PEDAGOGICKÝ ASISTENT (“RÓMSKY” ASISTENT UČITEĽA)

Nový subjekt vstupujúci sa do slovenského vzdelávacieho systému, ktorý pôsobí od roku 2002. Hlavná myšlienka v zavedení pedagogického asistenta vychádzala z praktickej potreby zapojiť do výchovy rómskych žiakov samotných Rómov v snahe pomôcť pri  získavaní sociálnych zručností a vyššej motivácie ku vzdelaniu.

Zavedenie profesie „asistent učiteľa“ (ďalej len „pedagogický asistent“) ako pedagogického pracovníka v triedach základných a špeciálnych základných škôl je ustanovené v rámci novely zákona č. 408/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. 9. 2002 a podľa metodického pokynu č. 1631/2002 1. Zmena: 317/2009 Z. Z., Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z, Zákon č. 245/2008 Z.z (školský zákon).

Pedagogický asistent ako pomocný pedagogický pracovník, ktorý pod vedením triedneho učiteľa individuálne pracuje s deťmi, má za úlohu pomáhať, respektíve prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka. V edukačnom procese by mal dbať na bezprostrednú spoluprácu s učiteľom v triede a ostatnými pedagogickými zamestnancami školy -mal by byť vzorom pre rómske deti, ktoré sa snažia v školskom prostredí dosahovať lepšie školské výsledky.

Presné znenie podľa zákona 317/2009 Z. Z (o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) pedagogický asistent sa podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu materskej školy, základnej školy, školy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, špeciálnej školy, alebo výchovného programu pre deti a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky najmä utváraním rovnosti príležitostí vo výchove a vzdelávaní, na prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér. Pedagogický asistent môže pôsobiť aj v stredných školách, ak ide o zabezpečenie vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím.
Hlavné očakávania od práce asistenta učiteľa sú:

  • mal by odľahčovať adaptáciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na prostredie školy alebo predškolského zariadenia a pomáhať pri prekonávaní  bariér, ktoré plynú zo zdravotného postihnutia dieťaťa alebo žiaka
  • spolupodieľať sa na vytváraní multikultúrneho školského prostredia, ktoré umožňuje plynulé prispôsobenie rómskeho dieťaťa zo sociálne a kultúrne znevýhodneného prostredia do podmienok školy
  • prispievať ku humanizácii vzťahov medzi majoritnou spoločnosťou a minoritnou časťou obyvateľstva v škole, ale aj mimo nej
  • adekvátnym spôsobom komunikovať s rómskymi žiakmi zo sociálne a kultúrne znevýhodneného prostredia, ich rodinami a ďalšími členmi komunity, z ktorej pochádzajú (Porubský, 2004).
  • monitorovať situáciu detí v škole, prejavy diskriminácie
  • prehlbovať a zúčastňovať sa na kurzov z oblasti riešenia konfliktov, psychológie, ľudských práv (Valachová, et al., 2002).

Predpoklady pre výkon funkcie asistenta učiteľa:

Do kvalifikačných predpokladov pedagogického asistenta pred novelizáciou zákona (pred rokom 2009)  o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch patrilo: ovládanie rómskeho jazyka, záujem o prácu s deťmi, ochota rozširovať si pedagogické vedomosti, aktívna práca s rómskou komunitou a individuálna starostlivosť o rodiny s deťmi. Kvalifikačné podmienky spĺnal aj vtedy ak získal úplné stredné vzdelanie, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium (Valachová, 2002).

Požiadavky odbornej spôsobilosti a pedagogickej spôsobilosti sa však zmenili -zvýšili sa požiadavky na odbornú a pedagogickú spôsobilosť tejto funkcie. Výkon tohto zamestnania od roku 2009 je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

  • Zákon č. 317/2009 Z.z. 2o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  Podľa § 16 ods.2, kategórie pedagogického zamestnanca, pre ktorého pedagogický asistent vykonáva asistenciu, sa pedagogický asistent zaraďuje do jednotlivých podkategórií takto:  a) asistent učiteľa, b) asistent vychovávateľa, c) asistent majstra odbornej výchovy.
  • Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z. 3, ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Problém pre mnohých Rómov je, že nespĺňajú predpoklady na funkciu pedagogického asistenta ustanovené v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch -z tohto dôvodu miesta asistentov učiteľa obsadili ľudia, ktorí nemajú vedomosti o rómskej kultúre a neovládajú ani jazyk tohto etnika. Dôsledkom týchto zmien v súčasnosti je, že pedagogickými asistentmi nie sú Rómovia -čím sa stratil pôvodný zámer  tejto funkcie.

Podľa údajov UIPŠ 4 zverejnených v štatistických ročenkách školstva SR – počet asistentov učiteľa v roku 2013 bolo 1067 z toho 948 žien 5.  Počet Rómov nie je známy, keďže sa neevidovala etnicita pedagogických asistentov.
POUŽITÁ LITERATÚRA:

  • PORUBSKÝ, Š. (2004): Východiská koncepcie prípravy učiteľa a asistenta učiteľa v kontexte konpenzačnej edukácie. In: Zvyšovanie úrovne socializácie rómskej komunity prostredníctvom vzdelávania. Zborník. Banská Bystrica: PF UMB, 2002.
  • PORUBSKÝ, Š. (2004a): Poňatie práce a štúdia asistenta učiteľa/pedagogického asistenta. In: Kosová, B.(edit.): Rómske etnikum – jeho špecifiká a vzdelávanie. Zborník. Banská Bystrica: PF UMB, 2004.
  • RIGOVÁ, S., MACZEJKOVÁ, M. (2002): Vzdelávací systém a Rómovia. In VAŠEČKA, Mchal. Čačipen pal o roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, s. 722 – 724.
  • ROSINSKÝ, R. (2006): Čhavale Romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu. 1. vyd. Nitra : UKF v Nitre. 2006. (s.50 ─ 55).
  • KLEIN, V.: Edukácia rómskych žiakov a (rómsky) asistent učiteľa. Dostupné na:http://www.fsr.gov.sk/staryweb/ews3/files/1270/ukf-nitra-asistent-ucitela.pdf
  • METODICKÝ POKYN ─ č. 184/2003 – 095 vydaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky  (dňa 6. decembra 2003).
  • VALACHOVÁ, D., KADLEČÍKOVÁ, Z., BUTAŠOVÁ, A. et al. (2002): Vzdelávanie Rómov a multikultúrna koexistencia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. 205.
  • ZÁKON 317/2009 Z. Z. O PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOCH A ODBORNÝCH ZAMESTNANCOCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV. Dostupné na: http://www.minedu.sk/data/att/2918.pdf
  • VYHLÁŠKA MINISTERSTVA ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 437/2009 Z.Z. Dostupné na:http://ccv.upjs.sk/dokumenty/zakony/vyhlaska_437_2009.pdf
  • ZÁKON Č. 245/2008 Z.Z O VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ (ŠKOLSKÝ ZÁKON) A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ŠKOLSKÝ ZÁKON).
  • Dostupné na: http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/z245_2008.pdf

  1. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v záujme zjednotenia zavedenia profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predškolských zariadeniach, v základných školách a v špeciálnych základných školách podľa § 28 ods. 3, § 50 ods. 1 a  § 50b  zákona č. 29/1984 Zb. o sústave  základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov v súlade s § 11 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Metodický pokyn k zavedeniu profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predškolských zariadeniach, v základných školách  a v špeciálnych základných  školách č. 184/2003 – 095 vydaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky dňa 6. decembra 2003).
  2. Podľa zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti sú: a) kvalifikačné predpoklady, ak tento zákon neustanovuje inak.
  3. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z.), b) bezúhonnosť, c) zdravotná spôsobilosť, d) ovládanie štátneho jazyka, ak tento zákon neustanovuje inak, e) poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej registrovanej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo predmetu náboženská výchova.
  4. Ústav informácií a prognóz školstva (http://www.uips.sk/)
  5. http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka—zakladne-skoly

Z posledného spracovania údajov k 15. 9. 2013 (v časti: Učitelia a ostatní zamestnanci

PETRÁŠOVÁ-STOJKOVÁ, VIOLA

Keramikárka, výtvarníčka

* 10. august 1962 – Bratislava
+ 31. marec 1995 – Modra

Základné údaje:

  • vyštudovaná výtvarníčka
  • o svojom pôvode (olašskí Rómovia zo skupiny Lovárov) sa dozvedela až ako 27-ročná, keď ju kontaktovala matka a ona za ňou vycestovala do Švédska
  • v dielach reflektovala kultúru a život svojich predkov (sochárske portréty rómskych hudobníkov)
  • jej práce sú súčasťou zbierkového fondu Múzea rómskej kultúry v Brne

Literatúra/zdroje:

  1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

PHERASA (CHYTÁKY A PREKÁRAČKY)

Ku krátkym prozaickým žánrom z hľadiska formálneho  zaraďujeme „pherasa“ – krátke slovné prekáračky a slovné chytáky typu: Phen prachos – Tiro dad Vlachos (Povedz prach – Tvoj otec je olašský Róm). Otázka a odpoveď sa vždy rýmuje. Podmienky na slovné prekáranie nemusia byť formálne, stačí akékoľvek stretnutie dvoch ľudí, pričom sa jeden snaží nachytať a zosmiešniť toho druhého. Prekáračky sú skôr doménou mužov, skracovali si nimi napríklad pri „týždňovkách“ dlhé večery na ubytovniach. Často tematicky skĺzajú do vulgárnej roviny (džungale pherasa).

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.:  Úvodní slovo k článkům  o romské hudbě. In: Romano džaniben, IV., 3-4. Praha 1997

PIHÍK, JOZEF

Primáš, hudobný skladateľ a textár, významný interpret a propagátor slovenskej ľudovej piesne.

* 1. 4. 1890 – Veľké Chlievany (okres Topoľčany)
† 21. 6. 1956 – Bratislava

Základné údaje:

  • primáš, interpret a upravovateľ slovenských a maďarských ľudových piesní
  • skladateľ a textár populárnych serenád a tanečných piesní
  • už ako 10-ročný chlapec sa stal primášom
  • autor viac ako 60-tich piesní, v ktorých pracuje s ľudovým motívom na pôde tanečnej hudby (napr. Carmen, Cigánove husle, Dínom dánom, Ja som šuhaj, Srdiečko ti z lásky dám Tancuj milá, Tulipán, Vieročka)
  • ako primáš pôsobil v Berlíne, Budapešti, Drážďanoch, Prahe, Štokholme a vo Viedni.
  • stál pri zrode Spolku ľudových hudobníkov v Bratislave (1920)
  • zakladateľ a prvý predseda Zväzu hudobníkov Slovenska (1927)
  • považovaný za najväčšieho priekopníka v žánri nazvanom ľudový fox
  • 8. 1926 – z kaviarne Astória sa vysielala tanečná hudba v podaní kapely Jožka Pihíka. Bol to prvý bratislavský prenos v rámci vysielania rádia na Slovensku.

 Literatúra/zdroje:

  1. DRAXLER, Vladimír: História Slovenského rozhlasu. [online]. In: Slovenský rozhlas. [cit. 10. 1. 2012].  
  2. PROFOUS, Martin: Pihík, Josef. [online]. In: Český hudební slovník osob a institucí. Datum poslední změny: 9.12.2009 Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, Centrum hudební lexikografie. [cit. 10. 1. 2012].  Dostupné na internete:http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com_mdictionary&action=record_detail&id=1002599
  3. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov, Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-5.

Neautorizované zdroje tretích strán

  1. Čo, čo, čo. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=gRrz_-C3wmc
  2. Kde si bola tej noci. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=JBl0pXYfd40
  3. Keď sa Jano na vojnu bral. Včera bola sobota. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.youtube.com/watch?v=OqSSE-u2raA&feature=related
  4. Slovenské čardáše. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=Fq9TOZhhf0E
  5. Srdce ti dám. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=Xd2pwyHKyDg

PIŤO, JOŽKO

Husľový virtuóz, hudobník, primáš vojenskej verbovacej kapely, primáš vlastnej kapely – „banda“.

* 1800 – Tekovské Lužany (okr. Levice)
† 22. marec 1886 – Liptovský Mikuláš

Základné údaje:

  • Vynikal svojím naturizmom, patril medzi tzv. sluchárov (neovládal noty, no na bravúrnu interpretáciu mu stačilo jedno počutie melódie). Piesne sa učil počúvaním spevu žien pri poľných prácach.
  • Hrával aj na divadelných predstaveniach ľupčianskeho ochotníckeho „Národnjeho slovenského divadla“ a na tanečných zábavách.
  • Piťo sa stal priamym symbolom národnobuditeľskej myšlienky, šíriacej sa prostredníctvom ľudovej a z nej sa inšpirujúcej národnej piesne. V časoch násilnej maďarizácie hrával slovenský repertoár čo si vyžadovalo nemalú dávku osobnej odvahy. Hoci sám inklinoval k maďarskej národnosti a po príchode na Liptov po slovensky takmer nevedel, znamenal napokon pre formovanie národného vedomia na Liptove veľmi mnoho. V Liptovskom Mikuláši pravidelne hrával na spoločenských a národných stretnutiach, ktoré organizovali Slovenská beseda, Tatran a Kasíno, v Martine zase na matičných zhromaždeniach – poznali ho všetci významní slovenskí vlastenci: Kuzmány, Moyses, Paulini, Francisci, Hodža, Hurban, Sládkovič atď.
  • Stal sa súčasťou diel svojich rovesníkov i ďalších autorov (Andrej Sládkovič: Svätomartiniáda, Daniel Bachát (Miloslav Dumný): Zahraj Piťo, Pavel Kokeš (Kýčerský): Piťove husle, Ján Lehotský: Zo starých časov, Svetozár Hurban Vajanský: Piťove Husle).
  • Jeho husle sú uložené v zbierkovom fonde Literárneho múzea – Pamätníka slovenskej literatúry Matice slovenskej v Martine.

Pôsobenie a aktivity:

pred 1836: dvanásťročná služba v pešom pluku v talianskom Miláne, kde hral na husliach a lesnom rohu

po 1836: ukončenie služby v pozícii primáša vojenskej verbovacej kapely vo v Liptovskom Svätom Mikuláši, založenie 12-14 člennej kapely – „bandu“, s ktorou väčšinou hráva na Liptove a v blízkych stoliciach

1861: účasť na historickom výstupe slovenských národovcov na Kriváň v roku Memoranda dňa 3. septembra.

1863: vystúpenie na Matičnom zhromaždení v Martine.

Tvorba:

1860: Švihorská (Švihorská duma) – skladba komponovaná ako fantázia na kurucké vojenské motívy najobľúbenejšia a zároveň najvzácnejšia, zložil ju s Piťovou pomocou Juraj Luby. (V roku 1980 skladbu nahral aj Rinaldo Oláha na gramoplatni Melódie kraja.)

zbierka liptovských trávnic – zaznamenal a zharmonizoval ich jeho syn Alexander. (Po úprave pre klavír vyšli v dvoch zošitoch v roku 1905 a 1906 v Ružomberku.)

O ňom:

  • autorom fotografií J. Piťa je P. B. Socháň
  • jeho najznámejšia podobizeň je olejový portrét od Petra Bohúňa, ktorý dali z vďačnosti vyhotoviť Liptáci. Nachádza sa v zbierke Magyar Nemzeti Múzeum v Budapešti.

 Literatúra/zdroje:

  1. Jožko Piťo. [online]. [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.partizanskalupca.com/index.php?option=com_content&view=article&id=80%3Ajoko-pio&catid=46%3Aosobnosti-obce&Itemid=203f
  2. FABIÁNOVÁ, Vlasta: Folklórna tvorba Rómov. Nitra 2003.
  3. LUKÁČOVÁ, Alžbeta: Ritualizácia produkcie slovenských ľudových hudieb na národno-deklaračných podujatiach [online]. In: PŘIBYLOVÁ, Irena, UHLÍKOVÁ, Lucie [zost.]: Od folkloru k world music: HUDBA A RITUÁL. Městské kulturní středisko, Náměšť nad Oslavou 2010, s. 66-83. [cit. 1. 1. 2012]. 
  4. MAJERČIAK, Vladimír: Čestný slovenský hudec Jožko Piťo. In: Literárno-múzejný letopis MS, 19. Martin 1985.
  5. MAJERČIAK, Vladimír a kol.: Jožko Piťo – najslávnejší interpret slovenských ľudových piesní. Liptovský Mikuláš 2000.
  6. MAJERČIAK, Vladimír: Legendárny primáš Jožko Piťo. In: Neznámi Rómovia, Bratislava 1992.
  7. PAŠKA, Laco, VRLÍK, Peter [zost.]: Jožko Piťo – najslávnejší interpret slovenských ľudových piesní. Dom Matice slovenskej, Liptovský Mikuláš 2000.

PLATFORMA PRE RÓMSKE ŠTÚDIÁ

 

Vznik: 2019

Kontakt: romologicke.studie@gmail.com,  jurina.rusnakova@email.cz

Platforma pre rómske štúdiá je občianskym združením sieťujúcim organizácie, univerzity, vedecké inštitúcie, školy a odborníkov venujúcich sa výskumu a vzdelávaniu v oblasti rómskych štúdií. Poslaním Platformy je podporovať rozvoj vzdelávania a vedeckej činnosti v oblasti rómskych štúdií prostredníctvom sieťovania a spolupráce odborníkov, inštitúcií, organizácií a škôl, expertnej a konzultačnej činnosti a vlastnej odbornej a vedeckej činnosti.

Ciele

  • podporovať vzájomnú spoluprácu medzi odborníkmi, inštitúciami a organizáciami a tiež na medzinárodnej úrovni;
  • sieťovať odborníkov, inštitúcie a organizácie;
  • podporovať rozvoj rómskych štúdií prostredníctvom organizovania vedeckých a odborných podujatí (konferencie, semináre, workshopy atď.) alebo realizácie iných odborných aktivít a projektov;
  • rozvíjať oblasť rómskych štúdií prostredníctvom vlastnej publikačnej činnosti (periodickej aj neperiodickej) a popularizácie vedeckých a odborných znalostí;
  • rozvíjať oblasť rómskych štúdií prostredníctvom vlastnej výskumnej činnosti a spoluúčasti na výskumoch organizovaných inými inštitúciami a organizáciami (v SR a medzinárodne);
  • podporovať rozvoj rómskych štúdií presadzovaním zahrnutia štúdia rómskeho jazyka, histórie a rómskych reálií do vzdelávania na všetkých stupňoch vrátane tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania vo vybraných odboroch;
  • podporovať rozvoj rómskych štúdií prostredníctvom organizovania ďalšieho/celoživotného vzdelávania pre učiteľov, pomáhajúcich profesionálov, dobrovoľníkov v marginalizovaných rómskych komunitách, zástupcov mimovládnych organizácií a iných záujemcov;
  • podporovať rómskych študentov a výskumníkov, prioritne študentov doktorandského štúdia;
  • podporovať a ochraňovať rómsky jazyk, kultúru a umenie;
  • rozvíjať oblasť rómskych štúdií prostredníctvom expertnej a konzultačnej činnosti.

Platforma svoje aktivity smeruje do oblastí:

Podpory a rozvoja rómskej kultúry a jazyka s cieľom uchovávať ich a rozvíjať.

Podpory a realizácie vedy a výskumu v oblasti rómskej kultúry, histórie a jazyka.

Podpory začlenenia poznatkov o rómskej kultúre a jazyku do vzdelávania na všetkých úrovniach formálneho a neformálneho vzdelávania.

Podpory mladých výskumníkov a výskumníčok.

Podpory mladých Rómov na ceste za vzdelaním.

Základné informácie

Platforma vznikla v roku 2019, sídli v Nitre, v novembri 2019 si členovia Platformy zvolili 5-člennú Správnu radu (Jurina Rusnáková, Zuzana Kumanová, Agnes Horváthová, Ján Hero, Tatiana Zachar Podolinská) a do jej vedenia bola zvolená Jurina Rusnáková.

Platforma má viac ako 20 členov.

Zdroje: Rusnáková, Jurina 2020

POLAKOVIČ, KAMIL

Kamil Polakovič (20. 5. 1975 Trnava † 16. 8. 2022 Trnava)

Kamil Polakovič, Foto: archív skupiny City boys
Kamil Polakovič, Foto: archív skupiny City boys

Spevák, skladateľ, zvaný kráľ rómskych piesní.

Hoci nemal klasické hudobné vzdelanie, detstvo prežil v prostredí hudobníkov. Jeho starý otec, Michal Polakovič  bol vynikajúci huslista. Kamilova matka aj tety boli výborné speváčky. Kamil od malička počúval v rodine hudbu. On sám bol obdarovaný krásnym hlasom, pre ktorý si získal tisícky obdivovateľov na Slovensku i v Čechách a bol autorom väčšiny svojich piesní. Mnohí rómski hudobníci na Slovensku ho považujú za zakladateľa štýlu rom-pop a videli v ňom svoj vzor.

Kamil Polakovič (vľavo)  a Peter Bango Máko
Kamil Polakovič (vľavo) a Peter Bango Máko, Foto: archív skupiny City boys

V roku 1998 založil spolu s hudobníkom  Petrom Bangom  Mákom  skupinu City boys Trnava, ktorá si získala veľký úspech predovšetkým medzi Rómami. Zoskupenie vydalo 15 albumov. Jedným z členov kapely bol aj nevidiaci klavirista Jarko Irdza. Skupina niekoľkokrát účinkovala v Slovenskej televízii v populárnej relácii Senzi, čo zvýšilo jej popularitu.

Kamil Polakovič bol tiež nadaný futbalista a ako hráč biliardu cestoval po celom Slovensku a získaval trofeje. Vychoval  syna Kamila a nevlastnú dcéru Lauru.

Kamil Polakovič
Kamil Polakovič, Foto: archív skupiny City boys

Zomrel predčasne 47-ročný po dlhej, ťažkej chorobe. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše 1000 ľudí a na jeho počesť hralo viac ako 100 hudobníkov. Na hlavu mu nasadili korunu ako symbol obdivu a uznania.

Zdroj: Peter Bango Máko

Igor Kmeťo st.

Foto: archív skupiny City boys

POLITICKÁ PARTICIPÁCIA RÓMOV

Po roku 1989 sa Rómovia formovali nielen ako národnostná menšina v kultúrnych prejavoch, ale tiež v národnostne definovaných politických iniciatívach. Vznikla Rómska občianska iniciatíva, ktorej členovia boli na kandidátkach Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra vo voľbách v roku 1990. Rómske poslankyne a poslanci  sa tak v roku  1990 stali členkami a členmi tak Federálneho zhromaždenia (Gejza Adam, Vincent Danihel), ako aj  Slovenskej národnej rady (Anna Koptová).

V období samostatnej Slovenskej republiky, od roku 1993, rómske strany ani rómski kandidáti vo väčšinových stranách nedosiahli výraznejší úspech. Rómska politická scéna sa vyznačovala fragmentáciou a výraznou dynamikou vzniku a zániku politických strán. Po roku 2000 bolo zaregistrovaných dokonca 20 rómskych politických strán.
Samotní členovia strán si nebezpečenstvo roztrieštenosti  uvedomovali,  preto vznikali i spoločné kandidátky pod záštitou najväčších strán. Napriek tomu sa však nikdy žiadnej rómskej strane nepodarilo v parlamentných voľbách päťpercentnú hranicu prekonať.

Niektoré strany vysielali svojich kandidátov do volebného boja na kandidátkach väčšinových politických strán, rovnako sa do parlamentu snažili preniknúť aj nezávislí jednotlivci. Väčšinou sa však Rómovia a Rómky ocitali na nevoliteľných pozíciách. Zlom nastal  v roku 2012, keď sa na kandidátke politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti stal poslancom NR SR Peter Pollák, ktorý sa otvorene hlási k rómskej národnosti.

Výraznejší úspech zaznamenali rómski kandidáti na lokálnej úrovni ako kandidáti do miestnych zastupiteľstiev a na post starostov. Za míľnik sa môžu považovať komunálne voľby v roku 2006, v ktorých výrazne viac Rómov kandidovalo a markantne viac sa ich dostalo ako do mestských zastupiteľstiev, tak aj na pozície starostov. Stúpajúcu tendenciu zastúpenia Rómov a Rómok v komunálnej politike potvrdili aj voľby v roku 2010 (28 starostov a jedna starostka).

Zdroj /literatúra:

Dzuríková, Z., Hrustič, T. Roma Participation in the 2006 Slovak Parliamentary Elections. National Democratic Institute. http://www.ndi.org/files/2076_sk_roma2006elections_100106.pdf

Jurásková, M., Kriglerová, E., Puliš, P., Rybová, J., Vašečka, M. Rómske hlasy. Rómovia a ich politická participácia v transformačnom období. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002.

Spravodaj Rómska verejná politika 1/2012. Rozhovor s Jarmilou Vaňovou a Tomášom Hrustičom o rómskej politickej participácii. Nadácia Milana Šimečku, 2012. http://www.multikulti.sk/dok/rvp/spravodaj-RVP-2012-01.pdf

Šebesta, M. Rómska politická scéna. In Vašečka, M. (ed.). Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2003, s. 295 – 312.

POLLÁK PETER, MGR., PHD.

Peter Pollák

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (2012 – 2016)
Poslanec Národnej rady SR (2012 – 2016)

Vysokoškolský učiteľ v oblasti sociálnej práce, poslanec Národnej rady SR za politickú stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Vo svojej pracovnej kariére sa orientuje na prácu s Rómami – v priamej praxi  v komunitných centrách a v mimovládnych organizáciách, neskôr na Okresnom úrade v Spišskej Novej Vsi a na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity. Od roku 2006 prednášal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a od roku 2012 na Vysokej škole Sv. Alžbety v Bratislave. V rokoch 2012 – 2016 pôsobil na pozícii splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a zároveň bol poslancom Národnej rady SR.

Sociálnu prácu študoval popri zamestnaní na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2009 získal akademický titul PhD. v odbore Sociálna práca na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, ale aj politických dokumentov, napr. Rómska reforma – Správna cesta (dostupné

tu: http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8973.pdf;
tu: http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8983.pdf;
tu: 
http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8991.pdf

Základné údaje: 
Narodil sa: 20. 4. 1973
Vzdelanie:
2005    Mgr. v odbore Sociálna práca
2009    PhD. v odbore Sociálna práca
Kontaktppollak73@gmail.comhttps://www.facebook.com/peterpollak.sk/

Pôsobenie a aktivity:

  • Projektový manažér
  • Sociálny pracovník
  • Poradca prednostu okresného úradu
  • Vedúci regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity
  • Odborný asistent – vysokoškolský pedagóg
  • Riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
  • Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity
  • Poslanec Národnej rady SR
  • Autor a spoluautor odborných a vedeckých publikácií
  • Člen riešiteľských kolektívov vedeckých projektov (napr. Voľby životných stratégií obyvateľov rómskych komunít)
  • Manažér projektov zameraných na inklúziu Rómov (napr. Štipendijný program pre rómskych študentov stredných škôl, Dokončenie základného vzdelania a iné)
  • Člen viacerých národných a medzinárodných odborných výborov a komisií (napr. „European Roma and Travellers Forum“ – Európske fórum Rómov a kočovníkov pri Rade Európy; Výbor pre vzdelávanie, kultúru a rómsky jazyk; Zástupca Slovenska v International Romani Union; Člen poradnej rady National Democratic Institute)

Zdroje:

https://osobnost.aktuality.sk/peter-pollak/

http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/romsky-poslanec-peter-pollak-z-osady-do-politiky.html

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/317261-romska-reforma-funguje-tvrdi-splnomocnenec-pollak/

https://aktualne.centrum.sk/pollak-prvy-zakon-romskej-reformy-chce-riesit-priestupkovu-imunitu-socialne-odkazanych/slovensko/politika/

https://www.facebook.com/pg/peterpollak.sk/about/?ref=page_internal

PORAJMOS (PORRAJMOS)

(niekedy tiež porraimos, Pharrajimos) – hromadné ničenie, vraždenie Rómov – termín, ktorý niektoré skupiny používajú na označenie holokaustu Rómov počas II. svetovej vojny.

Porajmos v pôvodnom význame vyjadruje pohltenie, strávenie, vstrebanie. V viacerých rómskych dialektoch má však hanlivý až pejoratívny význam, dá sa chápať ako črevo a telesný otvor, alebo pohlavné odhalenie, odkrytie či potrat.

Ide o umelý termín, ktorý ako prvý začal používať profesor Ian Hancock  z Univerzity v Texase. Používanie termínu v Európe nie je jednoznačné, na Slovensku sa nepoužíva vôbec.

(pozri viac rómsky holokaust)

Literatúra/zdroje:

  1. BARSONY, Janos: Facts and Debates: The Roma Holocaust. In: Pharrajimos: The Fate of the Roma During the Holocaust, ed. Janos Barsony and Agnes Daroczi . International Debate Education Association.  New York: 2008.
  2. HANCOCK, Ian: On the interpretation of a word: Porrajmos as Holocaust.[online]. RADOC (The Romani Archives and Documentation Center), Austin [cit. 14. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.radoc.net/radoc.php?doc=art_e_holocaust_interpretation&lang=ry&articles=true