Prozaické útvary tradičnej slovesnej tvorby (sing. paramisi). Považovaná za najznámejšiu formu ľudového rozprávania, prostredníctvom ktorej sa poslucháčovi symbolickým jazykom odovzdávali odkazy predkov, sprostredkúvali sa morálne hodnoty, spoločenstvom uznávané vzorce správania, estetické normy, hodnotové hierarchie – povedané zjednodušene vnútroskupinové spoločenské normatívne regulátory zabezpečujúce existenciu spoločenstva, jeho fungovanie, historickú kontinuitu a sociálnu integritu.
– bare paramisa – dlhé rozprávky – dlhé rozprávky alebo rozprávky sujetovo priradené do skupiny vitejzika paramisa sa rozprávajú dodnes
– charne paramisa – krátke rozprávky. Často bývali zakomponované do dlhých rozprávaní, ak nadväzovali na dej rozprávaného príbehu
– vitejzika paramisa – hrdinské, bohatierske rozprávky
– džungale paramisa – oplzlé rozprávky dekameronovského typu. Publikum na formálnych posedeniach tvorili len dospelí. Dekameronské rozprávky sa rozprávali pri rôznych situáciách, často bývali súčasťou intímnych chvíľ rómskych manželov. Známa je však aj ich verejná prezentácia pri veľkých stretnutiach, napríklad pri strážení mŕtveho.
– pherasuňi paramisi – humorky, pal o goďaver Rom – o múdrom Rómovi, pal o dilino Rom – o hlúpom Rómovi.
Literatúra/zdroje:
Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 84-85.
Hübschmannová, M.: Způsob života a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In: Černobílý život. Praha: Gallery, 200
Pilotný projekt oboznamovania čitateľov a návštevníkov www stránky s rómskou literatúrou a tematikou určenou predovšetkým deťom a mládeži, ktorý prevádzkuje občianske združenie Romano kher – Rómsky dom. Projekt mapuje rómsku literatúru a literatúru s rómskou tematikou, ktorá je určená deťom a mládeži, približuje ju formou www. stránky, no zároveň prispieva k čítaniu s porozumením a rozvoju umeleckého stvárnenia diel výtvaným prejavom v rámci súťaže Farebný svet – Coloriskeri luma.
V rámci projektu paramisa.sk Romano kher – Rómsky dom počas 3 rokov:
- sprístupnil virtuálnu knižnicu takmer 100 diel – rozprávok a literatúry predovšetkým pre deti a mládež;
- sprístupnil digitalizované verzie takmer desiatky kníh na základe postúpenia autorských práv občianskemu združeniu Romano kher – Rómsky dom;
- pripravil a realizoval 2 ročníky čitateľsko-výtvarnej súťaže Farebný svet – Coloriskeri luma, do ktorej sa zapojili stovky žiakov z celého Slovenska;
- realizoval projektOživme rómsku literatúru pre deti, v rámci ktorého deti z 3 škôl súťažili v dramatickom stvárnení rómskych rozprávok a ich sprístupnení ďalším čitateľom a poslucháčom zachytením na CD nosiče a sprístupnením aj na www.paramisa.sk;
- na www.paramisa.sk sprístupnil manuál malým umelcom, ktorý obohatili ilustrácie zo súťaže Farebný svet – Coloriskeri luma, ktorý vznikol v rámci projektu Oživme rómsku literatúru pre deti;
- vydal katalóg Farebný svet – Coloriskeri luma, ktorý obsahuje úryvky diel rómskej literatúry pre deti a mládež a detské ilustrácie týchto diel, z 2. ročníkov súťaže.
Projekt bol naštartovaný v apríli 2010 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov a za necelé tri roky trvania projektu www. stránka projektu mala 15 000 zobrazení.
Zdroj: www.paramisa.sk
Rozprávačské posedenia sa riadili vlastnými vnútornými pravidlami. Ako hlavný aktér účinkoval obvykle len jeden rozprávkár. Takéto pomenovanie však môže byť chápané aj vo význame vznešený. Status rozprávkára bol v rómskom spoločenstve veľmi vysoký. Rozprávačské umenie vyžadovalo dobrú pamäť, zmysel pre kompozíciu a fabulovanie, improvizačnú pohotovosť, schopnosť živo vykresľovať postavy, situácie, prostredie, ovládanie dramatickej gradácie deja so schopnosťou intonovať, meniť polohu a dynamiku hlasu, meniť výraz, používať prostriedky mimoverbálnej komunikácie. Oficiálnymi rozprávačmi boli muži. Funkciu rozprávačky plnili ženy len doma vo vzťahu k deťom. V skrátených podobách doma deťom prerozprávali odpočúvané a „precenzurované“ príbehy.
Literatúra/zdroje:
Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 84-85.
Hübschmannová, M.: Geneze romské hudby. In: Amaro gendalos – Naše zrcadlo, 6, 1-8. Praha 2002
