KROK ZA KROKOM (STEP BY STEP)

Termín realizácie: (september 1996 -jún 2004)

Projekt realizovali: Ministerstvo školstva SR a Nadácia Škola dokorán 1

Nadácia Škola dokorán 2 sa sformovala zo vzdelávacieho programu Step by Step (Krok za krokom), ktorý na Slovensku naštartovala Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS– OSF) 3  v roku 1993. Po dvoch rokoch sa program osamostatnil založením Nadácie Škola dokorán. Poslaním nadácie je stimulácia inštitucionálnej a rodinnej výchovy detí predškolského veku a podpora detí zo sociálne odkázaných a málopodnetných rodín.

Obsah projektu:

Prvým pokusom Nadácie Škola dokorán o inováciu výchovy a vzdelávania a hľadania alternatívnych prístupov ku skvalitneniu výchovy a vzdelávania bol projekt „Krok za krokom“.

  • Podstatou projektu bolo uplatnenie pedagogického prístupu zameraného na rozvoj osobnosti dieťaťa, vytváranie podmienok na účasť rodičov na vyučovacom procese v materských školách a na prvom stupni základnej školy. Cieľom projektu bolo podchytiť a riešiť problémy výchovy a vzdelávania rómskych žiakov z aspektu ich individuálnych. Teoretickým základom projektu bol prístup k porozumeniu výchovy a vzdelávania ako procesu, v ktorom treba rozvíjať kognitívnu (poznávaciu), emocionálnu, sociálnu aj fyzickú stránku žiaka. Podmienkou optimalizácie procesu vývinu, výchovy a vzdelávania je chápanie žiaka v jednote jeho individuálnych charakteristík. Išlo o  projekt s celoslovenskou pôsobnosťou.

Cieľová skupina:

  • učitelia, asistenti učiteľa z MŠ a prvého stupňa ZŠ 4

Ciele projektu:

  • vychovať celoživotne sa vzdelávajúcich ľudí,
  • vytvoriť učebné prostredie založené na demokratických princípoch a vzájomnom rešpekte učiteľa a žiaka, žiakov navzájom,
  • zabezpečiť vývinovú postupnosť a od nej odvodiť používané metódy,
  • zabezpečiť, aby všetci žiaci získali základné vedomosti, umelecké a praktické zručnosti na úspešnú integráciu do demokratickej spoločnosti,
  • premeniť štruktúru prostredia  v triedach ZŠ,
  • vypracovať smernicu (dodržiavanie pri zamestnaní, vyučovaní, počas prestávok, na vychádzkach atď.) pre žiakov a učiteľov, na ktorých tvorbe sa podieľajú rovnakým dielom všetci zúčastnení,
  • rozdeliť prácu v triede medzi učiteľa a rómskeho asistenta učiteľa,
  • zabezpečiť materiálno−technické vybavenie každej triedy.

Výstupy a výsledky

Tento projekt pomohol výrazným krokom k humanizácii a demokratizácii školstva, ktorý dával reálnu šancu na multikultúrne poňatie pedagogických prístupov, na akceptovanie sociokultúrnych odlišností rómskych žiakov, na rozvoj ich potenciálu postaveného na jedinečnosti každého žiaka. Žiaci kontrolných tried dosiahli lepšie výsledky v sluchovom vnímaní, v samoobslužných činnostiach, emocionálnom a sociálnom vývine a v lepšej komunikácii, a priestorovej orientácii, ich rodičia si štatisticky významne viac než žiaci kontrolných tried želali byť zamestnaní. Nadácia Škola dokorán v rámci projektu vyškolila učiteľov a rómskych asistentov v teoretických, ale aj praktických zručnostiach. Dosiahol sa  výrazne vysoký  nárast úspešnosti žiakov.

Projekt podporený sumou: 5 766 484,00 SKK (191 412,20 EUR)

Udržateľnosť projektu

Krok za krokom je program inovačného kontinuálneho vzdelávania, ktorý bol akreditovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (číslo rozhodnutia o akreditácii 456/2011-KV, v zmysle § 42 zákona č. 317/2009 Z.z.) s cieľom zdokonaliť profesijné kompetencie pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení potrebné na štandardný výkon pedagogickej činnosti prostredníctvom inovácií v pedagogike a psychológii 5.

POUŽITÁ LITERATÚRA:

  • KONČOKOVÁ, E. – PORUBSKÝ, Š. 2002. Krok za krokom, alternatívna metodická príručka pre I. stupeň základnej školy. Nadácia Škola dokorán Žiar nad Hronom: APRINT, 2002.
  • KONČOKOVÁ, E.: Projekt krok za krokom. Pedagogická revue, 2002, č. 4, s. 387 – 391.
  • Nadácia Škola dokorán (2000), Krok za krokom: Alternatívna metodická príručka pre I. stupeň základnej školy s. 7-9, s.109
  • Všeobecné informácie o programe PHARE

Dostupné na: http://www.minedu.sk/program-phare/

—-

  1. Nadácia Škola dokorán pri realizácii projektov experiment uviedla, riadila, sledovala a pravidelne vyhodnocovala.
  2. Nadácia Škola dokorán je mimovládnou organizáciou, ktorá patrí na Slovensku medzi kľúčové v oblasti vytvárania, realizácie a testovania alternatívnych projektov vzdelávania znevýhodnených skupín populácie.
  3. NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI – OPEN SOCIETY FOUNDATION (NOS-OSF) je mimovládna organizácia, ktorej poslaním je presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti, vytvárať ľuďom príležitosti na jej skvalitňovanie smerom k väčšej otvorenosti, transparentnosti a presadzovaniu rovnosti šancí.
  4. Vo všetkých MŠ a v ZŠ s MŠ Ul.Hurbanova a ZŠ Ul.P.Mudroňa. MŠ Ul.družstevná a ZŠ A.Dubčeka, Ul.budovateľov kt. sú zároveň aj regionálnym školiacim centrom Nadácie Škola dokorán

Dostupné na: http://www.skolaplus.sk/programy2.html

KROKA–ČEŠĽAK, JOZEF

Kroka–Češľak, Jozef

Husľový primáš ľudovej hudby , predník Dedinskej folklórnej skupiny Zámutovčan, nositeľ hudobno-folklórnych prejavov Zemplína a Šariša

*  23. marca 1930       Zámutov
† 3.augusta 2013 Zámutov

Ocenenia

  • 2003 – získal ocenenia ako predník Dedinskej folklórnej skupiny Zamutovčan v roku 2003 titul laureát celoštátnej súťažnej prehliadky folklórnych skupín Nositelia tradícií v Banskej Bystrici s programovým blokom Od vinkoch po oltár
  • Niekoľko ocenení od Obce Zámutov za reprezentáciu obce a udržiavanie ľudových tradícií
  • Ocenenia na folklórnych festivaloch vo Východnej a Detve.

Vzdelanie

Základné- 3 roky  navštevoval miestnu základnú školu v Zámutove

Životopis

Narodil sa 23. marca 1930 v Zámutove  v rómskej muzikantskej rodine Feriovcov. Ako dieťa navštevoval tri roky miestnu základnú školu v Zámutove. Narodil sa v muzikantskej rodine, ktorá už vtedy patrila medzi žiadané ľudové hudby na Zemplíne. . Jeho učiteľom hry na husliach bol jeho strýko, primáš ľudovej hudby v Zámutove Jozef Ferijusko.. Hrávať s kapelou začal vo veku 14 rokov. V roku 1964 na podnet hudobného  redaktora Československého rozhlasu PhDr. Ondreja Dema sa stal spoluzakladateľom a členom Dedinskej folklórnej skupiny Zamutovčan,.
Jozef Kroka -Češľak bol zamestnaný v štátnych lesoch. V roku 1981 sa mu stal pracovný úraz pri práci so sústruhom, v dôsledku čoho mu museli amputovať palec na ľavej ruke a zároveň fixovať kosti v okolí zápästia. Po tomto úraze sa svoju hudobnú činnosť na istú dobu zastavil.. Počas jeho účinkovania vo folklórnej skupine Zamutovčan získal mnoho ocenení od Obce Zámutov za reprezentáciu obce a udržiavanie ľudových tradícií.  Ďalšie cenenia skupina získala na folklórnych festivaloch vo Východnej a Detve. Zamutovčan doprevádzal aj na medzinárodných festivaloch v Juhoslávii, Nemecku, Poľsku, Ukrajine, v Holandsku a Maďarsku  Súbor účinkoval aj v mnohých reláciách pre Slovenský rozhlas a televíziu (televízne filmy: Ej, javor, javor, Zemplínska svadba, Neplačte vy, mamička) Po dlhé roky až do konca života bol . Jozef Češľak Kroka neoddeliteľnou súčasťou folklórnej skupiny Zamutovčan. Jeho vynikajúcu techniku hry na husliach študovali mnohí etnológovia, muzikanti aj folkloristi.  Nahral so skupinou  3 CD nosiče.  Vychoval troch synov a šesť dcér. Zomrel 3.augusta 2013 v Zámutove vo veku 83 rokov.

Tvorba

CD  Hej zaśvicelo na Zamutov slunočko, FS Zamutovčan
CD   Ňeorem, ňeśejem, FS Zamutovčan
CD  Češľakova perša, FS Zamutovčan

Zdroj

Folklorista.sk
NOCKA.SK

Kultúrne združenie Rómov Slovenska

Obec Banská Bystrica
PSČ 974 01
Ulica, číslo, posch., dvere Na Hrbe 16
Právna forma občianske združenie

Kultúrne združenie Rómov Slovenska
občianske združenie

Základné údaje:
Vznik: 1994
Sídlo: Na Hrbe 4313/16, 97401 Banská Bystrica – Majer

Občianske združenie Kultúrne združenie Rómov Slovenska patrí medzi rómske mimovládne organizácie s najdlhšou tradíciou. Svoje ciele napĺňa v štyroch základných líniách: v oblasti kultúry, v oblasti obhajoby práv Rómov (gender problematika), v oblasti podpory participácie Rómov na verejnom živote a občianskej spoločnosti a  v oblasti sociálnej pomoci marginalizovaným skupinám Rómov. Kultúrne združenie Rómov Slovenska realizuje kultúrne podujatia, sociálne programy, edukačné aktivity, výskumy a kampane. Od roku 2001 združenie zorganizovalo viac ako 10 ročníkov festivalu Ľudia z rodu Rómov, ktorý patrí medzi najznámejšie svojho druhu na Slovensku, od roku 2015 festival realizovalo OZ Quo Vadis.

Výber z projektov:

  • Ľudia z rodu Rómov: v spolupráci s partnermi ho združenie organizovalo od roku 2001 do roku 2014. Pravidelnou súčasťou podujatia je prezentácia rôznych foriem umenia Rómov, edukačné aktivity, spomienka na rómsky holokaust.
  • Dáta o ľudských právach rómskych žien:  výskumný projekt, okrúhle stoly k téme (2009).
  • Terénna sociálna práca pre obyvateľov rómskych komunít mesta Banská Bystrica (2011 – 2013): sociálny program terénnej a komunitnej sociálnej práce a sociálneho poradenstva.
  • Participácia mladých Rómov na verejnom živote: budovanie kapacít z radov rómskej mládeže.
  • Zapáľme svetlo: edukačný projekt zameraný na vzdelávanie rómskych žien v oblasti domáceho násilia.
  • Letné výchovno-vzdelávacie tábory pre deti z marginalizovaných rómskych komunít.

Zdroje

http://www.superzena.sk/blade/c53/kulturne-zdruzenie-romov-slovenska.html

https://domov.sme.sk/c/4270297/kulturne-zdruzenie-romov-rozbieha-projekt-o-ludskych-pravach-romskych-zien.html

https://www.facebook.com/ludiazroduromov/

http://bystrica.dnes24.sk/bystricka-romska-osada-sposobovala-problemy-mesto-sa-rozhodlo-zakrocit-175621

https://www.youtube.com/watch?v=n9-qtHOmHWA

https://bbonline.sk/ludia-z-rodu-romov-upozornuju-na-citlivu-temu-rodovych-stereotypov/

Gregorová, A. 2004. Adresár mimovládnych organizácií na území mesta Banská Bystrica. Banská Bystrica: Banskobystrické združenie mimovládnych organizácií, 2004.

https://www.quovadisoz.com/single-post/2017/07/31/%C4%BDUDIA-Z-RODU-R%C3%93MOV-2017

KULTÚRNY ZVÄZ OBČANOV RÓMSKEJ NÁRODNOSTI

Jedna z prvých organizácií Rómov, ktorá vznikla v období po Novembri 1989 v Prešove

Základné údaje:

Literatúra/zdroje:

  1. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. 

KUMANOVÁ, ZUZANA, PhD.

Zuzana Kumanová
Foto: Vladimíra Hradecká

Zuzana Kumanová, PhD. je etnografka, aktivistka, žije v Bratislave.

* 27. januára 1970, Považská Bystrica

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave odbor história – národopis (1994), titul PhD. získala v roku 1998 na rovnakej fakulte.

V roku 1999 založila občianske združenie In Minorita, v ktorom pôsobí dodnes. V občianskom združení viedla projekty na podporu rómskych žien, napr. Občianska participácia rómskych žien (2013 – 2018), Úspešné rómske ženy (2014 – 2016), Viola Petrášová-Stojková (2016 – 2018). Od roku 2005 vedie projekt Ma bisteren! venovaný pripomínaniu holokaustu Rómov.

V rokoch 2011 – 2013 pôsobila na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, 2013 – 2015 na Úrade splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a 2015 – 2018 na Úrade splnomocnenca vlády SR pre najmenej rozvinuté okresy.

Je autorkou niekoľkých štúdií a publikácií Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka-Fintického (Bratislava, 2007)  a Príbehy rómskych žien (Bratislava, 2016).

 

Ocenenia:

  • 2018 – Cena Lúč z tmy udeľovanej občianskym združením EduRoma a Ústavom romologických štúdií UKF v Nitre.
  • 2019 – štátne vyznamenanie udelené Prezidentom SR – Pribinov kríž 1. triedy.

LIPANY

Názov: Lipany

Kraj: Prešovský

Okres: Sabinov

Región: Východoslovenský

Rozloha:12,65 km2

Celkový počet obyvateľov: 6 424

Približný počet Rómov: 660

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 600

Hustota obyvateľstva: 188 obyvateľov/km2

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo): ODEVA, spol. s. r. o., ORAC SLOVAKIA, TEPROFA SLOVAKIA, s. r. o., MEDICPRODUCT, a. s., TEAM INDUSTRIES, FALCK  ZÁCHRANNÁ, MEDICUM, spol. s. r. o., ULTRA PLAST, s. r. o., AUTOSERVIS SB, AGRO družstvo, KOVSTAV, s. r. o., STAV – MAJO, s. r. o., ALUMINIUM SYSTEM, ADCH,

Možnosti zamestnania: v uvedených firmách

V minulosti pracovali 4 ženy vo firme Odeva, no pre ich nepravidelnú dochádzku  a pre výhodnejšie poberanie dávok tam skončili. Pri ich pravidelnom príjme prišli tieto pracujúce ženy o príspevky na bývanie, exekútor im siahol okamžite na plat, a keďže sú dávky v hmotnej núdzi neexekuovateľné, bolo pre ne výhodnejšie nepracovať.

Jeden Róm je zamestnaný priamo na mestskom úrade na polovičný úväzok.

Rómovia v Lipanoch  na tradičnom stretnutí dôchodcov.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: rímskokatolícke, gréckokatolícke,

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: rímskokatolícke

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity)

Mesto Lipany patrí polohou do východného Slovenska, región Šariš, a patrí pod Prešovský samosprávny kraj. Nachádza sa v Spišsko-šarišskom medzihorí v údolí rieky Torysy v okrese Sabinov. Nadmorská výška Lipian je 390 m n. m. Lipany vznikli na starej strategicky významnej Kráľovskej ceste (Via regia), ktorá spájala stredné  a východné Slovensko. Od okresného mesta Sabinova  je vzdialené 13 km a od krajského mesta Prešova 34 km. Dnes je mesto priemyselným, kultúrnym a administratívnym centrom mikroregiónu hornej Torysy. Rozlohou 1 286 ha je okrem okresného mesta Sabinova jedným z najväčších sídel okresu.

V  minulosti  žili Rómovia blízko centra mesta. Vzhľadom na vládnu politiku Slovenskej republiky po roku 1939 boli Rómovia z centra mesta vyhnaní, odôvodňujúc to drobnými krádežami. Vtedajšej rómskej komunite, ktorú tvorilo približne 250 ľudí,  bolo povolené usídliť sa v časti mesta Kamence. Postavili asi 40 chatrčí. Na živobytie si privyrábali zhotovovaním nepálených tehál, váľok, z ktorých si stavali domy. Pomáhali gazdom najmä v oblasti poľnohospodárstva, pri okopávaní a zbere úrody.

Výraznou zmenou bolo obdobie po roku 1948. Postupne sa zvyšovala zamestnanosť aj Rómov, hlavne mužov. Ženy sa starali o deti. V tom čase sa v meste začala výstavba bytov pre obyvateľov časti Kamence a chatrče sa začali búrať. Rómovia sa presťahovali na  Jarkovu ulicu a na ulicu Za traťou. Išlo o štyri bytové domy s ôsmimi bytmi.

Byty sa však značne opotrebovali a mesto túto situáciu riešilo ďalším sťahovaním a výstavbou nových bytov už iba v jednej lokalite. Nová výstavba sa realizovala po roku 1989. Už vtedy boli tieto byty v zlom hygienickom stave, zaťažené výrazným zadlžením na nájmoch a poplatkoch za služby a energie.

V Lipanoch vzrastá počet skupín, ktoré nie sú schopné samostatne riešiť svoje sociálne problémy a ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením. Mesto sa vo veľkej miere venuje sociálnym problémom. Pri mestskom zastupiteľstve  je zriadená sociálna a zdravotnícka komisia a komisia pre rómsku komunitu.

Marginalizovaná rómska komunita v meste Lipany žije kompaktne v lokalite Za traťou, od centra mesta vzdialenej asi 1 km. Len niekoľko rómskych rodín býva v meste integrovane.  V súčasnosti žije v lokalite Za traťou približne 660 obyvateľov. V komunite je výrazné zastúpenie detí do 15 rokov, celkovo 327 (52 %).

Rómovia v Lipanoch  na tradičnom stretnutí dôchodcov.

Úspešné projekty:

Inštitút osobitného príjemcu:  od roku 1996zabezpečuje ho jedna pracovníčka. Mesto začalo so 4 rodinami, k  31. 12. 2013 má na starosti  40 rodín.

Rómske komunitné centrum: zriadené v roku 2002 – zamerané na voľnočasové aktivity a pracovné poradenstvo.

Rómska komisia:  od roku 2003:         navrhuje riešenia problémov marginalizovanej rómskej komunity – v oblasti bývania, školskej dochádzky, verejného poriadku a  pod. Má 12 členov, okrem iných sú v nej zastúpení pedagógovia, policajti i samotní Rómovia. Zásluhou riadenia  aktivačnej činnosti a malých obecných služieb Rómskou komisiou sa zlepšil stav životného prostredia v  lokalite.  Rómska komisia úzko spolupracuje s terénnymi sociálnymi pracovníčkami.

Terénna sociálna práca:  v meste pracujú 2 terénni sociálni pracovníci a 2 asistenti terénneho sociálneho pracovníka.

Rómska hliadka: dohliada na bezpečnosť pri príchode a odchode detí do a zo školy, pomáha  počas poberania sociálnych dávok na mestskom úrade a pri kultúrnych podujatiach. V rómskej lokalite sú aj dobrovoľní strážcovia verejného poriadku, ktorí úzko spolupracujú s referentmi špecialistami s OO PZ a sú veľmi nápomocní aj pri odhaľovaní  trestnej a inej činnosti, ako aj pri ochrane poľnohospodárskych plodín.???,,

Správa obce:

Základné školy:  Komenského 113, ZŠ Hviezdoslavova 1, Základná umelecká škola, Spojená škola,

Stredné školy: Gymnázium, Stredná odborná škola,  Praktická škola, Tehelná 23, Lipany.  Nikto z mladých absolventov nepracuje a ani nemáme informáciu o tom, že si chce niekto z mladých nájsť nejakú prácu, keďže im sami núkame rozposielanie a vypisovanie žiadostí do nového zamestnania.

Divadlo, rómske tanečné skupiny:  Tanečný klub Tília, hudobná skupina Ružový panter, Kráľ moderného tanca –  podujatie organizované Spojenou školou.

Living documentary

Občianske združenie Living documentary
Základné údaje:
Vznik: 2011
Sídlo: Úzka 2740/30, 900 42 Dunajská Lužná,
Kontakt: +421 908 692 072, +421 908 546 056, living.documentary@gmail.com

Living documentary je kreatívne štúdio, ktoré sa venuje vizuálnym projektom a dlhodobo spolupracuje najmä s ľudskoprávnymi organizáciami. Z jeho tvorivých dielní vzišlo niekoľko sérií dokumentárnych filmov, ktoré sa venujú rómskej problematike.

V roku 2014 vznikol dokumentárny film Baro mariben, ktorý rozpráva o perzekúciách a ťažkom živote Rómov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Zoznámime sa v ňom aj s osobnými príbehmi Rómov, ktorí prežili dramatické okamihy vojny. Viac na https://vimeo.com/85263360

V roku 2015 združenie pripravilo v spolupráci so združením In Minorita tri krátke profilové dokumentárne filmy o úspešných rómskych ženách a v roku 2016 tri spoty na tému rodovo podmieneného násilia v rómskych komunitách.

Viac na https://vimeo.com/120629095, https://vimeo.com/album/3734082/video/124610843
a https://vimeo.com/152145387.

V roku 2016 v spolupráci so združením Jekhetane vznikol cyklus dokumentárnych filmov Jeden deň mapujúci každodennosť zaujímavých rómskych osobností. Viac na https://vimeo.com/151304456, https://vimeo.com/151299021, https://vimeo.com/151310507 a https://vimeo.com/151300777.

Viaceré dokumenty sa premietali v RTVS, na filmových festivaloch a v rámci diskusií ich videlo množstvo žiakov stredných a základných škôl.

Living documentary zorganizovalo dvanásť filmových dokumentárnych večerov DOKina, v rámci ktorých prinieslo divákom menej známe filmy významných slovenských tvorcov a možnosť diskusie s autormi. Viac na www.livingdocumentary.sk.

Foto 1: Primáška, dokumentárny film o mladej talentovanej  huslistke Barbore Botošovej, 2016.

Foto 2: Priority, dokumentárny film o Dagmar, ktorá pracuje na Oddelení rodových rovností a rovností príležitostí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, 2016

LOKÁLNA STRATÉGIA KOMPLEXNÉHO PRÍSTUPU

(LSKxP) – je súbor projektových zámerov zameraných na riešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít a uplatňovaných v rámci realizácie horizontálnej priority „marginalizované rómske komunity“ (HP MRK). Ich cieľom je spoločne a v jednej lokalite vytvoriť súbežné pôsobenie na všetky aspekty života rómskej komunity s cieľom skvalitnenia životných podmienok. Vypracovanie a schválenie Lokálnej stratégie komplexného prístupu sa stáva podkladom pre vypracovanie žiadostí o nenávratný finančný prostriedok pre dopytovo – orientované projekty v rámci operačných programov (Regionálny operačný program, Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Vzdelávanie, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Zdravotníctvo, Životné prostredie) financovaných zo zdrojov Európskej únie.

Horizontálna priorita marginalizované rómske komunity (HP MRK)
 je jednou zo štyroch horizontálnych priorít, ktoré definuje Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013. Jej cieľom je zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov MRK a zlepšenie ich životných podmienok. Podpora MRK je zameraná na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť a bývanie a tri vzájomne súvisiace problémové okruhy: chudoba, diskriminácia a rodová rovnosť.

K napĺňaniu uvedeného cieľa horizontálnej priority MRK je určený komplexný prístup, ktorý spája niekoľko aktivít/projektov do celkovej stratégie rozvoja konkrétnej lokality tak, aby ich realizácia na seba nadväzovala a prispievala k dlhodobému rozvoju marginalizovanej rómskej komunity v danej lokalite s dôrazom na vzájomnú previazanosť aktivít a na aktívnu účasť miestnej komunity pri realizácii projektu.

LSKxP musí obsahovať popis stratégie a projektové zámery (minimálne 2, mazimálne 6), z toho jeden investičný a jeden neinvestičný projekt, ktoré na seba nadväzujú svojimi aktivitami. Predkladateľmi (oprávnení žiadatelia) môžu byť: obec, mesto, mestská časť, združenie obcí/mikroregión. 

Na základe prieskumov v roku 2008-9 boli v lete 2010 na základe výberového a hodnotiaceho procesu schválené prvé 2 lokálne stratégie komplexného prístupu 2 (z predložených 4 stratégií).

V roku 2010 z 251 bolo schválených 150 stratégií.

Zoznam schválených lokálnych stratégií komplexného prístupu:

http://www.romovia.vlada.gov.sk/17913/schvalene-lskxp.php

Zdroj:

http://www.romovia.vlada.gov.sk/16710/horizontalna-priorita-marginalizovane-romske-komunity-%E2%80%93-hp-mrk.php

LOLI PARADIČKA (2019)

Názov filmu, rok: Loli paradička, 2019

Réžia: Richard Staviarsky, Víťo Staviarsky

Scenár: Richard Staviarsky, Víťo Staviarsky

Kamera: Ľubor Marko

Hudba: Štefan Cína, Víťo Staviarsky

Hrajú: Michal Iľkanin, Kamila Mitrášová, Michal Soltész, Kveta Stražanová, Fedor Vico, Dominik Doktor, Peter Kudráč, Vasiľ Rusiňák, Richard Staviarsky

Loli paradička v rómčine znamená červená paradajka, čo je názov piesne, ktorú si vo filme pospevuje hlavná hrdinka.

Film opisuje romantický príbeh medzi Rómkou Veronkou (Kamila Mitrášová) a Nerómom invalidom Milanom (Michal Iľkanin). Tvorcovia opisujú film ako „smutno-smiešny príbeh o nádeji a trpkosti života“.

Dej sa odohráva v prostredí východoslovenských trhov a jarmokov. Predavač perníkov Milan pristihne mladú Rómku Veroniku pri krádeži, ako vysvitne, kradne z hladu. Zľutuje sa nad ňou a pozve ju na obed. Na tejto zápletke sa potom rozvíja milostný príbeh medzi rómskym dievčaťom a invalidným beznohým predavačom. Vo filme zaznievajú východoslovenské nárečové výrazy a rómčina. Ide o veselý príbeh, ktorý vtipne nastavuje zrkadlo spoločnosti.

Film získal divácku cenu za najlepší celovečerný film na festivale Art Film Fest 2019 v Košiciach.

Kamila Mitrášová a Michal Iľkanin vo filme Loli paradička. Foto: Forum Film Czech Republic & Slovakia

LÚČ Z TMY (OCENENIE)

Prvý ročník: 2018

Zakladateľ: OZ eduROMA

Vyhlasovatelia: OZ eduROMA, Ústav romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

  „Lúč z tmy je ocenenie, ktoré každoročne udeľujú rómske organizácie a nezávislé osobnosti tým, ktorí sa dlhodobo zasadzujú o zlepšenie postavenia Rómov v rôznych oblastiach života alebo sa významným spôsobom podieľajú na budovaní mostov medzi Rómami a väčšinovou spoločnosťou.“

 Základné informácie

Ocenenie bolo založené v roku 2018, zakladateľom a správcom je občianske združenie eduROMA a vyhlasovateľmi EDUROMA a Ústav romologických štúdií. Nominácie na ocenenie prináša a laureátov vyberá nezávislá Rada, ktorá má 6 členov.

Cieľom ocenenia je „…objavovať, prezentovať verejnosti a osláviť pozitívne príklady osobností z radov Rómov aj Nerómov a zároveň motivovať laureátov, aby vo svojom úsilí nepoľavili a naďalej vo svojej ľudskosti vytrvali.“

 Laureátky a laureáti

 2018

Klára Orgovánová

Zuzana Kumanová

Inge Kosová

 2019

Arne B. Mann

Janette Knapeková a Adrián Berky

Zdroje:

https://lucztmy.sk/, https://www.facebook.com/lucztmy/

https://lucztmy.sk/ocenenie.html

https://lucztmy.sk/laureati.html

Ocenenie Lúč z tmy