A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z

RÓMSKY DEJEPIS

Rómsky dejepis
autor: Arne B. Mann
© Kaligram, Bratislava 2000

tiež Romský dějepis
autor: Arne B. Mann,
© Fortuna, Praha 2001

Publikácia Rómsky dejepis doplnkový učebný text pre vyučovanie dejepisu pre 2. stupeň základných škôl a stredné školy. Autor Arne B. Mann pútavým spôsobom sumarizuje dejiny Rómov od indickej pravlasti až do súčasnosti, popisuje spôsoby zamestnania, tradičnú kultúru, ale aj súčasnosť. V trinástich kapitolách sa podrobne venuje témam, ktoré rozširujú poznatky žiakov a študentov z histórie a zasadzuje ich do kontextu európskych a slovenských dejín tak, aby čo najviac priblížil dejinné udalosti a ich vplyv na usadzovanie Rómov, ale aj na ich spolužitie s majoritnou  populáciou. Autor sa tiež podrobne venuje tradičným zamestnaniam ako kováčstvo a hudobníctvo. Samostatná kapitola je venovaná rómskemu jazyku. Druhá časť doplnkovej učebnice je venovaná hľadaniu porozumenia a toho, čo môže vplývať na vzájomné akceptovanie Rómov a majority. Samostatná časť je venovaná rómskym osobnostiam.

RÓMSKY INŠTITÚT (ROMA INSTITUTE)

Mimovládna nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zamerané na podporu inkluzívnych aktivít v teoretickej aj praktickej rovine vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám. Rómsky inštitút, n.o. zohráva významnú úlohu ako komunikátor a koordinátor zúčastnených zložiek –miestnych rómskych komunít, predstaviteľov verejnej správy na rôznych úrovniach, štátnych inštitúcií, zložiek vzdelávacieho a zdravotného systému, zahraničných partnerov, ako aj ďalších zainteresovaných subjektov.
Vznik organizácie: máj 2007

Hlavné oblasti činnosti:

  • projektové aktivity(technická pomoc obciam a prorómskym mimovládnym neziskovým organizáciám a združeniam technickú pomoc pri strategickom plánovaní komunitného rozvoja, návrhoch a implementácii štrukturálnych fondov EÚ a rozvoja občianskej spoločnosti na miestnej úrovni);
  • advokácia (tvorba, analýzy a hodnotenia verejných politík a iniciatív zameraných na sociálne začleňovanie Rómov na Slovensku – spolupráca s mnohými slovenskými aj zahraničnými mimovládnymi neziskovými organizáciami, spoluúčasť pripomienkovania legislatívnych návrhov, podnety príslušným zložkám exekutívy…);
  • koordinácia zúčastnených zložiek (samotných miestnych rómskych komunít, predstaviteľov verejnej správy na rôznych úrovniach, štátnych inštitúcií, zložiek vzdelávacieho a zdravotného systému, zahraničných partnerov, ako aj ďalších zainteresovaných subjektov);
  • mediácia a mentoring(budovanie a skvalitňovanie kapacít a potenciálu kvalifikovaných dobrovoľníkov i profesionálov, ktorí sa aktívne zúčastňujú v mediačnom procese, pri tvorbe a implementácii konkrétnych projektov, spravidla na úrovni obcí, financovaných hlavne zo štrukturálnych fondov Európskej únie);
  • informačné služby; poradenstvo; dokumentačné a bibliografické aktivity…

Aktivity: Programy, ktoré sa zaoberajú mapovaním rómskej reality na Slovensku, projekty na zlepšenie postavenia Rómov a ich inklúziu do spoločnosti s dôrazom na rozvoj lokalít obývaných Rómami a zlepšenie spolužitia Rómov s majoritným obyvateľstvom. Najvýznamnejšie programy:

  • BigB/S:podpora vzdelávania mladých talentovaných Rómov a zároveň podpora dobrovoľníctva v oblasti pomoci rómskym žiakom a mládeži. V rámci programu sa dobrovoľníci individuálne venujú rómskym deťom, ktoré zároveň dostávajú štipendiá na svoje aktivity.
  • Most do Európy:zlepšenie prístupu lokalít s marginalizovanými rómskymi komunitami k fondom EÚ prostredníctvom prípravy kvalitných projektov a získania finančnej podpory na ich realizáciu, zvýšenie zručností v oblasti čerpania prostriedkov EÚ pomocou odbornej asistencie a tréningov.
  • MERI: Európska sieť starostov miestnych samospráv (Mayors Making the Most of EU Funds for Roma Inclusion Network (MERI), ktoré realizujú programy na podporu integrácie a inklúzie zraniteľných skupín so zameraním sa na Rómov – vytvorenie priestoru na zviditeľnenie výsledkov podpory sociálnej inklúzie a integrácie Rómov prostredníctvom výmeny nápadov a skúseností, zdieľania a osvojovania si osvedčených postupov/rómskych programov využívaných v európskych krajinách a prezentovania úspechov dosiahnutých na miestnej úrovni.
  • Monitorovanie Dekády a Stratégie SR pre integráciu Rómov:monitorovanie realizácie strategických vládnych dokumentov Dekády (Revidovaný akčný plán Dekády a Stratégia integrácie Rómov) za obdobie rokov 2011 -2012. Monitoring realizuje národná koalícia mimovládnych neziskových organizácií, ktoré koordinuje Rómsky inštitút, n.o..
  • ROMED:Zlepšenie kvality a efektívnosti práce mediátorov, ktorí pracujú na riešení prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti, s cieľom podporiť lepšiu komunikáciu a spoluprácu medzi Rómami a verejnými inštitúciami (škola / poskytovatelia zdravotnej starostlivosti / úrady práce…).

Zdroj a ďalšie informácie:

www.romainstitute.sk

RÓMSKY KOVÁČ

Remeselník spracúvajúci železo kovaním a ovládajúci i podkúvanie.

Rozšíreniu rómskych kováčov prispel najmä fakt, že sa usadili v agrárnych oblastiach, kde bol odbyt pre ich služby a výrobky. Výhodou rómskych kováčov bolo, že na rozdiel od ostatných kováčov prijali za svoju prácu i naturálie. Najviac rómskych kováčov  žilo v Spišskej stolici. Všeobecne platí, že najväčšia koncentrácia rómskych kováčov bola v menej rozvinutých a chudobných častiach Uhorska. Špecifikom rómskeho kováčstva bolo najmä využívanie starého materiálu. Používali pri tom techniku tzv. kováčskeho zvárania, pomocou ktorej vedeli napr. z dvoch starých podkov vyrobiť jednu novú. Do zberu starého železa boli zapojení všetci členovia rodiny, vrátane žien a detí.
Rómski kováči často prichádzali do styku s roľníkmi, stávali sa vo svojom prostredí prirodzenými autoritami, prostredníkmi medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

RÓMSKY MUŽ

Hlavou rómskej rodiny je otec-dad.Medzi jeho povinnosti patrilo zabezpečovanie obživy a medzi jeho výsady spadalo to, že sa jeho rozhodnutiam podriaďovali všetci členovia rodiny.

Muž si po svadbe zvyčajne priviedol nevestu – terňi bori do svojho domu. Existovali aj prípady, kedy muž nasledoval ženu, a to vtedy, ak bol sirota, alebo rodina nevesty potrebovala ďalšieho muža z dôvodu profesie, alebo prestíže. Takýto muž sa nazýval pristašis. Čím bol väčší počet mužských členov, tým stúpala dôležitosť rodiny a to i s ohľadom na väčšiu fyzickú silu rodiny v prípade konfliktu.

V prípade, že manželstvo bolo bezdetné, muž mal právo ženu opustiť. Neplodnosť bola pripisovaná žene. Nevera ženy bola neprípustná, nevera muža bola tolerovaná, predovšetkým nevera mimo komunity. V prípade ovdovenia muža, tento novú nevestu najskôr medzi slobodnými sestrami jeho predchádzajúcej manželky, lebo sa predpokladalo, že sa bude k deťom z prvého manželstva správať lepšie.

Ak sa muž nestaral o svoju rodinu, prípadne prepíjal peniaze, či správal sa hrubo, komuita mu rôznym spôsobom dávala najavo svoj postoj. Mohlo to byť od krivých pohľadov, cez dohováranie, až po istý druh vylúčenia z lokálneho spoločenstva. Ak stratil autoritu, členovia rodiny mu mohli začať tykať, často dostal aj hanlivú prezývku.

Otec začal s výchovou synov medzi piatym až šiestym rokom dieťaťa. Výchova spočívala v tom, že ho synovia všade sprevádzali a pozorovali pri prácach okolo domu i vonku. Napríklad pomáhali mu s rúbaním dreva. Keď najstarší syn dosiahol vek 15 – 16 rokov, otec ho prvý krát vyzval, aby zasadol k spoločnému stolu a od tej chvíle mal skoro rovnakú úlohu pri výchove svojich súrodencov ako otec.

Muž v minulosti s chodom v domácnosti nepomáhal. Na Slovensku sú aj také osady, kde muži nevykonávali ani práce, ktoré spadali do ich povinností, napríklad nosenie a rúbanie dreva. V meste bol vplyv emancipácie silnejší a s prácami v domácnosti pomáha aj muž.

Ak si otec zarábal ako remeselník, alebo hudobník, deti sa učili tomuto zamestnaniu pozorovaním a asistovaním pri práci. Vo veku 13-14 rokov už chodili hrávať s otcom za peniaze, ktoré odovzdávali matke na chod domácnosti.

Otec väčšinou trestal a vychovával iba chlapcov. Nepriamo vychovával aj dcéry. Poveroval najstaršieho syna, aby mal nad nimi dozor. Pretože, ak by sa nesprávali slušne, zahanbili by celú rodinu. Priamo zasahoval do výchovy vtedy, ak si matka s dcérou už nevedela rady a to bolo najväčším trestom a pohanou. Pri výbere ženícha pre dcéry mal rozhodujúce slovo.

Literatúra/zdroje: 

Žlnayová E. Úloha ženy – matky a muža – otca v rómskej rodine . In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 20-33

ROVNAKÁ ŠANCA

Rovnaká šanca (EQUAL Chance) SK0037

Termín realizácie: (1.1.2008 – 31.12.2009)

Projekt realizovali:  (financovala): 

Nadácia Škola dokorán

Obsah projektu :

Projekt bol zameraný na elimináciu stereotypov a predsudkov vo výchove a vzdelávaní prostredníctvom vzdelávania učiteľov a rómskych asistentov učiteľa so zavedením prvkov multikultúrnej výchovy a e-learningu do výučby rómskych žiakov, podporu vytvárania postojov žiakov k svojim rovesníkom z odlišného kultúrneho a sociálneho prostredia, vytváranie hodnotového rebríčka.

Cieľová skupina:

  • rómski a nerómski žiaci ZŠ
  • učitelia, asistenti učiteľa ZŠ
  • rómska komunita z marginalizovaných rómskych komunít

Ciele projektu:

  • Motivovať žiakov k záujmu o svojich rovesníkov z odlišného kultúrneho a sociálneho prostredia a vzájomnej akceptácii
  • Pomáhať rozvoju kľúčových kompetencií na základných školách
  • Ponúknuť odbornej verejnosti školenie pre pedagogických pracovníkov
  • Realizovať pre žiakov zaujímavý terénny výskum zameraný na multikultúrnu výchovu a sociálnu inklúziu
  • Umožniť prácu s digitálnymi technológiami
  • Prevádzkovať eLearningový server Rovnaká šanca 1– Očami žiakov pre potreby multikultúrnej výchovy a sociálnej inklúzie (www.ocamiziakov.sk)
  • Vytvoriť pre každú školu výstavu žiackych prác a spoločnú celonárodnú tlačenú publikáciu 2.

Výstupy a výsledky

Výsledkom projektu bol súbor nových kompetencií učiteľov a žiakov, príručka a štandardy sociálnej integrácie (inklúzie) žiakov vo vzdelávacom procese a skvalitňovanie výchovy a vyučovania rómskych žiakov v segregovaných rómskych komunitách prostredníctvom podporného systému sociálnej integrácie rómskych žiakov a modelu inklúzívneho vzdelania. Projekt významne zasiahol do oblasti celoživotného vzdelávania – žiaci sa o problematiku multikulturalizmu mohli  zaujímať i dlhodobo.

Do novembra 2008 boli zozbierané vstupné dáta od 480 žiakov zapojených do projektu, ktoré sa týkajú ich postojov a vedomostí z oblasti multikultúrnej výchovy. Uskutočnilo sa 24 tréningov pre učiteľov a žiakov škôl, zapojených do projektu. Na prelome mája a júna 2008 bola vytvorená webová stránka projektu www.ocamiziakov.sk, ktorá slúžila ako komunikačný nástroj medzi realizátormi projektu a cieľovou skupinou (školy – učitelia, žiaci), plnila úlohu databázy projektu a nápadov na vyučovanie, a zároveň bola prezentáciou aktivít projektu pre najširšiu verejnosť.

Projekt podporoval starostlivosť o kultúrne dedičstvo, sprostredkovával žiakom prácu s informačnými technológiami a prispieval k napĺňaniu zásad multikultúrnej výchovy a sociálnej inklúzie

Projekt podporený sumou: 419 944,10 € 3

Financovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, realizovaný

Použitá literatúra:

—

  1. Komunikačný nástroj medzi realizátormi projektu a cieľovou skupinou (školy – učitelia, žiaci), plní úlohu databázy projektu a nápadov navyučovanie, a zároveň je prezentáciou aktivít projektu pre najširšiu verejnosť
  2. Dostupné na: http://ocamiziakov.cfme.net/theProjectInDetail/aims.asp
  3. Dostupné na: https://lt.justice.gov.sk

RUDO MORIC

* 27.marec 1921, Sučany

† 26. november 1985, Bratislava

spisovateľ, učiteľ

Ocenenia

Cena vydavateľstva Mladé letá 1956,1959,1969

Cena Zväzu slovenských spisovateľov 1971,1980

Čestné uznanie v Cene Maxima Gorkého 1983

Vzdelanie

Učiteľský ústav Bánovce nad Bebravou

Pedagogická fakulta UK Trnava

Životopis

Rudo Moric sa narodil v rodine železničiara a po skončení štúdií v rokoch 1941-1943 pracoval ako učiteľ. Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania a po jeho potlačení bol internovaný v zajateckých táboroch v Rakúsku.

Po vojne sa vrátil k učiteľskému povolaniu a na škole v Stupave začal vydávať detský časopis Okienko Záhoria. Neskôr bol pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického a tajomníkom Zväzu spisovateľov. Ako učiteľ rozumel detskému svetu, inšpiroval ho a jeho diela boli neoddeliteľnou súčasťou detstva vtedajšej mládeže.

V roku 1959 sa stal riaditeľom vydavateľstva kníh pre deti a mládež Mladé letá a v roku 1964 bol predsedom Slovenského literárneho fondu. Jeho zásluhou bolo obnovené vydávanie časopisu Slniečko v roku 1968.

Jeho knihy vzbudzovali záujem detí  doma aj v zahraničí.  Prekladané boli najmä  do srbochorvátčiny, bulharčiny, poľštiny, ruštiny, maďarčiny a nemčiny.

Detský román Trikrát som ušiel vyšiel v roku 1961 a nedostalo sa mu takej pozornosti ako iným jeho knihám. Nezaslúžene. Dielo bolo nielen výborne spracované, ale aj zaujímavo výtvarne poňaté.

Príbeh rómskeho chlapca Cypriána Stojku sa odohráva krátko po usadení kočovníkov v Československu. Tábor tvorí zopár domcov a dva vozy, maringotky.

Chlapec sa ocitá v detskom domove, kde je s láskou, spolu s ostatnými deťmi z kolónie prijatý. Nájde si kamarátov i prvú detskú lásku, no i neprajníkov.

Cypriána krivo obvinia z krádeže a tak sa vracia späť do kolónie. Tu však nie je vítaný, ujec Jovan, ktorý sa inak o neho staral, jeho príchodom nebol nadšený.

Až kým neprišiel výplatný termín a Jovan zistil, že prídavky na deti berie detský domov. Rozhorčený zorganizuje v osade “povstanie”, čoho svedkom je aj náš chlapec.

Dielo (výber)

Majster pästiarskych rukavíc (1954)

Z poľovníckej kapsy (1955)

Našiel som vám kamarátov( 1960)

Trikrát som ušiel (1961)

Oktávia ide stovkou (1964)

Teraz ho súdia nepriatelia (1967)

Rozprávky z lesa (1971)

Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu (1980)

Ako som krstil medveďa (1980)

Detstvo tohto času (1986) – vyšlo po smrti autora

Sen značky Pelé (1987) – vyšlo po smrti autora

Zdroje/literatúra

Literárne informačné centrum

RUSNÁKOVÁ, JURINA, Doc., PhD.

Foto: Magdaléna Kmeťková

Doc. Jurina Rusnáková, PhD. je vysokoškolská pedagogička.

Nar. 12. 4. 1977 v Rožňave

Riaditeľka vysokoškolského pracoviska Ústavu romologických štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, vysokoškolská pedagogička a vedecká pracovníčka. Autorka a spoluautorka viacerých odborných publikácií, článkov a výskumných správ. Vo svojej pedagogickej činnosti sa venuje najmä terénnym formám sociálnej práce a sociálnych služieb v prostredí marginalizovaných rómskych komunít. Výskumne sa orientuje na oblasť chudoby a sociálneho vylúčenia Rómov a inkluzívnych politík.

 Pôsobenie a aktivity

Jej pôsobenie je spojené predovšetkým s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, ako odborná asistentka, neskôr docentka a riaditeľka Ústavu romologických štúdií tam pracuje od roku 2004. V rokoch 2009 až 2011 pracovala aj pre Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied. Začínala v rómskej mimovládnej organizácii a štyri roky pracovala ako vychovávateľka v základnej škole.

V súčasnosti pôsobí vo viacerých poradných orgánoch, expertných skupinách a redakčných radách časopisov, vedie Platformu pre rómske štúdiá a od roku 2019 je členkou poradného výboru pre národnostné menšiny prezidentky SR.

 Prehľad zamestnaní

1995 – 1999 Nadácia pre ochranu a rozvoj rómskych tradičných remesiel a Kultúrno-výchovná organizácia Roma – Gemer, Rožňava

1999 – 2003 Základná škola Slavošovce

2004 – trvá Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

2009 – 2011 Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava

Vzdelanie

1991 – 1994 Gymnázium v Rožňave

1995 – 2001 Katedra rómskej kultúry UKF v Nitre, Sociálna práca so zameraním na rómske spoločenstvo (Mgr.)

2005 – 2009 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre, doktorandské štúdium v odbore Sociálna práca (PhD.)

2018 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre, habilitačné konanie v odbore Sociálna práca (doc.)

Ocenenia

Ocenenie Výnimočný učiteľ od Nadácie SPP v ak. roku 2006/2007

RUSOVÁ, ZLATICA

Zlatica Rusová, rodená Boldišová
*21.6.1951, Kameňany (okr. Revúca)
Spisovateľka, autorka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, členka Rómskeho literárneho klubu.
Žije v Kameňanoch (okres Revúca)

Základné údaje

Po skončení základnej školy pracovala v Piešťanoch ako robotníčka v textilnej továrni, neskôr nastúpila do JRD a pred odchodom do dôchodku pracovala v nemocničnej práčovni. Vychovala troch synov. Je babička a prababička.

Zlatica Rusová začala písať v roku 2004 ako 53-ročná, keď vážne ochorela a mala viac času na písanie. Rozprávačský talent zdedila po svojom starom otcovi. Milovala jeho rozprávanie, ale aj rozprávanie iných starých Rómov v osade Kameňany. Mnohé jej poviedky sú autentické. Je tiež autorkou rozprávok a bájok. Spolupracovala s redakciou Romano džaniben a s portálom romea.cz v Českej republike. Ako členka Rómskeho literárneho klubu sa zúčastňuje literárnych besied – živá knižnica na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Jej kniha Holokaust – utrpenie slovenských Rómov – Paraimos – pharipen serviko romengero, vyšla v slovenskom, rómskom a v maďarskom jazyku.

Tvorba:

Rómska večernica – Romaňi Čercheň, 2011

Staré rómske príbehy – Romane phurikane vakeribena, 2012

Príbehy pri rómskom ohni – Vakeribena paši Romaňi jag, 2O14

Rómske rozprávky – Romane paramisa, 2015

Holokaust. Utrpenie Slovenských Rómov – Paraimos. Pharipen serviko romengero

Kráľovná vody, rozhlasová hra spracovaná pre Slovenský rozhlas, 2017

Tvorba, Zbierky ROLIK:

Rok 2010 – Sirota Adam, Ako hrniec, šálka a fľaška doniesli šťastie Čierne vlasy / Kale bala

Rok 2011 – Múdry vojak, Esterka a princ Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar

Rok 2012 – Nesprávna láska, Pohreb na ktorom sa neplakalo, ale smialo / Slnko vo vlasoch – Kham andro bala

Rok 2013 – Handrová bábika, Nájdený Nelkáčik / O nelkáčikos

Rok 2014 – Žart, Zajačí kráľ / Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben

Rok 2015 – Chudobný, ale múdry chlapec, Stratený palác / Písanie je naše rómstvo / O Nelkačikos II.

Rok 2016 – Kráľovná vody / Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes

Rok 2017– Rómovia z Tisovca / Mám sen – Hi man suno

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

ŠAJ PES DOVAKERAS – MŮŽEME SE DOMLUVIT

Autorka
HÜBSCHMANNOVÁ Milena

Rok a miesto vydania: 1993, Olomouc
Vydavateľ:  Vydavatelství Univerzity Palackého, 1. vydanie
Počet strán: 117
ISBN: 80–244–0496–6
O publikácii

Publikácia Šaj pes dovakeras – Můžeme se domluvit bola prvýkrát vydaná v roku 1993 v českom jazyku. Neskôr sa publikácia dočkala ešte niekoľkých rozšírených vydaní. Na Slovensku je dostupná v predaji aj na vypožičanie v knižniciach.

„K porozumeniu dôjde vtedy, keď každý človek pochopí, že sám musí urobiť niečo preto, aby tomu druhému porozumel.“ (autorka). Ako sama Hubschmannová uvádza, jej cieľom bolo priblížiť čitateľom krásu rómskeho jazyka, pretože „…aj v tomto jazyku sa dá vyjadriť a popriať druhému človeku šťastie, radosť, harmónia, pohoda, pokoj a mier.“ (Hübschmannová, 1998).

V knihe sa Hubschmannová venuje problematike kultúry a etnickej identity. Odpovedá na otázku „Kto sú Rómovia?“ aj prostredníctvom osobných príbehov Rómov, ktorých stretla a tiež na základe svojich vlastných skúseností. Poukazuje na javy, ku ktorým dochádza pri strete dvoch kultúr s rozdielnymi komunikačnými symbolikami.

Hovorí o ochote a schopnosti dorozumieť sa napriek kultúrnym a jazykovým odlišnostiam, ale aj o sile stereotypu a o humánnych aj nehumánnych reakciách na tieto odlišnosti  (https://www.vydavatel.sk/kniha/muzeme-se-domluvit-saj-pes-dovakeras-4vydani). Celá publikácia je doplnená o rómske výrazy, príbehy zo života Rómov a rozhovory s nimi. Členená je do 11-tich kapitol.

 O autorke

Milena Hübschmannová, česká vysokoškolská pedagogička a zakladateľka českej romistiky, sa venovala najmä rómskemu jazyku a zberu rómskeho folklóru. Narodila sa v roku 1933 v Prahe. Na Karlovej univerzite vyštudovala hindčinu, urdčinu a bengálčinu. Rómskemu jazyku sa venovala od roku 1953. „Prišla som k rómčine ako študentka hindológie.“ Ako sama povedala, rómsky jazyk ju očaril. Svoju náklonnosť k rómčine a kultúre Rómov vyjadruje aj v publikácii Šaj pes dovakeras – Můžeme se domluvit. Je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti romistiky a tiež prekladov z rómčiny (http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805). V roku 2005 zomrela pri nešťastnej autonehode v Juhoafrickej republike.

OBSAH

  1.  Kdo sou slovenští Romové
  2.  Slovo romské básnířce
  3.  Vrtíme hlavou všichni stejně?
  4.  Romano nav – gadžikano nav
    Romské jméno – neromské jméno
  5.  Pootevři dveře – o romském etnolektu češtiny
  6.  Nechť se vysloví Romové
    Vzpomínky pěti Romú na jejich zážitky v první tříde
  7.  Vúl, kráva, husa – a jazykový styl
  8.  Angela Žigová: Náš jazyk
  9.  Neděkuj, neděkuj, nejsi u gádžú!
  10.  Slovo dvěma romským novinářúm
  11.  Aby děti Odžibwejú, ohawkú, Inuitú… Romú dosáhly stejného vzdělání jako ostatní

Zdroje:
HÜBSCHMANNOVÁ, M. 2002. Šaj pes dovakeras – Můžeme se domluvit. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého, 2002. 129 s. ISBN 80–244–0496–6.
https://www.vydavatel.sk/kniha/muzeme-se-domluvit-saj-pes-dovakeras-4vydani

http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805