A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z
Sa Sc Še So Šp Št Sú Sv

SEGREGÁCIA VO VZDELÁVANÍ

Segregácia vo vzdelávaní  (oddelené vzdelávanie) je jedna z foriem inštitucionálnej segregácie, kedy sú žiaci a žiačky jednej skupiny vylučovaní a vylučované mimo hlavný vzdelávací prúd. Realizuje sa  vzdelávaním v špeciálnych školách, oddelených školách alebo triedach, poskytovaním nižšej kvality vzdelávania alebo iným znevýhodňovaním. Segregácia vo vzdelávaní  sa považuje za porušovanie práva na vzdelanie. V Slovenskej republike je zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie obsiahnutý aj v tzv. školskom zákone (Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní).

Napriek tomu k segregácii vo vzdelávaní  v súčasnosti v strednej a východnej Európe dochádza vo viacerých krajinách,  čelia jej najmä rómske deti zo sociálne vylúčených lokalít.

Medzi charakteristiky segregovaného vzdelávania na Slovensku patrí:

  • Priama alebo nepriama diskriminácia rómskych detí, kedy sú opatrenia alebo politiky nastavené tak, že zabraňujú prístupu rómskych detí k rovnakým službám alebo zdrojom, ako majú ostatní. Prejavuje sa aj nerešpektovaním a nezohľadňovaním špecifík jednotlivých  žiakov a žiačok v procese vzdelávania, ich stigmatizáciou a sterotypizáciou.
  • Symbolické vylúčenie, v prípade ktorého sa rómskym deťom automaticky pripisuje nižší spoločenský status. V dôsledku toho sú aj v prípade spoločného vzdelávania vylučované z niektorých aktivít, nemajú možnosť zúčastňovať sa mimoškolských podujatí alebo mimoškolskej činnosti, sedávajú v zadných radoch apod.
  • Fyzická segregácia v rámci bežných základných škôl – odráža sa vo vzniku „rómskych škôl“. V niektorých prípadoch je dôsledkom rezidenčnej segregácie a rajonizácie škôl. Úroveň vzdelávania poskytovaného v týchto školách je výrazne nižšia ako v štandardných („nerómskych“) školách. Prejavom fyzickej segregácie je aj existencia segregovaných  tried, prípadne celých častí škôl (pavilónov) v bežných základných školách.  Do „špecializovaných tried“ sú vylučované aj deti so špecifickými výchovnovzdelávacími potrebami.
  • Segregácia do špeciálneho školstva, kedy sú rómske deti, najmä zo segregovaných lokalít, v závislosti od lokálnej praxe automaticky zaraďované do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried určených pre deti s mentálnym postihnutím. K umiestňovaniu dochádza v dôsledku používania psychologických testov školskej zrelosti, ktoré diskriminujú rómske deti z jazykovo a sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Segregáciu v špeciálnom školstve sprevádzajú priame (nabádanie rodičov zo strany učiteľov) alebo nepriame (zvýšené finančné dotácie na deti zo špeciálnymi potrebami, chudoba) diskriminačné praktiky, ktoré podporujú rómskych rodičov v tom, aby dali súhlas na zaradenie svojich detí do špeciálnych škôl. Vzdelávanie mimo hlavného vzdelávacieho prúdu predstavuje pre dieťa minimálnu šancu získať ďalšie vzdelávanie a kvalifikáciu, a tým výrazne zvyšuje riziko doživotnej nezamestnanosti.

Korene segregácie vo vzdelávaní treba hľadať  v diskriminujúcich  vzoroch správania sa v školách  a spoločnosti, v  systémových nedostatkoch, ktoré  umožňujú nepriamu diskrimináciu, v tradičnom modeli vzdelávania na Slovensku, ktorý nepracuje s „inakosťou“,  v neinformovanosti rómskych rodičov, v nedostatočnej diagnostike. V mnohých prípadoch je segregácia vo vzdelávaní jedným z dôsledkov rezidenčnej segregácie.

Nízka kvalita vzdelávania ovplyvňuje  budúce zaradenie sa na trh práce a spôsobuje absenciu základných zručností, ktorých nadobudnutie je súčasťou štandardného vzdelávania. Segregácia vo vzdelávaní tak determinuje životné dráhy jednotlivcov alebo celých skupín v dlhodobej časovej perspektíve.

Literatúra/zdroje:

Dostupné na: http://www.clovekvtisni.sk/upload/File/Program%20podpory%20vzdelavania/seminar_NRSR_segregacia.pdf

SESTRA ATANÁZIA – VLASTNÝM MENOM MÁRIA HOLUBOVÁ

Sestra Atanázia

* 19. októbra 1952, Svetlice (okr. Medzilaborce)

Rehoľná sestra Rádu sestier sv. Bazila Veľkého, ktorá pôsobila v misii na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove ako katechétka. Venovala sa hlavne deťom a mladým ľuďom, viedla motivačné skupinky, spevokol a venovala sa komunitným aktivitám.

V roku 1968 začala študovať na Strednej zdravotníckej škole v Prešove, kde spoznala aj spoločenstvo mladých ľudí, ktorí prežívali svoje kresťanstvo aktívne. Osudové bolo aj jej zoznámenie sa s otcom Mariánom Potašom, rehoľníkom Rádu sv. Bazila Veľkého, ktorý v tom čase organizoval tajné náboženské stretnutia. Pocítila volanie viery a rozhodla sa zasvätiť svoj život službe Bohu a ľuďom.

Po maturite nastúpila do Ústavu sociálnej starostlivosti v Bardejove, kde pôsobili rehoľné sestry Rádu sv. Bazila Veľkého. V roku 1972 tajne vstúpila do noviciátu a v 1973 zložila prvé rehoľné sľuby. V dôsledku politickej situácie nemohla nosiť rehoľné rúcho – habit. To si mohla obliecť až po preložení do charitného domu pri Trenčíne v roku 1988.

Neskôr rehoľa Rádu sv. Bazila Veľkého otvorila v Prešove strednú zdravotnícku školu, kde sestra Atanázia začala učiť a zároveň si doplnila vysokoškolské vzdelanie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Spišskom Podhradí.

Jej snom bolo venovať sa rómskym deťom. V 90-tych rokoch spoločne s kňazmi saleziánmi, otcom Petrom Bešenyeim, otcom Teodorom Gavendom a učiteľkou umeleckej školy pani Máriou Jevčákovou rozvinuli v Bardejove – Poštárke viaceré aktivity. Okrem náboženskej výchovy založili spevácky zbor Devleskere čhave (Božie deti) a venovali sa aj voľnočasovým aktivitám. V roku 2001 na rómskom sídlisku Poštárka Saleziáni zriadili materskú školu, kde sestra Atanázia vyučovala, neskôr otvorili aj základnú školu, kde pôsobila ako katechétka. V súčasnosti je už v dôchodku a je predstavená domu Rádu sestier sv. Bazila Veľkého.

V roku 2013 sa stala tvárou projektu „Úspešné rómske ženy“, ktorý realizovalo občianske združenie In Minorita. V roku 2014 o nej vznikol krátky dokumentárny film – vimeo.com/album/3734082/video/124610843.

SOCIÁLNA PRÁCA V TERÉNE

Sociálna práca vykonávaná v prirodzenom prostredí klienta, pričom za prirodzené prostredie sa považuje miesto, ktoré klient dôverne pozná, trávi tam veľa času. Môže to byť domácnosť klienta, alebo tzv. otvorené prostredie: komunita, ulica.

Miesto výkonu a klient sú zároveň jej základnými definičnými znakmi, podľa nich sa rozdeľuje do niekoľkých typov alebo metód:

  • TSP v domácnostiach: využíva sa najmä pri práci s chudobnými rodinami; sociálny pracovník prichádza do domácnosti klientov a pracuje s jednotlivcom a s malou skupinou – rodinou.
  • Streetwork:práca na ulici s deťmi a mládežou, ľuďmi bez domova, užívateľmi návykových látok, osobami pracujúcimi v sexbiznise, špecifickými skupinami ako sú hooligans, skinheads, atď.; sociálny pracovník pracuje s jednotlivcom alebo so skupinou.
  • Komunitná sociálna práca:sociálna práca v komunite s cieľom pomáhať pri zmierňovaní jej sociálneho znevýhodnenia a vylúčenia a pri riešení sociálnych problémov v komunite. Ďalšími cieľmi sú: aktivizácia členov komunity, budovanie sietí pomoci a spolupráce v komunite a s inštitúciami mimo nej, vyrovnávanie napätia medzi potrebami členov komunity a nedostatočnými zdrojmi. SP pracuje so skupinami a s komunitami.

Špecifikom sociálnej práce v teréne, oproti iným formám a metódam sociálnej práce, je jej mobilná (sociálny pracovník prichádza za klientom) a vyhľadávacia (vyhľadáva klientov, ktorí by sociálneho pracovníka sami neoslovili a ponúka im svoje služby) funkcia.

Jej hlavným cieľom je pomáhať klientom pri ich sociálnom začleňovaní, medzi ďalšie ciele patria: zmierňovanie alebo zabraňovanie sociálnemu vylúčeniu, prevencia sociálneho vylúčenia, sprevádzanie klienta rizikovými životnými situáciami, sprostredkovanie kontaktu medzi klientom a rôznymi inštitúciami, odovzdávanie informácií. Môže existovať ako služba konkrétneho zariadenia alebo inštitúcie (napr. nízkoprahového centra) alebo ako samostatný program obce či mimovládnej organizácie. Podľa Zákona o sociálnych službách 448/2008 Z.z. patrí medzi terénne formy sociálnych služieb.

V prostredí marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku sa realizuje:

  • terénna sociálna práca s jednotlivcom a jeho rodinou: zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu; o finančné dotácie žiadajú samosprávy Fond sociálneho rozvoja a sami program spolufinancujú. Medzi najčastejšie aktivity TSP patria: poradenstvo v rôznych oblastiach, uľahčovanie komunikácie medzi klientom a inými subjektmi, sprevádzanie klienta.
  • komunitná sociálna práca: systémovo sa nerealizuje, no obce alebo mimovládne organizácie môžu byť zriaďovateľmi komunitných centier, ktoré ponúkajú rôzne sociálne a vzdelávacie programy. V mnohých obciach sa realizujú komunitné projekty – zamerané na sociálnu pomoc, resp. napĺňanie sociálnych potrieb obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.

Literatúra/zdroje:

  1. ZÁKON z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
  2. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.upsvar-zv.sk/zakony/448_2008.pdf
  3. AMBRÓZOVÁ, Alena a kol.: Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite. Bratislava: PDCS 2006.
  4. BEDNÁŘOVÁ, Zdena – PELECH, Lubomír: Sociální práce na ulici. Brno: Doplňek 1999.
  5. [kol.]: Výkon terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách. Bratislava 2009.

SOCIÁLNE VYLÚČENIE (SOCIÁLNA EXKLÚZIA)

Predstavuje koncept, ktorý kontextuálne vystihuje  situáciu, v akej sa v súčasnosti nachádzajú jednotlivci žijúci v tzv. marginalizovaných rómskych komunitách. Sociálne vylúčenie je  chápané ako viacdimenzionálny jav, systematický proces  a súbor mechanizmov, ktoré vedú k vylučovaniu jednotlivcov alebo skupín na okraj spoločnosti, k oslabovaniu ich sociálnych väzieb , marginalizácii, resp. izolácii. Exklúzia znamená znemožnenie participácie týchto skupín a jednotlivcov na štandardnom spôsobe sociálneho života.

Sociálne vylúčenie sa prejavuje v oblasti bývania, vzdelávania a prístupu k službám, na základe čoho môžeme zachytiť sociálne vylúčenie v niekoľkých dimenziách:

  • Priestorové vylúčenie – koncentrovanie vylúčených obyvateľov do mestských get alebo osád.
  • Ekonomické vylúčenie – limitovaný prístup vylúčených jednotlivcov na trh práce, ich vytesnenie na sekundárny trh práce, prípadne do oblasti šedej ekonomiky, nedostatok ekonomického a sociálneho kapitálu, ktorý determinuje kontakt s väčšinovou spoločnosťou, uzavretosť sociálnych sietí.
  • Kultúrne vylúčenie  – obmedzený prístup k vzdelávaniu v hlavnom vzdelávacom prúde a k možnostiam zdieľať vo všeobecnosti kultúrny kapitál spoločnosti.
  • Symbolické vylúčenie  – stigmatizácia na základe rôznych atribútov (v prípade spoločensky vylúčených Rómov ide o kombináciu etnických a sociálnych charakteristík), prejavuje sa v miere sociálneho dištancu, vplyve predsudkov a stereotypov na postoj spoločnosti voči vylúčenej skupine.
  • Politické vylúčenie  –  znemožnený prístup k výkonu politických práv, limitovaná politická participácia.
  • Sociálne vylúčenie v užšom slova zmysle – zabránenie v dosiahnutí istého sociálneho statusu alebo účasti v niektorých sociálnych inštitúciách.
  • Vylúčenie z mobility – obmedzené možnosti podieľať sa na štandardných mobilných dráhach.
  • Vylúčenie z bezpečnosti –  vystavovanie vylúčených skupín vyšším bezpečnostným rizikám.

Charakteristikami sociálneho vylúčenia je chudoba, nezamestnanosť, nízka kvalifikácia, nedostatočné vzdelanie,  pocit ohrozenia, vystavenie diskriminácii.
Zdroj / literatúra:

Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, dostupné na http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20646

Jakoubek, M. – Hirt, T.: Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu. NOS – OSF. Bratislava 2008, s. 697

SOĽ (obec)

Obec: Soľ

Kraj: Prešovský

Okres: Vranov nad Topľou

Región:  Zemplínsky

Rozloha: 10,29 km2, (1 029 ha)

Celkový počet obyvateľov:  2 474 ( 2 430 pri sčítaní v roku 2011)

Približný počet Rómov:  1 250

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti:  734

Hustota obyvateľstva:  240,43 obyvateľov/km2

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo):    

  • Agrodružstvo v Soli
  • DANEX PLUS, s. r. o., – stavebná firma
  • STAPAX, s. r. o.,   – stavebná činnosť, nákladná doprava, obchodná činnosť
  • Ján Ďuďa – stavebná činnosť, zemné a výkopové práce, natieračské práce
  • Miroslav Kroka – stavebná činnosť
  • STRAKMAN – nákladná autodoprava
  • Pekáreň Raslen,
  • RAMEKO, s. r. o., zhodnocovanie odpadov

Možnosti zamestnania: 

Učiteľ, pedagogický asistent učiteľa v ZŠ, asistent učiteľa v MŠ

Sociálna oblasť: terénny sociálny pracovník, asistent TSP, asistent TSP, asistent osvety zdravia.

Stavebná oblasť: murár, tesár, klampiar, pomocný robotník, robotník pri zemných a kopáčskych prácach.

Vierovyznanie majoritného  obyvateľstva:  

rímskokatolícke  – 61,4 %

evanjelické augsburského vyznania  – 16,8 %

gréckokatolícke – 9,4 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: 

apoštolská cirkev, gréckokatolícke, i Svedkovia Jehovovi

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity)

Prví Rómovia sa do obce Soľ prisťahovali v druhej polovici 18. storočia. Najstaršie údaje o rómskom obyvateľstve v Soli udáva súpis Cigánov Zemplínskej stolice z  r. 1771. Podľa neho sa k tomu roku v obci zdržiavali štyria Rómovia s rodinami: Daniel Samko so ženou a dvoma deťmi, Ján Samko so ženou a synom, Andrej Samko so ženou a troma deťmi a Matej Horeparič so ženou a  dvoma deťmi. Prví traja boli poddaní Martina Kurčaja (Kurzsay), posledný patril barónovi Karolovi Barkócimu. Všetci štyria sa zaoberali kováčstvom, preto mali v Soli, kde sa chovalo veľa koní, dobré podmienky. Daňové súpisy z nasledujúcich rokov uvádzajú však jedného Róma, a to Ondru Samka. Absencia Rómov v týchto záznamoch mala však skôr praktické dôvody a nemusela odrážať skutočný stav.

Správa obce:

Úspešné projekty zamerané na  inklúziu Rómov: 

  • Technická infraštruktúra v rómskej osade  – rok 2002 (podporený  Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR)
  • Rekonštrukcia rómskej bytovky – rok 2003 (podporený Úradom vlády SR)
  • Rekonštrukcia priestorov a vybavenie učebne v ZŠ – rok 2003 (podporený Úradom vlády SR)
  • Rekonštrukcia kotolne a ústredného kúrenia ZŠ  – rok 2003 (podporený  Ministerstvom financií  SR)
  • Zlepšenie podmienok na sebarealizáciu Rómov  vo vzdelávacom systéme – (podporený PHARE)
  • Infraštruktúra pre rómske osady – dotácia na výstavbu vodojemu, vodovodu, kanalizácie a čističky odpadových vôd pre rómsku osadu – rok 2004 (podporený PHARE)
  • Vodovodné prípojky na zásobovanie  rómskej osady pitnou vodou  rok – 2004  (podporený Úradom vlády SR)
  • Rekonštrukcia šatní a sociálnych zariadení ZŠ Soľ rok – 2004  (podporený Úradom vlády SR)
  • Terénna sociálna práca – rok 2004 (podporený  Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR)
  • Rozvoj komunitnej sociálnej práce – rok 2005 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
  • Stavebné úpravy Komunitného centra, rok 2006 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
  • Projektová dokumentácia na výstavbu nájomných bytov – rok 2007 (podporený  Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity)
  • Výstavba 14 nájomných bytov nižšieho štandardu vrátane technickej vybavenosti – rok 2008 (podporený Ministerstvom výstavby  a regionálneho rozvoja SR)
  • Komunitná práca Soľ  – rok  2008 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
  • Výstavba 10 nájomných bytov nižšieho štandardu vrátane technickej vybavenosti – rok 2009 (podporený Ministerstvom výstavby  a regionálneho rozvoja SR)
  • Rekonštrukcia miestneho rozhlasu – rok 2009 (podporený  Ministerstvom financií  SR)
  • Kotol na biomasu v ZŠ – rok 2010 (podporený Ministerstvom výstavby  a regionálneho rozvoja SR)
  • Prístupová komunikácia k novej ulici v rómskej osade – rok 2010 (podporený  Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity)
  • Obnova a prístavba Materskej školy – rok 2011 (podporený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
  • Regenerácia obce Soľ –  rok 2012 (podporený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
  • Výstavba Komunitného centra – rok 2013 (podporený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

Terénna sociálna práca: 

v obci pracujú traja terénni sociálni pracovníci a štyria asistenti terénneho sociálneho pracovníka

Komunitná sociálna práca:

v obci funguje komunitná sociálna práca.

Základné školy: 

Základná škola 1. až 9.ročník

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Spojená škola Čaklov, okres Vranov nad Topľou, Stredná odborná škola A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou, Gymnázium vo Vranove nad Topľou, Stredná odborná škola drevárska, Lúčna 1 055 Vranov nad Topľou, Súkromná pedagogická a sociálna akadémia Košice, Obchodná akadémia Vranov nad Topľou

Ocenenia, ktoré získali rómski žiaci v umeleckých, vedomostných alebo v športových súťažiach:

Malý futbal – 1. miesto v obvodnom kole; 4. – 6. miesto v krajskom kole; Mikulášsky turnaj – futbalový turnaj medzi ZŠ v okrese – 1. miesto

Regionálna atletická súťaž  – 1. miesto

Hviezdoslavov Kubín – účasť v krajskom kole

Kultúrne podujatia, ktoré organizujú Rómovia: 

Bašav mange, bašav  – rómsky hudobný festival organizovaný občianskym združením NADENAŠ (v roku 2013 – 13..ročník)

Oslavy Medzinárodného dňa Rómov

Rómske divadlo, rómske tanečné skupiny a hudobné skupiny:

Hudobné skupiny Koro 2, Gipsy a Terňi Čhajori

Podujatia organizované rómskymi MVO: 

pravidelne organizuje rómsky hudobný festival Bašav mange bašav (už 13 ročníkov)

Rómske osobnosti:  

Miroslav Daňo – poslanec Prešovského samosprávneho kraja (2009 – 2013),

Mgr. Miroslav Balog – koordinátor terénnej sociálnej práce

ŠPERKY OLAŠSKÝCH RÓMOV

Najtypickejšie pre olašských Rómov boli šperky zo zlata. Išlo o šperky ako náušnice, prstene s kameňmi – angrusta, náhrdelníky a retiazky –lance, gombíky, ale aj zlaté zuby. Jedným z dôvodov prečo investovali do zlata bol kočovný spôsob života, ktorý neumožňoval investície do nehnuteľností a predmetov, ktoré neboli prenosné. Okrem ekonomického významu mali zlaté šperky aj symbolický význam. Ich úlohou bolo ochrániť nositeľa od chorôb.

Znakom vajdu – mujala – čhibalo boli strieborné gombičky na veste a zlatá alebo strieborná retiazka na krku.


Literatúra/zdroje:

Davidová E. Spôsob obliekania. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny

pedagogický ústav, 2007, s. 85-89

SPIŠSKY HRHOV

Obec: Spišský Hrhov

Kraj: Prešovský

Okres: Levoča

Región: Spiš

Rozloha: 1 200 ha

Celkový počet obyvateľov: 1 445

Približný počet Rómov: 390

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 0

Hustota obyvateľstva: 113,97 obyvateľov/km2

Ekonomika v obci:  

Obecná firma, 3 obchody s potravinami, MVM group – stavebná firma,  podnik so strešnou krytinou.

Možnosti zamestnania: 

Obecný úrad, Obecná firma, Základná škola s materskou školou, Reedukačné centrum, viacero možností zamestnať sa  u podnikateľov a firiem v obci.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

rímskokatolícke

Dejiny obce: 

Prvá zmienka o Rómoch v obci je z roku 1895, keď sem prišli spolu s grófom Czákym. Boli to prvé dve rodiny – Kačurová a Hamburgová. Usadili sa na okraji obce, kde je dodnes ulica, v ktorej bývajú Rómovia.

Úspešné projekty zamerané na inklúziu  Rómov: 

Obecná firma, ktorá  zamestnáva 30 Rómov, od jej vzniku v nej pracovalo 150 zamestnancov. Rómovia majú možnosť  vo firme nadobudnúť zručnosti v oblasti stavebníctva a v práci s drevom.

Projekty FEMA, EQUAL, Zvýšenie zamestnanosti, Drevodom

Terénna sociálna práca: 

v obci pracuje sociálny terénny pracovník, v obci funguje komunitná sociálna práca.

Materská a základná škola: 

Základná škola s materskou školou, Reedukačné centrum, Základná umelecká škola

Stredné školy:

Gymnázium v Levoči, Stredná odborná škola lesnícka v Bijacovciach, Stredná odborná škola poľnohospodárska v Levoči

Kultúrne podujatia, ktoré organizujú Rómovia: 

Rómska superstar – uskutočnili sa už dva ročníky.

Rómska hudobná skupina, ktorá vystupuje na rôznych súkromných či podnikových oslavách, na festivaloch, rómska veselica.

Hudobná skupina v Spišskom Hrhove.

Rómske osobnosti: 

Vincent Kandráč, Eva Hamburgová.

SPLNOMOCNENEC VLÁDY SR PRE RÓMSKE KOMUNITY

(nesprávne: splnomocnenec pre rómske komunity, splnomocnenec pre Rómov, rómsky splnomocnenec) – poradný orgán vlády pre problematiku rómskych komunít v Slovenskej republike plní úlohy zamerané na riešenie záležitostí rómskych komunít a realizuje systémové opatrenia na zlepšenie postavenia a ich integráciu do spoločnosti.

Základné informácie:

  • splnomocnenec má postavenie poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, vymenúva a odvoláva ho vláda Slovenskej republiky na návrh predsedníčky vlády SR, ktorej zodpovedá za výkon svojej funkcie.
  • pôsobenie, aktivity a právomoci splnomocnenca sú definované vŠtatúte splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity
  • vo výkone funkcie splnomocnencovi pomáha Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

Doterajší splnomocnenci:

  • Vincent Danihel(1999-2002)
  • Klára Orgovánová(2002-2007)
  • Anina Botošová (2007-2009) (po jej abdikácii dočasne úrad viedol Ladislav Kopper, po ňom bol poverený zastupovaním Pavel Holík, riaditeľ sekcie pre európsku politiku a vedomostnú spoločnosť)
  • Ľudovít Galbavý (2009-2010)
  • Miroslav Pollák(2010- súčasnosť)

Linka: 

Literatúra a zdroje:

  1. Štatút splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity (vládou SR schválený 17. decembra 2003, uznesenie č. 1196/2003, novelizovaný uznesením vlády SR č. 824/2008 zo dňa 12. novembra 2008 a uznesením vlády SR č. 645/2009 zo dňa 16. septembra 2009, novelizovaný uznesením vlády SR č. 799/2010 zo dňa 12. novembra 2010). Dostupný na internete: http://www.romovia.vlada.gov.sk/1794/statut-splnomocnenca-vlady-slovenskej-republiky-pre-romske-komunity.php

ŠTANDARDIZÁCIA RÓMSKEHO JAZYKA

Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku, ktoré sa formálne uskutočnilo 29. júna 2008 v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.

Štandardizácia rómskeho jazyka je akt, ktorým sa položili legislatívne základy pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na výchovu a vzdelávanie v rómskom jazyku vrátane prípravy pedagógov vyučujúcich rómsky jazyk, resp. v rómskom jazyku, používanie rómskeho jazyka vo verejnom, či kultúrnom živote národnostnej menšiny v zmysle uplatňovania Zákona č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín a Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (príloha k uzneseniu Vlády SR  č. 27/2001).

Ešte v minulom storočí bola rómčina prevažne hovorovým jazykom (i keď existovali texty i v rómskom jazyku), písaný jazyk nemal stanovené pravidlá. V roku 1971 jazyková komisia pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala kodifikáciu pravidiel pravopisu rómskeho jazyka na Slovensku – záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny, ktorá vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, ktoré majú však odlišné pravidlá.

Aby sa však mohol rómsky jazyk uplatňovať v plnej šírke, musí byť štandardizovaný – mať platné normy v pravidlách pravopisu, učebniciach, slovníku.

V rámci procesu štandardizácie bola pri Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity koncom roka 1999 zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry UKF Nitra, ktorá postupne za účasti ďalších expertov pripravila rekodifikáciu rómskeho jazyka na základe východoslovenskej rómčiny, ktorá bola ďalším krokom k štandardizácii rómskeho jazyka.

Expertmi pre zavŕšenie procesu štandardizácie rómskeho jazyka boli: Ján Cangár, Stanislav Cina, Rastislav Pivoň, Ingrid Lukáčová, Eva Gašparová, František Godla, Jaroslav Balvín, Viliam Zeman, Ján Červenka, Anna Koptová, Gejza Adam, Erika Adamová, Irena Adamová, Viera Šándorová, Ján Hero, Magdaléna Kokyová, Zbynek Andrš, Peter Wagner.(4)

Akt štandardizácie:
Na podujatí bol prítomný podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová, česká bádateľka v oblasti romistiky Eva Davidová, Gejza Adam… Zástupcovia rómskych organizácií a rómskej inteligencie pri tejto slávnostnej príležitosti podpísali Deklaráciu Rómov Slovenskej republiky k štandardizácii rómskeho jazyka v SR, v ktorej sa uvádza, že rómsky jazyk je základným prostriedkom na rozvoj materinského jazyka, vzdelanosti a kultúrneho dedičstva Rómov žijúcich na Slovensku, je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva, a jeho zachovanie je verejným záujmom. Rómsky jazyk sa tak štandardizoval prvýkrát na svete práve na Slovensku.(5)

 Literatúra/zdroje:

  1. CINA Stanislav: Charakteristika rómskeho jazyka. [online]. In: CINA, Stanislav, CINOVÁ, Elena: Využitie rómskeho jazyka na 1. stupni ZŠ, Metodicko-pedagogické centrum Bratislava. [cit. 1. 1. 2012] 28 s. 
  2. Prezident SR: Zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín na Slovensku [online]. [cit. 1. 1. 2012].
  3. Tlačová agentúra SR: Rómsky jazyk zrovnoprávnili s ostatnými jazykmi menšín [online]. In: SME online, 29. 6. 2008 13:05 [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/3952447/romsky-jazyk-zrovnopravnili-s-ostatnymi-jazykmi-mensin.html
  4. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Proces štandardizácie rómskeho jazyka vyvrcholí v apríli medzinárodným seminárom o rómskom jazyku. [online]. Bratislava 28. 1. 2008. [cit. 1. 1. 2012]. 
  5. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Tlačová správa: Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity sa pracovne stretol so zástupcami Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy (ECRI) [online]. In: Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Bratislava 8.9.2008 [cit. 1. 1. 2012].
  6. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Vyhlásenie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity k Medzinárodnému dňu rómskeho jazyka [online]. 04.11.2010. [cit. 1. 1. 2012].
  7. Vláda SR: Uznesenie vlády SR č. 27/2001k návrhu na podpis Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, 17. januára 2001 [online]. [cit. 1. 1. 2012].
  8. Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín. [online]. [cit. 1. 1. 2012].
  9. ZEMAN, Viliam: Rekodifikácia a štandardizácia rómskeho jazyka. [online]. Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. s. 23-30. [cit. 1. 1. 2012].