A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z
Sa Sc Še So Šp Št Sú Sv
Soc Soľ

SOCIÁLNA PRÁCA V TERÉNE

Sociálna práca vykonávaná v prirodzenom prostredí klienta, pričom za prirodzené prostredie sa považuje miesto, ktoré klient dôverne pozná, trávi tam veľa času. Môže to byť domácnosť klienta, alebo tzv. otvorené prostredie: komunita, ulica.

Miesto výkonu a klient sú zároveň jej základnými definičnými znakmi, podľa nich sa rozdeľuje do niekoľkých typov alebo metód:

  • TSP v domácnostiach: využíva sa najmä pri práci s chudobnými rodinami; sociálny pracovník prichádza do domácnosti klientov a pracuje s jednotlivcom a s malou skupinou – rodinou.
  • Streetwork:práca na ulici s deťmi a mládežou, ľuďmi bez domova, užívateľmi návykových látok, osobami pracujúcimi v sexbiznise, špecifickými skupinami ako sú hooligans, skinheads, atď.; sociálny pracovník pracuje s jednotlivcom alebo so skupinou.
  • Komunitná sociálna práca:sociálna práca v komunite s cieľom pomáhať pri zmierňovaní jej sociálneho znevýhodnenia a vylúčenia a pri riešení sociálnych problémov v komunite. Ďalšími cieľmi sú: aktivizácia členov komunity, budovanie sietí pomoci a spolupráce v komunite a s inštitúciami mimo nej, vyrovnávanie napätia medzi potrebami členov komunity a nedostatočnými zdrojmi. SP pracuje so skupinami a s komunitami.

Špecifikom sociálnej práce v teréne, oproti iným formám a metódam sociálnej práce, je jej mobilná (sociálny pracovník prichádza za klientom) a vyhľadávacia (vyhľadáva klientov, ktorí by sociálneho pracovníka sami neoslovili a ponúka im svoje služby) funkcia.

Jej hlavným cieľom je pomáhať klientom pri ich sociálnom začleňovaní, medzi ďalšie ciele patria: zmierňovanie alebo zabraňovanie sociálnemu vylúčeniu, prevencia sociálneho vylúčenia, sprevádzanie klienta rizikovými životnými situáciami, sprostredkovanie kontaktu medzi klientom a rôznymi inštitúciami, odovzdávanie informácií. Môže existovať ako služba konkrétneho zariadenia alebo inštitúcie (napr. nízkoprahového centra) alebo ako samostatný program obce či mimovládnej organizácie. Podľa Zákona o sociálnych službách 448/2008 Z.z. patrí medzi terénne formy sociálnych služieb.

V prostredí marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku sa realizuje:

  • terénna sociálna práca s jednotlivcom a jeho rodinou: zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu; o finančné dotácie žiadajú samosprávy Fond sociálneho rozvoja a sami program spolufinancujú. Medzi najčastejšie aktivity TSP patria: poradenstvo v rôznych oblastiach, uľahčovanie komunikácie medzi klientom a inými subjektmi, sprevádzanie klienta.
  • komunitná sociálna práca: systémovo sa nerealizuje, no obce alebo mimovládne organizácie môžu byť zriaďovateľmi komunitných centier, ktoré ponúkajú rôzne sociálne a vzdelávacie programy. V mnohých obciach sa realizujú komunitné projekty – zamerané na sociálnu pomoc, resp. napĺňanie sociálnych potrieb obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.

Literatúra/zdroje:

  1. ZÁKON z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
  2. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.upsvar-zv.sk/zakony/448_2008.pdf
  3. AMBRÓZOVÁ, Alena a kol.: Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite. Bratislava: PDCS 2006.
  4. BEDNÁŘOVÁ, Zdena – PELECH, Lubomír: Sociální práce na ulici. Brno: Doplňek 1999.
  5. [kol.]: Výkon terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách. Bratislava 2009.

SOCIÁLNE VYLÚČENIE (SOCIÁLNA EXKLÚZIA)

Predstavuje koncept, ktorý kontextuálne vystihuje  situáciu, v akej sa v súčasnosti nachádzajú jednotlivci žijúci v tzv. marginalizovaných rómskych komunitách. Sociálne vylúčenie je  chápané ako viacdimenzionálny jav, systematický proces  a súbor mechanizmov, ktoré vedú k vylučovaniu jednotlivcov alebo skupín na okraj spoločnosti, k oslabovaniu ich sociálnych väzieb , marginalizácii, resp. izolácii. Exklúzia znamená znemožnenie participácie týchto skupín a jednotlivcov na štandardnom spôsobe sociálneho života.

Sociálne vylúčenie sa prejavuje v oblasti bývania, vzdelávania a prístupu k službám, na základe čoho môžeme zachytiť sociálne vylúčenie v niekoľkých dimenziách:

  • Priestorové vylúčenie – koncentrovanie vylúčených obyvateľov do mestských get alebo osád.
  • Ekonomické vylúčenie – limitovaný prístup vylúčených jednotlivcov na trh práce, ich vytesnenie na sekundárny trh práce, prípadne do oblasti šedej ekonomiky, nedostatok ekonomického a sociálneho kapitálu, ktorý determinuje kontakt s väčšinovou spoločnosťou, uzavretosť sociálnych sietí.
  • Kultúrne vylúčenie  – obmedzený prístup k vzdelávaniu v hlavnom vzdelávacom prúde a k možnostiam zdieľať vo všeobecnosti kultúrny kapitál spoločnosti.
  • Symbolické vylúčenie  – stigmatizácia na základe rôznych atribútov (v prípade spoločensky vylúčených Rómov ide o kombináciu etnických a sociálnych charakteristík), prejavuje sa v miere sociálneho dištancu, vplyve predsudkov a stereotypov na postoj spoločnosti voči vylúčenej skupine.
  • Politické vylúčenie  –  znemožnený prístup k výkonu politických práv, limitovaná politická participácia.
  • Sociálne vylúčenie v užšom slova zmysle – zabránenie v dosiahnutí istého sociálneho statusu alebo účasti v niektorých sociálnych inštitúciách.
  • Vylúčenie z mobility – obmedzené možnosti podieľať sa na štandardných mobilných dráhach.
  • Vylúčenie z bezpečnosti –  vystavovanie vylúčených skupín vyšším bezpečnostným rizikám.

Charakteristikami sociálneho vylúčenia je chudoba, nezamestnanosť, nízka kvalifikácia, nedostatočné vzdelanie,  pocit ohrozenia, vystavenie diskriminácii.
Zdroj / literatúra:

Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, dostupné na http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20646

Jakoubek, M. – Hirt, T.: Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu. NOS – OSF. Bratislava 2008, s. 697

SOĽ (obec)

Obec: Soľ

Kraj: Prešovský

Okres: Vranov nad Topľou

Región:  Zemplínsky

Rozloha: 10,29 km2, (1 029 ha)

Celkový počet obyvateľov:  2 474 ( 2 430 pri sčítaní v roku 2011)

Približný počet Rómov:  1 250

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti:  734

Hustota obyvateľstva:  240,43 obyvateľov/km2

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo):    

  • Agrodružstvo v Soli
  • DANEX PLUS, s. r. o., – stavebná firma
  • STAPAX, s. r. o.,   – stavebná činnosť, nákladná doprava, obchodná činnosť
  • Ján Ďuďa – stavebná činnosť, zemné a výkopové práce, natieračské práce
  • Miroslav Kroka – stavebná činnosť
  • STRAKMAN – nákladná autodoprava
  • Pekáreň Raslen,
  • RAMEKO, s. r. o., zhodnocovanie odpadov

Možnosti zamestnania: 

Učiteľ, pedagogický asistent učiteľa v ZŠ, asistent učiteľa v MŠ

Sociálna oblasť: terénny sociálny pracovník, asistent TSP, asistent TSP, asistent osvety zdravia.

Stavebná oblasť: murár, tesár, klampiar, pomocný robotník, robotník pri zemných a kopáčskych prácach.

Vierovyznanie majoritného  obyvateľstva:  

rímskokatolícke  – 61,4 %

evanjelické augsburského vyznania  – 16,8 %

gréckokatolícke – 9,4 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: 

apoštolská cirkev, gréckokatolícke, i Svedkovia Jehovovi

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity)

Prví Rómovia sa do obce Soľ prisťahovali v druhej polovici 18. storočia. Najstaršie údaje o rómskom obyvateľstve v Soli udáva súpis Cigánov Zemplínskej stolice z  r. 1771. Podľa neho sa k tomu roku v obci zdržiavali štyria Rómovia s rodinami: Daniel Samko so ženou a dvoma deťmi, Ján Samko so ženou a synom, Andrej Samko so ženou a troma deťmi a Matej Horeparič so ženou a  dvoma deťmi. Prví traja boli poddaní Martina Kurčaja (Kurzsay), posledný patril barónovi Karolovi Barkócimu. Všetci štyria sa zaoberali kováčstvom, preto mali v Soli, kde sa chovalo veľa koní, dobré podmienky. Daňové súpisy z nasledujúcich rokov uvádzajú však jedného Róma, a to Ondru Samka. Absencia Rómov v týchto záznamoch mala však skôr praktické dôvody a nemusela odrážať skutočný stav.

Správa obce:

Úspešné projekty zamerané na  inklúziu Rómov: 

  • Technická infraštruktúra v rómskej osade  – rok 2002 (podporený  Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR)
  • Rekonštrukcia rómskej bytovky – rok 2003 (podporený Úradom vlády SR)
  • Rekonštrukcia priestorov a vybavenie učebne v ZŠ – rok 2003 (podporený Úradom vlády SR)
  • Rekonštrukcia kotolne a ústredného kúrenia ZŠ  – rok 2003 (podporený  Ministerstvom financií  SR)
  • Zlepšenie podmienok na sebarealizáciu Rómov  vo vzdelávacom systéme – (podporený PHARE)
  • Infraštruktúra pre rómske osady – dotácia na výstavbu vodojemu, vodovodu, kanalizácie a čističky odpadových vôd pre rómsku osadu – rok 2004 (podporený PHARE)
  • Vodovodné prípojky na zásobovanie  rómskej osady pitnou vodou  rok – 2004  (podporený Úradom vlády SR)
  • Rekonštrukcia šatní a sociálnych zariadení ZŠ Soľ rok – 2004  (podporený Úradom vlády SR)
  • Terénna sociálna práca – rok 2004 (podporený  Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR)
  • Rozvoj komunitnej sociálnej práce – rok 2005 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
  • Stavebné úpravy Komunitného centra, rok 2006 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
  • Projektová dokumentácia na výstavbu nájomných bytov – rok 2007 (podporený  Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity)
  • Výstavba 14 nájomných bytov nižšieho štandardu vrátane technickej vybavenosti – rok 2008 (podporený Ministerstvom výstavby  a regionálneho rozvoja SR)
  • Komunitná práca Soľ  – rok  2008 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
  • Výstavba 10 nájomných bytov nižšieho štandardu vrátane technickej vybavenosti – rok 2009 (podporený Ministerstvom výstavby  a regionálneho rozvoja SR)
  • Rekonštrukcia miestneho rozhlasu – rok 2009 (podporený  Ministerstvom financií  SR)
  • Kotol na biomasu v ZŠ – rok 2010 (podporený Ministerstvom výstavby  a regionálneho rozvoja SR)
  • Prístupová komunikácia k novej ulici v rómskej osade – rok 2010 (podporený  Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity)
  • Obnova a prístavba Materskej školy – rok 2011 (podporený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
  • Regenerácia obce Soľ –  rok 2012 (podporený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
  • Výstavba Komunitného centra – rok 2013 (podporený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

Terénna sociálna práca: 

v obci pracujú traja terénni sociálni pracovníci a štyria asistenti terénneho sociálneho pracovníka

Komunitná sociálna práca:

v obci funguje komunitná sociálna práca.

Základné školy: 

Základná škola 1. až 9.ročník

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Spojená škola Čaklov, okres Vranov nad Topľou, Stredná odborná škola A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou, Gymnázium vo Vranove nad Topľou, Stredná odborná škola drevárska, Lúčna 1 055 Vranov nad Topľou, Súkromná pedagogická a sociálna akadémia Košice, Obchodná akadémia Vranov nad Topľou

Ocenenia, ktoré získali rómski žiaci v umeleckých, vedomostných alebo v športových súťažiach:

Malý futbal – 1. miesto v obvodnom kole; 4. – 6. miesto v krajskom kole; Mikulášsky turnaj – futbalový turnaj medzi ZŠ v okrese – 1. miesto

Regionálna atletická súťaž  – 1. miesto

Hviezdoslavov Kubín – účasť v krajskom kole

Kultúrne podujatia, ktoré organizujú Rómovia: 

Bašav mange, bašav  – rómsky hudobný festival organizovaný občianskym združením NADENAŠ (v roku 2013 – 13..ročník)

Oslavy Medzinárodného dňa Rómov

Rómske divadlo, rómske tanečné skupiny a hudobné skupiny:

Hudobné skupiny Koro 2, Gipsy a Terňi Čhajori

Podujatia organizované rómskymi MVO: 

pravidelne organizuje rómsky hudobný festival Bašav mange bašav (už 13 ročníkov)

Rómske osobnosti:  

Miroslav Daňo – poslanec Prešovského samosprávneho kraja (2009 – 2013),

Mgr. Miroslav Balog – koordinátor terénnej sociálnej práce