POLLÁK PETER, MGR., PHD.

Peter Pollák

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (2012 – 2016)
Poslanec Národnej rady SR (2012 – 2016)

Vysokoškolský učiteľ v oblasti sociálnej práce, poslanec Národnej rady SR za politickú stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Vo svojej pracovnej kariére sa orientuje na prácu s Rómami – v priamej praxi  v komunitných centrách a v mimovládnych organizáciách, neskôr na Okresnom úrade v Spišskej Novej Vsi a na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity. Od roku 2006 prednášal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a od roku 2012 na Vysokej škole Sv. Alžbety v Bratislave. V rokoch 2012 – 2016 pôsobil na pozícii splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a zároveň bol poslancom Národnej rady SR.

Sociálnu prácu študoval popri zamestnaní na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2009 získal akademický titul PhD. v odbore Sociálna práca na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, ale aj politických dokumentov, napr. Rómska reforma – Správna cesta (dostupné

tu: http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8973.pdf;
tu: http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8983.pdf;
tu: 
http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8991.pdf

Základné údaje: 
Narodil sa: 20. 4. 1973
Vzdelanie:
2005    Mgr. v odbore Sociálna práca
2009    PhD. v odbore Sociálna práca
Kontaktppollak73@gmail.comhttps://www.facebook.com/peterpollak.sk/

Pôsobenie a aktivity:

  • Projektový manažér
  • Sociálny pracovník
  • Poradca prednostu okresného úradu
  • Vedúci regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity
  • Odborný asistent – vysokoškolský pedagóg
  • Riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
  • Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity
  • Poslanec Národnej rady SR
  • Autor a spoluautor odborných a vedeckých publikácií
  • Člen riešiteľských kolektívov vedeckých projektov (napr. Voľby životných stratégií obyvateľov rómskych komunít)
  • Manažér projektov zameraných na inklúziu Rómov (napr. Štipendijný program pre rómskych študentov stredných škôl, Dokončenie základného vzdelania a iné)
  • Člen viacerých národných a medzinárodných odborných výborov a komisií (napr. „European Roma and Travellers Forum“ – Európske fórum Rómov a kočovníkov pri Rade Európy; Výbor pre vzdelávanie, kultúru a rómsky jazyk; Zástupca Slovenska v International Romani Union; Člen poradnej rady National Democratic Institute)

Zdroje:

https://osobnost.aktuality.sk/peter-pollak/

http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/romsky-poslanec-peter-pollak-z-osady-do-politiky.html

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/317261-romska-reforma-funguje-tvrdi-splnomocnenec-pollak/

https://aktualne.centrum.sk/pollak-prvy-zakon-romskej-reformy-chce-riesit-priestupkovu-imunitu-socialne-odkazanych/slovensko/politika/

https://www.facebook.com/pg/peterpollak.sk/about/?ref=page_internal

PORAJMOS (PORRAJMOS)

(niekedy tiež porraimos, Pharrajimos) – hromadné ničenie, vraždenie Rómov – termín, ktorý niektoré skupiny používajú na označenie holokaustu Rómov počas II. svetovej vojny.

Porajmos v pôvodnom význame vyjadruje pohltenie, strávenie, vstrebanie. V viacerých rómskych dialektoch má však hanlivý až pejoratívny význam, dá sa chápať ako črevo a telesný otvor, alebo pohlavné odhalenie, odkrytie či potrat.

Ide o umelý termín, ktorý ako prvý začal používať profesor Ian Hancock  z Univerzity v Texase. Používanie termínu v Európe nie je jednoznačné, na Slovensku sa nepoužíva vôbec.

(pozri viac rómsky holokaust)

Literatúra/zdroje:

  1. BARSONY, Janos: Facts and Debates: The Roma Holocaust. In: Pharrajimos: The Fate of the Roma During the Holocaust, ed. Janos Barsony and Agnes Daroczi . International Debate Education Association.  New York: 2008.
  2. HANCOCK, Ian: On the interpretation of a word: Porrajmos as Holocaust.[online]. RADOC (The Romani Archives and Documentation Center), Austin [cit. 14. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.radoc.net/radoc.php?doc=art_e_holocaust_interpretation&lang=ry&articles=true

PRIMÁŠ

Prvý huslista, (primárius), vedúci hudobník ľudového hudobného súboru, založeného na sláčikovej interpretácii hudby.
Známi rómski primáši zo Slovenska (chronologicky):

Literatúra/zdroje:

  1. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom. 
  2. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov. Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-5
  3. Vihorlatské múzeum v Humennom: Rómske hudobníctvo na Slovensku. [online]. In: Vihorlatské múzeum v Humennom. 19. Október 2011. [cit. 11. 1. 2012]. 

PROGRAM TOLERANCIE K MENŠINÁM

Program tolerancie k menšinám /SR 9905.02/ PHARE 1999

Termín realizácie: (2001─ 2002)

Projekt realizovali:

Úrad vlády SR, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, mimovládne organizácie a združenia, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Prešovská univerzita, Univerzita Komenského Bratislava, Štátny pedagogický ústav, 79 pilotných škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín (maďarský, ukrajinský, rusínsky), Metodické centrum v Prešove .

Obsah projektu:

Podstatou projektu bolo umožniť, aby proces vzdelávania primerane reagoval na rozličné potreby detí z etnických menšín v súvislosti so záujmom o dlhodobú sociálnu integráciu a spoločenskú súdržnosť na Slovensku i v Európskej únii.  Hlavnou snahou  projektového tímu bolo rozšíriť význam multikultúrneho vzdelávania ako predpokladu skvalitnenia vyučovania na školách. Projekt bol rozdelený na tri sub-projekty, ktoré sú na seba prepojené, ale tematicky sú odlišné:

  • SUB-PROJEKT Č. 1: Školiaci program pre miestne úrady a mienkotvorcov. Jednou z úloh sub-projektu č. 1-bolo prostredníctvom výskumu interetnických vzťahov na územiach s vysokým počtom rómskej národnostnej menšiny, formulovať kľúčové problémy ich vzájomného spolunažívania s majoritnou časťou populácie.
  • SUB-PROJEKT Č .2: Verejná informačná kampaň o menšinách v médiách, Sub-projekt bol zameraný na zvyšovanie tolerancie voči minorite pomocou verejnej informačnej kampane prezentovanej v elektronických médiách (projekt sa skladal z prípravy série krátkych dokumentárnych programov o európskych modeloch spolužitia etník, ako aj o etnikách žijúcich na území Slovenska). Filmy a diskusie boli odvysielané vo verejnoprávnych médiách.
  • SUB-POJEKT Č.3: Zvýšenie úrovne vyučovania a učenia sa jazykov na školách s menšinovým vyučovacím jazykom a zriadenie Vzdelávacieho, informačného, dokumentačného, poradenského a konzultačného centra pre Rómov.

Komponenty subprojektu:

  1. a) zlepšenie učenia sa a vyučovania slovenského jazyka, b) posilnenie vyučovania jazyka národnostných menšín, c) zriadenie vzdelávacieho, informačného, dokumentačného, poradenského a konzultačného centra pre Rómov, d) dodávka technického vybavenia a učebných pomôcok.

Cieľom sub-projektu č.3 bolo zlepšenie postavenia etnických minorít prostredníctvom rozvoja ich vzdelávacieho systému s dôležitým dôrazom na rómsku minoritu. Vytvorenie lepších podmienok pre výučbu a učenie sa v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach s vyučovacím jazykom menšín a celkovo vytvoriť priaznivé prostredie podporujúce vzájomné porozumenie medzi členmi spoločnosti a tým znížiť respektíve zmierniť sociálnu a rasovú diskrimináciu .

Cieľová skupina:

Projekt bol určený všetkým národnostným a etnickým menšinám na území Slovenskej republiky ─ zahŕňajúc aj rómsku národnostnú  menšinu.

Ciele projektu:

  • rozvinutie špeciálnej učebnej metodiky, zabezpečenie materiálov a techniky vyučovania a učenia sa štátneho (slovenského) jazyka (testovaných na pilotných školách na celom území Slovenska),
  • rozvoj nových prístupov k vyučovaniu a učeniu sa jazykov etnických menšín (testovaných podobným spôsobom),
  • zriadenie vzdelávacieho, informačného, dokumentačného, poradenského a konzultačného centra pre učiteľov na školách v regiónoch s vysokou koncentráciou rómskej populácie,
  • asistencia pri vytváraní alternatívnych učebných osnov pre deti zo sociálne a výchovne nedostatočne podnetného prostredia s dôrazom na vstup do prvého ročníka,
  • asistencia pri vypracovávaní prípravy učiteľov a ich asistentov pracujúcich so žiakmi zo sociálne a výchovne nedostatočne podnetného prostredia,
  • sumarizovanie a vyhodnocovanie jednotlivých aspektov dosiahnutých výsledkov,
  • organizovanie seminárov, konferencií a školení pre učiteľov a pedagogických pracovníkov zo škôl zapojených do projektu, šírenie výstupov a výsledkov projektu spolu s odporúčaniami, akým spôsobom by mali byť inštitucionalizované .

Výstupy a výsledky

  • Výsledky zo sub-projektov boli použité na školenia, ich cieľom bolo posilniť demokratické a tolerantné prostredie, najmä v oblastiach s veľkým podielom rómskeho obyvateľstva. Dôraz sa kládol na odstránenie predsudkov a prevencia vnútro-etnických konfliktov. Školenia  boli určené pre starostov, vedúcich predstaviteľov miestnej samosprávy, vedúcich predstaviteľov spoločenstva a mienkotvorcov týchto lokalít.
  • Projekt vytvoril alternatívne učebné osnovy použiteľné pri výchovu  a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v ranom detstve, nové a vhodnejšie metódy pre prípravu učiteľov, asistentov pôsobiacich priamo v teréne.
  • Prispel k založeniu zdrojového centra pre priebežné vytváranie učebných materiálov pre rómske deti v rámci existujúceho Metodického centra v Prešove.
  • Výstupné materiály projektu, ktoré obsahujú množstvo návrhov, praktických cvičení, nápadov a náhľadov,  pomohli  učiteľom oživiť a stimulovať prácu v triede. Tieto materiály obsahujú teoretickú a praktickú časť, ktoré je možné kombinovať, rozvíjať a  prenášať do rozličných kontextov a sú vhodné pre všetky vekové kategórie žiakov.
  • Výstupné materiály projektu nenahradili existujúce učebné osnovy, ale sú paralelným zdrojom ─ dopĺňajú a posilňujú účinnosť existujúcich schválených učebných metód a osnov.

Suma, ktorou bol projekt podporený

Dotácia z PHARE: 1 800 000 EUR

Kofinancovanie 1 : 500 000 EUR

Udržateľnosť projektu

Projekt poukazoval na rôzne možnosti vytvárania tvorivého, podnetného a aktívneho prostredia, v ktorom spojenie síl a otvorenosť diskusie odzrkadľovali zmysel partnerstva v mene spoločných cieľov. Dokumenty z rokovania vlády SR vo vyhodnotení projektu uvádzajú že: projekt bol úspešne zrealizovaný a ukončený v roku 2002, časť projektu ktorá bola kofinancovaná zo štátného rozpočtu ešte stále prebieha – ďalšie materiály potvrdzujúce túto skutočnosť sa nám nepodarilo nájsť.

Použitá literatúra: