné)
  • Člen viacerých národných a medzinárodných odborných výborov a komisií (napr. „European Roma and Travellers Forum“ – Európske fórum Rómov a kočovníkov pri Rade Európy; Výbor pre vzdelávanie, kultúru a rómsky jazyk; Zástupca Slovenska v International Romani Union; Člen poradnej rady National Democratic Institute)

Zdroje:

https://osobnost.aktuality.sk/peter-pollak/

http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/romsky-poslanec-peter-pollak-z-osady-do-politiky.html

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/317261-romska-reforma-funguje-tvrdi-splnomocnenec-pollak/

https://aktualne.centrum.sk/pollak-prvy-zakon-romskej-reformy-chce-riesit-priestupkovu-imunitu-socialne-odkazanych/slovensko/politika/

https://www.facebook.com/pg/peterpollak.sk/about/?ref=page_internal

PORAJMOS (PORRAJMOS)

(niekedy tiež porraimos, Pharrajimos) – hromadné ničenie, vraždenie Rómov – termín, ktorý niektoré skupiny používajú na označenie holokaustu Rómov počas II. svetovej vojny.

Porajmos v pôvodnom význame vyjadruje pohltenie, strávenie, vstrebanie. V viacerých rómskych dialektoch má však hanlivý až pejoratívny význam, dá sa chápať ako črevo a telesný otvor, alebo pohlavné odhalenie, odkrytie či potrat.

Ide o umelý termín, ktorý ako prvý začal používať profesor Ian Hancock  z Univerzity v Texase. Používanie termínu v Európe nie je jednoznačné, na Slovensku sa nepoužíva vôbec.

(pozri viac rómsky holokaust)

Literatúra/zdroje:

  1. BARSONY, Janos: Facts and Debates: The Roma Holocaust. In: Pharrajimos: The Fate of the Roma During the Holocaust, ed. Janos Barsony and Agnes Daroczi . International Debate Education Association.  New York: 2008.
  2. HANCOCK, Ian: On the interpretation of a word: Porrajmos as Holocaust.[online]. RADOC (The Romani Archives and Documentation Center), Austin [cit. 14. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.radoc.net/radoc.php?doc=art_e_holocaust_interpretation&lang=ry&articles=true

PRIMÁŠ

Prvý huslista, (primárius), vedúci hudobník ľudového hudobného súboru, založeného na sláčikovej interpretácii hudby.
Známi rómski primáši zo Slovenska (chronologicky):

Literatúra/zdroje:

  1. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom. 
  2. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov. Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-5
  3. Vihorlatské múzeum v Humennom: Rómske hudobníctvo na Slovensku. [online]. In: Vihorlatské múzeum v Humennom. 19. Október 2011. [cit. 11. 1. 2012]. 

PROGRAM TOLERANCIE K MENŠINÁM

Program tolerancie k menšinám /SR 9905.02/ PHARE 1999

Termín realizácie: (2001─ 2002)

Projekt realizovali:

Úrad vlády SR, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, mimovládne organizácie a združenia, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Prešovská univerzita, Univerzita Komenského Bratislava, Štátny pedagogický ústav, 79 pilotných škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín (maďarský, ukrajinský, rusínsky), Metodické centrum v Prešove .

Obsah projektu:

Podstatou projektu bolo umožniť, aby proces vzdelávania primerane reagoval na rozličné potreby detí z etnických menšín v súvislosti so záujmom o dlhodobú sociálnu integráciu a spoločenskú súdržnosť na Slovensku i v Európskej únii.  Hlavnou snahou  projektového tímu bolo rozšíriť význam multikultúrneho vzdelávania ako predpokladu skvalitnenia vyučovania na školách. Projekt bol rozdelený na tri sub-projekty, ktoré sú na seba prepojené, ale tematicky sú odlišné:

  • SUB-PROJEKT Č. 1: Školiaci program pre miestne úrady a mienkotvorcov. Jednou z úloh sub-projektu č. 1-bolo prostredníctvom výskumu interetnických vzťahov na územiach s vysokým počtom rómskej národnostnej menšiny, formulovať kľúčové problémy ich vzájomného spolunažívania s majoritnou časťou populácie.
  • SUB-PROJEKT Č .2: Verejná informačná kampaň o menšinách v médiách, Sub-projekt bol zameraný na zvyšovanie tolerancie voči minorite pomocou verejnej informačnej kampane prezentovanej v elektronických médiách (projekt sa skladal z prípravy série krátkych dokumentárnych programov o európskych modeloch spolužitia etník, ako aj o etnikách žijúcich na území Slovenska). Filmy a diskusie boli odvysielané vo verejnoprávnych médiách.
  • SUB-POJEKT Č.3: Zvýšenie úrovne vyučovania a učenia sa jazykov na školách s menšinovým vyučovacím jazykom a zriadenie Vzdelávacieho, informačného, dokumentačného, poradenského a konzultačného centra pre Rómov.

Komponenty subprojektu:

  1. a) zlepšenie učenia sa a vyučovania slovenského jazyka, b) posilnenie vyučovania jazyka národnostných menšín, c) zriadenie vzdelávacieho, informačného, dokumentačného, poradenského a konzultačného centra pre Rómov, d) dodávka technického vybavenia a učebných pomôcok.

Cieľom sub-projektu č.3 bolo zlepšenie postavenia etnických minorít prostredníctvom rozvoja ich vzdelávacieho systému s dôležitým dôrazom na rómsku minoritu. Vytvorenie lepších podmienok pre výučbu a učenie sa v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach s vyučovacím jazykom menšín a celkovo vytvoriť priaznivé prostredie podporujúce vzájomné porozumenie medzi členmi spoločnosti a tým znížiť respektíve zmierniť sociálnu a rasovú diskrimináciu .

Cieľová skupina:

Projekt bol určený všetkým národnostným a etnickým menšinám na území Slovenskej republiky ─ zahŕňajúc aj rómsku národnostnú  menšinu.

Ciele projektu:

  • rozvinutie špeciálnej učebnej metodiky, zabezpečenie materiálov a techniky vyučovania a učenia sa štátneho (slovenského) jazyka (testovaných na pilotných školách na celom území Slovenska),
  • rozvoj nových prístupov k vyučovaniu a učeniu sa jazykov etnických menšín (testovaných podobným spôsobom),
  • zriadenie vzdelávacieho, informačného, dokumentačného, poradenského a konzultačného centra pre učiteľov na školách v regiónoch s vysokou koncentráciou rómskej populácie,
  • asistencia pri vytváraní alternatívnych učebných osnov pre deti zo sociálne a výchovne nedostatočne podnetného prostredia s dôrazom na vstup do prvého ročníka,
  • asistencia pri vypracovávaní prípravy učiteľov a ich asistentov pracujúcich so žiakmi zo sociálne a výchovne nedostatočne podnetného prostredia,
  • sumarizovanie a vyhodnocovanie jednotlivých aspektov dosiahnutých výsledkov,
  • organizovanie seminárov, konferencií a školení pre učiteľov a pedagogických pracovníkov zo škôl zapojených do projektu, šírenie výstupov a výsledkov projektu spolu s odporúčaniami, akým spôsobom by mali byť inštitucionalizované .

Výstupy a výsledky

  • Výsledky zo sub-projektov boli použité na školenia, ich cieľom bolo posilniť demokratické a tolerantné prostredie, najmä v oblastiach s veľkým podielom rómskeho obyvateľstva. Dôraz sa kládol na odstránenie predsudkov a prevencia vnútro-etnických konfliktov. Školenia  boli určené pre starostov, vedúcich predstaviteľov miestnej samosprávy, vedúcich predstaviteľov spoločenstva a mienkotvorcov týchto lokalít.
  • Projekt vytvoril alternatívne učebné osnovy použiteľné pri výchovu  a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v ranom detstve, nové a vhodnejšie metódy pre prípravu učiteľov, asistentov pôsobiacich priamo v teréne.
  • Prispel k založeniu zdrojového centra pre priebežné vytváranie učebných materiálov pre rómske deti v rámci existujúceho Metodického centra v Prešove.
  • Výstupné materiály projektu, ktoré obsahujú množstvo návrhov, praktických cvičení, nápadov a náhľadov,  pomohli  učiteľom oživiť a stimulovať prácu v triede. Tieto materiály obsahujú teoretickú a praktickú časť, ktoré je možné kombinovať, rozvíjať a  prenášať do rozličných kontextov a sú vhodné pre všetky vekové kategórie žiakov.
  • Výstupné materiály projektu nenahradili existujúce učebné osnovy, ale sú paralelným zdrojom ─ dopĺňajú a posilňujú účinnosť existujúcich schválených učebných metód a osnov.

Suma, ktorou bol projekt podporený

Dotácia z PHARE: 1 800 000 EUR

Kofinancovanie 1 : 500 000 EUR

Udržateľnosť projektu

Projekt poukazoval na rôzne možnosti vytvárania tvorivého, podnetného a aktívneho prostredia, v ktorom spojenie síl a otvorenosť diskusie odzrkadľovali zmysel partnerstva v mene spoločných cieľov. Dokumenty z rokovania vlády SR vo vyhodnotení projektu uvádzajú že: projekt bol úspešne zrealizovaný a ukončený v roku 2002, časť projektu ktorá bola kofinancovaná zo štátného rozpočtu ešte stále prebieha – ďalšie materiály potvrdzujúce túto skutočnosť sa nám nepodarilo nájsť.

Použitá literatúra: