KODIFIKÁCIA RÓMSKEHO JAZYKA

Správne: kodifikácia pravidiel pravopisu – je prijatie záväzných písomných noriem (pravidiel pravopisu) rómskeho jazyka. Prvá kodifikácia v roku 1971 vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, má však odlišné pravidlá.

Ešte v minulom storočí bola rómčina prevažne hovorovým jazykom (i keď existovali texty i v rómskom jazyku), písaný jazyk nemal stanovené pravidlá.

V roku 1971 jazyková komisia pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala kodifikáciu pravidiel pravopisu – záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny, ktorá vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, ktoré majú však odlišné pravidlá.

Po roku 1989, a neskôr po roku 1991, keď Vláda SR vo svojom uznesení č. 153/1991 deklarovala uznanie Rómov za národnostnú menšinu, prijala nimi požadované označenie Rómovia a garantovala im všestranný kultúrny a etnický rozvoj, nastal aj rozmach rómskej literatúry v slovenskom i rómskom jazyku, ktorý však nemal uzákonené pravidlá.

S cieľom štandardizovať rómsky jazyk bola koncom roka 1999 na podnet Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry UKF Nitra, ktorá postupne za účasti ďalších expertov pripravila rekodifikáciu rómskeho jazyka na základe východoslovenskej rómčiny, ktorá bola ďalším krokom k štandardizácii rómskeho jazyka.

Literatúra/zdroje:

  1. CINA Stanislav: Charakteristika rómskeho jazyka. [online]. In: CINA, Stanislav, CINOVÁ, Elena: Využitie rómskeho jazyka na 1. stupni ZŠ, Metodicko-pedagogické centrum Bratislava. [cit. 1. 1. 2012] 28 s.
  2. ZEMAN, Viliam: Rekodifikácia a štandardizácia rómskeho jazyka. [online]. Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. s. 23-30. [cit. 1. 1. 2012].

KOLARČÍK, JOZEF (PRÍMENO FINTICKÝ)

Slovenský učiteľ, folklorista, etnograf a zberateľ.

(* 8. január1899, Malý Šariš– † 2. február1961, Fintice)

Jozef Kolarčík (prímeno Fintický podľa obce Fintice, svojho dlhoročného pôsobiska), pochádzal z kováčskej rodiny, otec bol kováčom na panských dvoroch v Malom Šariši. Po skončení národnej školy v Malom Šariši prešiel na gymnázium do Prešova a potom sa zapísal na Evanjelický učiteľský ústav v Prešove. Súčasne navštevoval hudobnú školu v Prešove. V tom čase začal písať básne a zapisovať šarišskéľudové piesne v rodnej obci. Po maturite na Evanjelickom učiteľskom ústave v Prešove (1918) bol zvolený za učiteľa a kantora vo Finticiach, kde pôsobil celý život. Zaujímal sa a spoznával, študoval, spracovával a sprístupňoval folklór z regiónu Šariša. Spočiatku to boli ľudové piesne z Fintíc a Malého Šariša, ktoré zapisoval a pripravoval zväčša pre potreby ženského spevokolu, ktorý viedol. Pozornosť venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice a rómskemu folklóru. V jeho pozostalosti sa nachádza viac ako 1.200 šarišských piesní asi  500 porekadiel, riekaniek a povier, bohatý fotografický a filmový materiál. Ako zberateľ zaznamenal asi  300 rómskych piesní, zvykov i povier a  pozoruhodná je jeho zbierka fotografií Rómov z rokov 1930 – 1960.

Spolupracoval s Československým rozhlasom v Košiciach a Prešove, pripravoval rozhlasové relácie o tradičnej kultúre, niektoré z nich boli zamerané na rómsku kultúru. Spolupracoval tiež s viacerými rómskymi hudobníkmi v Šariši a na Zemplíne. Skomponoval aj „cigánsku operu“, ktorá zostala v rukopise.

Kolarčíkove fotografie Rómov boli verejnosti sprístupnené v roku 2006 výstavou pod názvom Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka – Fintického, ktorej kurátorkou je Zuzana Kumanová. Jeho písomná pozostalosť je v majetku Slovenskej národnej knižnici.

Pozri:

  1. Sedláková, V.: Súpis pozostalosti Jozefa Kolarčíka Fintického. Martin 1981.
  2. Kumanová, Z.: Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka –Fintického. Bratislava 2008.

Komunitné Centrum Menšín

Obec Veľký Krtíš
Ulica, číslo, posch., dvere J. A. Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš
Právna forma občianske združenie

Občianske združenie Komunitné Centrum Menšín

Základné údaje:
Vznik: 2001
Sídlo: J. A. Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš
Kontakt: 421 474830638; janette.knapekova@gmail.com

Komunitné Centrum Menšín vzniklo s cieľom podporiť integráciu Rómov a sociálne odkázaných, podieľať sa na zvyšovaní vzdelanostnej úrovne a zlepšení integrácie príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Zakladateľmi sú Mgr. Adrián Berky a PhDr. Janette Knapeková.

Impulzom pre vznik neziskovej organizácie bola zhoršujúca sa sociálna situácia väčšiny rómskych rodín v meste Veľký Krtíš a snaha poskytovať sociálne služby, ktoré v tom čase v meste chýbali. Od svojho vzniku sa venovalo terénnemu pôsobeniu, pripravilo návrh riešenia bývania príslušníkov MRK v meste a spolupracovalo so správcom nájomných bytov. Od roku 2004 realizovalo svoj projekt terénni domovníci. Cieľom aktivít bola sanácia bývania u sociálne odkázaných rodín a udržanie si bývania v nájomných bytoch s perspektívou odkupovania do osobného vlastníctva. Od roku 2009 sa Komunitné Centrum Menšín spolupodieľalo aj na správe bytového fondu, kde intenzívnou terénnou prácou s komunitou sa im podarilo znížiť zadlženosť rodín, zlepšiť kvalitu bývania, svojpomocne zlepšiť okolie obytných domov a zveľadiť verejné priestranstvá.

Komunitné Centrum Menšín je centrom prvého kontaktu pre ľudí, ktorí potrebujú sociálnu pomoc a je registrované v registri neverejných poskytovateľov sociálnych služieb VÚC Banská Bystrica. Od roku 2015 je zapojené do projektov na podporu činnosti komunitných centier.

Realizuje nasledovné aktivity:

  • cielenú, dlhodobú individuálnu terénnu prácu zameranú na podporu stabilizácie situácie v oblasti bývania (o. i. spolupráca s mestom Veľký Krtíš, mestským bytovým podnikom, súkromným vlastníkom bytov a s obyvateľmi bytoviek);
  • aktivít prospievajúcich k zlepšenie sociálnej situácie príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a to nástrojmi komunitnej a terénnej sociálnej práce (poskytovanie sociálneho, pracovného, protidlhového poradenstva);
  • zvyšovania vzdelanostnej úrovne príslušníkmi marginalizovaných komunít (školiace aktivity) a poradenstvo v oblasti štipendií.

Zdroj: Komunitné Centrum Menšín

Link: prezentácia na youtube.com

Foto: archív Komunitného Centra Menšín

KOŚIBEN (KLIATBY)

Neoddeliteľnou  súčasťou ústnej slovesnej tvorby Rómov sú jazykové útvary ako  kliatby, obradné príhovory, poetické blahopriania, zdravice, magické formulky, svojrázne vyhrážky, zdvorilostné frázy, metafory a prirovnania. Sú to ustálené frázy existujúce vo forme skupinových, či lokálnych variant. Majú štandardnú formu, obsah a špecifickú funkciu. Stoja zvyčajne pomimo uznávaných folklórnych druhov, folkloristika im doteraz nevenovala systematickejšiu pozornosť. Väčšina bádateľov ich považuje skôr za špecifický jazykový či vyjadrovací fenomén.

Aj keď väčšinou majú malý rozmer, uplatňujú sa  v určitých konvenčných situáciách, kde bežnej hovorovej reči prepožičiavajú ráz obradovosti, pričom nie je zanedbateľný ani ich magický a estetický aspekt. Patria medzi tie folklórne prejavy, ktoré sú dodnes živé, ich hojné používanie je podmienené prežívaním tradičného spôsobu života a náboženských predstáv v rómskych komunitách.

Šľakos tut techudel!   – Nech ťa šľak trafí! /Hoj te kašľos, merehas, tri daj te merel! – Žeby si sa zadusil, skapal, nech tvoja matka zomrie! Hoj, te mengľisaľos! Že by si odpadol! /Poražinel tut pre džombra, žoltačka te chudes pro  tiro jiloro, rakovina te chudes pro bukoro! – Že by ťa porazilo na tvoj žalúdok, žltačka schvátila tvoje srdce, aby ti rakovina zožrala  pľúca…

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 87 – 88.

Hübschmannová, M.: Způsob života a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In: Černobílý život. Praha: Gallery, 2000

KOŠICE/LUNÍK IX

Obec: Mestská časť Košice Luník IX
Kraj: Košický
Okres: Košice II.
Región: Abov
Rozloha : 106 ha
Celkový počet obyvateľov: 6 193
Približný počet Rómov podľa Atlasu rómskych komunít alebo iného odhadu: 6 000
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 3 287
K akej národnosti sa hlási väčšina Rómov: k slovenskej národnosti sa hlási 2 239 obyvateľov.

Košice – mestská časť Luník IX (iné názvy: Luník 9) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II. V súčasnosti na sídlisku býva cca 6 000 obyvateľov a z toho 2 353 sú deti do 14 rokov.
Mestská časť bola projektovaná ako sídlisko ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni). S výstavbou sa začalo koncom 70-tych rokov 20.storočia a prvými obyvateľmi boli v roku 1978 Rómovia z osady Tábor v širšom centre Košíc, ktorá bola asanovaná. Ostatné dve zložky – armáda a príslušníci bezpečnosti sa na nové sídlisko sťahovali iba pozvoľna, rómske obyvateľstvo bolo v prevahe už pred rokom 1989. Od roku 1995 v rámci koncepcie bývania mesta Košice došlo k postupnej k výmene obyvateľstva, nerómski nájomníci boli vysťahovaní a do bytov boli sťahovaní rómski neplatiči a tzv. neprispôsobiví občania.

Veľká časť obyvateľov sídliska Luník IX. má dlhy za služby spojené s bývaním, čo sa prejavuje na úrovni bývania všetkých obyvateľov, studená voda je k dispozícií iba niekoľko hodín do týždňa a viaceré bytové domy sú odpojené od elektriny. Od roku 2008 bolo postupne zbúraných viacero obytných blokov, kde hrozilo nebezpečenstvo zrútenia. V zostávajúcich bytoch sa potom zvyšovala hustota obyvateľstva, obyvatelia asanovaných blokov sa odsťahovali alebo k príbuzným, alebo odišli do zahraničia a asi v roku 2013 sa začala tvoriť nová osada Mašličkovo vzdialená niekoľko stoviek metrov od pôvodného sídliska. Problémy spojené s bývaním sa stali neúnosné, čo podnietilo v roku 2016 proces komunitného plánovania, ktorého cieľom je revitalizácia sídliska a v roku 2017 bola vypísaná architektonická súťaž na územné riešenie.

Na sídlisku je zriadená jedna materská škola a základná škola (zriaďovateľom je Mesto Košice), od školského roku 2017/2018 taktiež súkromná materská škola. V budove občianskej vybavenosti nájdete pediatra, stanicu Mestskej Polície, Komunitné centrum, Miestny úrad MČ Luník IX, detašované pracovisko pošty a Štátnej polície, a dve prevádzky pultových potravín. Okrem nich sa na sídlisku nachádzajú ďalšie malé pultové potraviny zväčša v pivničných priestoroch na prízemí bytových domov.

Na sídlisku je zriadené Pastoračné centrum Saleziáni Don Bosca. Saleziáni don Bosca na sídlisku Luník IX pôsobia od roku 2008, pričom svoje pastoračné centrum otvorili v roku 2010. To pozostáva z kostola Zmŕtvychvstalého Krista a mládežníckeho centra.

Sídlisko Lunik IX. Foto: MICHAEL BIACH – Kids from Lunik IX

Správa mestskej časti:

  • Zastupiteľstvo je už od roku 1993 tvorené iba zástupcami zo strany Rómov.
  • Mestská časť sa zapája do projektov zameraných na zlepšenie sociálnej inklúzie marginalizovaných rómskych komunít. Ide napríklad o projekt Terénnej sociálnej práce, ktorá sa v mestskej časti realizuje od roku 2006 alebo podpory komunitných aktivít. Mesto Košice v rámci referátu sociálnych služieb zaregistrovalo činnosť Nízkoprahového denného centra pre deti a rodinu v roku 2010 a Komunitného centra v roku 2014. Od roku 2017 sa tam realizuje aj projekt Miestnych občianskych poriadkových služieb.
  • Materská škola sídli na Hrebendovej ulici č. 5, navštevujú ju výlučne rómske deti. V prevádzke je od januára 1997. V súčasnosti má 8 tried s celodennou prevádzkou a navštevuje ju 111 detí vo veku od 3 do 7 rokov.
  • Základná škola Ľ. Podjavorinskej 1, Košice je plne organizovaná základná škola. Svoju činnosť začala 1. 9.1983 ako 8-triedna škola. Z dôvodu nedostatočnej kapacity sa v priebehu ďalších rokov vykonali úpravy na základe ktorých vzniklo v pavilóne 20 učební a v roku 2001 ešte 18 tried. V roku 2002 pribudol pavilón s 2 telocvičňami a pavilón s bazénom. V školskom roku 2016/2017 školu navštevovalo 955 žiakov (100 % rómskych žiakov) v 54 triedach. Vyučovanie prebieha v jednozmennej prevádzke. Kapacita školy je 708 žiakov. V základnej škole je 15 špeciálnych tried, v ktorých je 116 žiakov.
  • Stanica Mestskej Polície Luník IX vznikla v roku 2011. V súčasnosti na stanici pracuje 8 policajtov vrátané veliteľa stanice. Hliadková činnosť je vykonávaná formou peších hliadok, motohliadky, cyklohliadky a od decembra 2015 aj s podporou a využitím kamerového systému

Obrázok 1: Sídlisko Lunik IX. Foto: MICHAEL BIACH – Kids from Lunik IX
Obrázok 2: Veľkú časť populácie na sídlisku tvoria deti a mládež.
Foto: https://zspodjavorke.edupage.org/album/?

Veľkú časť populácie na sídlisku tvoria deti a mládež. Foto: https://zspodjavorke.edupag

KOVÁČSKA DIELŇA

Nazývaná vyhňa, bola miestom, kde kováč najčastejšie vykonával svoje remeslo.

V prípade rómskeho kováčstva rozlišujeme viaceré spôsoby práce v dielni a mimo nej. Najčastejšie prichádzal zákazník priamo ku kováčovi, ktorý mal svoju dielňu v osade a v dohodnutom čase si potom prišiel pre hotový výrobok, za ktorý najčastejšie platil naturáliami. Rómsky kováč odchádzal často zo svojim mobilným kováčskym zariadením i k zákazníkovi, kde si zriadil dočasnú dielňu a pracoval v nej i niekoľko dní. Mobilný inventár vlastnili i kováči, ktorí sa usadili na nijaký čas na koniec dediny, na zemi si rozložili vyhňu, kde pracovali. Takýmto spôsobom veľmi často pracovali olašskí Rómovia. Práca kováča sa sústredila do dielne, ktorá sa nazývala vigňa. Jednalo sa väčšinou o samostatný priestor, ktorý bol pristavený k stene obydlia. Výnimočne sa vyskytovali dielne, ktoré boli samostatnými budovami. Zhotovovali sa najmä z dreva – zrubovou konštrukciou alebo z nepálených tehál. Podlaha bola väčšinou hlinená a strechu nemali. Dym vychádzal voľne cez jednospádovú strechu. Ohnisko sa nachádzalo v strede miestnosti a kováči pracovali v sede, čupeli alebo kľačali. V niektorých prípadoch pracovali na malom stolčeku. Podobné doklady o práci rómskych kováčov máme i z poľského Spiša, poľského Podhalia a Burgenlandu. Pravdepodobne je to pozostatok kočovného spôsobu života. Napríklad aj maďarskí rómski kováči žijúci dlhé storočia usadlým spôsobom života pracovali podobným spôsobom.. Centrom každej dielne bolo ohnisko. Nachádzalo sa v strede dielne. Dôležitou súčasťou boli mechy, ktoré rozdúchavali oheň. Archaický typ mechov bol vyrobený z dvoch koží malých zvierat (baran, mačka), ktoré mali v mieste krku vloženú rúrku ústiacu do ohniska. Dúchanie vykonávala kováčova žena, prípadne deti. Napravo od ohniska sa nachádzala nákova. Kováči pracujúcu na zemi, používali rohatiny, to sú nákovy, ktoré majú ľahší korpus a postupne sa zužujú. Výška takejto nákovy bola od zeme štyridsať centimetrov. Chudobnejší miesto nákovy používali koľajnicu. Inventár dopĺňali kliešte, ktorí si zväčša zhotovovali sami rómski kováči, prípadne  veľké mechy, ktoré bolo možné ovládať rukou alebo nohou. Celé zariadenie nebolo orientované na stred dielne, ale pozdĺž jednej zo stien vo vyhni. Boli však i kováči, ktorí pri práci stáli a mali ohnisko vymurované z kameňa alebo tehál vo výške sedemdesiat až deväťdesiat centimetrov Títo kováči používali veľké tzv. štajerské nákovy. Títo kováči boli spravidla profesionálnejší. V dielni sa začalo pracovať ráno medzi treťou a štvrtou hodinou a pracovalo sa asi do deviatej hodiny. Potom kováči pracovali až večer. V prípade, že mali veľa objednávok rómski kováči pracovali celý deň.  Pri práci vo vyhni sa spravidla veľa nehovorilo, komunikácia prebiehala na základe vopred dohodnutých znakov, či klopania.

Literatúra:

BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.

BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.

HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.

MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.

MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.