Encyclopedia

Členenie Rómov na základe rôznych kritérií. Rovnako, ako na celom svete, tak aj na Slovensku, Rómovia netvoria jednoliate etnikum, líšia sa vzájomne na základe rôznych kritérií.
Samotný pojem Rómovia je v zmysle ponímania rady Európy a Európskej únie zjednocujúcim pre rôzne skupiny tohto etnika.

Diferenciácia Rómov je možná z niekoľkých aspektov, napríklad:

• subetnické hľadisko– na Slovensku žijú starousadlí Rómovia (Rumungri), olašskí Rómovia (Vlachike Roma), zvyšky nemeckých Sintov, v Európe žije mnoho ďalšie skupiny, napr. Manušovia (Francúzsko), Kalé (Španielsko).
• stratifikačné hľadisko– vo vzťahu s pracovným prostriedkom, vzdelaniu, bohatstvu, napríklad obyvatelia osád, podnikatelia
• iné hľadisko(jazykové dialekty, kultúrne špecifiká a pod.)

Neuvedomovanie si diferenciácie rómskeho etnika súvisí s jedným z najčastejších stereotypov – Rómovia sú chudobní, nevzdelaní, žijú na okraji spoločnosti, bohatí Rómovia sú len výnimkou).

Historické korene diferenciácie Rómov:

Rómovia prichádzali do Európy pravdepodobne vo viacerých vlnách, po prechodnom usídlení v oblasti Balkánu (najmä dnešného Grécka) postupne prechádzali do strednej a západnej Európy. Prenasledovanie v 15.-18. storočí v západnej Európe im neumožnilo usadzovanie. Iná bola situácia v strednej a juhovýchodnej Európe, kde v dôsledku politickej situácie (expandujúcej Osmanskej ríši) bol prístup k Rómom tolerantnejší: v priebehu 16.-17. dochádzalo k usadzovaniu Rómov tak na územiach okupovaných Turkami ako i za ich hranicami, teda i na Slovensku. Rozdielne geografické podmienky a vzťahy s miestnym majoritným obyvateľstvom sa prejavili aj v orientácii na rôzne remeslá a služby, ktoré mu ponúkali. Tieto okolnosti mali dopad i na diferenciáciu Rómov. Kým väčšina Rómov vo východnej Európe žije prevažne usadlým spôsobom života, v západnej Európe môžeme dodnes stretnúť početne menšie skupiny kočujúcich skupín, najmä Kalé a Manuša. Početnou skupinou tu boli nemeckí Sintovia, títo boli však počas druhej svetovej vojny takmer vyvraždení.

Na území Slovenska žijú starousadlí Rómovia, ktorí sa podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva v ktorom žijú delia na slovenských – slovačike Roma a maďarských – ungrike Roma. Od nich sa výrazne spôsobom života odlišujú bývalí kočovní – olašskí Rómovia vlašike Roma. Sami sa delia do niekoľkých podskupín, najpočetnejší sú Lovári(bývalí priekupníci s koňmi), Kalderaši(kotlári) a Bougešti. Osobitnou skupinou sú rumunskí korytári –Bajáši. V balkánskych krajinách môžeme stretnúť kočovných medvediarov Ričkari, Ursari.

Na Slovensku sa môžeme stretnúť i s ďalšími termínmi, ktoré vyjadrujú sociálnu dištanciu jednotlivých rómskych lokálnych spoločenstiev s rozdielnym socioekonomickým statusom, napr.: znevažujúce degeši, dupkoši, rukoňare, džuklara, na druhej strane uznalivé láčhe/žuže Roma. Často sa uvádza aj termín Rumungri – týmto označujú olašskí Rómovia ostatných Rómov, má však negatívne, znevažujúce zafarbenie.

Literatúra/zdroje:

1. KOLEKTÍV AUTOROV: Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike. Svetová banka, Nadácia S.P.A.C.E., INEKO, Bratislava 2002.
2. MATULAY, Stanislav, BOŽÍK, Jozef, VALACH, Michal: O etnických Rómoch žijúcich na Slovensku v osídleniach na nízkom stupni socio-kultúrneho rozvoja. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,  Bratislava 2011. 148 s.

Z latinského  discriminare – rozlišovať. Používaním získal výraz v právnickom i všeobecnom jazyku negatívny význam: rozlišovať s negatívnym dopadom na konkrétnu skupinu ľudí. Rozlišujeme dva typy diskriminácie: priamu a nepriamu.

Princíp rovnosti ľudí predpokladá rovné zaobchádzanie s jednotlivcami. Ak je zásada rovného zaobchádzania inou fyzickou či právnickou osobou alebo orgánmi verejnej správy porušená, dochádza

k právne postihnuteľnej diskriminácii.

Za priamu diskrimináciu sa považuje také nerovné zaobchádzanie, ktoré rozlišuje medzi jednotlivcami na základe ich príslušnosti (či je zdanlivá, alebo skutočná) k určitej skupine. Podstata diskriminácie je však naplnená až v prípade, keď dochádza k rozlišovaniu bez legitímne sledovaného cieľa a obeť diskriminácie je týmto zaobchádzaním poškodzovaná. V slovenskom práve (prijatom na základe smerníc Európskej únie) sú kritériá definujúce základ diskriminačného správania konkrétne vymenované (s tým, že tento zoznam nemôžeme považovať za definitívny a nemenný); slovenský antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu z dôvodu: „pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“ (§2, ods.1).

Priama diskriminácia

Priama diskriminácia je v rovnakom zákone definovaná ako „konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii“ (§2a, ods. 2).

Nepriama diskriminácia

Existujú prípady, keď zdanlivo rovnaký prístup môže ublížiť a práve rozdielne zaobchádzanie v intenciách dosiahnutia skutočnej rovnosti (reálnej/materiálnej/de facto), ktorá smeruje k vyrovnaniu možností jednotlivcov, pripúšťa aj rozlišovanie na základe „zakázaných“ kritérií. Ak identický prístup k rôznym jednotlivcom vo výsledku vedie k zhoršeniu ich situácie, hovoríme o nepriamej diskriminácii. Slovenský antidiskriminačný zákon definuje nepriamu diskrimináciu ako „navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou.

Nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§2a, ods. 3).

verejné inštitúcie na ochranu ľudských práv

Na Slovensku existuje niekoľko verejných inštitúcií, na ktoré sa občania v konkrétnych situáciách súvisiacich s diskrimináciou môžu obrátiť. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Verejný ochranca / verejná ochrankyňa práv sa zaoberá prípadmi porušení základných práv fyzických i právnických osôb vo vzťahu k verejným inštitúciám, teda i v prípadoch, keď sa verejné inštitúcie dopustia diskriminačného konania. Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc osobám bez finančných prostriedkov („v materiálnej núdzi“).

Zdroj/literatúra:

Informačný server zaoberajúci sa diskrimináciou: www.diskriminacia.sk

Poradňa pre občianske a ľudské práva. Diskriminácia na Slovensku: Hľadanie bariér v prístupe k účinnej právnej ochrane pred diskrimináciou. 2012 (tato publikácia obsahuje tiež prehľad rozhodovania slovenských súdov v prípadoch diskriminácie)

Dočasné vyrovnávacie opatrenia slúžia k napraveniu znevýhodneného postavenia príslušníkov určitých skupín; ich cieľom je skutočná rovnosť príležitostí pre všetkých. Zohľadňujú to, že príslušníci niektorých menšín sú kvôli historickej, respektíve prebiehajúcej diskriminácii vo faktickom znevýhodnení  a koncept formálnej rovnosti toto znevýhodnenie len prehlbuje. Preto je nutné príslušníkom marginalizovaných skupín ponúknuť také prostriedky, ktoré im umožní vyrovnať existujúce znevýhodnenia a dosiahnuť tak rovnosť skutočnú (reálne/de facto/materiálnu rovnosť).

Tieto opatrenia teda nie sú považované za diskriminačné vo vzťahu k príslušníkom väčšiny, ale napomáhajú k zlepšeniu východiskovej pozície príslušníkom znevýhodnených skupín tak, aby mohli skutočne stáť na rovnakej štartovacej čiare ako všetci ostatní. Definičné znaky dočasných vyrovnávajúcich opatrení sú ich dočasnosť, nevyhnutnosť a primeranosť s ohľadom na dosiahnutie stanoveného cieľa a súhlas dotknutých skupín.

Zakotvenie možnosti, v niektorých prípadoch až povinnosti, prijímania dočasných vyrovnávacích opatrení nájdeme v rôznych medzinárodnoprávnych dokumentoch. Orgány Európskej únie v rôznych materiáloch tiež zdôrazňujú, že dočasné vyrovnávacie opatrenia sú nielen legitímne, ale v niektorých prípadoch aj potrebné prostriedky na prekonanie diskriminácie a dosiahnutie skutočnej rovnosti. Smernice Rady Európskej únie 2000/43/ES, týkajúce sa rovného zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, uvádzajú, že „pre zabezpečenie úplnej rovnosti v praxi nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na predchádzanie nevýhodám súvisiacich s rasou alebo etnickým pôvodom a pre ich vyrovnanie.“

Na túto časť smernice sa odvoláva tiež Európska komisia v dokumente nazvanom  Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, v ktorom zároveň pripomína, že „na dosiahnutie výrazného pokroku pri integrácii Rómov je teraz dôležité zvýšiť úsilie a zaistiť, aby vnútroštátne, regionálne a miestne politiky integrácie boli zamerané na Rómov jasným a konkrétnym spôsobom, a prostredníctvom explicitných opatrení riešili potreby Rómov s cieľom predísť a kompenzovať nevýhody, ktorým čelia.“

Slovenský antidiskriminační zákon umožňuje prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení. Na základe nálezu Ústavného súdu (sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 18. októbra 2005) boli však upravené legitímne dôvody dočasných vyrovnávajúcich opatrení tak, že v súčasnej dobe zákon neuznáva za odôvodnené kritérium rasový alebo etnický pôvod, príslušnosť k národnostnej alebo etnickej skupine a rod. Aktuálne (február 2013) Národná rada SR rokuje o vládnom návrhu novely antidiskriminačného zákona, vďaka ktorému by sa v ňom mali tieto kritéria znovu objaviť ako odôvodnené k prijímaniu dočasných vyrovnávacích opatrení.

Zdroj / literatúra:

Jarmila Lajčáková, Dočasné vyrovnávacie opatrenia: Medzinárodný a ústavný rámec s návrhom legislatívnej úpravy, 2008

http://www.nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin/user_upload/dokumenty/Do__asn___vyrovn__vacie_opatrenia_ANAL__ZA.pdf