Encyclopedia

Sociálna práca vykonávaná v prirodzenom prostredí klienta, pričom za prirodzené prostredie sa považuje miesto, ktoré klient dôverne pozná, trávi tam veľa času. Môže to byť domácnosť klienta, alebo tzv. otvorené prostredie: komunita, ulica.

Miesto výkonu a klient sú zároveň jej základnými definičnými znakmi, podľa nich sa rozdeľuje do niekoľkých typov alebo metód:

• TSP v domácnostiach: využíva sa najmä pri práci s chudobnými rodinami; sociálny pracovník prichádza do domácnosti klientov a pracuje s jednotlivcom a s malou skupinou – rodinou.
• Streetwork:práca na ulici s deťmi a mládežou, ľuďmi bez domova, užívateľmi návykových látok, osobami pracujúcimi v sexbiznise, špecifickými skupinami ako sú hooligans, skinheads, atď.; sociálny pracovník pracuje s jednotlivcom alebo so skupinou.
• Komunitná sociálna práca:sociálna práca v komunite s cieľom pomáhať pri zmierňovaní jej sociálneho znevýhodnenia a vylúčenia a pri riešení sociálnych problémov v komunite. Ďalšími cieľmi sú: aktivizácia členov komunity, budovanie sietí pomoci a spolupráce v komunite a s inštitúciami mimo nej, vyrovnávanie napätia medzi potrebami členov komunity a nedostatočnými zdrojmi. SP pracuje so skupinami a s komunitami.

Špecifikom sociálnej práce v teréne, oproti iným formám a metódam sociálnej práce, je jej mobilná (sociálny pracovník prichádza za klientom) a vyhľadávacia (vyhľadáva klientov, ktorí by sociálneho pracovníka sami neoslovili a ponúka im svoje služby) funkcia.

Jej hlavným cieľom je pomáhať klientom pri ich sociálnom začleňovaní, medzi ďalšie ciele patria: zmierňovanie alebo zabraňovanie sociálnemu vylúčeniu, prevencia sociálneho vylúčenia, sprevádzanie klienta rizikovými životnými situáciami, sprostredkovanie kontaktu medzi klientom a rôznymi inštitúciami, odovzdávanie informácií. Môže existovať ako služba konkrétneho zariadenia alebo inštitúcie (napr. nízkoprahového centra) alebo ako samostatný program obce či mimovládnej organizácie. Podľa Zákona o sociálnych službách 448/2008 Z.z. patrí medzi terénne formy sociálnych služieb.

V prostredí marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku sa realizuje:

• terénna sociálna práca s jednotlivcom a jeho rodinou: zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu; o finančné dotácie žiadajú samosprávy Fond sociálneho rozvoja a sami program spolufinancujú. Medzi najčastejšie aktivity TSP patria: poradenstvo v rôznych oblastiach, uľahčovanie komunikácie medzi klientom a inými subjektmi, sprevádzanie klienta.
• komunitná sociálna práca: systémovo sa nerealizuje, no obce alebo mimovládne organizácie môžu byť zriaďovateľmi komunitných centier, ktoré ponúkajú rôzne sociálne a vzdelávacie programy. V mnohých obciach sa realizujú komunitné projekty – zamerané na sociálnu pomoc, resp. napĺňanie sociálnych potrieb obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.

Literatúra/zdroje:

1. ZÁKON z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
2. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.upsvar-zv.sk/zakony/448_2008.pdf
3. AMBRÓZOVÁ, Alena a kol.: Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite. Bratislava: PDCS 2006.
4. BEDNÁŘOVÁ, Zdena – PELECH, Lubomír: Sociální práce na ulici. Brno: Doplňek 1999.
5. [kol.]: Výkon terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách. Bratislava 2009.

Predstavuje koncept, ktorý kontextuálne vystihuje  situáciu, v akej sa v súčasnosti nachádzajú jednotlivci žijúci v tzv. marginalizovaných rómskych komunitách. Sociálne vylúčenie je  chápané ako viacdimenzionálny jav, systematický proces  a súbor mechanizmov, ktoré vedú k vylučovaniu jednotlivcov alebo skupín na okraj spoločnosti, k oslabovaniu ich sociálnych väzieb , marginalizácii, resp. izolácii. Exklúzia znamená znemožnenie participácie týchto skupín a jednotlivcov na štandardnom spôsobe sociálneho života.

Sociálne vylúčenie sa prejavuje v oblasti bývania, vzdelávania a prístupu k službám, na základe čoho môžeme zachytiť sociálne vylúčenie v niekoľkých dimenziách:

• Priestorové vylúčenie – koncentrovanie vylúčených obyvateľov do mestských get alebo osád.
• Ekonomické vylúčenie – limitovaný prístup vylúčených jednotlivcov na trh práce, ich vytesnenie na sekundárny trh práce, prípadne do oblasti šedej ekonomiky, nedostatok ekonomického a sociálneho kapitálu, ktorý determinuje kontakt s väčšinovou spoločnosťou, uzavretosť sociálnych sietí.
• Kultúrne vylúčenie  – obmedzený prístup k vzdelávaniu v hlavnom vzdelávacom prúde a k možnostiam zdieľať vo všeobecnosti kultúrny kapitál spoločnosti.
• Symbolické vylúčenie  – stigmatizácia na základe rôznych atribútov (v prípade spoločensky vylúčených Rómov ide o kombináciu etnických a sociálnych charakteristík), prejavuje sa v miere sociálneho dištancu, vplyve predsudkov a stereotypov na postoj spoločnosti voči vylúčenej skupine.
• Politické vylúčenie  –  znemožnený prístup k výkonu politických práv, limitovaná politická participácia.
• Sociálne vylúčenie v užšom slova zmysle – zabránenie v dosiahnutí istého sociálneho statusu alebo účasti v niektorých sociálnych inštitúciách.
• Vylúčenie z mobility – obmedzené možnosti podieľať sa na štandardných mobilných dráhach.
• Vylúčenie z bezpečnosti –  vystavovanie vylúčených skupín vyšším bezpečnostným rizikám.

Charakteristikami sociálneho vylúčenia je chudoba, nezamestnanosť, nízka kvalifikácia, nedostatočné vzdelanie,  pocit ohrozenia, vystavenie diskriminácii.
Zdroj / literatúra:

Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, dostupné na http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20646

Jakoubek, M. – Hirt, T.: Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu. NOS – OSF. Bratislava 2008, s. 697