DOČASNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA

Dočasné vyrovnávacie opatrenia slúžia k napraveniu znevýhodneného postavenia príslušníkov určitých skupín; ich cieľom je skutočná rovnosť príležitostí pre všetkých. Zohľadňujú to, že príslušníci niektorých menšín sú kvôli historickej, respektíve prebiehajúcej diskriminácii vo faktickom znevýhodnení  a koncept formálnej rovnosti toto znevýhodnenie len prehlbuje. Preto je nutné príslušníkom marginalizovaných skupín ponúknuť také prostriedky, ktoré im umožní vyrovnať existujúce znevýhodnenia a dosiahnuť tak rovnosť skutočnú (reálne/de facto/materiálnu rovnosť).

Tieto opatrenia teda nie sú považované za diskriminačné vo vzťahu k príslušníkom väčšiny, ale napomáhajú k zlepšeniu východiskovej pozície príslušníkom znevýhodnených skupín tak, aby mohli skutočne stáť na rovnakej štartovacej čiare ako všetci ostatní. Definičné znaky dočasných vyrovnávajúcich opatrení sú ich dočasnosť, nevyhnutnosť a primeranosť s ohľadom na dosiahnutie stanoveného cieľa a súhlas dotknutých skupín.

Zakotvenie možnosti, v niektorých prípadoch až povinnosti, prijímania dočasných vyrovnávacích opatrení nájdeme v rôznych medzinárodnoprávnych dokumentoch. Orgány Európskej únie v rôznych materiáloch tiež zdôrazňujú, že dočasné vyrovnávacie opatrenia sú nielen legitímne, ale v niektorých prípadoch aj potrebné prostriedky na prekonanie diskriminácie a dosiahnutie skutočnej rovnosti. Smernice Rady Európskej únie 2000/43/ES, týkajúce sa rovného zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, uvádzajú, že „pre zabezpečenie úplnej rovnosti v praxi nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na predchádzanie nevýhodám súvisiacich s rasou alebo etnickým pôvodom a pre ich vyrovnanie.“

Na túto časť smernice sa odvoláva tiež Európska komisia v dokumente nazvanom  Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, v ktorom zároveň pripomína, že „na dosiahnutie výrazného pokroku pri integrácii Rómov je teraz dôležité zvýšiť úsilie a zaistiť, aby vnútroštátne, regionálne a miestne politiky integrácie boli zamerané na Rómov jasným a konkrétnym spôsobom, a prostredníctvom explicitných opatrení riešili potreby Rómov s cieľom predísť a kompenzovať nevýhody, ktorým čelia.“

Slovenský antidiskriminační zákon umožňuje prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení. Na základe nálezu Ústavného súdu (sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 18. októbra 2005) boli však upravené legitímne dôvody dočasných vyrovnávajúcich opatrení tak, že v súčasnej dobe zákon neuznáva za odôvodnené kritérium rasový alebo etnický pôvod, príslušnosť k národnostnej alebo etnickej skupine a rod. Aktuálne (február 2013) Národná rada SR rokuje o vládnom návrhu novely antidiskriminačného zákona, vďaka ktorému by sa v ňom mali tieto kritéria znovu objaviť ako odôvodnené k prijímaniu dočasných vyrovnávacích opatrení.

Zdroj / literatúra:

Jarmila Lajčáková, Dočasné vyrovnávacie opatrenia: Medzinárodný a ústavný rámec s návrhom legislatívnej úpravy, 2008

http://www.nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin/user_upload/dokumenty/Do__asn___vyrovn__vacie_opatrenia_ANAL__ZA.pdf

Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry (DICRK)

Právna forma RO alebo PO, ktorej zriaďovateľom je VÚC

Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry (DICRK)
Základné údaje:
Vznik: 2012
Sídlo: Námestie mládeže 4, Prešov 080 01
Kontakt: +421 51 2454 403; dicrk3@svkpo.gov.sk; http://www.portalsvk.sk/

Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry (DICRK) je odborným pracoviskom Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, ktoré je zamerané na mapovanie, dokumentovanie a prezentovanie prejavov rómskej kultúry na Slovensku. „Úlohou dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry je sústrediť komplexné informácie o rómskej kultúre, histórii, jazyku, tradíciách a iných oblastiach života rómskej komunity na jednom mieste.“ (Erika Godlová, http://www.svkpo.sk/sk/dokumentacno-informacne-centrum-romskej-kultury/).

Centrum vzniklo vďaka národnému projektu pod gesciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v roku 2012. Dnes je už Centrum etablovaným pracoviskom s bohatou činnosťou a s kvalitným personálnym obsadením aj technickým vybavením. DICRK sídli v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice a jeho súčasťou je úsek dokumentácie, študovňa romistiky a depozit artefaktov rómskej kultúry.

Archív DICRK tvoria vlastné produkty (napr. videonahrávky, fotografie, rozhovory, portréty rómskych osobností), ale aj iné digitalizované artefakty rómskej kultúry (napr. výtvarné práce rómskych umelcov). Veľká časť archívu  je zverejnená na internete v členení:  video, audio, foto, dokumenty, artefakty – na webstránke www.portalsvk.sk/sk.

Okrem dokumentovania a sprístupňovania najrôznejších prejavov rómskej kultúry si DICRK a jeho zamestnanci kladú za cieľ podporovať interkultúrny dialóg, napr. prostredníctvom verejných prezentácií kultúr slovenských etnických menšín a národností, diskusií s rôznymi cieľovými skupinami a organizovaním kultúrnych podujatí (http://www.svkpo.sk/sk/dokumentacno-informacne-centrum-romskej-kultury/).

Fotografie:

 

Priestory Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry

Z činnosti DICRK: Remeselno-výtvarný workshop kašt – ľil  – jilo (drevo – papier – srdce)

 Zdroje:

http://www.svkpo.sk/sk/dokumentacno-informacne-centrum-romskej-kultury/

DOLNÝ KUBÍN

Mesto: Dolný Kubín
Kraj: Žilinský samosprávny kraj
Okres: Dolný Kubín
Región: Orava
Rozloha: 55,05 km2
Celkový počet obyvateľov: 19554
Približný počet Rómov: 400
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 31

V Dolnom Kubíne medzi najdôležitejšie podniky patria: 
MAHLE Engine Components Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, Miba Sinter Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, NOBEL AUTOMOTIVE SLOVAKIA, s. r .o., Dolný Kubín, KEY PLASTICS SLOVAKIA, s. r. o., Dolný Kubín, SEZ, a. s., KLAUKE, s. r. o., Dolný Kubín, ELKOP, s. r. o., Dolný Kubín a ďalšie. Významnú úlohu zohrávajú však aj iné podniky, ako je OFZ, a. s., Istebné, Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého v Dolnom Kubíne, COOP Jednota Trstená. Štruktúru priemyselných odvetví dopĺňajú menšie prevádzky a súkromné podnikanie v rámci fyzických a právnických osôb.

Možnosti zamestnania:
Záujem o súkromné podnikanie sa v regióne sústreďuje prevažne v oblasti obchodu a služieb, cestovného ruchu a v niektorých výrobných činnostiach. Najrozšírenejším predmetom podnikania je stavebníctvo, obchodná činnosť a spracovanie dreva.  Región Orava má veľký potenciál na rozvoj domáceho i medzinárodného cestovného ruchu a súčasne na rozvoj zamestnanosti  v oblasti malého a stredného podnikania v tomto sektore.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
rímskokatolícke  65,11 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
neuvádzajú

Dejiny obce:
Mesto Dolný Kubín má mimoriadne výhodnú a atraktívnu polohu. Vedú cezeň európske trasy, spájajúce oblasť okolo Baltického mora až s Balkánom, so strednou Európou a s apeninskou oblasťou. Územie Dolného Kubína je tvorené vlastným katastrálnym územím a katastrálnymi územiami ďalších bývalých obcí, dnes častí mesta – Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Záskalie, Jelšava, Mokraď, Kňažia, Medzihradné a Srňacie. Na území mesta sa nachádza niekoľko významných archeologických lokalít. O pobyte slovanských obyvateľov sú známe doklady z 9. storočia nášho letopočtu. Trniny nad Dolným Kubínom boli už vo veľkomoravskom období opevneným hradiskom. Kubín sa prvýkrát spomína v listine zo 6. januára 1314.
Starší obyvatelia mesta spomínajú, že pred 2. svetovou vojnou prvé rómske rodiny bývali v extraviláne Dolného Kubína (Zábrež rodina Dobiášová), v okolí Trnín (rodina Budajová, rodina Kováčová), v širšom centre mesta (za hotelom Orava rodina Cicková), avšak výraznejší prílev Rómov do mesta nastal až po roku 1969 v čase rozsiahlej bytovej výstavby. Rómovia prichádzali za prácou a tvorili lacnú pracovnú silu. Zabezpečovali hlavne výkopové práce pri výstavbe inžinierskych sietí. Na území mesta bolo vtedy postavených 1 072 bytov. Do Dolného Kubína prišli z okresu Zvolen, Poprad, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves.

Správa obce:
V samospráve nie sú zastúpení Rómovia.

Úspešné projekty:
Komunitná práca v Dolnom Kubíne  v rokoch 2005 – 2007
Činnosť občianskeho združenia ROMANO JILO
Projekt O päť minút dvanásť, ktorý zabránil deložovaniu Rómov do extravilánu obce a naštartoval proces prestupného bývania a integrácie

Terénna sociálna práca: 
v meste pracuje jeden terénny sociálny pracovník a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka.

Komunitná sociálna práca:
V meste funguje komunitná sociálna práca.

Základné školy:  
5 základných škôl

Stredné školy:
4 stredné školy

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:
Stredná škola obchodu a služieb (odbor kuchár čašník)
Stredná zdravotná škola (zdravotná sestra)
Obchodná akadémia (nadstavba sociálnej práce)

Kultúrne podujatia: 
v meste sa tradične raz za rok organizuje rómska zábava – 2 tanečné skupiny, 2 hudobné skupiny

Osobnosti medzi Rómami: 
jeden lekár, jedna  zdravotná sestra, jeden sociálny pracovník, traja podnikatelia, traja aktivisti občianskeho združenia ROMANO JILO

Ocenenia, ktoré získali Rómovia:
Gustáv Bihári získal v roku 2003 druhé miesto na Majstrovstvách Európy vo vzpieraní v trojboji vo Walterovej váhe do 75 kg.

Zaujímavosti týkajúce sa Rómov:
sú pracovití, zruční v oblasti stavebníctva, bez nich by sa v našom meste ťažko zabezpečovala údržba zelene.