RÓMSKA ŽENA

Žena matka požíva v rómskej rodine mimoriadnu úctu. Každodenný život rodiny závisel práve na nej. Rozhodovala o domácich prácach, zabezpečovala obživu a bola zázemím pre všetkých členov rodiny.

Dievča vychovávajú rodičia a jej rodina do chvíle, kým sa nevydá. Potom spravidla  nasledovala svojho muža do novej rodiny. Z dieťaťa sa vydajom stáva žena, a zodpovednosť za ňu preberá nová rodina. V prípade uzatvárania sobášov v skorom veku ( 14- 16 rokov) dievča preskočilo obdobie puberty a aj jej výchova bola zavŕšená až v novej rodine. Potom zodpovednosť za jej výchovu prebrala svokra – sasvi. Jej úlohou je z terňi bori – nevesty vychovať ženu – matku, podľa zvykov novej rodiny. Svokra nevestu učila všetko, čo sa doma od svojej matky nestihla naučiť. Počas nevestiných „učňovských rokov“ ju svokra učila variť, starať o domácnosť a rodinu, tak aby si vštepila zvyky a spôsoby novej rodiny. Toto obdobie bolo pre nevestu veľmi ťažké, kedže bola žena a mladá (mala menej práv ako muži a staršie osoby v rodine) stála na najnižšom stupni sociálnej hierarchie.

Často na ňu švagriné presúvali povinnosti a musela robiť najťažšie práce. Kým bývali u svokrovcov, rozhodujúce slovo mali rodičia manžela, dokonca, manžel odovzdával aj podstatnú časť príjmov matke, aby s nimi hospodárila.

Ak sa v manželstve nenarodili deti, muž mal právo sa zo ženou rozísť, neplodnosť sa zvyčajne prisudzovala žene. Za matku sa začala považovať až vtedy, keď mala dve, alebo tri deti. Vtedy opustili domácnosť manželovej rodiny a založili si vlastnú domácnosť. Delenie prác na mužské a ženské dodnes v mnohých komunitách pretrváva a napr. príprava stravy býva dodnes doménou žien. Predovšetkým v uzatvorených komunitách by ostatní muži s dešpektom pozerali na manžela, ktorý by sa podieľal v rovnakej miere na domácich prácach ako žena.

V minulosti medzi základné povinnosti ženy – matky patrilo aj zabezpečenie obživy. V rodinách remeselníkov (kováči, korytári) pomáhali ženy s predajom výrobkov. Častým spôsobom zabezpečenia potravín bola obchôdzka po „gádžoch“ – nerómoch. V niektorých lokalitách každá Rómka mala svoju sedliačku, ku ktorej chodila pracovať, pomáhať s čím bolo treba a za to, potom celý rok bola odmeňovaná naturáliami – hlavne jedlom. .

Matka sa najviac venovala prvým deťom a tie keď dorastú majú za úlohu starať sa o mladších súrodencov, najmä najstaršia dcéra.. Matka si vychovávala dcéry tak, aby vo veku 8-10 rokov dokázali postarať o súrodencov, upratať a pomôcť pri varení. V minulosti vo veku 14 – 16 rokov už boli pripravené na vydaj.

Dievčatá a ženy neboli vedené k vzdelaniu, ale k starostlivosti o rodinu a deti. Bohužiaľ, takýto prístup k dievčatám pretrváva v mnohých segregovaných rómskych lokalitách dodnes.

Výchovu chlapcov preberal otec medzi piatym a šiestym rokom, dovtedy sa o nich hlavne starala matka. Na deti dozerali nielen rodičia, ale aj všetci príbuzní a celá komunita. Práve táto socio – kultúrna kontrola sa v posledných desaťročiach vytráca nie len v mestách, ale aj na dedinách. .

Ak deti chodili špinavé a hladné, matka bola ohováraná ostatnými ženami a považovali ju za zlú matku – nalačhi daj. Tlak verejnej mienky pôsobil na ženu a ak sa nepodriadila mohli ju poslať späť k rodičom.

Matka niesla väčšiu zodpovednosť za rodinu, no posledné slovo v nej mal otec.

Žena prejavovala mužovi úctu a podriadenosť aj tým, že kráčala niekoľko krokov za ním. Na znak úcty, lásky a oddanosti mu umývala nohy. Tieto prejavy ešte nájdeme u staršej generácie. V prípade nevery ženy manžel jej mohol ostrihať vlasy – čo sa pokladalo za najväčšiu hanbu, mohol ju zbiť, alebo vyhnať.

Žiarlivosť bola chápaná ako prejav lásky, a tak nebolo výnimkou, že muž udrel ženu. Dodnes je v mnohých segregovaných komunitách vysoká tolerancia k násiliu páchanom na ženách.

Ak príkoria a násilie, ktorému bola žena vystavená bolo neznesiteľné, žena mohla odísť naspäť k svojej matke, pričom zobrala zo sebou aj najmenšie deti. Tento akt sa pokladal za potupu, ktorá mala spoločenstvu naznačiť, že niečo nie je v poriadku. Komunita potom o úteku hovorila, čo pôsobilo ako regulačný nástroj na zjednanie nápravy. Na urovnanie sporov o pár dní muž išiel pre ženu k jej rodičom.

Ženy s pribúdajúcimi rokmi a deťmi získavali úctu a vyššie spoločenské postavenie. Prirodzená autorita znalosti napríklad byliniek a liečiteľstva zvyšovali sociálne postavenie žien. V komunite najvyššie postavenie zaujímala phuri daj – stará matka, ktorej okrem liečenia sa pripisovali aj vedomosti z mágie.

Literatúra/ zdroje:

Žlnayová E. Úloha ženy – matky a muža – otca v rómskej rodine . In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 20-33

RÓMSKE KOMUNITY

Geograficky vymedzené mestské alebo vidiecke lokality, ktoré obývajú Rómovia. Sú súčasťou obce/mesta, ale tvoria relatívne samostatný sociokultúrny celok. Ich obyvateľov spájajú sociálne väzby (príbuzenské, susedské), podobné životné podmienky, sociálne a kultúrne normy, pravidlá a tradície.
To však neznamená, že je osídlenie homogénne. Každá rómska komunita je vnútorne stratifikovaná.
Pojem rómska komunita sa využíva na označenie rôznorodých osídlení, preto má význam ich rozdelenie.

Najviac využívaným kritériom pre rozdelenie rómskych komunít je ich poloha vo vzťahu k majoritnému obyvateľstvu. S polohou osídlenia je spravidla úzko prepojená aj jeho socio-ekonomická úroveň, v zásade platí, že čím je osídlenie od obce ďalej, tým horšia kvalita života je v ňom. Podľa polohy sa rómske komunity rozdeľujú na:

  • Separované:obecné alebo mestské koncentrácie („rómske ulice“ a „rómske štvrte“) a osídlenia lokalizované na okraji obce (tvoria hranicu zastavanej časti obce; tam kde sa končí majoritná časť obce, začína rómske osídlenie).
  • Segregované:od obce vzdialené, často oddelené nejakou bariérou (napr. potok, železnica). Označované sú aj ako rómske osady (v rómskom jazyku romane gava). Tu sú životné podmienky najhoršie (nedostatočné infraštruktúrne vybavenie, slabá kvalita a vybavenosť obydlí, vysoká nezamestnanosť, priestorové a sociálne vylúčenie, koncentrácia chudoby, atď.).
  • Veľká časť rómskej populácie (cca. 60%) žije rozptýlene medzi majoritným obyvateľstvom.

(pozri tiež marginalizované rómske komunity)

Literatúra/zdroje:

  1. MUŠINKA, Alexander: Bývanie Rómov. In Čačipen pal o Roma, Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava 2002.
  2. RADIČOVÁ, Iveta a kol.: Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava 2004.

RÓMSKE SYMBOLY

Rómska vlajka a rómska hymna reprezentujú Rómov na celom svete od roku 1971. Prijatie oboch symbolov – sa uskutočnilo 8.-12. apríla 1971 pri príležitosti založenia 1. medzinárodnej organizácie Rómov – Medzinárodnej rómskej únie a bolo spojené s deklaratívnym zjednotením sa Rómov.

Prijatie oboch symbolov – sa uskutočnilo počas založenia 1. medzinárodnej organizácie Rómov – Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union – IRU) 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia) a bolo spojené s odmietnutím označenia Cigán (Zigeuner, Gitanos, Gypsies) a požiadaním svetovej verejnosti, aby rešpektovala vlastné pomenovanie (etnonymum) – Róm.
(pozri tiež rómska vlajka a rómska hymna)

Literatúra/zdroje:

  1. Council of Europe: Descriptive Glossary of Terms Relating to Roma Issues (version dated 16 November 2011). [online]. [cit. 10. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.coe.int/lportal/c/document_library/get_file?uuid=05511d8d-1dc9-4ce4-b36a-89fb37da5ff4&groupId=10227
  2. SAULl, Nicholas; TEBBUTT, Susan: The role of the Romanies: images and counter-images of “Gypsies”/Romanies in European cultures. Liverpool University Press. 2004, s. 221, ISBN 9780853236795.
  3. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Rómske symboly [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.romovia.vlada.gov.sk/3549/romske-symboly.php

RÓMSKE VZDELÁVACIE CENTRUM (ROCEPO)

Vzdelávacie, informačné, dokumentačné, poradenské a konzultačné centrum pre Rómov s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré je zriadené pri Metodicko-pedagogickom centre v Prešove.

Základné údaje:

  • 12.2001 – vznik
  • poslanie: aktivity s cieľom zohľadniť špecifické potreby a podmienky rómskej národnostnej menšiny s dôrazom na efektívne vzdelávacie, informačné, dokumentačné a poradenské služby obzvlášť pre učiteľov na školách s vysokým počtom rómskych detí a žiakov.
  • aktivity: vzdelávacia, informačná, dokumentačná a poradenská činnosť

 

Romski kováči

Foto: Michal Petrík

Anita Soul (vlastným menom Anita Bertóková) je speváčka so širokým repertoárom, žije v Bratislave.

* 12. júl 1985, Bratislava

Spieva od detstva. Do povedomia verejnosti sa dostala vďaka televíznym programom Bailando, Hit storočia a Môj najmilší hit, kde pravidelne vystupovala.

Spolupracovala s Marcelom Palonderom, Jurajom Griglákom, Martinom Valihorom, Tomi Popovičom.

Debutové CD vydala v roku 2009 pod názvom Anita Soul, je na ňom desať skladieb.

V roku 2019 vydala štúdiový album rómskych piesní pod názvom Späť k mojím koreňom – Pale kepeskero.

Spolupracuje s Eugenom Vizvárym, s ktorým tvorí pár aj v súkromnom živote, majú syna Marcusa.

Foto: Michal Petrík

Absolvovala hudobné konzervatórium v Bratislave hudobno-dramatický odbor. Speváčka so zahraničným hlasom, ako ju mnohí kritici i fanúšikovia označujú, je známa aj z účinkovania v programoch Hit storočia a Bailando. Prvý album,ktorý niesol názov jej umeleckého mena, vydala pred desiatimi rokmi. Obsahuje aj jej najväčší hit Ja a ty. Anita Soul sa sústredí najmä na vydávanie singlov s chytľavými klipmi a nevyhýba sa ani duetom so zahraničnými interpretmi, akým je džezmen Chris Dave a raper Guillotine Mack. Jej klipy sa na youtube tešia veľkému záujmu. Napríklad hit Ona má štýl, v ktorom spolupracovala s Rytmusom a Igorom Kmeťom, má až osemnásť miliónov pozretí. Anita je doma v žánroch jazz, soul a predovšetkým R&B. Pracuje s poprednými slovenskými hudobníkmi, ako napríklad Martin Valihora, Michal Bugala, Oskar Rózsa, Eugen Vizváry, Dávid Hodek, Juraj Griglák a ďalší. V súčasnosti pracuje na svojom najnovšom EP, ale zároveň rozbieha ďalšie zaujímavé hudobné projekty.

Zdroj:

https://osobnost.aktuality.sk/anita-soul/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Anita_Soul/

RÓMSKI POSLANCI

Prví oficiálni zástupcovia rómskej národnostnej menšiny sa do najvyšších zastupiteľských orgánov spoločnosti dostali po Novembri 1989 – do Slovenskej národnej rady a do Federálneho zhromaždenia

Základné údaje:

  • voľby 1990:
  • Anna Koptová – poslankyňa v Slovenskej národnej rade
  • Gejza Adam – poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR
  • Vincent Danihel – poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR
  • Karol Seman – poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR

Literatúra/zdroje:

  1. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. Dostupné na internete:http://www.romathan.sk/sk/files/2011-08-18-120004-kulturne_aktivity_romov.pdf?PHPSESSID=30db12160b659a2802dd514cd4902856

RÓMSKI UHLIARI

Boli nevyhnutnými dodávateľmi uhlia pre kováčov. Súčasná historická a etnografická veda predpokladá, že páleniu uhlia sa Rómovia venovali ešte pred príchodom na naše územie.

O tom, že pálením dreveného uhlia v okolí Ružomberka sa zaoberali Rómovia máme doklady z rokov 1732 a 1735. Najjednoduchší spôsob získavania dreveného uhlia bol ten, že sa v lese nazbierali suché konáre a haluzinu, dali ich na hromadu a zapálili. Drevo sa nenechalo horieť, zahasilo sa alebo sa zahádzalo hlinou. Vychladnuté uhlie sa rozbilo a bolo možné ho použiť. Iným spôsobom, ktorý používali i Rómovia bolo stavanie uhliarskej míle. Drevo z dubového pňa sa nakálalo, naskladalo do hranice, obložilo vetvami zo smreka, vznikla tak míla a tá sa zapálila.. Míľa sa nechala horieť asi osem hodín, potom ju uhasili vodou, po vychladnutí ju rozobrali. Takáto míľa sa stavala buď v tvare hranice vytvorenej z klátov, ktoré sa nakládli horizontálne v radoch na seba alebo v tvare kužeľovitej homole. Na tieto účely sa uprednostňovalo tvrdé drevo. Drevené uhlie sa okrem kováčstva používalo na dedinách napr. ako náplň do žehličiek, alebo sa predávalo ako náplň do generátorov mláťačiek. Uhliarstvo sa pre viaceré rómske rodiny stalo doplnkovým spôsobom obživy. Úpadok tohto remesla nastal v polovici minulého storočia z dôvodu nahradzovania dreveného uhlia kamenným uhlím.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In.: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

RÓMSKY DEJEPIS

Rómsky dejepis
autor: Arne B. Mann
© Kaligram, Bratislava 2000

tiež Romský dějepis
autor: Arne B. Mann,
© Fortuna, Praha 2001

Publikácia Rómsky dejepis doplnkový učebný text pre vyučovanie dejepisu pre 2. stupeň základných škôl a stredné školy. Autor Arne B. Mann pútavým spôsobom sumarizuje dejiny Rómov od indickej pravlasti až do súčasnosti, popisuje spôsoby zamestnania, tradičnú kultúru, ale aj súčasnosť. V trinástich kapitolách sa podrobne venuje témam, ktoré rozširujú poznatky žiakov a študentov z histórie a zasadzuje ich do kontextu európskych a slovenských dejín tak, aby čo najviac priblížil dejinné udalosti a ich vplyv na usadzovanie Rómov, ale aj na ich spolužitie s majoritnou  populáciou. Autor sa tiež podrobne venuje tradičným zamestnaniam ako kováčstvo a hudobníctvo. Samostatná kapitola je venovaná rómskemu jazyku. Druhá časť doplnkovej učebnice je venovaná hľadaniu porozumenia a toho, čo môže vplývať na vzájomné akceptovanie Rómov a majority. Samostatná časť je venovaná rómskym osobnostiam.

RÓMSKY INŠTITÚT (ROMA INSTITUTE)

Mimovládna nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zamerané na podporu inkluzívnych aktivít v teoretickej aj praktickej rovine vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám. Rómsky inštitút, n.o. zohráva významnú úlohu ako komunikátor a koordinátor zúčastnených zložiek –miestnych rómskych komunít, predstaviteľov verejnej správy na rôznych úrovniach, štátnych inštitúcií, zložiek vzdelávacieho a zdravotného systému, zahraničných partnerov, ako aj ďalších zainteresovaných subjektov.
Vznik organizácie: máj 2007

Hlavné oblasti činnosti:

  • projektové aktivity(technická pomoc obciam a prorómskym mimovládnym neziskovým organizáciám a združeniam technickú pomoc pri strategickom plánovaní komunitného rozvoja, návrhoch a implementácii štrukturálnych fondov EÚ a rozvoja občianskej spoločnosti na miestnej úrovni);
  • advokácia (tvorba, analýzy a hodnotenia verejných politík a iniciatív zameraných na sociálne začleňovanie Rómov na Slovensku – spolupráca s mnohými slovenskými aj zahraničnými mimovládnymi neziskovými organizáciami, spoluúčasť pripomienkovania legislatívnych návrhov, podnety príslušným zložkám exekutívy…);
  • koordinácia zúčastnených zložiek (samotných miestnych rómskych komunít, predstaviteľov verejnej správy na rôznych úrovniach, štátnych inštitúcií, zložiek vzdelávacieho a zdravotného systému, zahraničných partnerov, ako aj ďalších zainteresovaných subjektov);
  • mediácia a mentoring(budovanie a skvalitňovanie kapacít a potenciálu kvalifikovaných dobrovoľníkov i profesionálov, ktorí sa aktívne zúčastňujú v mediačnom procese, pri tvorbe a implementácii konkrétnych projektov, spravidla na úrovni obcí, financovaných hlavne zo štrukturálnych fondov Európskej únie);
  • informačné služby; poradenstvo; dokumentačné a bibliografické aktivity…

Aktivity: Programy, ktoré sa zaoberajú mapovaním rómskej reality na Slovensku, projekty na zlepšenie postavenia Rómov a ich inklúziu do spoločnosti s dôrazom na rozvoj lokalít obývaných Rómami a zlepšenie spolužitia Rómov s majoritným obyvateľstvom. Najvýznamnejšie programy:

  • BigB/S:podpora vzdelávania mladých talentovaných Rómov a zároveň podpora dobrovoľníctva v oblasti pomoci rómskym žiakom a mládeži. V rámci programu sa dobrovoľníci individuálne venujú rómskym deťom, ktoré zároveň dostávajú štipendiá na svoje aktivity.
  • Most do Európy:zlepšenie prístupu lokalít s marginalizovanými rómskymi komunitami k fondom EÚ prostredníctvom prípravy kvalitných projektov a získania finančnej podpory na ich realizáciu, zvýšenie zručností v oblasti čerpania prostriedkov EÚ pomocou odbornej asistencie a tréningov.
  • MERI: Európska sieť starostov miestnych samospráv (Mayors Making the Most of EU Funds for Roma Inclusion Network (MERI), ktoré realizujú programy na podporu integrácie a inklúzie zraniteľných skupín so zameraním sa na Rómov – vytvorenie priestoru na zviditeľnenie výsledkov podpory sociálnej inklúzie a integrácie Rómov prostredníctvom výmeny nápadov a skúseností, zdieľania a osvojovania si osvedčených postupov/rómskych programov využívaných v európskych krajinách a prezentovania úspechov dosiahnutých na miestnej úrovni.
  • Monitorovanie Dekády a Stratégie SR pre integráciu Rómov:monitorovanie realizácie strategických vládnych dokumentov Dekády (Revidovaný akčný plán Dekády a Stratégia integrácie Rómov) za obdobie rokov 2011 -2012. Monitoring realizuje národná koalícia mimovládnych neziskových organizácií, ktoré koordinuje Rómsky inštitút, n.o..
  • ROMED:Zlepšenie kvality a efektívnosti práce mediátorov, ktorí pracujú na riešení prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti, s cieľom podporiť lepšiu komunikáciu a spoluprácu medzi Rómami a verejnými inštitúciami (škola / poskytovatelia zdravotnej starostlivosti / úrady práce…).

Zdroj a ďalšie informácie:

www.romainstitute.sk

RÓMSKY KOVÁČ

Remeselník spracúvajúci železo kovaním a ovládajúci i podkúvanie.

Rozšíreniu rómskych kováčov prispel najmä fakt, že sa usadili v agrárnych oblastiach, kde bol odbyt pre ich služby a výrobky. Výhodou rómskych kováčov bolo, že na rozdiel od ostatných kováčov prijali za svoju prácu i naturálie. Najviac rómskych kováčov  žilo v Spišskej stolici. Všeobecne platí, že najväčšia koncentrácia rómskych kováčov bola v menej rozvinutých a chudobných častiach Uhorska. Špecifikom rómskeho kováčstva bolo najmä využívanie starého materiálu. Používali pri tom techniku tzv. kováčskeho zvárania, pomocou ktorej vedeli napr. z dvoch starých podkov vyrobiť jednu novú. Do zberu starého železa boli zapojení všetci členovia rodiny, vrátane žien a detí.
Rómski kováči často prichádzali do styku s roľníkmi, stávali sa vo svojom prostredí prirodzenými autoritami, prostredníkmi medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.