Okres: Rimavská Sobota
Rozloha: 2610 ha
Celkový počet obyvateľov: 1321
Približný počet Rómov: 40%
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 47
Hustota obyvateľstva: 5 061 obyv/km2
  |
|
V Rimavských Janovciach sa v lete roku 2013 usktuočnili Dni národnostných kultúr. Rómska národnostná menšina sa prezentovala tancom, spevom a tradičnými jedlami.
|
Ekonomika v obci:
V obci je 13 podnikateľov, samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí však poskytujú len príležitostné brigády.
Sú tu dve maloobchodné predajne potravín pošta, 2 pohostinstvá.
Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
rímskokatolícke a reformovaná cirkev,
Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
Rómovia sa hlásia k obom náboženstvám. V menšej miere pôsobia v obci Svedkovia Jehovovi.
Dejiny obce:
Prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce pochádza z roku 1221 vo Varadinskom registri. V 13. storočí sa sídlo spomína ako Januš. O dvesto rokov sa obec spomína ako Janoši a od roku 1773 ako Janošovce, v roku 1951 prešla obec k dnešnému pomenovaniu.
V 2. až 3. storočí pred Kristom boli na tomto území Kelti, ktorí priniesli niektoré remeslá. V 5. storočí žili na území obce Húni a Góti a o sto rokov neskôr Longobardi. V období od 4 až po 9. storočie prenikli na územie Slovania zo zakarpatskej oblasti.
V novodobej histórii sa do obce prisťahovali v rokoch 1921-1927 obyvatelia z Podpoľania, Horehronia a Záhoria. V roku 1952 sa do obce presídlilo 45 slovenských rodín z Maďarska.
V obci nebola osada, rómski obyvatelia žili roztrúsení medzi ostatným obyvateľstvom.
Dnes žijú integrovane medzi ostatnými obyvateľmi v obci, časť žije segregovane. K obci patria aj pustatiny, osady, nachádzajúce sa 5 km od obce – Ilona a Petruš. Žije v nich 35 obyvateľov, (24 dospelých a 11 detí) vo veľmi zlých podmienkach, ktoré ich sociálne vylučujú.
Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov:
Terénna sociálna práca
V rámci terénnej sociálnej práce pracujú v obci dvaja terénni sociálni pracovníci a asistentka terénneho sociálneho pracovníka, ktorá je Rómka.
Materská a základná škola:
V obci je materská škola – 21 detí a dve základné školy. Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským pre I. stupeň – 15 žiakov a Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským pre I. stupeň – 24 žiakov.
Druhý stupeň navštevujú žiaci z obce v základných školách Rimavskej Sobote.
Stredné školy:
Stredné školy alebo učilištia navštevujú absolventi základných škôl v Rimavskej Sobote. Najčastejšie si volia odbory kuchár, čašník, kaderníčka, murár.
Kultúrne a športové podujatia:
Každoročne pripravujú obyvatelia obce večierky pre seniorov, pre ktorých zhotovujú darčeky rómske deti. Funguje tu folklórny súbor Csicsoka, ktorý vystupuje pri rôznych podujatiach v Rimavských Jánovciach, ale aj v iných obciach. Obec zorganizovala 27.7.2013 podujatie pod názvom Dni národnostných kultúr venovaný rómskej kultúre. Na podujatí vystupovali rómske hudobné skupiny z celého Slovenska, usporiadatelia pripravili tradičné rómske jedlá.
Každý rok obec organizuje obecné športové podujatia, na ktorých sa zúčastňujú aj rómske deti s rodičmi. Obec usporadúva tradičné vianočné posedenia a silvestrovské oslavy, na ktorých sa schádzajú občania všetkých národností – Slováci, Maďari aj Rómovia. Tradične sa organizuje memoriál Júliusa Nôtu (futbalista pochádzajúci z obce).
Občianske združenie Združenie za integráciu Rómov na Slovensku od roku 2006 organizuje festival pre rómske deti Spoznajte nás – Pindžaren amen, na ktorom sa sponzorsky podieľa aj obec.
Rómske osobnosti :
Mgr. Alena Horváthová- koordinátorka regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Popri svojej práci vedie folklórny súbor Šukar čhaja zapája sa do spoluorganizovania obecných podujatí a výraznou mierou motivuje Rómov do spolupráce s obcou.
Aladár Bohó – vynikajúci muzikant, cimbalista, mal kapelu, s ktorou hrával po celom Slovenskku.
Django Reinhardt, občianskym menom Jean Baptiste Reinhardt, bol belgický legendárny jazzový gitarista rómskeho pôvodu a zakladateľ nového žánru, tzv. rómskeho jazzu, nazývaného aj gypsy jazz, gypsy swing, alebo po francúzsky „manouché jazz“. Prezývka Django znamená v rómskom jazyku „prebúdzam“ a u neho táto prezývka bola doslova opisom jeho osoby. Svojou hrou prebúdzal poslucháčov k vnímaniu hudby, v hudbe prebúdzal svoj pôvod a tak hudobnému svetu dal nové vnímanie džezovej (jazzovej) interpretácie ako niečo emotívne a najmä muzikantsky silné. Django hral sóla na gitare iba dvoma prstami, nakoľko o ostatné prišiel pri požiari. Napriek tomuto handicapu, nik z poslucháčov publika si tento nedostatok nevšimol. Tak skvostne si upravil svoje skladby, že hra na gitare v jeho rukách bola virtuózna.
.jpg){kind=link}