A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z
Ra Re Ri Ró Ru
Róm Rov

RÓMSKI UHLIARI

Boli nevyhnutnými dodávateľmi uhlia pre kováčov. Súčasná historická a etnografická veda predpokladá, že páleniu uhlia sa Rómovia venovali ešte pred príchodom na naše územie.

O tom, že pálením dreveného uhlia v okolí Ružomberka sa zaoberali Rómovia máme doklady z rokov 1732 a 1735. Najjednoduchší spôsob získavania dreveného uhlia bol ten, že sa v lese nazbierali suché konáre a haluzinu, dali ich na hromadu a zapálili. Drevo sa nenechalo horieť, zahasilo sa alebo sa zahádzalo hlinou. Vychladnuté uhlie sa rozbilo a bolo možné ho použiť. Iným spôsobom, ktorý používali i Rómovia bolo stavanie uhliarskej míle. Drevo z dubového pňa sa nakálalo, naskladalo do hranice, obložilo vetvami zo smreka, vznikla tak míla a tá sa zapálila.. Míľa sa nechala horieť asi osem hodín, potom ju uhasili vodou, po vychladnutí ju rozobrali. Takáto míľa sa stavala buď v tvare hranice vytvorenej z klátov, ktoré sa nakládli horizontálne v radoch na seba alebo v tvare kužeľovitej homole. Na tieto účely sa uprednostňovalo tvrdé drevo. Drevené uhlie sa okrem kováčstva používalo na dedinách napr. ako náplň do žehličiek, alebo sa predávalo ako náplň do generátorov mláťačiek. Uhliarstvo sa pre viaceré rómske rodiny stalo doplnkovým spôsobom obživy. Úpadok tohto remesla nastal v polovici minulého storočia z dôvodu nahradzovania dreveného uhlia kamenným uhlím.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In.: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

RÓMSKY DEJEPIS

Rómsky dejepis
autor: Arne B. Mann
© Kaligram, Bratislava 2000

tiež Romský dějepis
autor: Arne B. Mann,
© Fortuna, Praha 2001

Publikácia Rómsky dejepis doplnkový učebný text pre vyučovanie dejepisu pre 2. stupeň základných škôl a stredné školy. Autor Arne B. Mann pútavým spôsobom sumarizuje dejiny Rómov od indickej pravlasti až do súčasnosti, popisuje spôsoby zamestnania, tradičnú kultúru, ale aj súčasnosť. V trinástich kapitolách sa podrobne venuje témam, ktoré rozširujú poznatky žiakov a študentov z histórie a zasadzuje ich do kontextu európskych a slovenských dejín tak, aby čo najviac priblížil dejinné udalosti a ich vplyv na usadzovanie Rómov, ale aj na ich spolužitie s majoritnou  populáciou. Autor sa tiež podrobne venuje tradičným zamestnaniam ako kováčstvo a hudobníctvo. Samostatná kapitola je venovaná rómskemu jazyku. Druhá časť doplnkovej učebnice je venovaná hľadaniu porozumenia a toho, čo môže vplývať na vzájomné akceptovanie Rómov a majority. Samostatná časť je venovaná rómskym osobnostiam.

RÓMSKY INŠTITÚT (ROMA INSTITUTE)

Mimovládna nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zamerané na podporu inkluzívnych aktivít v teoretickej aj praktickej rovine vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám. Rómsky inštitút, n.o. zohráva významnú úlohu ako komunikátor a koordinátor zúčastnených zložiek –miestnych rómskych komunít, predstaviteľov verejnej správy na rôznych úrovniach, štátnych inštitúcií, zložiek vzdelávacieho a zdravotného systému, zahraničných partnerov, ako aj ďalších zainteresovaných subjektov.
Vznik organizácie: máj 2007

Hlavné oblasti činnosti:

  • projektové aktivity(technická pomoc obciam a prorómskym mimovládnym neziskovým organizáciám a združeniam technickú pomoc pri strategickom plánovaní komunitného rozvoja, návrhoch a implementácii štrukturálnych fondov EÚ a rozvoja občianskej spoločnosti na miestnej úrovni);
  • advokácia (tvorba, analýzy a hodnotenia verejných politík a iniciatív zameraných na sociálne začleňovanie Rómov na Slovensku – spolupráca s mnohými slovenskými aj zahraničnými mimovládnymi neziskovými organizáciami, spoluúčasť pripomienkovania legislatívnych návrhov, podnety príslušným zložkám exekutívy…);
  • koordinácia zúčastnených zložiek (samotných miestnych rómskych komunít, predstaviteľov verejnej správy na rôznych úrovniach, štátnych inštitúcií, zložiek vzdelávacieho a zdravotného systému, zahraničných partnerov, ako aj ďalších zainteresovaných subjektov);
  • mediácia a mentoring(budovanie a skvalitňovanie kapacít a potenciálu kvalifikovaných dobrovoľníkov i profesionálov, ktorí sa aktívne zúčastňujú v mediačnom procese, pri tvorbe a implementácii konkrétnych projektov, spravidla na úrovni obcí, financovaných hlavne zo štrukturálnych fondov Európskej únie);
  • informačné služby; poradenstvo; dokumentačné a bibliografické aktivity…

Aktivity: Programy, ktoré sa zaoberajú mapovaním rómskej reality na Slovensku, projekty na zlepšenie postavenia Rómov a ich inklúziu do spoločnosti s dôrazom na rozvoj lokalít obývaných Rómami a zlepšenie spolužitia Rómov s majoritným obyvateľstvom. Najvýznamnejšie programy:

  • BigB/S:podpora vzdelávania mladých talentovaných Rómov a zároveň podpora dobrovoľníctva v oblasti pomoci rómskym žiakom a mládeži. V rámci programu sa dobrovoľníci individuálne venujú rómskym deťom, ktoré zároveň dostávajú štipendiá na svoje aktivity.
  • Most do Európy:zlepšenie prístupu lokalít s marginalizovanými rómskymi komunitami k fondom EÚ prostredníctvom prípravy kvalitných projektov a získania finančnej podpory na ich realizáciu, zvýšenie zručností v oblasti čerpania prostriedkov EÚ pomocou odbornej asistencie a tréningov.
  • MERI: Európska sieť starostov miestnych samospráv (Mayors Making the Most of EU Funds for Roma Inclusion Network (MERI), ktoré realizujú programy na podporu integrácie a inklúzie zraniteľných skupín so zameraním sa na Rómov – vytvorenie priestoru na zviditeľnenie výsledkov podpory sociálnej inklúzie a integrácie Rómov prostredníctvom výmeny nápadov a skúseností, zdieľania a osvojovania si osvedčených postupov/rómskych programov využívaných v európskych krajinách a prezentovania úspechov dosiahnutých na miestnej úrovni.
  • Monitorovanie Dekády a Stratégie SR pre integráciu Rómov:monitorovanie realizácie strategických vládnych dokumentov Dekády (Revidovaný akčný plán Dekády a Stratégia integrácie Rómov) za obdobie rokov 2011 -2012. Monitoring realizuje národná koalícia mimovládnych neziskových organizácií, ktoré koordinuje Rómsky inštitút, n.o..
  • ROMED:Zlepšenie kvality a efektívnosti práce mediátorov, ktorí pracujú na riešení prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti, s cieľom podporiť lepšiu komunikáciu a spoluprácu medzi Rómami a verejnými inštitúciami (škola / poskytovatelia zdravotnej starostlivosti / úrady práce…).

Zdroj a ďalšie informácie:

www.romainstitute.sk

RÓMSKY KOVÁČ

Remeselník spracúvajúci železo kovaním a ovládajúci i podkúvanie.

Rozšíreniu rómskych kováčov prispel najmä fakt, že sa usadili v agrárnych oblastiach, kde bol odbyt pre ich služby a výrobky. Výhodou rómskych kováčov bolo, že na rozdiel od ostatných kováčov prijali za svoju prácu i naturálie. Najviac rómskych kováčov  žilo v Spišskej stolici. Všeobecne platí, že najväčšia koncentrácia rómskych kováčov bola v menej rozvinutých a chudobných častiach Uhorska. Špecifikom rómskeho kováčstva bolo najmä využívanie starého materiálu. Používali pri tom techniku tzv. kováčskeho zvárania, pomocou ktorej vedeli napr. z dvoch starých podkov vyrobiť jednu novú. Do zberu starého železa boli zapojení všetci členovia rodiny, vrátane žien a detí.
Rómski kováči často prichádzali do styku s roľníkmi, stávali sa vo svojom prostredí prirodzenými autoritami, prostredníkmi medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

RÓMSKY MUŽ

Hlavou rómskej rodiny je otec-dad.Medzi jeho povinnosti patrilo zabezpečovanie obživy a medzi jeho výsady spadalo to, že sa jeho rozhodnutiam podriaďovali všetci členovia rodiny.

Muž si po svadbe zvyčajne priviedol nevestu – terňi bori do svojho domu. Existovali aj prípady, kedy muž nasledoval ženu, a to vtedy, ak bol sirota, alebo rodina nevesty potrebovala ďalšieho muža z dôvodu profesie, alebo prestíže. Takýto muž sa nazýval pristašis. Čím bol väčší počet mužských členov, tým stúpala dôležitosť rodiny a to i s ohľadom na väčšiu fyzickú silu rodiny v prípade konfliktu.

V prípade, že manželstvo bolo bezdetné, muž mal právo ženu opustiť. Neplodnosť bola pripisovaná žene. Nevera ženy bola neprípustná, nevera muža bola tolerovaná, predovšetkým nevera mimo komunity. V prípade ovdovenia muža, tento novú nevestu najskôr medzi slobodnými sestrami jeho predchádzajúcej manželky, lebo sa predpokladalo, že sa bude k deťom z prvého manželstva správať lepšie.

Ak sa muž nestaral o svoju rodinu, prípadne prepíjal peniaze, či správal sa hrubo, komuita mu rôznym spôsobom dávala najavo svoj postoj. Mohlo to byť od krivých pohľadov, cez dohováranie, až po istý druh vylúčenia z lokálneho spoločenstva. Ak stratil autoritu, členovia rodiny mu mohli začať tykať, často dostal aj hanlivú prezývku.

Otec začal s výchovou synov medzi piatym až šiestym rokom dieťaťa. Výchova spočívala v tom, že ho synovia všade sprevádzali a pozorovali pri prácach okolo domu i vonku. Napríklad pomáhali mu s rúbaním dreva. Keď najstarší syn dosiahol vek 15 – 16 rokov, otec ho prvý krát vyzval, aby zasadol k spoločnému stolu a od tej chvíle mal skoro rovnakú úlohu pri výchove svojich súrodencov ako otec.

Muž v minulosti s chodom v domácnosti nepomáhal. Na Slovensku sú aj také osady, kde muži nevykonávali ani práce, ktoré spadali do ich povinností, napríklad nosenie a rúbanie dreva. V meste bol vplyv emancipácie silnejší a s prácami v domácnosti pomáha aj muž.

Ak si otec zarábal ako remeselník, alebo hudobník, deti sa učili tomuto zamestnaniu pozorovaním a asistovaním pri práci. Vo veku 13-14 rokov už chodili hrávať s otcom za peniaze, ktoré odovzdávali matke na chod domácnosti.

Otec väčšinou trestal a vychovával iba chlapcov. Nepriamo vychovával aj dcéry. Poveroval najstaršieho syna, aby mal nad nimi dozor. Pretože, ak by sa nesprávali slušne, zahanbili by celú rodinu. Priamo zasahoval do výchovy vtedy, ak si matka s dcérou už nevedela rady a to bolo najväčším trestom a pohanou. Pri výbere ženícha pre dcéry mal rozhodujúce slovo.

Literatúra/zdroje: 

Žlnayová E. Úloha ženy – matky a muža – otca v rómskej rodine . In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 20-33