Encyclopedia Archive - Page 26 of 27

A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z

UMELECKÉ KOVÁČSTVO

Schopnosti a pracovitosť niektorých rómskych kováčov boli dôvodom sociálnej diferenciácie, ktorá sa začína prejavovať v medzivojnovom období. Spomedzi rómskych kováčov sa začali vyčleňovať jednotlivci, ktorí sa začali orientovať na náročnejšie práce. Viacerí z nich nadobudli nové zručnosti počas vojenskej služby a naplno ich využili až po návrate domov. Mnohí získali i podkúvačské osvedčenie, čím sa rozšírilo pole ich pôsobnosti.

Začali zhotovovať železné pluhy, niektorí kompletné okovania vozov (čo sa považovalo za najťažšiu kováčsku prácu) na ktoré si vyrážali i svoje iniciály. Títo kováči boli zväčša významnými autoritami vo svojej osade, ale i v blízkom okolí. Boli pravidelne v styku s majoritnou spoločnosťou. Stávalo sa, že obec sa ich snažila získať za obecných kováčov.

Strom života, autor Róbert Rigó, umelecký kováč. Foto: OZ Chartikano

Po druhej svetovej vojne sa rozvinulo rómske umelecké kováčstvo a kováči začali vyrábať kríže na hroby, rôzne mreže pomocou modernej kováčskej, zámočníckej a zváracej techniky. Vyrábali sa i svietniky, zábradlia a lavičky. Špecifickým smerom sa rozvinulo umelecké kováčstvo v obci Dunajská Lužná. Schopnosti tunajších rómskych kováčov sa využívajú pri rekonštrukciách bratislavských barokových a rokokových palácov, ale i na realizáciu kovových prác podľa návrhu výtvarníkov.

V Dunajskej Lužnej na pôsobí viac ako desať dielní umeleckých kováčov, ktoré sú vybavené modernou technikou. Sortiment ich výrobkov je skutočne rôzny: kovania architektúry, náhrobné kamene a mreže, ale aj drobnejšie predmety ako sú svietniky. Zaujímavosťou sú i kováčske náhrobníky, ktoré tvora jednu z pozoruhodnosti obce Dunajská Lužná. Nachádzajú sa na hroboch cintorína v miestnej časti Nové Košariská. Boli vytvorené miestnymi umeleckými kováčmi a vykazujú vysoký stupeň umeleckej a estetickej kvality. Viaceré z týchto krížov, najmä dekoratívne prvky na nich boli presne vytvarované aj zakomponované do celkového výzoru náhrobníka majú vysokú umeleckú hodnotu. Na náhrobníkoch sa často opakujú rôzne motívy. Jedným z najčastejších je motív hada a srdca. Had zobrazuje tajomné zviera, ktoré evokuje predstavu znovuzrodenia vzhľadom k tomu, že každý rok zvlieka svoju kožu, ale i predstavu zla, čo má svoj pôvod v biblickom texte o stvorení sveta. Náhrobníky v Dunajskej Lužnej môžeme zaradiť do kategórie špičkovej tvorby umeleckého kováčstva na Slovensku. Rómski umeleckí kováči v Dunajskej Lužnej v roku 1999 otvorili kováčsky dvor Hefaiston, ktorý prezentuje tradičné rómske kováčstvo a umelecké kováčstvo.

Róbert Rigó, umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Foto: Maňo Štrauch

Od roku 2003 sa v Dunajskej Lužnej každoročne koná Európske rómske kováčske sympózium. Ide o medzinárodné stretnutie umeleckých kováčov, ktorí na tomto sympóziu prezentujú svoje výrobky a kováčske umenie. Sympózium organizuje občianske združenie Chartikano, pod vedením kováčskeho majstra Róberta Riga.

Literatúra:

BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

ÚRAD SPLNOMOCNENCA VLÁDY SR PRE RÓMSKE KOMUNITY

Úrad zriadený pre potreby splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý zriadila Vláda SR 1.marca 1999

pozri viac splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity

ÚSTAV ROMOLOGICKÝCH ŠTÚDIÍ (ÚRŠ)

Vznik: 1990, Nitra

Adresa: Kraskova 1, Nitra FSVaZ UKF v Nitre

http://urs.web2v.ukf.sk/

kontakt: sekretariaturs@ukf.sk, +421 37 6408 784

Jedinečné vysokoškolské pracovisko na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Aktuálne ponúka vysokoškolské štúdium v odbore Sociálna práca a v študijnom programe Sociálne služby a poradenstvo. Originalita pracoviska spočíva v zameraní na rómske štúdiá (romológiu), ktoré sú súčasťou všetkých študijných programov v podobe konkrétnych predmetov – napr. dejiny Rómov, rómsky jazyk, rómska kultúra, ale najmä sú nosnou témou odborného a vedeckého zamerania ÚRŠ.

História:

Pracovisko vzniklo v apríli 1990 ako Katedra rómskej kultúry. Tak ako v iných krajinách, aj na Slovensku platí, že Rómovia majú horší prístup ku kvalitnému vzdelaniu, preto bol prvý študijný program na Katedre rómskej kultúry pedagogický – Učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ so zameraním na rómsku kultúru. Ciele boli dva:

– pripraviť učiteľov, ktorí dokážu dobre pracovať s rómskymi deťmi na základných školách;

– pripraviť rómskych učiteľov pre prácu na základných školách.

Na Slovensku šlo o veľkú zmenu, pretože do roku 1989 oficiálne neexistovala rómska národnosť a Rómovia nemali žiadnu možnosť hlásiť sa k svojej kultúre, histórii a etnickému pôvodu. Rovnako dovtedy neexistovala žiadna možnosť vysokoškolského štúdia o Rómoch. Od počiatku bolo jedným z hlavných zámerov, aby Rómovia participovali na chode katedry – nielen ako študenti, ale aj ako pedagógovia, vedúci pracovníci tak, aby mali možnosť zúčastňovať sa rozhodovania o zameraní štúdia a celého pracoviska. Medzi prvých rómskych zamestnancov a zamestnankyne Katedry rómskej kultúry patrili napríklad PhDr. Karol Seman, PhDr. Alexander Berki, CSc., PhDr. Klára Orgovánová a Bc. Dezider Banga. Neskôr na katedre pôsobili PhDr. Viliam Zeman a PhDr. Ján Berky-Ľuborecký. Medzi prvými pedagógmi bola aj PhDr. Bohuslava Vargová-Hábovčíková, CSc.

Dôležité je povedať, že Ústav romologických štúdií nie je exkluzívne iba pre Rómov. Od svojho vzniku presadzuje myšlienky spolupráce a multikulturality a dáva príležitosť všetkým, ktorí majú záujem študovať v ponúkaných študijných programoch.

V rokoch 1990 až 2000 patrila Katedra rómskej kultúry pod Pedagogickú fakultu a okrem učiteľského študijného programu, ponúkala štúdium v programoch Sociálna práca a Osvetová práca so zameraním na rómske spoločenstvo. Neskôr pribudla externá forma štúdia a detašované pracoviská v Spišskej Novej Vsi (1995) a v Lučenci (2002), ktoré neskôr zanikli.

Od roku 2001 je pracovisko zaradené pod Fakultu sociálnych vied a zdravotníctva a v roku 2005 dostáva nový názov: Ústav romologických štúdií. V rokoch 2001 – 2011 sa tu realizujú študijné programy Sociálna práca v rómskych komunitách a Sociálna a misijná práca v rómskych komunitách. V roku 2011 prijíma pracovisko výzvu praxe a ako prvé na Slovensku otvára nový študijný program Sociálne služby a poradenstvo.

História v rokoch:

1990 – vznik Katedry rómskej kultúry na Pedagogickej fakulte v Nitre

2001 – pracovisko sa presúva pod novovzniknutú Fakultu sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

2005 – zmena názvu na Ústav romologických štúdií

Prehľad vedúcich pracovníkov od roku 1990 po súčasnosť:

PhDr. Karol Seman

Prof. PaedDr. Eva Poláková, PhD.

Doc. PhDr. Július Tancoš, CSc.

Doc. PhDr. Jaroslav Balvín, CSc.

PhDr. Pavol Sika

PhDr. Ivan Mačura

Doc. PhDr. Rastislav Rosinský, PhD.

Mgr. Jurina Rusnáková, PhD.

Súčasnosť

Počas svojej existencie si Ústav romologických štúdií získal veľmi dobré meno v akademickej sfére, v súčasnosti realizuje študijný program Sociálnej služby a poradenstva (odbor Sociálna práca) v bakalárskom a magisterskom stupni denného štúdia. Doktorandský stupeň štúdia v odbore Sociálna práca zabezpečuje cez niekoľkých školiteľov a školiteľky. Stabilne realizuje výskumy, ktoré sa v rôznych oblastiach venujú Rómom. Okrem toho, každoročne realizuje viacero odborných, kultúrnych a vzdelávacích podujatí, napríklad kurzy rómskeho jazyka a histórie pre učiteľov a sociálnych pracovníkov, letné školy a besedy pre rómskych žiakov na základných a stredných školách, konferenciu Romologické diskurzy, kultúrno-spoločenské podujatie pod názvom Týždeň rómskej kultúry a mnohé iné. Je spoluorganizátorom ocenenia Lúč z tmy.

VAŇO, BORIS: DEMOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA RÓMSKEJ POPULÁCIE V SR

rom

http://amariluma.romanokher.sk/wp-content/uploads/2018/11/rom.pdf

VAŇOVÁ, JARMILA, Mgr.

Mgr. Jarmila Vaňová je sociálna pracovníčka, učiteľka rómskeho jazyka a literatúry, aktivistka. Viac ako štrnásť rokov pracovala v rómskych médiách. So svojou rodinou žije v Ďurkove neďaleko Košíc.

*8. mája 1965, Košice

- V súčasnosti pôsobí ako terénna sociálna pracovníčka na sídlisku Luník IX v Košiciach.
- Pôsobila v Rómskom národnostnom vysielaní v RTVS.
- Riaditeľka Roma media – ROMED.
- Šéfredaktorka a programová riaditeľka Rómskeho mediálneho centra.
- Členka pracovnej skupiny EBU (European Brodcasts Union) na podporu a výmenu rómskych programov v rámci verejnoprávnych televízií v Európe.
- Učí rómsky jazyk a reálie na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča na Exnárovej v Košiciach a pôsobí ako prekladateľka.
- Druhé volebné obdobie poslankyňa obecného zastupiteľstva v obci Ďurkov.
- Po parlamentných voľbách v roku 2020 sa stala poslankyňou Národnej rady SR za hnutie OĽaNO – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

Za svoju prácu získala viacero ocenení:

Novinársku cenu Nadácie Open Society Institute za najlepší rozhovor v tlačených médiách; druhé miesto v národnom kole súťaže filmov v rámci Európskeho roka boja proti chudobe; Nominácia filmu Rómovia v Košiciach 20 rokov po nežnej revolúcii na Cenu British Council; Cenu Roma Spirit SR v kategórii Čin roka; Nominácia na Cenu British Council za podporu medzikultúrneho dialógu – dokument Vydedenci; Cena Medzinárodnej organizácie Rromanipen na prvom svetovom kongrese v Belehrade za prácu v oblasti integrácie Rómov do spoločnosti a šírenie rómskej kultúry a rozvoj rómskych médií; Pamätná plaketa udelená riaditeľom RTVS Václavom Mikom za rozhlasovú prácu v prospech rómskej komunity na Slovensku; Cena Rómske srdce udelená Záujmovým združením – Spoločnými silami za rozkvet Gemera, za obetavú, významnú prácu v prospech rómskej komunity; Plaketa predsedu Košického samosprávneho kraja, za významný prínos v oblasti osvety, vzdelávania a rozvoja rómskej kultúry.

VAVREK, ŠTEFAN

Štefan Vavrek je učiteľ , politik, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

* 23. september 1982, Rimavská Sobota

Pochádza z učiteľskej rodiny. Učiteľský titul získal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde úspešne ukončil magisterské štúdium so zameraním na matematiku a etickú výchovu. Ako učiteľ pôsobil v Tornali na Základnej škole Ferenca Kazinczyho s vyučovacím jazykom maďarským. Popri učiteľstve bol aj futbalovým trénerom žiakov mestského klubu v Tornali.

V roku 2007 spolu s manželkou a ďalšími pedagógmi založil združenie Tanoda, v ktorom ako mentori doučovali žiakov v mimoškolskom čase. Vo vzdelávaní pokračoval aj prostredníctvom organizácie Ternipe, sídliacej v Rimavskej Seči. Hlavným podporovateľom činnosti združenia bol Rómsky vzdelávací fond.

Svoju politickú kariéru začal ako starosta obce Rimavská Seč. Dňa 11. septembra 2018 sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Most-Híd. V legislatívnej oblasti sa venoval najmä vzdelávaniu a podpore rozvoja regiónov. V poslaneckej práci sa venoval najmä oblastiam Gemeru a Malohontu. Štefan Vavrek je spoluzakladateľom spolku maďarsky hovoriacich Rómov na Slovensku – SZMARK (Szlovákiai Magyar Ajkú Romák Kezdeményezése).

VEĽKÉ DRAVCE

Obec: Veľké Dravce

Kraj: Banskobystrický

Okres: Lučenec

Región: Novohradský

Rozloha: 9,53 km2

Celkový počet obyvateľov: 688

Približný počet Rómov: 230

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 66

Hustota obyvateľstva: 72/km2

Obec leží vo východnej časti Lučeneckej kotliny na nive stredného toku potoka Suchá.

Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.

Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.

Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.

Ekonomika v obci, možnosti zamestnania:

2 obchody
2 pohostinstvá
firma Agro CS Slovakia
kameňolom Eurobasalt
drevovýroba Alkat, s. r. o.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

rímskokatolícke

Muzikantská rodina Balogovci „Beroék“.

S Ing. Jánom Herom, ktorý prednášal o integrácii Rómov.

Veľké Dravce.

Účastníci projektu V ETP – Slovensko v programe RomaNet.

Erb obce:

V červenom poli štítu na zlatom (žltom) pruhu tri zlaté (žlté) obilné klasy, vpravo od nich strieborné (biele) čerieslo a vľavo lemeš.

História obce Veľké Dravce:

Osídlenie sa datuje až do kamennej doby (eneolit). V mladšej kamennej dobe sa na území obce zdržiavali ľudia známi svojou špecifickou technikou zdobenia keramiky, išlo o zdobenie líniovými vzormi.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, z roku 1246, keď sa obec spomína pod názvom terra Draus. V rokoch 1332 – 1337 sa v evidencii pápežských desiatkov spomínali tieto názvy obce: v roku 1350 Daroch a v roku 1385 Dray.

Názov má slovanský základ a v maďarčine slovo daróc označuje lovca kožušín. Obec bola sídlom sokoliarov a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a koní.

Podľa archívnych záznamov zo 14. storočia bolo územie obce majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stalo majetkom rodiny Daróczy.

V roku 1548 boli majiteľmi okolitých panstiev: András Daróczy, Albert a László Gál, Péter Pinczy, György Nagy, Antal Török a s nimi susedilo aj panstvo panovníka Ferenca Bebeka.

V rokoch 1554 – 1593 bolo územie Veľkých Draviec pod tureckou nadvládou.

V roku 1598 bolo panstvo pripísané na meno Jánosa Wyszaryho.

V záznamoch matriky sa uvádza, že v roku 1715 bolo na území Veľkých Draviec 7 maďarských a 1 nemecká domácnosť. V roku 1720 to už bolo 8 maďarských domácností.

V rokoch 1754 – 1755 bolo územie Veľkých Dravciec panstvom , Györgya Pála, Ferenca a Lászlóa Kovácsa.

V roku 1770 patrilo panstvo grófovi Ignácovi Kohárymu a Lászlóovi Jaanovi. V roku 1826 okrem Koháryovcov patrilo toto územie dravčianskej rodine Kovácsovcov, neskôr Horkovicsovcom a Vattayovcom.

Na začiatku 20. storočia tu mali väčšie panstvá princ Fülöp Coburg a Gyula Horkovics.

V obci boli postavené dva panské domy, prvý z nich postavil Józef Horkovics v roku 1821 a druhý postavil v roku 1865 Zsigmond.Zmeskál

V roku 1885 značnú časť dediny zničil veľký požiar. V jej blízkosti sa ťažil bazalt.

K územiu Veľkých Draviec patrilo aj panstvo Dóra, Fülöp puszta a Záložná. Záložná pôvodne patrila k Ožďanom, avšak v druhej polovici 16. storočia turecký fiľakovský beg,toto územie daroval Veľkým Dravciam na úkor Oždian.

Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom zvierat, najmä chovom koní. Od 19. storočia sa tu ťaží čadič.

V roku 1910 bolo v obci 957 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti. Na základe Trianonského dohovoru Novohradské územie patrilo k okresu Lučenec.

V roku 1932 bol v bani veľký štrajk baníkov. Od roku 1938 do roku 1944 patrila obec k Maďarskej republike.

V roku 2001 mala obec 621 obyvateľov, z toho 455 maďarskej národnosti a 145 slovenskej národnosti.

Kultúrne pamätihodnosti:

Barokový Kostol sv. Gála z 18. storočia, ktorý v roku 1908 rekonštruovali.

Kaštieľ Veľké Dravce, starobylý kaštieľ, ktorý patrí medzi kultúrne pamiatky zapísané v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok, a tak patrí medzi kultúrne dedičstvo po našich predkoch. Kaštieľ bol postavený v roku 1821 a jeho prvým majiteľom bol Jozef Horkovics a kaštieľ je známy pod menom Horkovicsova kúria. Je to prízemná stavba s portykom na strane dvora, s tympanónom s erbom. Hospodárska časť má arkády. Postavený bol v klasicistickom štýle. Budova je momentálne neobývaná, schátraná.

Dejiny Rómov vo Veľkých Dravciach:

V histórii obce nie je zmienka o tom, kedy sa Rómovia usídlili v dedine. Na začiatku to bolo 5 či 6 rodín. Potom sa prisťahovali aj ďalšie rodiny. Väčšinou bývali na okraji dediny, tú časť nazývali Cigány sor – Cigánsky rad .Na začiatku si stavali domy z hlinených váľkov. Varili jednoduché jedlá, väčšinou z vnútorností zvierat, ktoré boli lacné alebo ktoré im dávali gazdovia za odrobenú prácu. Chlieb, ktorý si sami piekli, nazývali bodak. Materinským jazykom Rómov v obci je maďarčina. Mnohí z nich boli deložovaní z Maďarska po 1. svetovej vojne. Niektorí sa živili remeslami, plietli prútené košíky, vyrábali metly. Väčšina však pomáhala na poliach gazdom. Žili tu aj muzikantské rodiny, ktoré hrávali na oslavách a svadbách v dedine a v širokom okolí. Školu navštevovalo len málo detí.

Veľké zmeny nastali počas socializmu, keď všetky deti chodili do školy, dokonca dve Rómky chodili do gymnázia. Väčšina Rómov pracovala na družstvách a vo fabrikách vo Fiľakove a v Lučenci. Postupne sa asimilovali do spoločnosti a začali kupovať a stavať domy aj v dedine. Počas socializmu Rómovia mali rómske politické strany, ktoré však neboli zaregistrované. Po spoločenských zmenách roku 1989 sa objavili prví podnikatelia, živnostníci, ktorí začali podnikať v stavebníctve a v predaji obuvi a odevov. V demokracii vznikli aj rómske politické strany a občianske združenia, ktorých zakladateľmi boli Alexander Šárkozi, Arpád Berky, Rudolf Balog, Imrich Szabó a ďalší. Organizovali futbalové turnaje, tanečné zábavy, rodinné výlety. Finančne pomáhali slabším rodinám. Financie získavali sami z futbalových zápasov a zo zábav. V roku 2002 vznikla amatérska Rómska tanečná skupina UNGRIKANE ROMA VEĽKÉ DRAVCE – Maďarskí Rómovia Veľké Dravce pod vedením Alžbety Illéšovej.

V roku 2011 za pomoci starostky obce Mgr. Viery Rubintovej vzniklo Občianske združenie OZ ROMA Veľké Dravce. Rómovia sa veľmi aktívne zapájajú do verejného života obce.

Úspešné projekty zamerané na Rómov:

Zachovávanie rómskej tradície, obnova miestneho rómskeho folklórneho súboru Ungrikane Roma Veľké Dravce (s podporou Ministerstva kultúry SR)
Kompetencia pre prax s mládežou „Obyčajný deň“ – zachovávanie rómskej kultúrnej tradície a rómskych jedál (s podporou Iuventy).
Kompetencia pre prax s mládežou „Futbalom proti rasizmu“ – športom proti rasovej neznášanlivosti (s podporou Iuventy).
„Chránením prírody chránime i seba“ – projekt so zameraním na environmentálne povedomie detí a mládeže (s podporou ETP Slovensko – RomaNet)
Bodak festival – v rámci projektu V ETP Slovensko v spolupráci s maďarskou organizáciou Kárpátok Alapítvány – projekt zameraný na zachovávanie rómskej kultúry, rómskych jedál, na integráciu Rómov do spoločnosti (s podporou V ETP Slovensko).

Bodak festival v Egri 2013

Bodak festival, náš kolega Mgr. Karol Tóth ako moderátor festivalu.

Bodak festival v maďarskom Egri.

Terénna sociálna práca:

V obci funguje terénna sociálna práca.

Materské a základné školy:

V obci je ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským – I. stupeň a ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským – II. stupeň

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Stredné združené školy v odboroch murár, cukrárka, kaderníčka, automechanik, Stredná škola hotelová a služieb: čašník

Úspešnosť absolventov na trhu práce je veľmi nízka, mnohí si hľadajú zamestnanie v zahraničí.

Ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:

Celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy pre rómske deti – NYUJTSDAKEZED – organizovanou OZ – Ternipe v Rimavskej Seči: Kristián Balog získal 1. miesto v kategórii do 18 rokov.
Novohradská folklórna súťaž v tanci organizovaná Osvetovým strediskom v Lučenci: diplom v samostatnom autentickom rómskom tanci.
Súťaž v balení tovaru a v obsluhe zákazníka, organizovaná pre predavačky: 2. miesto.
Súťaž v rómskom speve v Hodejove: 2. a 6. miesto

Kultúrne a športové podujatia:

Deň Rómov v Lučenci
Deň Rómov vo Veľkých Dravciach
Deň obce, Deň dôchodcov, Mikulášský večierok, Deň Zeme, Deň detí, Helloween-sky večierok, rómske futbalové turnaje, rómske tanečné zábavy

Tanečné a hudobné skupiny:

divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny

Tanečná skupina UNGRIKANE ROMA Veľké Dravce vznikla v roku 2002. Členovia majú od 2 do 50 rokov. Počet členov je 20 až 30. Tanečná skupina je zameraná na autentické rómske tance.

Rómske osobnosti:

muzikantská rodina Balogovci „Beroék“ – hudobnú skupinu tvorili piati bratia, ich otec a starý otec. Aj ich vnuci sú muzikanti.

Deň Zeme.

Deň dôchodcov.

Na projekte RomaNet vo Velikej nad Ipľom – recyklácia plastových fliaš.

Na projekte vo Velikej nad Ipľom.

Na ZŠ vo Veľkých Dravciach – Chránením prírody chránime i seba.

Slovenský futbalový tím v Egri.

Autentický rómsky tanec, Ungrikane Roma.

Deň obce 2013.

Deň obce 2013.

Deň obce 2013.

Deň obce 2013.

Deň obce 2012.

Deň obce.

Deň obce.

Mikulášsky večierok.

Mikulášsky večierok.

Mikulášsky večierok.