UMELECKÉ KOVÁČSTVO

Schopnosti a pracovitosť niektorých rómskych kováčov boli dôvodom sociálnej diferenciácie, ktorá sa začína prejavovať v medzivojnovom období. Spomedzi rómskych kováčov sa začali vyčleňovať jednotlivci, ktorí sa začali orientovať na náročnejšie práce. Viacerí z nich nadobudli nové zručnosti počas vojenskej služby a naplno ich využili až po návrate domov. Mnohí získali i podkúvačské osvedčenie, čím sa rozšírilo pole ich pôsobnosti.

Začali zhotovovať železné pluhy, niektorí  kompletné okovania vozov (čo sa považovalo za najťažšiu kováčsku prácu) na ktoré si vyrážali i svoje iniciály. Títo kováči boli zväčša významnými autoritami vo svojej osade, ale i v blízkom okolí. Boli pravidelne v styku s majoritnou spoločnosťou. Stávalo sa, že obec sa ich snažila získať za obecných kováčov.

Strom života, autor Róbert Rigó, umelecký kováč. Foto: OZ Chartikano

Po druhej svetovej vojne sa rozvinulo rómske umelecké kováčstvo a kováči začali vyrábať kríže na hroby, rôzne mreže pomocou modernej kováčskej, zámočníckej a zváracej techniky. Vyrábali sa i svietniky, zábradlia a lavičky. Špecifickým smerom sa rozvinulo umelecké kováčstvo v obci Dunajská Lužná. Schopnosti tunajších rómskych kováčov sa využívajú pri rekonštrukciách bratislavských barokových a rokokových palácov, ale i na realizáciu kovových prác podľa návrhu výtvarníkov.

V Dunajskej Lužnej na pôsobí viac ako desať dielní umeleckých kováčov, ktoré sú vybavené modernou technikou. Sortiment ich výrobkov je skutočne rôzny: kovania architektúry, náhrobné kamene a mreže, ale aj drobnejšie predmety ako sú svietniky. Zaujímavosťou sú i kováčske náhrobníky, ktoré  tvora jednu z pozoruhodnosti obce Dunajská Lužná. Nachádzajú sa na hroboch cintorína v miestnej časti Nové Košariská. Boli vytvorené miestnymi umeleckými kováčmi a vykazujú vysoký stupeň umeleckej a estetickej kvality. Viaceré z týchto krížov, najmä dekoratívne prvky na nich boli presne vytvarované aj zakomponované do celkového výzoru náhrobníka majú vysokú umeleckú hodnotu. Na náhrobníkoch sa často opakujú rôzne motívy. Jedným z najčastejších je motív hada a srdca. Had zobrazuje tajomné zviera, ktoré evokuje predstavu znovuzrodenia vzhľadom k tomu, že každý rok zvlieka svoju kožu, ale i predstavu zla, čo má svoj pôvod v biblickom texte o stvorení sveta. Náhrobníky v Dunajskej Lužnej môžeme zaradiť do kategórie špičkovej tvorby umeleckého kováčstva na Slovensku. Rómski umeleckí kováči v Dunajskej Lužnej v roku 1999 otvorili kováčsky dvor Hefaiston, ktorý prezentuje tradičné rómske kováčstvo a umelecké kováčstvo.

Od roku 2003 sa v Dunajskej Lužnej každoročne koná Európske rómske kováčske sympózium. Ide o medzinárodné stretnutie umeleckých kováčov, ktorí na tomto sympóziu prezentujú svoje výrobky a kováčske umenie. Sympózium organizuje občianske združenie Chartikano, pod vedením kováčskeho majstra Róberta Riga.

Literatúra:

1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.