A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z
Sa Sc Še So Šp Št Sú Sv

ŠTÁTNE VYZNAMENANIA RÓMOM

Po roku 1989 dostali prvé štátne vyznamenania aj Rómovia – Ján Berky-Mrenica, Elena Lacková a Dezider Banga.

2.1.1998: Ján Berky Mrenica – Pribinov kríž I. stupňa (Pribinov kríž sa zapožičiava občanom Slovenskej republiky, ktorí sa významne zaslúžili o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj republiky. Pribinov kríž má tri triedy, z ktorých najvyššia je I. trieda. Pri zapožičaní jednotlivých tried sa vychádza z miery zásluh toho, komu sa kríž zapožičiava. Vyznamenanie sa zapožičiava pri príležitosti výročia vzniku Slovenskej republiky.)

1.9.2001: Elena Lacková– Rad Ľudovíta Štúra III. triedy(Rad Ľudovíta Štúra sa prepožičiava občanom Slovenskej republiky, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky alebo za mimoriadne významné zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoja národného hospodárstva, vedy a techniky, kultúry, umenia, školstva, športu a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.)

1.1. 2010: Dezider Banga– Rad Ľudovíta Štúra III. triedyza mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry

Literatúra/zdroje:

  1. Slovenské štátne rady a vyznamenania. Wikipédia. [online]. [cit. 18.11. 2011]. Dostupné na internete:http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_%C5%A1t%C3%A1tne_rady_a_vyznamenania

STIGMATIZÁCIA RÓMOV

Nálepkovanie Rómov spravidla negatívnymi charakteristikami, ktoré môže vyústiť až do diskriminačného správania sa.Stigma je charakteristika alebo vlastnosť, ktorou spoločnosť označkuje osobu ako odlišnú a ktorá výrazne diskredituje jej alebo jeho identitu.

Sociológ Erving Goffman, definoval stigmu ako atribút, ktorý môže vyplývať z prináležania k etnickej alebo rasovej skupine a narušuje individuálnu identitu. Jednotlivca totiž redukuje v predstavách iných ako niekoho odlišného od „ normálu“.

Proces stigmatizácie nejakej skupiny existuje v každej spoločnosti. Na individuálnej úrovni slúži k tomu, aby sa jednotlivec, ktorý znevažuje stigmatizovaného druhého cítil lepšie a sebavedomejšie. Na skupinovej úrovni, podobne, znehodnocovanie inej skupiny pomáha zvyšovať sebavedomie väčšine.
Stigmatizujúce označenie spojené s prináležaním k rómskej menšine je asociované s negatívnym hodnotením. Stereotypy, ako napríklad neprispôsobivosť, nečistota alebo lenivosť ktoré sú v spoločnosti „ všeobecne známe“ a stávajú sa základom pre vylučovanie, vyhýbanie sa alebo diskriminovanie Rómov. Stigma pritom neexistuje v osobe, ale v sociálnom kontexte. Napríklad, Róm alebo Rómka môže zažiť stigmatizáciu na Slovensku, ale nie vo Veľkej Británii alebo v USA.

Dôsledkom stigmatizácie je nízky status, chudoba, poruchy kognitívnych a sociálnych funkcií, horšieho fyzického a mentálneho zdravia u príslušníkovej stigmatizovanej skupiny. Výrazne zvyšuje riziko odmietnutia, vylúčenia, predsudkov a diskriminácie, verbálneho a fyzického násilia. Ľudia, ktorí sú stigmatizovaní, sú si vedomí toho, že majú menšiu hodnotu v očiach iných a sú obeťou diskriminácie. Proces stigmatizácie v nich môže vyvolať stresové reakcie, akými je zlosť, beznádej, strach alebo odbor či zvýšená kardiovaskulárna aktivita.

Najnovší výskum v sociálnej psychológií však prekonáva názor, že stigmatizovaní jednotlivci sú výlučne pasívnymi obeťami. Naopak, mnohí sa snažia odlišnými stratégiami so stigmatizáciou vyrovnať. Niektorí sa zakrývajú stigmatizujúci znak a iní sa usilujú dokázať, že vedia byť úspešní aj v oblastiach, v ktorých podľa rozšírených stereotypoch nemajú šancu uspieť.

Literatúra/zdroje:

  1. BAUMEISTER, Roy F. and VOHS, Kathleen D. eds.: Encyclopedia of Social Psychology. Sage Publications, 2007.
  2. GOFFMAN, Erving: Stigma . Penguin, London 1963.

STOJKA, CEIJA

Rómska spisovateľka, maliarka a hudobníčka Ceija Stojka, ktorá svojimi dielami upozorňovala na nacistické zločiny, nositeľka titulu profesorka (2009) za svoj dlhoročný boj proti rasizmu hlavne na akademickej pôde v Rakúsku.

(* 23.05.1933 Kraubath an der Mur, Steiermark, Rakúsko, † 28.01.2013 Viedeň, Rakúsko)

Jedna z najvýznamnejších rómskych umelkýň v Rakúsku, ktorá prežila Osvienčim – Birkenau, Ravensbrück (1944)  a Bergen-Belsen. Narodila sa v rodine obchodníka, ktorý predával kone a pre svoj pôvod sa s celou rodinou dostala do koncentračných táborov, odkiaľ sa jej podarilo zachrániť so svojimi 4 sestrami a matkou. Po vojne sa usadila vo Viedni, kde žila až do svojej smrti.

Okrem spisovateľskej činnosti sa venovala aj výtvarnej tvorbe, v ktorej sú charakteristické návraty k zážitkom z koncentračných táborov i obrazy z jej života a života jej rodiny pred a po druhej svetovej vojne.

Nositeľka viacerých ocenení:

  • Bruno-Kreisky-Preis für das politische Buch, 1993,
  • Josef-Felder-Preis, 2000
  • Goldenes Verdienstkreuz des Landes Wien, 2001
  • Humanitätsmedaille der Stadt Linz, 2004[3]
  • Goldenes Verdienstzeichen des Landes Oberösterreich, 2005[3]
  • Fernsehpreis der Österreichischen Erwachsenenbildung, 2006

Z rúk rakúskej ministerky kultúry dr. Claudie Schmied získala 16. októbra 2009 titul profesorka predovšetkým za svoj dlhoročný boj proti rasizmu hlavne na akademickej pôde, kde sa zameriavala na worskhopy, v ktorých vedie dialóg s väčšinovým obyvateľstvom, hlavne žiakmi a študentmi, objasňovala silu jazyka a analyzovala, ako môžu predsudky a stereotypy viesť k rasovo motivovanému násiliu a ako citliví Rómovia a Sintovia reagujú na protirómske vyjadrenia.

Viac ako 20 rokov podporovala vedcov z rôznych vedných odborov, študentov a novinárov, ktorí sa vo svojej práci venujú Rómom.

Literárna tvorba:

  • Wir leben im Verborgenen. Erinnerungen einer Rom-Zigeunerin (1988)– Žijeme ve skrytu: Vypravění rakouské Romky (český preklad – 2009) – autobiografické dielo
  • Reisende auf dieser Welt (1992)
  • Meine Wahl zu schreiben – ich kann es nicht Gedichte (2003)
  • Me Diklem Suno (Audio-CD)
  • Träume ich, dass ich lebe? Befreit aus Bergen-Belsen (2005)

Linky:

video (v nemčine): Zeit zeugin Ceija Stojka (Očitý svedok Ceija Stojka)

rozhovor (v češtine): K psaní mě donutily lži popíračů holokaustu, říká Romka Ceija Stojka

Súťaž predníkov o cenu Rinalda Oláha

Každoročná súťaž amatérskych i profesionálnych huslistov v štýlovej interpretácii tradičného piesňového repertoáru, ktorú od roku 2008 na počesť svojho rodáka Rinalda Oláha, organizuje Obecný úrad vo Zvolenskej Slatine.

Základné údaje:

  • poslaním súťaže je podporovať a prezentovať tvorivé a interpretačné umenie hudobníkov, ktorí uchovávajú a nadväzujú na tradičné hudobné štýly predníkov podpolianskych ľudových hudieb, rómskeho etnika a ľudových hudieb rôznych regiónov Slovenska
  • prispieť k posilňovaniu podpolianskej regionálnej a rómskej kultúry a identity…
  • pripomínať si vynikajúceho rómskeho husľového virtuóza Rinalda Oláha, rodáka zo Zvolenskej Slatiny
  •  autorom výtvarného návrhu medaily je akademický sochár prof. Ján Kulich

SVÄTÁ SÁRA

  • patrónka Rómov
  • nájdeme aj pod pojmom Kali Sára – čierna Sára, Čierna Madonna

Procesia

 Procesia  so svätou Sárou sa koná každý rok 24. mája. Pri tejto príležitosti sa stretávajú prevažne Rómovia zo západnej Európy v juhofrancúzskom meste Les Saintes  Maries de la Mer (Sväté Márie z mora). V miestnom kostole z 9. – 15. storočia sú uložené pozostatky svätíc. Márie Salome – matka staršieho Jakoba a Márie Jakobey – sestra alebo sesternica Panny Márie. V krypte pod kostolom sa nachádza aj plastika ženy s tmavšou pleťou- svätá Sára. Predpokladá sa, že práve preto si ju Rómovia vybrali ako svoju patrónku. Kult svätej Sáry vznikol spontánne a z duchovnej potreby Rómov.

Existuje zmienka o procesiách z roku 1855,  ktorá je dokladom  rozšírenosti tohto kultu. No procesie so sochou svätej Sáry povolila cirkev až v roku 1935. Pričinil sa o to markíz Falco de Baroncelli. Cirkev sa na týchto procesiách účastní až od roku 1953.

Pri soche svätej Sáry sa modlí, zapaľujú sa sviečky, hladia a bozkávajú sochu na tvár, prosí sa o uzdravenie a prespáva sa v krypte pri soche. V deň procesie sa socha zaodeje do rúch, ktoré jej prinesú pútnici. Následne sa v sprievode vynáša k moru, pričom pútnici sa ponoria po pás do mora. Na druhý deň sa procesia opakuje so sochami svätých Márií 25. mája.

Možné vysvetlenia, prečo sa svätej Sáre prinášajú rúcha a vchádza sa do mora možno nájsť v legendách o nej.

Legenda

Legenda hovorí, že svätá Sára bola Rómka, ktorá žila so svojím kmeňom na pobreží. V sne mala zjavenie v ktorom ju ženy na lodi prosili o pomoc. Boli to spomínané Mária Salome a Mária Jakobey. No môžeme sa stretnúť aj s rozprávaním o tretej Márii. Márii Magdaléne. Hneď ako sa zobudila, išla k moru, ktoré bolo rozbúrené. Zvliekla si šaty a more sa upokojilo. Nájdeme aj verziu, že si zvliekla šaty a pomocou nich obe Márie vytiahla na breh. Tie potom sv. Sáru pokrstili a spoločne šírili kresťanstvo.

Iná legenda hovorí, že sa svätá Sára bola slúžkou Márii( Mária Salome a Mária Jakobey), ktoré sa plavili na lodi z Palestíny, pretože spolu s Máriou Magdalénou, Lazarom a Martou boli vyhnaní po smrti Ježiša Krista.

Taktiež sa možno stretnúť s postavou svätej Sáry ako osoby, ktorá stála pri prázdnom hrobe Ježiša Krista spolu s Pannou Máriou a Martou.

Jedným z vysvetlení, prečo pútnici vchádzajú do mora je ich snaha sa dostať čo najbližšie k Svätej Zemi. Ďalšie vysvetlenie je, že vyprevádzajú sväté odkiaľ prišli. Existujú aj názory, že sa jedná o rituál určený indickej bohyni Kali, ktorý sa zachoval. Vstupom svätej Sáry do mora voda nadobúda liečivé schopnosti, a preto do nej vchádzajú aj pútnici. Iná verzia hovorí o tom, že tento zvyk súvisí s čiernou bohyňou, ktorá sa tu uctievala pred príchodom kresťanstva.

Bibliografia:

Mann, A. 2000 : Rómsky dejepis, doplnkový učebný text pre 2 stupeň ZŠ, Kalligram Bratislava 2000. 52 s.

Mann, A. 2004: Duchovná kultúra Rómov. In: Dingir, časopis o současné náboženské scéňe, Praha 2004, roč. 7, č. 1, s. 10-13. (ISSN: 1212-1371)

Mann, A. 1995: Duchovný rozvoj-podmienka urýchlenia spoločenského rastu rómskeho obyvateľstva na Slovensku. In: SLezský sborník, Opava, 93, 1995, č. 1-2, s. 157-158

Dvořáková, H.2004 : Romske poutě a svatá Sára [online] Dingir, časopis o současné náboženské scéne (Praha), 2004  Dostupné na  internete:http://www.dingir.cz/archiv/Dingir104.pdf

Saint Sarah [online] Dostupné na  internete:  http://translate.google.sk/translate?hl=sk&langpair=en%7Csk&u=http://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Sarah&ei=6D2gUMn1BI7Ksgb44IDYCg

 

SVETOVÝ DEŇ RÓMOV

Pamätný deň (8. apríl) Rómov na celom svete, keď si pripomínajú svoj spoločný pôvod, jazyk, kultúru a identitu na základe medzinárodného zjednotenia a spolupatričnosti.

Svetový deň Rómov bol vyhlásený v roku 1990 účastníkmi 4. kongresu Medzinárodnej rómskej únie vo Varšave pri príležitosti výročia 1. kongresu Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union – IRU), ktorý sa konal 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia).

Na Slovensku si ho pripomíname od roku 2001, keď sa do širšieho povedomia Rómov i majoritnej spoločnosti dostal v rámci aktivít splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity K. Orgovánovej.

Literatúra/zdroje:

  1. BOTOŠOVÁ, Anina:  Tlačové vyhlásenie splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity k Medzinárodnému dňu Rómov. [online]. (08.04.2008). In: Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.rasizmus.sk/wp-content/uploads/2010/02/cas-skinheadov.pdf
  2. GALBAVÝ, Ľudovít: Tlačové vyhlásenie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ľudovíta Galbavého k Medzinárodnému dňu Rómov. [online]. (08.04.2010) In: Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.rasizmus.sk/wp-content/uploads/2010/02/cas-skinheadov.pdf
  3. POLLÁK, Miroslav: Vyhlásenie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity k Medzinárodnému dňu Rómov. [online]. 07.04.2011. In: Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.rasizmus.sk/wp-content/uploads/2010/02/cas-skinheadov.pdf