ROVNAKÁ ŠANCA

Rovnaká šanca (EQUAL Chance) SK0037

Termín realizácie: (1.1.2008 – 31.12.2009)

Projekt realizovali:  (financovala): 

Nadácia Škola dokorán

Obsah projektu :

Projekt bol zameraný na elimináciu stereotypov a predsudkov vo výchove a vzdelávaní prostredníctvom vzdelávania učiteľov a rómskych asistentov učiteľa so zavedením prvkov multikultúrnej výchovy a e-learningu do výučby rómskych žiakov, podporu vytvárania postojov žiakov k svojim rovesníkom z odlišného kultúrneho a sociálneho prostredia, vytváranie hodnotového rebríčka.

Cieľová skupina:

  • rómski a nerómski žiaci ZŠ
  • učitelia, asistenti učiteľa ZŠ
  • rómska komunita z marginalizovaných rómskych komunít

Ciele projektu:

  • Motivovať žiakov k záujmu o svojich rovesníkov z odlišného kultúrneho a sociálneho prostredia a vzájomnej akceptácii
  • Pomáhať rozvoju kľúčových kompetencií na základných školách
  • Ponúknuť odbornej verejnosti školenie pre pedagogických pracovníkov
  • Realizovať pre žiakov zaujímavý terénny výskum zameraný na multikultúrnu výchovu a sociálnu inklúziu
  • Umožniť prácu s digitálnymi technológiami
  • Prevádzkovať eLearningový server Rovnaká šanca 1– Očami žiakov pre potreby multikultúrnej výchovy a sociálnej inklúzie (www.ocamiziakov.sk)
  • Vytvoriť pre každú školu výstavu žiackych prác a spoločnú celonárodnú tlačenú publikáciu 2.

Výstupy a výsledky

Výsledkom projektu bol súbor nových kompetencií učiteľov a žiakov, príručka a štandardy sociálnej integrácie (inklúzie) žiakov vo vzdelávacom procese a skvalitňovanie výchovy a vyučovania rómskych žiakov v segregovaných rómskych komunitách prostredníctvom podporného systému sociálnej integrácie rómskych žiakov a modelu inklúzívneho vzdelania. Projekt významne zasiahol do oblasti celoživotného vzdelávania – žiaci sa o problematiku multikulturalizmu mohli  zaujímať i dlhodobo.

Do novembra 2008 boli zozbierané vstupné dáta od 480 žiakov zapojených do projektu, ktoré sa týkajú ich postojov a vedomostí z oblasti multikultúrnej výchovy. Uskutočnilo sa 24 tréningov pre učiteľov a žiakov škôl, zapojených do projektu. Na prelome mája a júna 2008 bola vytvorená webová stránka projektu www.ocamiziakov.sk, ktorá slúžila ako komunikačný nástroj medzi realizátormi projektu a cieľovou skupinou (školy – učitelia, žiaci), plnila úlohu databázy projektu a nápadov na vyučovanie, a zároveň bola prezentáciou aktivít projektu pre najširšiu verejnosť.

Projekt podporoval starostlivosť o kultúrne dedičstvo, sprostredkovával žiakom prácu s informačnými technológiami a prispieval k napĺňaniu zásad multikultúrnej výchovy a sociálnej inklúzie

Projekt podporený sumou: 419 944,10 € 3

Financovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, realizovaný

Použitá literatúra:

  1. Komunikačný nástroj medzi realizátormi projektu a cieľovou skupinou (školy – učitelia, žiaci), plní úlohu databázy projektu a nápadov navyučovanie, a zároveň je prezentáciou aktivít projektu pre najširšiu verejnosť
  2. Dostupné na: http://ocamiziakov.cfme.net/theProjectInDetail/aims.asp
  3. Dostupné na: https://lt.justice.gov.sk

RUDO MORIC

27.marec 1921, Sučany

† 26. november 1985, Bratislava

spisovateľ, učiteľ

Ocenenia

Cena vydavateľstva Mladé letá 1956,1959,1969

Cena Zväzu slovenských spisovateľov 1971,1980

Čestné uznanie v Cene Maxima Gorkého 1983

Vzdelanie

Učiteľský ústav Bánovce nad Bebravou

Pedagogická fakulta UK Trnava

Životopis

Rudo Moric sa narodil v rodine železničiara a po skončení štúdií v rokoch 1941-1943 pracoval ako učiteľ. Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania a po jeho potlačení bol internovaný v zajateckých táboroch v Rakúsku.

Po vojne sa vrátil k učiteľskému povolaniu a na škole v Stupave začal vydávať detský časopis Okienko Záhoria. Neskôr bol pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického a tajomníkom Zväzu spisovateľov. Ako učiteľ rozumel detskému svetu, inšpiroval ho a jeho diela boli neoddeliteľnou súčasťou detstva vtedajšej mládeže.

V roku 1959 sa stal riaditeľom vydavateľstva kníh pre deti a mládež Mladé letá a v roku 1964 bol predsedom Slovenského literárneho fondu. Jeho zásluhou bolo obnovené vydávanie časopisu Slniečko v roku 1968.

Jeho knihy vzbudzovali záujem detí  doma aj v zahraničí.  Prekladané boli najmä  do srbochorvátčiny, bulharčiny, poľštiny, ruštiny, maďarčiny a nemčiny.

Detský román Trikrát som ušiel vyšiel v roku 1961 a nedostalo sa mu takej pozornosti ako iným jeho knihám. Nezaslúžene. Dielo bolo nielen výborne spracované, ale aj zaujímavo výtvarne poňaté.

Príbeh rómskeho chlapca Cypriána Stojku sa odohráva krátko po usadení kočovníkov v Československu. Tábor tvorí zopár domcov a dva vozy, maringotky.

Chlapec sa ocitá v detskom domove, kde je s láskou, spolu s ostatnými deťmi z kolónie prijatý. Nájde si kamarátov i prvú detskú lásku, no i neprajníkov.

Cypriána krivo obvinia z krádeže a tak sa vracia späť do kolónie. Tu však nie je vítaný, ujec Jovan, ktorý sa inak o neho staral, jeho príchodom nebol nadšený.

Až kým neprišiel výplatný termín a Jovan zistil, že prídavky na deti berie detský domov. Rozhorčený zorganizuje v osade “povstanie”, čoho svedkom je aj náš chlapec.

Dielo (výber)

Majster pästiarskych rukavíc (1954)

Z poľovníckej kapsy (1955)

Našiel som vám kamarátov( 1960)

Trikrát som ušiel (1961)

Oktávia ide stovkou (1964)

Teraz ho súdia nepriatelia (1967)

Rozprávky z lesa (1971)

Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu (1980)

Ako som krstil medveďa (1980)

Detstvo tohto času (1986) – vyšlo po smrti autora

Sen značky Pelé (1987) – vyšlo po smrti autora

Zdroje/literatúra

Literárne informačné centrum

RUSNÁKOVÁ, JURINA, Doc., PhD.

Foto: Magdaléna Kmeťková

Doc. Jurina Rusnáková, PhD. je vysokoškolská pedagogička.

Nar. 12. 4. 1977 v Rožňave

Riaditeľka vysokoškolského pracoviska Ústavu romologických štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, vysokoškolská pedagogička a vedecká pracovníčka. Autorka a spoluautorka viacerých odborných publikácií, článkov a výskumných správ. Vo svojej pedagogickej činnosti sa venuje najmä terénnym formám sociálnej práce a sociálnych služieb v prostredí marginalizovaných rómskych komunít. Výskumne sa orientuje na oblasť chudoby a sociálneho vylúčenia Rómov a inkluzívnych politík.

 Pôsobenie a aktivity

Jej pôsobenie je spojené predovšetkým s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, ako odborná asistentka, neskôr docentka a riaditeľka Ústavu romologických štúdií tam pracuje od roku 2004. V rokoch 2009 až 2011 pracovala aj pre Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied. Začínala v rómskej mimovládnej organizácii a štyri roky pracovala ako vychovávateľka v základnej škole.

V súčasnosti pôsobí vo viacerých poradných orgánoch, expertných skupinách a redakčných radách časopisov, vedie Platformu pre rómske štúdiá a od roku 2019 je členkou poradného výboru pre národnostné menšiny prezidentky SR.

 Prehľad zamestnaní

1995 – 1999 Nadácia pre ochranu a rozvoj rómskych tradičných remesiel a Kultúrno-výchovná organizácia Roma – Gemer, Rožňava

1999 – 2003 Základná škola Slavošovce

2004 – trvá Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

2009 – 2011 Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava

Vzdelanie

1991 – 1994 Gymnázium v Rožňave

1995 – 2001 Katedra rómskej kultúry UKF v Nitre, Sociálna práca so zameraním na rómske spoločenstvo (Mgr.)

2005 – 2009 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre, doktorandské štúdium v odbore Sociálna práca (PhD.)

2018 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre, habilitačné konanie v odbore Sociálna práca (doc.)

Ocenenia

Ocenenie Výnimočný učiteľ od Nadácie SPP v ak. roku 2006/2007

RUSOVÁ, ZLATICA

Zlatica Rusová, rodená Boldišová
*21.6.1951, Kameňany (okr. Revúca)
Spisovateľka, autorka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, členka Rómskeho literárneho klubu.
Žije v Kameňanoch (okres Revúca)

Základné údaje

Po skončení základnej školy pracovala v Piešťanoch ako robotníčka v textilnej továrni, neskôr nastúpila do JRD a pred odchodom do dôchodku pracovala v nemocničnej práčovni. Vychovala troch synov. Je babička a prababička.

Zlatica Rusová začala písať v roku 2004 ako 53-ročná, keď vážne ochorela a mala viac času na písanie. Rozprávačský talent zdedila po svojom starom otcovi. Milovala jeho rozprávanie, ale aj rozprávanie iných starých Rómov v osade Kameňany. Mnohé jej poviedky sú autentické. Je tiež autorkou rozprávok a bájok. Spolupracovala s redakciou Romano džaniben a s portálom romea.cz v Českej republike. Ako členka Rómskeho literárneho klubu sa zúčastňuje literárnych besied – živá knižnica na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Jej kniha Holokaust – utrpenie slovenských Rómov – Paraimos – pharipen serviko romengero, vyšla v slovenskom, rómskom a v maďarskom jazyku.

Tvorba:

Rómska večernica – Romaňi Čercheň, 2011

Staré rómske príbehy – Romane phurikane vakeribena, 2012

Príbehy pri rómskom ohni – Vakeribena paši Romaňi jag, 2O14

Rómske rozprávky – Romane paramisa, 2015

Holokaust. Utrpenie Slovenských Rómov – Paraimos. Pharipen serviko romengero

Kráľovná vody, rozhlasová hra spracovaná pre Slovenský rozhlas, 2017

Tvorba, Zbierky ROLIK:

Rok 2010 – Sirota Adam, Ako hrniec, šálka a fľaška doniesli šťastie Čierne vlasy / Kale bala

Rok 2011 – Múdry vojak, Esterka a princ Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar

Rok 2012 – Nesprávna láska, Pohreb na ktorom sa neplakalo, ale smialo Slnko vo vlasoch – Kham andro bala

Rok 2013 – Handrová bábika, Nájdený Nelkáčik / O nelkáčikos

Rok 2014 – Žart, Zajačí kráľ Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben

Rok 2015 – Chudobný, ale múdry chlapec, Stratený palác Písanie je naše rómstvo / O Nelkačikos II.

Rok 2016 – Kráľovná vody Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes

Rok 2017– Rómovia z Tisovca / Mám sen – Hi man suno

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)